Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/51/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.septembra 2016 v Bratislave

rozhodol:

Z. Q. R. I. B. K. A. Z. R. Á. : F.. XX.XX.XXXX R. T., Q. T. T.-A.- E.

u z n á v a s a z a v i n n ú, že

ako matka maloletého L..R.. F.. XX.XX.XXXX, bez predchádzajúcej vzájomnej dohody zverila syna do starostlivosti starej matky Ľ. R., s ktorou následne žil v spoločnej domácnosti v Bratislave, J. K. XXXX/X, pričom nezabezpečovala sústavnú a pravidelnú prípravu maloletého do školy a nevykonávala dostatočný rodičovský dohľad nad dochádzkou maloletého do školy, neprijala také výchovné opatrenia a postupy, ktoré by viedli k pravidelnej školskej dochádzke jej syna, ktorý v dôsledku tohto nedostatočného dohľadu vymeškal v školskom roku 2014/2015 na Základnej škole Malokarpatské námestie č. 1 Bratislava, celkovo 453 neospravedlnených hodín, pričom z piatich predmetov bol hodnotený známkou nedostatočný, dňa 2.septembra 2015 do školy nenastúpil a do dňa 9.septembra 2015 vrátane, kedy prestúpil na Základnú školu Jelenia Bratislava mal 28 neospravedlnených hodín, následne v prvom polroku šk.roka 2015/2016 mal 226 neospravedlnených vyučovacích hodín a zníženú známku zo správania na stupeň tri, čo vyústilo do umiestnenia maloletého do Diagnostického centra Slovinská ulica č. 1, Bratislava na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25PPOm/ l/2016 - 45 zo dňa 26.februára 2016. Teda vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas čím spáchala: prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania, výsluchom svedkyne E.. C. G., prečítaním svedeckých výpovedí svedkov Ľ. R., O.. H. T. I. E.. D. H., prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.) v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného. Podľa § 252 ods. 3 Tr. por. hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

Obžalobu obžalovaná prevzala dňa 18.augusta 2016. Výzva s ustanoveniami podľa § 240 ods. 3, 4, § 120 ods. 2, § 36 ods. 4, § 36 ods. 5 , ako i na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti Tr. por. prevzala spolu s nariadeným termínom na hlavné pojednávanie na deň 13.september 2016 dňa 18.augusta 2016. Na hlavné pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 13.september 2016 sa neustanovila.

Svoju osobnú neúčasť neospravedlnila žiadnym spôsobom (e-mailom, faxom, poštou, telefonicky ...). O svojej osobnej neúčasti nepredložila žiadny doklad, ktorý by jej bránil osobne sa zúčastniť predmetného hlavného pojednávania. Z výsledku lustrácie v ZVJS, ktoré súd vykonal dňa 13.septembra 20165 mal preukázané, že obžalovaná v predmetný deň nebola vo väzbe alebo vo výkone trestu.

Pokiaľ ide o hlavné pojednávanie, ktoré je ťažiskom a vyvrcholením procesu dokazovania, toto možno vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok obsiahnutých v ustanovení § 252 Tr. por. Vzhľadom na vyššie uvedené, že do úvahy neprichádzali podmienky vylučujúce vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej - § 252 ods. 3, 4 Tr. por. súd v danom prípade mal za to, že prejednaním veci na hlavnom pojednávaní i v neprítomnosti obžalovanej sa dosiahne cieľ, resp. účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 o predmete zákona, t. j. zákonným postupom náležite sa zistí trestný čin a spravodlivo rozhodne o treste, pri rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických osôb. Súd vykonal dokazovanie v takej kvalite, ktorá vylúčila dôvodné pochybnosti rozsahu nevyhnutom pre spravodlivé rozhodnutie. Tým, že sa obžalovaná neustanovila osobne na hlavné pojednávanie i napriek upozorneniu, že súd vykoná hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti jej práva v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, ale ani Ústavy Slovenskej republiky porušené neboli. Zákonodarca práve novelizáciou Trestného poriadku - účinnou od 1. septembra 2011 dokonca rozšíril možnosť vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného dokonca zvýšením hornej hranice trestnej sadzby - kde tiež mal za to, že nejde o obmedzovanie práv obžalovaného, keďže naďalej sa predpokladala jeho vedomá neprítomnosť na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaná bola vypočutá v prípravnom konaní v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, dodržané boli ustanovenia o začatí trestného stíhania a uznesenie o vznesení obvinenia jej bolo riadne a včas doručené a zo strany súdu jej bola doručená obžaloba a včas a riadne predvolanie na hlavné pojednávanie - a súčasne boli splnené podmienky, že nebola prítomná žiadna zo skutočností vyplývajúcich z ustanovenia - § 252 ods. 3, 4 Tr. por.) - nie je prekážka nevykonania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej.

