Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-269-2016.pdf
PDF · 82.4 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/269/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, so sídlom Vl. Clementisa 24/A, Trnava, IČO: 30 807 484 proti povinnému H. P., bytom L. XXX, T. nad P. o vymoženie 58,05 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 12Er/954/2014 - 23 zo dňa 06. apríla 2016 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd zastavil exekučné konanie, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Šajánkovi trovy exekúcie vo výške 51,11 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor podaním zo dňa 25.11.2015 navrhol zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je vlastníkom motorového vozidla, ani bankového účtu. Súčinnosťou na sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu nebol zistený žiaden majetok, prípadne zamestnávateľ povinného. Súdny exekútor vykonal aj osobnú návštevu na adrese povinného, kde nikto neotváral a pracovníčka Obecného úradu mu oznámila, že v Hornej Strede nebol už niekoľko rokov. Vzhľadom na dodržanie zásady hospodárnosti bolo vykonané šetrenie v exekučnom konaní 12Er/382/2013. S poukazom na zistenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného, súd exekúciu podľa uvedeného ustanovenia zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov exekúcie v celkovej výške 51,11 €. Uvedená odmena predstavuje : a) za úkony exekučnej činnosti á 3,32 €, vo výške najmenej 33,19 € + 20% DPH - 39,83 € [podľa § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d, e), f), g), h), i), j) Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov]; b) náhradu hotových výdavkov za poštovné v celkovej sume 11,28 € (9,40 € + 20% DPH) v zmysle § 22 citovanej vyhlášky, a to za zaslanie spisu na Okresný súd Nové Mesto 1,75 €, vyznačenie právoplatnosti uznesenia 1,40 €, vrátenie poverenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom 1,40 €, vyúčtovanie exekučného konania pri zastavení exekúcie 0,90 €, poplatok za súčinnosť REGOB 0,20 € a poštovné vynaložené po právoplatnom zastavení exekúcie. Súd objektívne zhodnotil úkony exekučnej činnosti vykonané súdnym exekútorom a došiel k záveru, že vyčíslené trovy súdneho exekútora boli v danej výške skutočne vynaložené na účelné vymáhanie pohľadávky oprávneného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal zastavenie predmetnej exekúcie, nakoľko sa nestotožnil s názorom okresného súdu ohľadne nemajetnosti povinného. Dôvodil, že je predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného, resp. poberanie dávok (nemocenské, dôchodkové, dávky v nezamestnanosti) a pod. Ďalej namietal výšku priznaných trov exekúcie s tým, že súdny exekútor v exekučnom konaní vydal len upovedomenie o začatí exekučného konania, a teda nie je listinnými dôkazmi preukázané, aké úkony súdny exekútor vykonal. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil s tým, že exekučné konanie nezastaví, resp. prehodnotí výšku náhrady trov exekúcie. 3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Uviedol, že na exekútorskom úrade sú od roku 2013 vedené celkom štyri exekučné konania voči povinnému, preto pred viac ako šiestimi rokmi boli prijaté na exekútorskom úrade vnútorné opatrenia, ktoré spočívajú v tom, že všetky náklady spojené s lustráciou sa vykonávajú len do jediného najstaršieho spisu a do ostatných novších konaní sa prenášajú iba zistené informácie, práve z dôvodu, aby sa oprávnenému nenavyšovali trovy exekúcie pri eventuálnom zastavení konania, ako aj preto, že súdny exekútor takýchto oprávnených úveruje z vlastných zdrojov, keďže práve tieto osoby sú v zmysle zákona o súdnych poplatkoch oslobodené a nie je možné od nich žiadať preddavok podľa Exekučného poriadku. Preto tvrdenie oprávneného o tom, že mu bolo doručené iba upovedomenie, nie je pravda, pretože všetky lustrácie o majetku povinného vykonal súdny exekútor do exekučného konania pod číslom EX 1218/2013 a oprávnený je dostatočne informovaný o majetkových pomeroch povinného z tohto konania. Ďalej uviedol, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Senica. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a exekútorovi priznal trovy exekúcie, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní (1,40 € + 0,28 € DPH).
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.
6. V predmetnej veci sa vedie exekúcia pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 58,05 € s prísl. na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočkou v Trnave zo dňa 05. júna 2013 č. 700 - 0411499113-GC04/13, právoplatného a vykonateľného dňa 27.07.2013, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť Sociálnej poisťovni penále v sume 39,22 € s prísl. a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočkou v Trnave zo dňa 05. júna 2013 č. 700 - 0411499213- GC04/13, právoplatného a vykonateľného dňa 27.07.2013, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť Sociálnej poisťovni penále v sume 18,83 € s prísl. Okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora dňa 01.10.2014. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 25.11.2015 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko bolo zistené, že povinný nevlastní majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Následne napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
11. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že súdny exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. Námietku oprávneného, že povinný je v produktívnom veku, posúdil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko ako správne uviedol okresný súd, pre zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.
12. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). Ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 O.s.p., za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie, nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.
13. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd zastavil exekučné konanie, potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne.
14. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
15. Oprávnený ďalej namietol výrok okresného súdu, ktorým bol zaviazaný nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie nie je oprávnený prejednať. Možnosť podať odvolanie proti uzneseniam v exekučnom konaní upravoval Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 účinného do 1. júla 2016 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.
16. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
17. Ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekučného konania je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdov nižšieho stupňa sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Cdo 452/2012 zo dňa 14. mája 2013).
18. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvej inštancie; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ako odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
19. V prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto uzneseniu s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie prípustné nie je. Preto podaním odvolania oprávneným za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia okresného súdu v napadnutom rozsahu a o náhrade trov exekúcie opätovne rozhodne sudca okresného súdu.
20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vracia vec okresnému súdu, aby o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie rozhodol sudca okresného súdu.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).