Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/52/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: mBank SPOLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť so sídlom ul. Senatorska 18, Varšava,0000025237, pobočka Bratislava, Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 637, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX F., o zaplatenie 492,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/82/2015-42 zo dňa 11.11.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 492,50 Eur, zmluvné úroky vo výške 10,15 Eur, úroky z omeškania vo výške 219,40 Eur, úroky z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 492,50 Eur odo dňa 06.11.2013 do zaplatenia, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v 50 Eur mesačných splátkach vždy k 20-temu dňu v mesiaci počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody splátok. Žalovanému uložil taktiež povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 43 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 198,28 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bola uzatvorená pod č. XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX (M zmluva o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA, na základe ktorej bola žalovanému ako úver poskytnutá suma 3.319,39 eura. Z dôvodu, že žalovaný porušil zmluvu, nezaplatil viac ako dve splátky, žalobca písomne dňa 05.11.2012 od zmluvy odstúpil a žalovanému ponúkol splatiť záväzok v mesačných splátkach, čo však žalovaný nevyužil. Súd prvej inštancie mal žalobcom uplatnený nárok za dôvodný, tvrdenie žalovaného o tom, že úrok v zmluve, ktorý bol vo výške 16,5 % ročne je neprimeraný, mal za nedôvodné, nakoľko išlo o úrok, ktorý bol pri spotrebiteľských úveroch bežný vo všetkých bankových inštitúciách na Slovensku. Súd prvej inštancie sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobcom žiadaný úrok z omeškania je neprimeraný. Uviedol, že úroky z omeškania sú stanovené právnym predpisom a reguluje ich štát. Keďže si žalobca úrok z omeškania uplatnil od zosplatnenia úveru a vo výške vyplývajúcej z právnej úpravy, mal žalobcom žiadaný úrok z omeškania za žiadaný dôvodne. Zmluvu, nároky z ktorej boli predmetom konania, vyhodnotil ako zmluvu štandardnú, zodpovedajúcu zákonu a návrhu žalobcu preto v celom rozsahu vyhovel. Žalovanému umožnil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach z dôvodu, že jeho príjem je nízky.

Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (14.10.2008) - § 2 písm. a), b), c), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pre jeho zistenie nevykonal úplné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôkazy nesprávne vyhodnotil, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné a nezákonné a navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. V samotných dôvodoch odvolania uviedol, že úver má byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva má vady odôvodňujúce tento záver a absentuje údaje o tom, čo z každej splátky pripadá na istinu, úrok a poplatky a aký je termín splátky. Ďalším odvolacím dôvodom bolo, že žalobca nepreukázal to, že nekonal v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalovaný mal taktiež za to, že pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné prihliadať na ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Na vzniku súdneho sporu podľa neho mal nesporný podiel aj žalobca. Spor vznikol na základe jednoznačných dojednaní. Poukázal na ekonomické zázemie žalobcu, ktoré by podľa neho nemalo výrazným spôsobom zasiahnuť do jeho majetkovej sféry. V prípade priznania náhrady trov žalobcovi by boli porušené ústavné práva žalovaného zásahom do jeho základných práv a slobôd. Súd by mal vziať do úvahy aj pomery žalovaného a okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a k postoju strán sporu. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní nepreukázal žiaden z dôvodov, ktoré pripúšťajú podanie odvolania. Súd prvej inštancie sa podľa neho skutkovo aj právne správne vysporiadal s vykonanými dôkazmi v priebehu konania a vydal zákonný rozsudok. Poukázal taktiež na to, že žalobca sa pokúšal pristúpiť k mimosúdnemu vyriešeniu sporu formou zmieru, tento zaslal žalovanému, žalovaný ho však neprevzal a žalobcu ani inak nekontaktoval. Preto žalobca trval na podanom návrhu a uplatnil si aj trovy konania. Je zrejmé, že tvrdenia žalovaného sú bezpredmetné, žalovaný sa snaží vyhnúť plneniu, ku ktorému bol zaviazaný. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu, ktoré mu bolo zaslané, nezaujal žiadne stanovisko. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario), oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nebolo opodstatneným. 6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd (po stránke kvantitatívnej) oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdi relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovaného v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne

právne vec posúdil. Na týchto správnych záveroch súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, z čoho vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