Obžalovaná sa na stanovený termín hlavného pojednávania dňa 13.septembra 2016 nedostavila. Za takéhoto stavu postupoval súd v súlade so zákonom - keď vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej nakoľko na takýto postup boli splnené podmienky všetky vyžadované ustanovením § 252 ods. 2 Tr.por.

Obžalovaná v prípravnom konaní dňa 7.januára 2016 vypovedala, že maloletý syn L. J. F. C. XX.XX.XXXX. v čase keď mal 7-8 rokov mala priateľa a s Erikom ako i priateľom bývali v podnájme. Maloletý Erik v tomto čase chodil aj ku babke - niekedy na víkend, niekedy na celý týždeň. Takto žila s Erikom a priateľom asi päť rokov. Následne priateľ bol vo výkone trestu. Keďže ona nebola schopná platiť nájomné za podnájom - musela sa vysťahovať. Nevedela zohnať nový podnájom - preto išiel maloletý Erik bývať ku babke. Začal bývať u babky - v tom čase mal okolo 12-13 rokov. U babky býval asi jeden rok. Ona ho u babky pravidelne navštevovala, bola s ním v kontakte, kupovala mu veci -

oblečenie do školy. O tom, že Erik riadne nechodil do školy na Malokarpatské námestie č. 1 v Bratislave sa dozvedela od svojej mamy - babky. Táto jej povedala, že keď bola v škole informovali ju, že Erik má veľa neospravedlnených hodín. V tomto čase býval maloletý Erik u babky. O tom, že Erik nechodil do školy ona nemala vedomosť. Ona s ním a babkou nebývala, nemala si to teda ako všimnúť. Následne ona Erikovi dohovárala - vyhováral sa, že na ňom „sedia“ učiteľky a podobné výhovorky používal. U jej mamy mal podľa nej veľkú voľnosť. Ona s ním neriešila veci okolo školy, či má úlohy a podobne. Ona v tomto čase nebola s Erikom v dennom kontakte. Jej matka - babka nechcela, aby ona (obžalovaná) ku nim chodila - z dôvodu, že v minulosti bola drogovo závislá. V škole na ulici Malokarpatské námestie č. 1 v Bratislave ona nikdy nebola. Keď ju zavolali, tak išla - ku koncu už nebola - mala za to, aby si to riešila jej matka - keďže Erik býval u nej. Pred synom o nej matka nerozprávala pekne veci. S mamou nemala žiadnu dohodu ohľadom starostlivosti o jej syna. Keď zistila, že Erik má veľké množstvo neospravedlnených hodín na základnej škole Malokarpatské námestie č. 1 Bratislava a že prepadá, zobrala si ho k sebe. Spolu bývali na Opletalovej ulici v Devínskej Novej Vsi. Býval u nej celé letné prázdniny v roku 2015 až do 1.septembra 2015. Do školy odmietol nastúpiť - hanbil sa opakovať ročník, nechcel ísť do školy - vybavila mu preto prestup na novú školu Základná škola Jelenia ulica Bratislava. Išla sa sem najskôr porozprávať - do predmetnej školy dňa 10.09.2015 Erik nastúpil. Ona nekomunikovala zo základnou školou na Malokarpatskom námestí č. 1 Bratislava. V mesiaci september 2015 prestala mať podnájom na Opletalovej ulici v Bratislave - preto i syn Erik musel ísť opäť bývať ku jej matke. I v čase výsluchu na polícii (07.01.2016) býval Erik u jej matky. Ona totiž nemala bývanie, nemala prácu. Matka jej odmietla poskytnúť bývanie u nej v domácnosti. S Erikom sa stretávala keď matka nebola doma. Vtedy jej Erik zavolal a ona prišla. Mala za to, že Erik už chodil do školy. Nemala vedomosť o tom, že by mal neospravedlnené hodiny na základnej škole Jelenia ulica v Bratislave. Zo školy Jelenia Bratislava bola však kontaktovaná e-mailom triednym učiteľom Erika ohľadom ospravedlnenia a to v tom smere, či predmetné ospravedlnenia nie sú falošné. Ona v škole nebola. Ona žiadne výchovné opatrenia vo vzťahu k Erikovi neprijímala - okrem dohovárania. So synom bola len v telefonickom kontakte. Mala záujem si zabezpečiť bývanie a prácu a zobrať Erika k sebe. S Erikom má veľmi dobrý vzťah - rešpektuje ju, pomáha jej. S matkou nemá žiadnu dohodu ohľadom starostlivosti o Erika - keďže syn býva u nej, tak sa o neho stará jej matka.

