Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-308-2016.pdf
PDF · 86.06 KB
Case nature
Subarea
17Co/308/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: S. X., trvale bytom U. O., ul. S. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. O. N. - JUDr. Z. N., so sídlom v H., ul. A. XXXX, proti žalovaným: 1/ O. N., bytom ul. D. XXX/XX, W. nad S. a 2/ W. N., bytom ul. D. XXX/XX, W. nad S., obaja žalovaní zastúpení V. kanceláriou M.. W. N., s.r.o., so sídlom v H., ul. A. XX, o zaplatenie 28.727,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. marca 2016, č. k. 17C/397/2015-62, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaných 1/, 2/ na prerušenie konania zo dňa 25.02.2016 podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 10.11.2015 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovaným 1/ a 2/ domáha rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaných 1/, 2/ zaplatiť mu sumu 28.727,51 Eur s príslušenstvom, ktorým sú úroky z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaným 1/, 2/ na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 23.09.2014 vznikla zmluvná povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 12.500 Eur (za nesplnenie zmluvnej povinnosti podľa čl. V bod 5.13 tejto zmluvy), zmluvná povinnosť vrátiť mu časť zaplatenej kúpnej ceny v sume 12.500 Eur (podľa čl. V bod 5.12 tejto zmluvy) a zmluvná povinnosť uhradiť mu náklady na opravu predmetu budúcej kúpnej zmluvy v sume 3.727,51 Eur (podľa čl. V bod 5.7 tejto zmluvy). Od žalovaných 1/, 2/ sa teda domáha splnenia ich zmluvných povinností. Súd prvej inštancie dňa 09.02.2016 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podali obaja žalovaní riadny odpor. Dňa 25.02.2016 bolo súdu doručené písomné podanie právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/, obsahom ktorého je návrh na prerušenie konania, a to do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 21C/388/2015. Tento návrh odôvodnili tým, že žalovaní 1/, 2/ dňa 02.11.2015 podali proti žalobcovi na tamojšom súde žalobu o nahradenie prejavu vôle, a to na základe predmetnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 23.09.2014, ktorú uzatvorili strany sporu. Popierajú právny dôvod a nároky žalobcu, ktoré neexistujú. O tejto žalobe o nahradenie prejavu vôle rozhoduje tamojší súd pod sp.zn. 21C/388/2015, pričom toto konanie predchádza konaniu vedenému pod sp.zn. 17C/397/2015. V konaní 21C/388/2015 sa rieši otázka, ktorú nie je oprávnený riešiť súd v tomto konaní, a ktorá bude mať zásadný vplyv a význam pre rozhodnutie vo veci konajúceho súdu. Preto navrhli prerušiť konanie v zmysle § 109 ods.1 písm. b/ O.s.p. a v zmysle § 109 ods.2 písm. c/ O.s.p. do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 21C/388/2015. Zo spisu tamojšieho súdu sp.zn. 21C/388/2015 súd prvej inštancie zistil, že toto konanie bolo začaté na základe žaloby žalovaných, ktorí sa ňou proti žalobcovi domáhajú, aby súd rozsudkom nahradil jeho prejav vôle na uzatvorení kúpnej zmluvy (ktorú označujú ako Zmluvu o prevode vlastníctva), ktorej budúce uzatvorenie si dohodli v predmetnej Zmluve o budúcej zmluve, od ktorej žalobca odvodzuje svoje uplatnené nároky. Žalovaní nimi uplatnené právo odôvodňujú z ustanovenia § 50a ods.2 Občianskeho zákonníka a nesplnením povinnosti žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu. Súd prvej inštancie posúdil dôvodnosť predmetného návrhu žalovaných na
