Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/363/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: SECAPITAL S.á.r.l., reg. č. B 108306, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, právne zastúpený JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47255773 so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava. 821 09, proti žalovanému: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., R. XXXX/XX, XXX XX, o zaplatenie 1.468,63 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 3.9.2015 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.468,63 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.468,63 eur od 28.2.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril za žalovaným dokument s názvom „dohoda o urovnaní“. Predmetom urovnania bol dlh žalovaného, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Uvedenú zmluvu uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 20.8.2009, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 1.192,27 eur, ktorý žalovaný sa zaviazal vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Celkovo sa dlžník zaviazal uhradiť sumu 1.348,49 eur.

3. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to zo dňa 7.3.2013. Medzi Žalobcom a žalovaným bola výška postúpenej pohľadávky 1.567,32 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 1.567,32 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 1.504,63 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť sumu 1.504,63 eur spolu so zmluvným úrokom 7 % p.a. Celkovo sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 1.694,32 eur, a to formou 39 mesačných splátok. Dňa 9.10.2014 žalobca a žalovaný uzavreli dodatok, na základe ktorého došlo k zmene splátkového kalendára a výšky splátok. Žalovaný v dodatku sa zaviazal dlh uhradiť v celkovej výške 1.694,32 eur, a to formou 77 mesačných splátok.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci bol súdom vyzvaný uznesením, ktoré si prevzal dňa 19.10.2015.

5. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci: Žalobca svoj nárok odôvodnil uzavretou dohodou o urovnaní, medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretou dňa 6.9.2013 podľa § 585 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len , predmetom ktorej podľa

časti B boli záväzky dlžníka vyplývajúce zo zmluvy, ktoré riadne a včas neplnil, v celkovej výške 1.567,32 eur vrátane príslušenstva (úroky, úroky z omeškania, náklady veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky), s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní.

6. Podľa časti A dohody medzi právnym predchodcom veriteľa, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, a dlžníkom, bola dňa 20.8.2009 uzatvorená zmluva č. 5003206 (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej poskytol právny predchodca veriteľa dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1.348,49 eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok.

7. Podľa bodu 2. časti B dohody pohľadávka pozostáva z položiek: a. istiny: 1.271,75 eur b. úroku a úroku z omeškania: 262,57 eur c. zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov: 33 eur

8. Podľa bodu 3. časti B dohody medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka voči veriteľovi z titulu zmluvy sporná. Z tohto dôvodu uzatvorili dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnali vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ako sú špecifikované vyššie v časti A, a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody.

9. Podľa časti C dohody veriteľ na strane jednej a dlžník na strane druhej sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúcich zo zmluvy a špecifikovaných vyššie v časti A tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 1.504,63 eur spolu s úrokovou sadzbou 7,00 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak vo výške 1.694,32 eur celková čiastka, ktorú je povinný zaplatiť dlžník veriteľovi, je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkove náklady tvorí úrok, pritom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 7,00 % p.a. z dlžnej čiastky úveru, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 7,24 %. Táto čiastka mala byť dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných splátok rozvrhnutých na 39 mesiacov od 1 po 12 splátku v sume po 30 eur a od 13 po 38 splátku - v sume po 50 eur a poslednú v sume 38,32 eur.

10. Podľa dodatku zo dňa 9.10.2014, k zmluve o urovnaní došlo k zmene časti C tak, že žalovaný bol povinný splácať splátky od 27.10.2014 v sume 12 eur do 28.12.2015, od 27.1.2016 v sume po 30 eur do 3.1.2021 spolu v počte 77 splátok.

11. Podľa zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 10.8.2009, žalovanému mal právny predchodca žalobcu poskytnúť pôžičku v sume 1.348,49 eur. Počet splátok: 13, s konečnou splatnosťou 13. mesiacov (teda posledná splátka mala byť uhradená dňa 17.10.2010.

12. Zistený skutkový stav súd právne posúdil: Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

15. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa). 16. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

17. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

18. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu aj ohľadom na to, že túto skutočnosť nik nerozporoval, mal súd za preukázané, že žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa 17.8.2009 Zmluvu o poskytnutí úveru na sumu 1.348,49 eur s konečnou splatnosťou 13 mesiacov (zrejme dňa 17.10.2010). Zároveň mal súd za preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s platením splátok, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu pohľadávku postúpil žalobcovi. Následne spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. ako zástupca žalobcu predložil žalovanému na podpis Dohodu o urovnaní, pričom uvedenou dohodou sa mal žalovaný zaviazať na úhradu sumy 1.567,32 eur s úrokom vo výške 7 % ročne formou 39 pravidelných mesačných splátok. Táto dohoda mala byť uzavretá dňa 6.9.2013 a zmenená dodatkom uzavretým dňa 9.10.2014.

19. Keďže nedošlo k úhrade dlhu v zmysle Dohody o urovnaní, listom zo dňa 11.8.2015 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. oznámila žalovanému zosplatnenie dlhu a súčasne ho vyzvala na úhradu sumy 1.468,63 eur spolu s úrokom z omeškania bez špecifikácie úroku, najneskôr do 22.8.2015.

20. Po preskúmaní dohody o urovnaní predloženej žalobcom mal súd za to, že dohoda je typickým formulovaným ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o nespornosti záväzku. Uvedenú dohodu súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa.

21. Súd má za to, že právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi existuje, je právnym vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré právne vzťahy spotrebiteľského charakteru upravujú. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právny úkon, ktorým je uznanie dlhu.

22. Pri uzatváraní dohody o urovnaní je nepochybné, že došlo k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorej by sa dostal a ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti, teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa boli naplnené. Vyhlásenie o tom, že žalovaný berie na vedomie, že v prípade neplatnosti je povinný uhradiť pôvodný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti D bodu 2 dohody (pritom pôvodný záväzok bol v danom čase už premlčaný, navyše zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. a opäť bola len poskytnutá na predchádzajúce spotrebiteľské úvery), nasvedčuje tomu, že došlo k porušeniu odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa - žalobcu, vo vzťahu k spotrebiteľovi má povinnosť dodávateľ zodpovedať čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v rámci spoločnosti. Dohoda o urovnaní ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou.

23. V dôsledku neplatnej dohody tak žalovanému nevznikol záväzok voči žalobcovi. Žalobca nepreukázal, že žalovaného upovedomil o následkoch podpisu dohody o urovnaní, či prípadnom premlčaní časti nároku. Súčasne žalobca žalovaného zavádzal, pokiaľ ho informoval o povinnosti uhradiť pôvodný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez toho, aby bol žalovaný tiež upovedomený o možnosti namietať výšku a oprávnenosť pôvodného nároku. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu žalovaný ako spotrebiteľ je slabšia strana oproti žalobcovi ako dodávateľovi služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí s právnickým

či ekonomickým vzdelaním. S ohľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu nie je daný, nakoľko vyplýva z neplatnej dohody o urovnaní, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

24. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

25. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške, a to 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.