Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-321-2013.pdf
PDF · 76.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/321/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu: I. O., K.. XX.XX.XXXX, O. V. X, XXX XX H. V. P. proti žalovanej: A. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. Č.. XXX o zaplatenie 4.350,-€ s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4.350,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.000,-€ od 24.08.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.350,- € od 16.04.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 09.07.2012 sa domáhal na tunajšom súde od žalovanej zaplatenia istiny 4.350,- € s príslušenstvom , pôvodne s úrokom z omeškania vo výške 7% zo sumy 2.000,-€ od 24.08.2009 až do zaplatenia, zo sumy 2.350,-€ od 16.04.2010 až do zaplatenia s tým, že následne si úrok z omeškania uplatnil vo výške 9% ročne z tejto sumy. Súd nárok žalobcu považoval za nesporný, preto vydal vo veci platobný rozkaz 9Ro 242/2012-48 dňa 11.10.2013 a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.350,-€ spolu s príslušenstvom. 2. V zákonnej lehote podala žalovaná odpor proti platobnému rozkazu. Poukázala na tú skutočnosť, že od žalobcu si požičala finančné prostriedky a podpísala zmluvu o pôžičke. Nakoľko však v minulosti spolu viedli cestovnú a dopravnú agentúru, aj po rozdelení ich spoločných aktivít spolupracovali naďalej za podmienok ročného vyúčtovania provízie. Dňa 02.02.2010 žalobcovi vystavila hotovostnú faktúru na sumu 4.200,-€ aj s pokladničným dokladom s dátumom 20.12.2009 ktorú má uvedenú aj v daňovom priznaní za rok 2009. Dohodli sa , že túto faktúru jej žalobca nebude fyzicky platiť ale odráta si to z dlhu ktorý voči nemu eviduje. V prílohe zaslala faktúru, potvrdenie o podaní daňového priznania a potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby. Žalobcovi dôverovala a nikdy by od neho nečakala takýto neseriózny spôsob získania finančných prostriedkov. Keďže žalobca sa nezachoval korektne a nedodržal dohodu ktorú mali a uplatňuje si 4.350,-€ s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy, napriek tomu, že dlh mu bol čiastočne uhradený vystavenou faktúrou na sumu 4.200,-€ (faktúra č. 200900011), čiže žalobcovi dlhuje už iba 150,-€ a nie sumu uvedenú v žalobe. 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o pôžičke zo dňa 23.07.2009, Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.01.2010, listinnými dôkazmi doloženými zo strany žalobcu ktorými preukazuje výber finančných prostriedkov zo svojho účtu v deň poskytnutia pôžičky , listinnými dôkazmi doloženými žalovanou a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 23.07.2009 Zmluvu o pôžičke. Na základe uvedenej zmluvy si žalovaná od žalobcu požičala finančné prostriedky vo výške 2.000,-€ na dobu 1 mesiaca bezúročne, zároveň sa zaviazala, že v prípade, ak svoj dlh nevráti v stanovenej lehote má žalobca nárok na úrok z omeškania. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 15.01.2010 druhú Zmluvu o pôžičke. Na základe tejto zmluvy si žalovaná od žalobcu požičala peňažné prostriedky vo výške 2.350,-€ na dobu 3 mesiacov bezúročne. V prípade, že svoj dlh nevráti v stanovenej lehote, má veriteľ nárok na úrok z omeškania. Žalobca uviedol, že žalovaná tieto finančné prostriedky mu nevrátila, preto bol nútený podať dňa 09.07.2012 žalobu na súd. Na pojednávaní žalovaná zmenila svoju obranu . Poukázala na tú skutočnosť, že z celkovej pôžičky uznáva sumu 2.350,-€. Je pravdou, že uzavrela so žalobcom obe zmluvy . Podľa 1.zmluvy jej dal žalobca 2.000,-€ z ktorých mu zaplatila 1.000,-€. Bolo to osobne. Vybrala ich dňa 20.08.2009. Uvedeného dňa mu ich vrátila . Pri vrátení peňazí boli prítomní iba oni sami. Bolo to u nej doma, žalobcovi verila, netrvala na spísaní dokladu o tom, že peniaze