Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-137-2014.pdf
PDF · 77.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-23Cb/137/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou v právnej veci žalobcu: G. H., nar. XX.XX.XXXX, D. 8, XXX XX R., zastúpeného: Mgr. Andreou Bobekovou, advokátkou, Mickiewiczova 6, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: BLACKHOUSE s. r. o., Lužná 12, 851 04 Bratislava, IČO: 45 450 862, o návrhu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným na zrušenie jeho účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným súdom, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje účasť žalobcu G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 8, XXX XX R. v spoločnosti BLACKHOUSE s. r. o., so sídlom Lužná 12, 851 04 Bratislava, IČO: 45 450 862, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, vo vložke číslo XXXXX/B.
II. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojím návrhom zo dňa 19.05.2014 žiadal, aby súd zrušil jeho účasť spoločníka v obchodnej spoločnosti BLACKHOUSE s. r. o., v súlade s ust. § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka. V súlade s ust. § 180 CSP súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.
2. Na základe spoločenskej zmluvy zo dňa 26.02.2010 je žalobca jedným z dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti BLACKHOUSE s. r. o., so sídlom Lužná 12, 851 04 Bratislava, IČO: 45 450 862, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I vo vložke číslo XXXXX/B. Výška obchodného podielu žalobcu predstavuje 20%. Ďalším spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti je H. E., bytom XXX, G. E. C. XXX XX.
3. Na činnosti spoločnosti sa žalobca nemal možnosť zúčastňovať, krátko po jej vzniku na návrh druhého spoločníka vložil do jej podnikania svoje finančné prostriedky a to formou viacerých pôžičiek a kapitálového vkladu s tým, že mu postupne budú vrátené. Od počiatku však druhý spoločník a súčasne konateľ postupoval vo vzťahu k účasti žalobcu v spoločnosti veľmi netransparentne, v dôsledku čoho vznikali rozpory. Napriek svojim žiadostiam nebol žalobca informovaný o činnosti a hospodárení spoločnosti, stave účtovníctva, nemal nikdy umožnený prístup k informáciám o nakladaní s finančnými prostriedkami. Konateľ - väčšinový spoločník žalobcu neinformoval ani o obchodných záväzkoch , ktoré za spoločnosť preberal, zmluvách, ktoré mal záujem uzavrieť a pod. Žalobca taktiež nemá vedomosť, či si spoločnosť riadne a včas plnila svoje daňové povinnosti. Žalovaný nemal od založenia spoločnosti až do súčasnosti prístup do sídla spoločnosti, ani k dokumentácii súvisiacej s jej činnosťou. Podľa názoru žalobcu spoločnosť od začiatku nenapĺňala riadne a v plnom rozsahu svoj základný účel, na ktorý bola založená a to prevádzku reštauračného zariadenia. V dôsledku jej zlého vedenia druhým spoločníkom, nedostatku propagácie sa táto dostala údajne do nepriaznivej finančnej situácie, nebola schopná uhrádzať svoje záväzky a to nielen voči žalobcovi, ale aj voči tretím osobám. Žalobcovi nie je
známe, aké ďalšie podnikateľské aktivity boli prostredníctvom nej vykonávané. Zo všetkých uvedených dôvodov vznikali medzi spoločníkmi rozpory a názorové nezhody. V súčasnosti so žalobcom druhý spoločník nekomunikuje a napriek tomu, že záväzky žalovaného voči žalobcovi uznal a to aj písomne, nesplnil ich ani čiastočne.
4. Účasť žalobcu na spoločnosti odporcu, ktorý si dlhodobo neplní svoje záväzky sa odzrkadlila na žalobcových ďalších ekonomických aktivitách - pri žiadosti o úver, ktorú podal za účelom financovania stavby nehnuteľnosti mu táto nebola spočiatku schválená, bol financujúcou bankou vyzvaný, aby doložil doklad o skutočnosti, že sa nepodieľa na činnosti spoločnosti žalovaného , ktorá si riadne neplní svoje záväzky.
5. Žalobca mal záujem svoju majetkovú účasť v spoločnosti žalovaného vysporiadať s druhým spoločníkom a súčasne konateľom formou dohody. Tento však na výzvy nereagoval, doporučené zásielky si nepreberal v odbernej lehote, všetky snahy žalobcu o mimosúdne vysporiadanie jeho účasti boli zmarené.
6. Od samotného založenia spoločnosti nebolo zvolané valné zhromaždenie spoločnosti, žalovaný nebol žiadnym spôsobom upovedomený o hospodárení spoločnosti.
7. Podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne. 8. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že účasť žalobcu v obchodnej spoločnosti BLACKHOUSE s. r. o. od neho nemožno spravodlivo požadovať. Z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že jedinou cestou nezávislou na vôli ostatných spoločníkov, ako zo spoločnosti vystúpiť, je pre spoločníka zrušenie jeho účasti súdnou cestou, a táto možnosť je viazaná na podmienku uvedenú v citovanom ustanovení. V obchodnej spoločnosti musia mať spoločníci aspoň úmysel podnikať spolu na základe rovnosti a sledovať spoločný cieľ, t.j. podnikať za účelom dosiahnutia zisku. Na rozdiel od iných zmlúv, v ktorých každá zo strán háji svoje záujmy, spoločníci v spoločenskej zmluve majú byť spolupracovníkmi.
9. Súd v konaní zisťoval, či sú podmienky účasti v spoločnosti z objektívneho hľadiska únosné alebo neúnosné, či vzťah medzi nákladmi a výnosom je primeraný, taktiež sa zaoberal otázkou záujmu spoločnosti a jej perspektívou.
10. Skutkovú podstatu pre zrušenie účasti v spoločnosti naplňuje i skutkový stav, že nedochádza k realizácii predmetu podnikania a tým k splneniu účelu existencie spoločnosti podľa spoločenskej zmluvy. Absencia komunikácie druhého spoločníka spoločnosti žalovaného a zároveň jediného konateľa spoločnosti so žalobcom znemožňuje výkon práv a povinností druhého spoločníka vyplývajúcich zo spoločenskej zmluvy. V danom prípade nenaplnenia účelu spoločenskej zmluvy je účasť žalovaného v spoločnosti len formálna, neprítomnosť majoritného spoločníka a nečinnosť konateľa znemožňuje výkon spoločných prác a povinností a snaha o riešenie problémov v spoločnosti vyznieva ako márna.
11. Dôvod žalobcu, pre ktorý začal podnikať spočíval vo vážnom záujme, aby spoločnosť vykonávala sústavnú obchodnú činnosť, ktorá mala priniesť zisk. Za týmto účelom vložil do spoločnosti finančné prostriedky. Žalovaný mu svojím konaním plnenie tejto základnej požiadavky neumožňuje a preto v časovej následnosti po nadobudnutí jeho obchodného podielu je skutočnosť, že konateľ zámerne nekoná s naplnením zámeru žalobcu t.j. nevykonáva sústavnú obchodnú podnikateľskú činnosť, a tým uviedol žalobcu do omylu. V čase, keď nadobúdal obchodný podiel, nemohol vedieť, že majoritný spoločník sa bude správať v rozpore s jeho obchodným zámerom.
12. Súd posúdil okolnosti únosnosti podmienok účasti žalobcu v spoločnosti z objektívneho hľadiska, zaoberajúc sa i otázkou záujmu spoločnosti, jej perspektívou a dospel k záveru, že je naplnená dikcia ust. § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto návrhu žalobcu vyhovel.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).