Svedkyňa Mgr. C. G. počas dokazovania vypovedala, že v evidencii ich úradu (úrad práce sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnej kurately) je vedený L. R. od mesiaca december 2014. V tomto čase mestská časť Bratislava - Lamač postúpila dožiadanie zo Základnej školy Malokarpatské námestie č. 1, Bratislava vo veci starostlivosti maloletého Erika. V dožiadaní boli upozornení na nedbalú povinnú školskú dochádzku, falšovanie ospravedlnení a hlavne neúčasť matky ako zákonného zástupcu na výchove a vzdelávacom procese. Maloletý býval so starou matkou Ľ. R.. Táto v osobnom kontakte potvrdila, že maloletý Erik ju nerešpektuje, matka maloletého (obžalovaná) je na neznámom mieste o výchovu syna sa nezaujíma. Po tom, čo maloletý prestúpil na Základnú školu Jelenia, Bratislava im bol doručený posudok na maloletého so záverom, že tento nemá problém

s rešpektovaním autorít, je inteligentný chlapec, ktorý sa len potrebuje odlišovať od zvyšku triedy a že nemá tendenciu vyvolávať spory. Druhá správa hovorila o zanedbaní školskej dochádzky. Niekoľkokrát im bolo oznamované z miestnej časti Lamač a zo základnej školy Jelenia Bratislava - zanedbávanie povinnej školskej dochádzky. Dňa 26.februára 2016 tunajší súd pod sp.zn. 25 PPOm/1/2016

vydal uznesenie o predbežnom opatrení, ktorý dočasne zveril maloletého Erika do starostlivosti Diagnostického centra, Slovinská 1, Bratislava. Matku zaviazal k plateniu výživného. Dňa 2.marca 2016 bol vykonaný výkon rozhodnutia - umiestnenie maloletého do predmetného centra. V predmetnom centre sa nachádzal i v čase keď sa vykonávalo dokazovanie na hlavnom pojednávaní (13.09.2016).

Z uznesenia tunajšieho súdu, č. k. 25 PPOm/1/2016-45, zo dňa 26.februára 2016 bolo súdom nariadené predbežné opatrenie - ktorým maloletý Erik Vacula bol dočasne zverený do starostlivosti Diagnostického centra, Slovinská č. 1, Bratislava. Matka bola povinná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na adresu predmetného centra. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť vo výroku o zverení dňa 26.februára 2016. Uznesením tunajšieho súdu, pod č.k. 25 PPOm/1/2016-51, zo dňa 1.marca 2016 bol nariadený výkon rozhodnutia okamžitým odovzdaním maloletého do starostlivosti Diagnostického centra, Slovinská č. 1, Bratislava.

Z prečítanej výpovede svedkyne Ľ. R. mal súd preukázané, že maloletý Erik býval s ňou v spoločnej domácnosti. Nemala vedomosť o obžalovanej. S dcérou nie je v riadnom kontakte už niekoľko rokov - odhlásila ju z trvalého bydliska. V roku 2015 sa u nej obžalovaná občas ozvala. V mesiaci január 2016 sa správanie Erika radikálne zmenilo - odmietal chodiť do školy (vyhováral sa, že hodiny majú neskôr, odmietol ísť do školy, sedel doma pri počítači, akože išiel do školy). Telefonicky ohľadom základnej školy na Jelenej ulici Bratislava zistila, že do školy nechodil. Keď mu povedala, že si zistila, že nebol v škole bol na ňu drzý, vulgárne jej nadával. Povedal, že on do školy nebude chodiť. V škole nebol v mesiaci január, február 2016. Predmetné okolnosti ona oznámila na miestnom úrade - a to, že nechodí do školy. Mala preto, za to, že by Erikovi pomohlo navštíviť psychologičku, resp. ho umiestniť nejakom centre. Mala vedomosť o tom, že mal neospravedlnené hodiny keď navštevoval základnú školu Malokarpatské námestie č. 1, Bratislava. O tom, že Erik nechodil do školy mala vedomosť i obžalovaná. S obžalovanou nemala žiadnu dohodu ohľadom starostlivosti o Erika. Ona sa spoliehala na to, že o jej syna sa ona postará.