prerušenie konania a zistil, že zákonné podmienky uvedené v § 109 ods.2 písm. c), resp. § 109 ods.1 písm. b) O.s.p., nie sú splnené, preto návrh zamietol. Súd uviedol, že žalovaní návrhom na prerušenie konania navrhovali prerušenie konania jednak z dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť, a jednak z dôvodu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. K prvému dôvodu na prerušenie konania súd uviedol, že pre rozhodnutie súdu o prerušení konania z tohto dôvodu, musí existovať závislosť jeho rozhodnutia od iného rozhodnutia o otázke, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. V návrhu na prerušenie konania žalovaní vôbec bližšie neodôvodnili svoje tvrdenie, že rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú súd nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Nie je zrejmé akú otázku majú na mysli. Súd takúto skutočnosť takisto sám nezistil, preto konštatoval, že nemohol návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b) O.s.p. vyhovieť. K druhému dôvodu na prerušenie konania súd uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaných, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu podľa § 109 ods.2 písm. c/ O.s.p. Je zrejmé, že strany sporu uznávajú platnosť a účinnosť Zmluvy o budúcej zmluve, pričom obaja sa proti sebe navzájom domáhajú splnenia vzájomných povinností v dvoch rôznych konaniach vedených na tamojšom súde. Žalobca sa domáha rozhodnutia súdu o splnení zmluvných povinností žalovaných, ktoré si podľa jeho tvrdení žalovaní nesplnili. Na druhej strane sa žalovaní v konaní vedenom pod sp.zn. 21C/388/2015 domáhajú rozhodnutia súdu, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalobcu na uzatvorení kúpnej zmluvy. Ide teda o rôzne nároky, ktoré síce majú základ v identickej zmluve, avšak v zásade sú na sebe nezávislé. Pri posúdení dôvodnosti oboch návrhov, sa súd bude zaoberať porušením povinnosti uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu. V konaní vedenom pod sp.zn. 21C/388/2015 bude súd posudzovať porušenie tejto povinnosti žalobcom, a naopak v tomto konaní bude súd posudzovať porušenie tejto povinnosti žalovanými. Aj vzhľadom k tejto skutočnosti, a aj vzhľadom k žalobám, nejde o totožnú vec, a preto sa takisto nemôže jednať o tzv. prekážku litispendencie. Nie je vylúčené, že žalovaní môžu byť ako žalobcovia úspešní, a zároveň môže byť úspešný so svojou žalobou aj žalobca. Zároveň to však neznamená, že by súd v konaní o žalobe žalobcu mal vyčkať na rozhodnutie súdu o žalobe žalovaných v konaní vedenom pod sp.zn. 21C/388/2015, pretože v uvedenom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie žalovaní 1/, 2/. Nesúhlasili s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v konaniach vedených na tamojšom súde pod sp.zn. 21C/388/2015 a 17C/397/2015 sa tie isté strany domáhajú vzájomných povinností zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorej platnosť a účinnosť uznávajú. Uviedli, že v predmetných konaniach sa síce tie isté strany domáhajú povinností, ktoré súvisia so zmluvou o budúcej zmluve, avšak žalovaní sa v konaní tamojšieho súdu sp.zn. 21C/388/2015 domáhajú voči S. splnenia primárnej povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve, t.j. povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu. V prípade, že súd v tomto konaní vyhovie žalobe, rozhodne tým o základe veci a toto rozhodnutie bude mať priamy dopad na sekundárnu povinnosť žalovaných vrátiť resp. nevrátiť časť kúpnej ceny vo výške 12.500 Eur. Vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny tak závisí od otázky či vôbec je S. X. povinný so žalovanými uzatvoriť kúpnu zmluvu alebo nie. Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v zmysle zmluvy o budúcej zmluvy vo vzťahu k povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu v zmysle zmluvy o budúcej zmluvy sú povinnosťami vzájomnými. Žalobcom uplatnená povinnosť na vrátenie časti kúpnej ceny vo výške 12.500,- Eur však už nie je povinnosťou vzájomnou, ale sekundárnou. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrhu žalovaných zo dňa 25.02.2016 vyhovel v celom rozsahu.