vracia. Koncom decembra alebo v januári 2010 sa na neho opätovne nakontaktovala, pretože potrebovala pôžičku vo výške 1.350,-€ na úhradu za elektrinu alebo plyn. V uvedenom čase stále mala zablokované účty . Dohodli sa preto, aby nebolo toľko zmlúv o pôžičke, že to bude na jednej zmluve ako 1.350,-€ aktuálne požičaná suma a 1.000,-€ z predchádzajúcej zmluvy. Obe zmluvy sú overené jej podpisom. Z celkovej sumy uznáva iba 2.350,-€ ktoré skutočne dlhuje. Vo zvyšku žiada žalobu zamietnuť. Uviedla, že písomný doklad pri príležitosti čiastočného vrátenia finančných prostriedkov spísaný nebol, nakoľko žalobcovi dôverovala. 4. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávku od dlžníka ) a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 5. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu , najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 6. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ust. § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. 7. Výsledkami vykonaného dokazovania vo veci súd mal jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté 2 Zmluvy o pôžičke, 1.Zmluva dňa 23.07.2009 na základe ktorej žalobca požičal žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.000,-€, dňa 15.01.2010 bola uzavretá nasledujúca Zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.350,-€ na dobu 3 mesiacov bezúročne. V prípade ,že svoj dlh nevráti v stanovenej lehote, veriteľ má právo požadovať úrok z omeškania. Výsledkami vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že uvedené finančné prostriedky žalovaná žalobcovi nevrátila. Žalovaná síce tvrdila, že žalobcovi vrátila čiastočne z 1.Zmluvy ktorú uzavreli 1.000,-€. O tomto nevedela predložiť súdu písomný dôkaz. Následne tvrdila, že čo sa týka 2.Zmluvy, fakticky jej žalobca požičal iba 1.350,-€ a k tejto zmluve pripočítali neuhradenú sumu 1.000,- € z predmetnej zmluvy. Z obsahu konkrétnej zmluvy ktorú uzavreli účastníci konania dňa 15.01.2010 však táto skutočnosť nevyplýva, pretože v tejto zmluve sa žiadnym spôsobom neuvádza, že výška fakticky poskytnutých finančných prostriedkov by bola 1.350,-€ a pripočítava sa k tomu neuhradená suma 1.000,-€ z pôžičky zo dňa 23.07.2009, čím táto pôžička stráca resp. zmluva stráca platnosť a účinnosť. Žalovaná uviedla, že nevie o tom predložiť dôkaz, že tieto peniaze vo výške 1.000,-€ žalobcovi vrátila. Vie preukázať iba , že v uvedenom období urobila výber z peňažného ústavu , avšak žiadnym spôsobom nevedela súdu preukázať vrátenie finančných prostriedkov. Navyše tieto tvrdenia žalovanej neboli vieryhodné a to práve z toho dôvodu, že iné skutočnosti tvrdila v odpore proti platobnému rozkazu kde uvádzala, že žalobcovi vrátila resp. kompenzovala v rámci podnikania sumu 4.200,-€, čiže zostatok dlžnej sumy je 150,-€ a nie suma uvedená žalobcom. Na poslednom pojednávaní však tvrdila, že v skutku žalobcovi dlhuje 2.350,-€. Vzhľadom na tieto rozpory v obrane samotnej žalovanej jej tvrdenia súd nepovažoval za vieryhodné. Súd poukazuje na to, že k požičaniu peňažných prostriedkov došlo na základe Zmlúv o pôžičkách ktoré mali písomnú formu. Žalovaná v konaní nevedela preukázať, že by čo i len čiastočne finančné prostriedky z uvedených zmlúv žalobcovi vrátila. Preto súd žalobe s poukazom na § 657 a nasl. OZ v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná jednoznačne so svojim plnením sa dostala do omeškania, preto s poukazom na § 517 ods. 1,2 OZ súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania 9% ročne. 8. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 9. Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. 11. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník. 12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde ( § 357 , písm. e) CSP ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.