Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/83/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Botel Gracia, s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 46 794 140, zastúpeného advokátskou kanceláriou advocatius s. r. o., so sídlom Palackého 12, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752, proti žalovanému: Verejné prístavy, a. s., so sídlom Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 541, zastúpenému advokátskou kanceláriou GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. -201 zo dňa 15.03.2022 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -201 zo dňa 15.03.2022 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I) a priznal žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II).

2. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podaním, doručeným súdu dňa 11.05.2021 vzal pred prvým pojednávaním žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. S poukazom na ustanovenie , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bolo konanie zastavené, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp. pojednávaním. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že predmetný nárok priznal žalovanej strane sporu v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že žalobca vzal svoju žalobu voči žalovanému späť bez uvedenia dôvodu, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v časti výroku o náhrade trov konania v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa a tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Žalobca v odvolaní namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k doručovaniu späťvzatia žaloby, ktoré bolo žalovanému súdom prvej inštancie doručované až dňa 29.12.2021, t. j. takmer 8 mesiacov po späťvzatí žaloby, ktorý procesný postup nie je s prihliadnutím na povahu konania v súlade so základným princípom uvedeným v a , a ktorým procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil Žalobcovi právo na rýchle a hospodárne konanie a rozhodnutie bez prieťahov, garantované , ktoré je súčasťou

práva na spravodlivý proces. V dôsledku vyššie uvedeného postupu súdu prvej inštancie bol žalobca uznesením zaviazaný k povinnosti náhrady trov konania (právneho zastúpenia), ktorá povinnosť by mu nevznikla v prípade, ak by súd prvej inštancie bez zbytočného prieťahu doručil späťvzatie žaloby žalovanému, čím by predišiel nadbytočným úkonom žalovaného v konaní, navyše keď v predmetnom konaní nedošlo k predbežnému prejednaniu sporu ani k pojednávaniu, vzhľadom k čomu, s poukazom na nebol k späťvzatiu žaloby potrebný súhlas žalovaného. Pri späťvzatí žaloby žalobca, vzhľadom k skutočnosti, že ju zobral späť pred prvým pojednávaním, žiadal zároveň súd prvej inštancie o vrátenie súdneho poplatku podľa a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov krátený o 1 %. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď o vrátení súdneho poplatku, na vrátenie ktorého má žalobca nárok nerozhodol bezodkladne v uznesení, ktorým konanie zastavil, ktorým postupom uprel práva žalobcu na vrátenie súdneho poplatku v dôsledku svojej nečinnosti. Podľa žalobcu, ak by súd prvej inštancie konal bez prieťahov, rýchlo a hospodárne, nedošlo by k situácii, keď k prevzatiu právneho zastúpenia žalovaného došlo až dňa 02.09.2021. Žalobca v odvolaní ďalej poukazuje na , že ak žalovanému ešte nebol vymedzený predmet konania doručením žaloby a s predmetom konania je oboznámený až doručením žaloby a späťvzatím žaloby, súd má postupovať analogicky aj v prípade úplného späťvzatia žalobného návrhu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada len do začatia predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, pričom pojednávanie tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho odročenia. Nadbytočnosť, účelovosť a nehospodárnosť prevzatia právneho zastúpenia žalovaného dňa 02.09.2021 (4 mesiace po späťvzatí žaloby), preukazuje žalobca tiež s poukazom na , z ktorého vyplýva, že nakoľko v predmetnom konaní nedošlo k predbežnému prejednaniu sporu ani k pojednávaniu, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby zákon nevyžaduje, vzhľadom k čomu prevzatie právneho zastúpenia žalovaného dňa 02.09.2021, ako ani podanie žalovaného zo dňa 17.01.2022 nemá v konaní opodstatnenie. Podľa názoru žalobcu tak súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené nesprávne právne posúdil vec podľa , keď nezohľadnil uvedené skutočnosti, týkajúce sa prieťahov súdu prvej inštancie v doručovaní späťvzatia žaloby a s tým súvisiaci nadbytočný a nehospodárny úkon - prevzatie právneho zastúpenia.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel k záveru, že odvolanie proti výroku č. II uznesenia nie je dôvodné.

7. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým docieliť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia ( ). Jedná sa zároveň o úkon fakultatívny, nakoľko žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť, a to za akýchkoľvek podmienok. Žalobca nie je povinný uviesť dôvody späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k predmetnému úkonu, do značnej miery relevantná. Je preto vhodné, aby žalobca priamo v podaní, ktorým žalobu vzal späť uviedol dôvod, ak má tento právny význam v zmysle procesných predpisov. S poukazom na zásadu oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia podľa preukázané, či v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže disponovať žalobou, pričom predmetný úkon späťvzatia realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Avšak uvedený reštriktívny záver nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. V prípade, ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za

stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. V rámci zastavenia konania nemôže toto dospieť do štádia meritórneho rozhodovania, preto k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil nemožno použiť kritérium úspechu vo veci - týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané čisto v procesnom zmysle slova), kto zavinil, že súdne rozhodnutie neskončilo meritórnym rozhodnutím. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín „zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav vôle, spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. -10 zo dňa 15.08.2018).

10. Odvolací súd mal za preukázané, že uvedené sporové konanie bolo zastavené podľa v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.05.2021, a to bez uvedenia dôvodu. Z danej skutočnosti v spojení so zásadou procesného zavinenia zároveň vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, kedy mal za to, že keďže žalobca podaným späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania (nakoľko neuviedol žiaden relevantný dôvod späťvzatia žaloby ), nárok na náhradu trov konania prináleží žalovanej strane sporu ( C.s.p). Keďže všeobecne platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia a zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, v prípade, že žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, musel si byť vedomý a počítať s prípadným uložením povinnosti nahradiť vzniknuté trovy konania protistrane.

11. K argumentácii žalobcu v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné ďalej dodať, že súd prvej inštancie vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe uznesením zo dňa 8.4.2021, žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 9.5.2021 a späťvzatie bolo doručené súdu až následne dňa 11.5.2021. K názoru žalobcu, že v prípade, ak by súd prvej inštancie následne bez zbytočného prieťahu doručil späťvzatie žaloby žalovanému, predišiel by nadbytočnému úkonu žalovaného - prevzatie právneho zastúpenia, odvolací súd uvádza, že ide iba o domnienku žalobcu, žalovaný mal právo kedykoľvek počas konania si zvoliť právneho zástupcu a naviac napadnutým výrokom rozhodnutia súd prvého stupňa rozhodol zatiaľ iba o nároku žalovaného na náhradu trov, nie však o výške týchto trov a teda z rozhodnutia nie je ani zrejmé aké úkony budú uplatnené a zahrnuté do trov konania.

12. Zároveň námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď o vrátení súdneho poplatku nerozhodol bezodkladne v uznesení, ktorým konanie zastavil, nemá oporu v zákone, ktorý nestanovuje povinnosť súdu rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku podľa z. č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v rozhodnutí, ktorým rozhoduje o zastavení konania a o uvedenom nároku môže súd prvého stupňa rozhodovať až následne.

13. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol vecne správne a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správne potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).