Z prečítanej svedeckej výpovede svedka Ing. H. T. mal súd preukázané, že tento je riaditeľom na Základnej škole Jelenia ulica č. 16, Bratislava. Pokiaľ išlo Erika tento v mesiaci september 2015 prestúpil ku nim zo základnej školy v Lamači. Erik opakuje ôsmy ročník základnej školy - nebol klasifikovaný z dôvodu vysokého počtu vymeškaných neospravedlnených vyučovacích hodín. Ich školu začal navštevovať dňa 10.septembra 2015. Už ku dňu 20.09.2015 vymeškal 50 hodín - na ktoré priniesol od matky alebo od lekára ospravedlnenky. V dňoch 12.10.2015 - 15.10.2015 priniesol do školy ospravedlnenky, o ktorých z ich strany bolo skonštatované, že boli sfalšované. Erik tvrdil, že mu ich vypísala matka, neskôr stará matka. Overiť si túto skutočnosť nevedeli, pretože kontakt na matku bol neplatný a na starú matku nevedel Erik povedať telefonický kontakt. Pokúšal sa preto spojiť e-mailom s matkou Erika. Táto mu na e-mail odpísala s tým, že robí gazdinú v Nemecku, že dá veci do poriadku a uviedla telefonický kontakt - ale predmetné číslo bolo nedostupné. V dňoch 9.11. - 13.11.2015 Erik opätovne neprišiel do školy, nepriniesol ani ospravedlnenie. V mesiaci november 2015 dostal Erik na štvrťročnej konferencii riaditeľské pokarhanie za neospravedlnené hodiny. Dva dni pred vianočnými prázdninami dňa 21., 22.12.2015 - nebol Erik v škole. Stará matka im uviedla, že odmieta chodiť do školy. Kontakt s obžalovanou bol neúspešný. Od 11.01.2016 - do dňa výsluchu - 02.03.2016 Erik nebol v škole. Za obdobie od nástupu do 11.01.2016 do 02.03.2016 mal celkove 183 neospravedlnených hodín. V prvom polroku školského roku 2015/2016 mal 44 neospravedlnených hodín a bola mu udelená znížená známka zo správania na 3. Obžalovaná sa nikdy nezaujímala o Erikove výsledky, o jeho dochádzku. Erikovu neprítomnosť nikdy neoznámila, jediný kontakt bol cez e-mail a to jedenkrát. Stará matka sa o Erika zo začiatku neinformovala - v mesiaci december im oznámila, že Erik nechce chodiť do školy. Dohodli sa, že keď Erik nepríde do školy tak jej zavolajú. Vždy jej telefonovali, ona uviedla, že Erik ráno odíde z domu akože do školy. Neskôr sa Erikova stará mama informovala, či Erik prišiel do školy.

Z prečítanej svedeckej výpovede svedkyne E.. D. H. bolo preukázané, že táto v žalovanom období pracovala ako učiteľka na základnej škole Malokarpatské námestie č. 1, Bratislava. Bola jeho triednou učiteľkou od piateho ročníka po ôsmy ročník. V školskom roku 2015/2016 Erik prestúpil na základnú školu Jelenia ulica Bratislava. V školskom roku 2014/2015 už v prvom polroku mal slabé vyučovacie výsledky. Vzhľadom na vysoký počet neospravedlnených hodín v prvom polroku - bolo ich 96, falšovania ospravedlneniek bol hodnotený známkou zo správania stupňom 4, iné vážne porušenia školského poriadku neboli evidované. Erik predkladal ospravedlnenky od lekársky, ktoré sa javili ako falošné, predmetná svedkyňa si overovala ich pravosť telefonicky u lekársky, ktoré meno uvedené na ospravedlnenke - táto jej uviedla, že takého pacienta neevidujú. Erik predkladal i ospravedlnenky podpísané údajne matkou, ale nedalo sa zistiť, či ich matka podpísala keďže s ňou nebol žiadny kontakt. I vzhľadom k dochádzke do školy a žiadnej domácej príprave boli jeho študijné výsledky veľmi slabé až nedostatočné. Pri dostatočnej motivácii Erika mal Erik predpoklad dosahovať veľmi dobré výsledky, bol bystrý, inteligentný, vynikal v anglickom jazyku. Výrazné absencie sa objavili v druhom polroku školského roku 2014/2015, Erik prišiel do školy, tak prichádzal na druhú - tretiu hodinu. Erikova matka sa nezúčastňovala na triednych schôdzkach rodičov od šiesteho ročníka. Na Erikov zhoršený prospech a zlú dochádzku nereagovala. Nereagovala ani na písomné predvolania zo strany vedenia školy. Nemali na ňu žiadny kontakt, ona sa vôbec sama neinformovala na výchovno-vzdelávacie výsledky svojho syna. Nebolo možné sa s ňou skontaktovať, telefóny nedvíhala, na e-maily neodpovedala. Za celý školský rok 2014/2015 mal Erik 357 neospravedlnených vyučovacích hodín - v poslednom štvrťroku bolo neospravedlnených hodín najviac, to Erik už v podstate nechodil do školy. I keď Erik do školy prišiel nenosil žiadne pomôcky, vyrušoval, t. j. zabával spolužiakov a ignoroval učiteľov, keď ho upozornili.