3. K odvolaniu žalovaných sa písomne, prostredníctvom právneho zástupcu, vyjadril žalobca. Uviedol, že z návrhu žalovaných nie je zrejmé, riešenie akej konkrétnej otázky, ktorú meritórne rieši súd v konaní pod sp.zn. 21C/388/2015, má mať význam pre prebiehajúce konanie pod sp.zn. 17C/397/2015. Mal za to, že v súčasnej dobe neexistuje otázka, ktorú súd v konaní 17C/397/2015 nie je oprávnený riešiť a zároveň by mala mať význam pre jeho rozhodnutie v tejto veci. Otázka posúdenia nárokov žalobcu v konaní sp.zn. 17C/397/2015 je v zásade nezávislá od nároku žalovaných uplatneného v konaní sp.zn. 21C/388/2015 a priamo s nimi nesúvisí. Ďalej, ak žalovaní popierajú dôvodnosť aj výšku pohľadávky žalobcu v konaní sp.zn. 17C/397/2015, už tým samým preukazujú nedôvodnosť aj samotného návrhu na prerušenie konania. Žalovaní popieranie nárokov žalobcu nepodmieňujú právne relevantnými závermi vyplývajúcimi z merita veci z konania sp.zn. 21C/388/2015, ale paušálne popierajú pohľadávku žalobcu ako celok, čo do dôvodu aj výšky. Dodal, že nároky, ktorých priznania sa strany domáhajú v konaniach sp.zn. 21C/388/2015 a sp.zn. 17C/397/2015 sú navzájom nezávislé. Preto sa v konaní sp.zn. 21C/388/2015 meritórne nerieši žiadna významná otázka, ktorej vyriešenie by malo byť záväzné pre súd aj v konaní
sp.zn. 17C/397/2015. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol odvolanie žalovaných ako nedôvodné zamietnuť.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:
5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP").
6. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
8. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
9. Ustanovenie § 162 a § 164 CSP zakotvuje prípady, v ktorých dochádza k prerušeniu konania rozhodnutím súdu preto, že sa v konaní vyskytla prekážka, dočasne brániaca jeho pokračovaniu. V § 164 CSP je uvedený prípad, kedy súd môže konanie prerušiť a ak tak neurobí, urobí iné vhodné opatrenia, ktorými prekážku, brániacu v pokračovaní konania odstráni. Pri uplatňovaní procesného postupu podľa ust. § 164 CSP sa súd riadi požiadavkou, ktorá je zakotvená v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia, umožňujúce prerokovanie napadnutej veci bez zbytočných prieťahov a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z uvedeného aspektu preto prerušenie konania bez náležitého zákonného dôvodu by bolo v rozpore s citovaným ustanovením Ústavy, ako aj pôvodného ustanovenia § 6 O.s.p., podľa ktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Ustanovenie § 164 CSP upravuje fakultatívne prerušenie občianskeho súdneho konania, čo znamená, že súd v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v § 162 ods. 1 písm. a) CSP, kedy je povinný prerušiť konanie, lebo jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť) nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha konanie, kde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Rozhodujúcim hľadiskom tu je zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania z hľadiska tohto ustanovenia (od 01.07.2016 účinné ustanovenie § 164 CSP, do 30.06.2016 účinné ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.), predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 302/2013 zo dňa 05.12.2013). Z uvedeného teda vyplýva, že strana síce môže navrhnúť prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takémuto návrhu vyhovieť, čo znamená, že je výslovne na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom predpokladanej prekážky konania, vychádzajúc z ust. 164 CSP aj skutočne konanie preruší, alebo bude v konaní pokračovať.
10. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca proti žalovaným 1/, 2/ domáha rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaných zaplatiť mu sumu 28.727,51 Eur s príslušenstvom. Svoj žalobný nárok žalobca odôvodňuje skutočnosťou, že žalovaným na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 23.09.2014 vznikla zmluvná povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 12.500,- Eur (za nesplnenie zmluvnej povinnosti podľa čl. V bod 5.13 tejto zmluvy), zmluvná povinnosť vrátiť mu časť zaplatenej kúpnej ceny v sume 12.500 Eur (podľa čl. V bod 5.12 tejto zmluvy) a zmluvná povinnosť uhradiť žalobcovi náklady na opravu predmetu budúcej kúpnej zmluvy v sume 3.727,51 Eur (podľa čl. V bod 5.7 tejto zmluvy). Súd prvej inštancie dňa 09.02.2016 vydal v danej veci platobný rozkaz, proti ktorému podali obaja žalovaní riadny odpor. V priebehu konania žalovaní požiadali o prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b/ O.s.p a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 21C/388/2015. Dôvodili, že žalovaní dňa 02.11.2015 podali proti žalobcovi na tamojšom súde žalobu o nahradenie prejavu vôle (konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 21C/388/2015), a to na základe predmetnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 23.09.2014, ktorú uzatvorili strany sporu. V žalobe o nahradenie prejavu vôle
žalovaní popierajú právny dôvod a nároky žalobcu, ktoré neexistujú. Žalovaní majú za to, že v konaní 21C/388/2015 sa rieši otázka, ktorú nie je oprávnený súd v tomto konaní riešiť, a ktorej zodpovedanie bude mať zásadný vplyv a význam pre rozhodnutie vo veci konajúceho súdu, a to napríklad určenie, či nárok na zmluvnú pokutu vznikol žalobcovi alebo naopak žalovaným.
11. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na prerušenie konania vedeného na súde prvej inštancie. Ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) CSP predstavuje obligatórne prerušenie konania, kedy má súd povinnosť prerušiť konanie v prípade, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že žalovaní v návrhu bližšie neodôvodnili, ktorá otázka je tou, ktorú súd nie je oprávnený v konaní riešiť. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní neodstránili tento nedostatok argumentácie a tým dôvodnosti návrhu na prerušenie konanania ani v odvolaní, preto sa odvolací súd stotožňuje s nevyhovením návrhu na prerušenie konania súdom prvej inštancie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP (do 30.06.2016 účinné ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.). Ustanovenie § 164 CSP predstavuje fakultatívne prerušenie konania, to znamená, že súd môže konanie prerušiť, avšak nemusí tak učiniť. Prerušenie konania je teda v tomto prípade na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť, preto pri neprerušení konania podľa § 164 CSP nedochádza k porušeniu práva strany na spravodlivý proces. Odvolací súd má za to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21C/388/2015 sa nerieši otázka, ktorá by mala vplyv na predmetné konanie. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v konaniach vedených na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 17C/397/2015 a 21C/388/2015 ide o rôzne nároky, ktoré majú síce totožný základ v Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 23.09.2014, avšak sú na sebe nezávislé. V predmetných konaniach sa síce totožné strany sporu domáhajú proti sebe splnenia vzájomných povinností, ale v konaní vedenom pod sp.zn. 17C/397/2015 je podstatou rozhodovanie o porušení povinnosti žalovaných 1/, 2/ a v konaní vedenom pod sp.zn. 21C/388/2015 je podstatou rozhodovanie o porušení povinnosti žalobcom. Relevantné dôvody na prerušenie konania tak v danom prípade absentujú, keďže v konaniach sp.zn. 17C/397/2015 a 21C/388/2015 nejde o totožnú vec a pre rozhodnutia v konaniach je potrebné vyriešiť rôzne otázky. Zároveň súd prvej inštancie správne uviedol, že v danej veci nemôže ísť ani o prekážku litispendencie. Súd prvej inštancie tak správne zamietol návrh žalovaných na prerušenie konania i podľa § 164 CSP (do 30.06.2016 účinné ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.).
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednomyseľne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).