K odvolacím dôvodom žalovaného je potrebné uviesť: Žalovaný v prvom rade namietal, že vadou zmluvy je absencia údajov o tom, aký je termín splátky a o tom, čo z každej splátky pripadá na istinu, úrok a poplatky. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 14.10.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Výpočet splátky je konštruovaný a stanovený, ako vyplýva z bodu 1.7 Zmluvy, harmonogramom, ktorý bol obidvomi účastníkmi zmluvy podpísaný a tvorí jej súčasť. V harmonograme je konkrétnym dátumom uvedené, kedy je ktorá splátka, ktorých celkový počet bol 60, splatnou, ako aj to, aká suma splátky pripadá na istinu a aká na úrok. Ak žalovaný mienil, čo je možné z formulácie odvolacieho dôvodu vydedukovať, že v zmluve absentuje osobitný údaj pre termín splatnosti istiny a pre splatnosť úroku, je jeho úvaha vzhľadom na zákonnú úpravu nesprávna. Východiskovou základňou výkladu právnych noriem je taký postup, ktorý rešpektuje právny poriadok, spoločenské podmienky, zodpovedá logickým pravidlám a eliminuje vznik možných hodnotových rozporov. Vychádzajúc z uvedeného nemôže zodpovedať správnemu výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch výklad, že ak je v zmluve uvedený len jeden deň splatnosti, a to deň splatnosti splátky, výpočet a zloženie ktorej je konštruované, ako už bolo uvedené, v harmonograme, že by malo ísť o pochybenie, dôsledkom ktorého by mala byť bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. Ak je v zmluve uvedený deň splatnosti splátky, znamená to, že v konkrétny deň splatnosti splátky je splatná nielen istina, ale aj úrok, obidve tieto zložky spolu tvoria samotnú splátku. Odvolacia námietka žalovaného preto v tomto zmysle nemôže obstáť. 7. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že žalobca nepreukázal, že dodržal ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre uplatnenie svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Je potrebné v prvom rade uviesť, že dvojstranné právne úkony, zmluvy, majú právne účinky od okamihu ich uzavretia. Vznik zmlúv, zmenu, zánik práv a povinností je preto potrebné posudzovať v okamihu právnych účinkov zmluvy. Zmluva, nároky z ktorej boli predmetom konania, bola uzatvorená dňa 14.10.2008. Ustanovenie § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (žalovaný nesprávne uviedol § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale s totožným textom) bolo do Občianskeho zákonníka zavedené Zákonom č. 379/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.11.2008, t.j. až po vzniku zmluvného vzťahu. Z bodu 9.3 Zmluvy však vyplýva oprávnenie veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru alebo od zmluvy odstúpiť s dôsledkami v zmluve uvedenými. Z výpisu účtu je zrejmé, že žalovaný nerealizoval úhrady v súlade s harmonogramom, žalobca preto oprávnene listom zo dňa 05.11.2012 oznámil žalovanému svoju požiadavku na zaplatenie celého zostatku úveru. 8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne aj vo výroku o trovách konania. Prioritnou zásadou, ktorou je potrebné sa riadiť pri rozhodovaní o trovách konania, je zásada úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie plne úspešný. Súd prvej inštancie preto správne uložil zaplatiť žalovanému všetky trovy, ktoré mu s konaním vznikli. Pokiaľ mal žalovaný za to, že pri rozhodovaní o trovách konania bolo potrebné zaoberať sa vtedy platným ustanovením § 150 Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné uviesť, že v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. trovy neboli k pohľadávke neprimerané, a čo sa týka ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ide o ustanovenie, ktoré predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je to, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, posudzované tak na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, ako aj na tej sporovej strane, ktorá by bola povinná trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa má prihliadať predovšetkým na osobné a majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých strán sporu, okolnosti podania návrhu na začatie konania, postoje strán sporu, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na tú stranu, ktorá by trovy konania mala platiť, ako aj na stranu, ktorej by trovy konania mali byť nahradené. Toto ustanovenie tak dávalo súdu možnosť prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania na osobitosti jednotlivých prípadov a malo slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Žalovaný mal síce v konaní status spotrebiteľa, tento jeho status však sám o sebe, ako uviedol aj Ústavný súd Českej republiky v náleze III. ÚS 3725/13 z 10.04.2014, dôvody hodné osobitného zreteľa nezakladá. Žalovaný má, ako sám pred súdom uviedol, pravidelný príjem. To, že spláca ďalší úver, t.j. že on, resp. aj jeho manželka,

vstúpili na základe slobodnej vlastnej vôle do záväzkových vzťahov, z ktorých im vyplýva povinnosť platiť splátky úverov, nemôže byť taktiež rozhodujúce. Súd na takéto záväzky pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemôže prihliadať, o to skôr keď na ne nemôže prihliadať ani pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov bez ohľadu na účel použitia takto získaných prostriedkov (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/324/2009 z 01.07.2010). Čo sa týka argumentácie žalovaného, že nepriznanie náhrady trov žalobcovi vzhľadom na jeho ekonomické zázemie nemôže výrazným spôsobom zasiahnuť do jeho majetkovej sféry, je potrebné uviesť, že táto argumentácia bez súvislosti s ďalšími skutočnosťami sama o sebe je bez relevancie a je v rozpore so základnou zásadou rovnosti účastníkov v konaní. 9. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bo v odvolacom konaní neúspešný, preto priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, pričom kvantifikáciu výšky zrealizuje, ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie. Pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 257 odvolací súd predpoklady nezistil. 11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.