Z prečítaného znaleckého posudku od znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria bolo preukázané, že u obvinenej na základe vyšetrenia bola diagnostikovaná polymorfná závislosť (heroín, pervitín, kokaín) - aktuálne s preferenciou užívania pervitínu a proklamovanou abstinenciou od heroíne v nechránenom prostrední. Závislosť na predmetných psychotropných látkach (pervitín a kokaín) bola ťažkého stupňa. Predmetné užívanie týchto psychotropných látok determinovalo konanie obvinenej, ktoré bolo nezodpovedné, ľahkovážne, výrazne deficitné v autodisciplíne ako aj v zlyhávaní rodičovskej starostlivosti vo vzťahu k synovi L. R.. V dôsledku drogovej závislosti táto - disponuje insuficienciou vyšších citov, najmä sociálnych a etických, prestavbou hodnotového systému. V jej konaní prevláda ľahkovážnosť, nekritičnosť a nezodpovednosť. Z predmetných dôvodov znalkyňa navrhovala obvinenej uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný dňa 4.apríla 2016. Z rodného listu bolo preukázané, že maloletý L. R. J. F. C. XX.Z. XXXX.

Zo správy od Základnej školy Malokarpatské námestie č. 1, Bratislava vyplynulo, že maloletý L. R. - v školskom roku 2014/2015 - v prvom polroku mal slabé vyučovacie výsledky. Vzhľadom na vysoký počet neospravedlnených hodín v prvom polroku - 96 a falšovania ospravedlneniek (lekára a matky) bol hodnotený v správaní známkou dostatočný. Matka ako zákonný zástupca žiaka sa triednych schôdzok rodičov nezúčastňovala od 6.ročníka. Na synov zhoršený prospech a zlú dochádzku nereagovala práve tak, ako na písomné predvolania zo strany vedenia školy. Na podnet triednej učiteľky ju riaditeľka školy predvolala niekoľkokrát písomne aj elektronicky. v školskom roku 2014/2015 - v druhom polroku sa počet neospravedlnených hodín zvýšil na 357. Ospravedlenky nenosil. Erik sa na vyučovanie nepripravoval, nenosil si žiadne pomôcky a učebnice, vyrušoval a ignoroval učiteľov. Vyučovacie výsledky boli veľmi slabé. Z piatich vyučovacích predmetov bol hodnotený známkou nedostatočný a preto v školskom roku opakoval ôsmy ročník. Vysvedčenie si nevyzdvihol a 2.september 2015 do školy nenastúpil. Matka 4.septembra 2015 telefonovala do školy, že Erik do školy nechce nastúpiť lebo sa údajne hanbí, že opakuje ročník. Sľúbila, že na obed okolo 12:30 hod. v predmetný deň dostaví do školy. Bolo jej navrhnuté, aby dieťa dala do školy v mieste prechodného bydliska - Devínska Nová Ves. Matka do školy v daný deň neprišla. Dňa 25.novembra 2015 bolo obvinenej poslané prvé predvolanie poštou a e-mailom. E-mailom potvrdila, že sa stretnutia zúčastní - ale neprišla. Dňa 12.februára 2015 bolo obvinenej opätovne poslané predvolanie -e-mailom - aby sa dostavila do školy dňa 19.februára 2015. obvinená sa opätovne nedostavila.

Dňa 13.apríla 2015 bol opätovne obvinenej doručený e-mail ako i predvolanie poštou - a to oznámenie o výsledkoch tri štvrť ročnej klasifikácie a nedbalej dochádzke. Zároveň bola predvolaná obvinená. Táto však nereagovala na žiadnu výzvu, telefón nedvíhala, e-mailom odpovedala len raz.

Zo správy od Základnej školy Jelenia č. 16, Bratislava vyplynulo, že maloletý L. R. - v školskom roku 2015/2016 - v prvom polroku dňom 10.september 2015 začal navštevovať predmetnú školu. Celkove mal 226 neospravedlnených hodín a z predmetného dôvodu aj zníženú známku zo správania na stupeň tri. Obžalovaná nikdy sa nezaujímala o jeho výsledky, neoznámila chýbanie syna v škole, na telefonické výzvy nereagovala, alebo mala nedostupný telefón.

V spise sú založené potvrdenia ohľadom ospravedlnenia ako od R., tak i od lekára (č. l. 88-89).

Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny - bolo preukázané, že maloletý L. R. bol v ich evidencii od mesiaca december 2014 - kedy bolo predmetnému úradu oznámené od Základnej školy na ulici Malokarpatské námestie Bratislava, že maloletý L. R. má nedbalú povinnú školskú

dochádzku. V danom období býval maloletý so svojou starou mamou Ľ. R. (matkou obvinenej). Matka maloletého - obvinená sa v predmetnom čase nachádzala na neznámom mieste, o výchovu maloletého sa nezaujímala. Dňa 15.apríla 2015 - bolo obvinenej doručované predvolanie vo veci starostlivosti o maloletého Erika - toto si však neprevzala v odbernej lehote.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne, zo dňa 22.augusta 2016 vo vzťahu k obvinenej bolo preukázané, že táto bolo naposledy zamestnaná ako dohodár u spoločnosti Trenkwalder Factory, s.r.o. so sídlom Bratislava od 02.11.2012 do 31.12.2012.

Z evidencie priestupkov bolo preukázané, že táto sa dopúšťala priestupkov proti majetku.

Z odpisu registra trestov a pripojených rozhodnutí bolo preukázané, že Okresným súdom Bratislava I, pod sp.zn. 8T/40/2014 bola uznaná vinnou trestným rozkazom pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr.zák. a uložený jej bol trest odňatia slobody v trvaní jeden rok s určením skúšobnej doby v trvaní jeden rok a šesť mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 5.septembra 2014. skúšobná doba podmienečného odsúdenia mala uplynúť dňa 6.marca 2016. keďže v predmetnej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa dopustila opätovne trestného činu - prečinu (Okresný súd Bratislava IV, sp.zn. 0T/157/2015) predmetný súd rozhodol o neosvedčení odsúdenej.

Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia dospel súd k záveru, že skutok tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku sa stal, že ho spáchala obžalovaná a že obžalovaná tak svojim protiprávnym konaním naplnila vyššie uvedené zákonné znaky prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr.zák s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák.

Podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže sa dopustí ten, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožní viesť záhaľčivý alebo nemravný život.

Podľa § 211 ods. 3 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa potrestá páchateľ, ak spácha čin uvedený v ods. 1 závažnejším spôsobom konania spočívajúcom v páchaní uvedeného trestného činu po dlhí čas.

Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov.

Znak predmetného trestného činu - „vydá nebezpečenstvu spustnutia“ - je splnený, ak si osoba mladšia ako osemnásť rokov v dôsledku konania páchateľa osvojuje škodlivé návyky, povahové rysy, prípadne sklony a záujmy, ktoré spravidla vedú (ten však nemusí nastať) k morálnemu úpadku jednotlivca a k odstráneniu možnosti usmerňovať spôsob jeho života v súlade s pravidlami morálky (R - 46/68 - primerane).

Z pojmu nebezpečenstvo spustnutia vyplýva, že spustnutie nemusí nastať, pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu postačuje, ak takýto stav iba hrozí. Bude to tak najmä vtedy, ak v dôsledku páchateľovho pôsobenia vzniklo reálne nebezpečenstvo, že osoba mladšia ako osemnásť rokov podľahne závislosti na alkohole alebo drogách, bude sa správať promiskuitne alebo sa bude živiť prostitúciou, bude opakovane páchať úmyselné trestné činy a pod. (porovnaj judikáty R 11/1984 a R 46/1968 primerane). Pod pojmom záhaľčivý život sa rozumie parazitný spôsob života (páchanie trestnej činnosti, žobranie, skryté formy sexuálnych služieb ako zdroj príjmov, pričom sa sem zaraďuje aj dlhšie trvajúce záškoláctvo

- závažnejšie prípady chodenia poza školu). Nemravným životom je život vedený v rozpore so zásadami morálky (vonkajšie prejavy a návyky, ktoré presahujú morálne pravidlá a dostávajú sa do rozporu so zákonom).

O umožnenie viesť záhaľčivý alebo nemravný život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako osemnásť rokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov (napr. ponechanie dieťaťa výchove ulicou, umožnenie dlhodobejšieho záškoláctva a pod.). V zmysle § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

Páchateľom (subjektom) tohto trestného činu môže byť osoba, ktorej podľa zákona vyplýva povinnosť zabezpečovať starostlivosť a výchovu mladistvého, teda predovšetkým rodič mladistvého.

Čo sa týka subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu, tento trestný čin môže byť spáchaný úmyselne aj z nedbanlivosti.

Zavinenie sa musí vzťahovať na všetky znaky tohto trestného činu, vrátane veku ohrozenej osoby, ako aj vo vzťahu ku znaku „vydá osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia“ a ku znaku „umožní viesť záhaľčivý alebo nemravný život“. Vzhľadom na to, že trestný čin možno spáchať úmyselne aj z nedbanlivosti, zistenú formu zavinenia treba v rozhodnutí aj obžalobe výslovne uviesť (porovnaj judikáty R 26/1981 a R 25/1980).

Na základe výsledkov vyšetrovania a následného dokazovania pred súdom súd dospel k záveru, že maloletý L. R. bol poškodený, resp. ohrozený. Bol vystavený nebezpečenstvu spustnutia tým, že viedol záhaľčivý život.

V zmysle ustáleného výkladu predmetných ustanovení zákona je totiž dlhšie trvajúce záškoláctvo formou záhaľčivého života, ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k spustnutiu mladistvého. Poškodený si záškoláckym spôsobom života (záhaľčivým životom) osvojoval návyky škodlivé pre neho samotného a v konečnom dôsledku aj pre celú spoločnosť (neplnenie si povinností, vyhýbanie sa zodpovednosti, neosvojenie si potrebných vedomostí a zručností, nedostatok disciplíny a sebakontroly, lenivosť a pod.).

Takisto platí, že obžalovaná je rodičom poškodeného, pretože táto ho mala mať vo svojej osobnej starostlivosti ako zákonný zástupca. Počas žalovaného obdobia však maloletý Erik bol reálne v starostlivosti starej matky - ktorá ho nemala zvereného na základe rozhod-

nutia súdu. Starala sa o neho z dôvodu, že obžalovaná (jej dcéra) tak neučinila. Maloletý L. R. sa totiž ocitol bez akejkoľvek starostlivosti zo strany obžalovanej - pretože táto sa v žalovanom období zdržiavala na neznámom mieste. Nebývala v spoločnej domácnosti so svojou matkou a so synom. Stará matka - z dôvodu svojho veku a ako i toho, že L. R. ju neakceptoval a nemala teda vo vzťahu k jeho

osobe žiadnu autoritu. Stará matka - ktorej nebol zverený Erik do osobnej starostlivosti starostlivosť o neho psychicky a fyzicky nezvládala. Naopak L. R. sa ku nej správal so stupňujúcou agresivitou a vyhrážkami. Naviac bolo preukázané, že maloletý Erik nenavštevoval školu - t. j. zanedbával svoju povinnú školskú dochádzku, odchádzal z domu na neznáme miesto (pretože starej matke uvádzal, že chodí do školy). Naviac falšoval ospravedlnenia do školy. V prípade, že bol škole nemal napísané domáce úlohy, nemal školské pomôcky. To, že zanedbával povinnú školskú dochádzku vyplynulo, že mal značné množstvo neospravedlnených hodín - a to počas dvoch školských rokov - 2014/2015 - Základná škola Malokarpatské námestie, Bratislava a 2015/2016 - Základná škola Jelenia ulica, Bratislava a z predmetného dôvodu mu bola znížená i známky zo správania a z niektorých predmetov neprospel.

Na základe dôkazov je možné ustáliť, že obžalovaná- tým, že sa nezaujímala o povinnú školskú dochádzku Erika, ako aj tým, že nevenovala dostatočný čas na jeho prípravu do školy, nebola s ním v dennom osobnom kontakte - ktorým by eliminovala tento nepriaznivý stav svojím nekonaním porušila a ohrozila záujem chránený Trestným zákonom Naviac i napriek tomu, že škola - Základná škola Malokarpatské námestie, Bratislava ako i Základná škola Jelenia ulica Bratislava - práve z dôvodu, že maloletý Erik mal byť v jej osobnej starostlivosti

- vykonávala viacero pokusov (telefonické, písomné, e-mailové) o osobný kontakt a pohovor s obžalovanou, aby táto odstránila tento nežiadúci stav. Zo strany obžalovanej nedošlo k takýmto stretnutiam vo vzťahu ku predmetným školám - obžalovaná sa nezaujímala o výchovno-vzdelávací proces maloletého Erika. Dôvodom bolo preto vykonanie dňa 26.febuára 2016 - podnetu zo strany Okresnej prokuratúry Bratislava IV, pod sp.zn. Pc 22/16/1104 - podnet na vydanie predbežného opatrenia vo veci dočasného zverenia maloletého Erika do starostlivosti právnickej osoby ako i podnet na začatie konania o nariadení ústavnej starostlivosti. Na základe predmetného podnetu došlo následne k realizácii a to uznesením tunajšieho súdu pod č. k. 25 PPOm/1/2016-45, zo dňa 26.februára 2016 súd nariadil predbežné opatrenie - že maloletý Erik Vacula sa dočasne zveril do starostlivosti Diagnostického centra, Slovinská 1, Bratislava. Matka (obžalovaná) bola povinná prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima a to na adresu predmetného diagnostického centra - a to počínajúc dňom prevzatia maloletého do starostlivosti. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku o zverení dňa 26.februára 2016. Obžalovaná nevykonala žiadne kroky k tomu - čo od nej ako od matky, ktorá mala mať v osobnej starostlivosti syna, aby zabránila porušeniu, resp. ohrozeniu záujmu chráneného Trestným zákonom, teda inak povedané urobila nič pre to, aby poškodený neviedol záhaľčivý život spočívajúci v záškoláckom spôsobe života. Naviac jej záujem o maloletého syna nebol žiadny - pretože ho ponechala na osobnú starostlivosť po každej stránke - teda i materiálnej svojej matke.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Vo vzťahu k obžalovanému súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - podľa § 36, § 37 Tr. zák. Poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr.zák. súd nezistil žiadne. Ako súd vyššie rozviedol odpis registra trestov a jednotlivé odsúdenia - vo vzťahu k obžalovanej zistil jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr.zák. - t. j. bola už za trestný čin odsúdená). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol 0:1. Vzhľadom na predmetné i keď základná trestná sadzba je šesť mesiacov - päť rokov - vzhľadom na § 38 ods. 4 Tr. zák. (ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu - trestná takto upravená sadzba dva roky - päť rokov. Obžalovanej súd uložil trest odňatia slobody v trvaní dva roky.

Pre výkon trestu odňatia slobody bola zaradená do ústavu s minimálnym stupňom stráženia - pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz žalovaného trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák.).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Z uvedených skutočností má súd za to, že trest uložený v trvaní dva roky postačuje na nápravu obžalovanej. Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.

V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť.

Uložený trest odňatia slobody tak akceptuje zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľa na základe zákona. Trest v tejto výmere by mal dostatočne splniť svoju ochrannú i výchovnú funkciu ako to má na mysli .

Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria

- (zo dňa 4.apríla 2016) bolo obžalovanej uložené protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. I z tohto vidieť - že obžalovaná uprednostňovala „svoje záujmy“ - jej závislosť na psychotropných látkach (pervitín a kokaín) bol ťažkého stupňa. U obžalovanej išlo o dlhodobé a pravidelné užívanie predmetných drog. I táto okolnosť mala vplyv na jej „hierarchiu hodnôt“, nivelizáciu vyšších citov s dopadom na deficitné plnenie si svojich rodičovských povinností. I v tomto vidieť, že obžalovaná mala nezodpovedné, ľahkovážne a výrazne deficitné správanie vo svojej autodisciplíne. To, že deklarovala svoj pozitívny vzťah k synovi - nijakým spôsobom reálne nenapĺňala žiadnym spôsobom. Naopak práve jej egoistický spôsobom života vyústil nemalou mierou - vo vzťahu k Erikovi a jeho správaniu nielen k sebe, ale i k starej matke (agresivita, neplnenie si školských povinností).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.