Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Er/581/2012

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Beethovenova 26, Trnava, zast.: JUDr. Dušan Slanina, Kollárova 34, Trnava proti povinnému S. Z., D.. X.X.XXXX, C. XX, XXX XX H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavol Holík, Horné Záhradnícka 14, Bratislava, pre vymoženie sumy 292,07eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, o výške ktorých po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.

IV. Povinný je p o v i n n ý nahradiť oprávnenému trovy konania, o výške ktorých po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava poverením č. 5207 134678 zo dňa 27.8.2012 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č. k. 29C/159/2005-443 zo dňa 3.2.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/73/2012-453 zo dňa 30.4.2012.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 17.9.2012. Dňa 18.9.2012 boli doručené súdnemu exekútorovi námietky povinného proti exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie.

Povinný v námietkach proti exekúcii uvádza, že sumu vo výške 292,07 eur dňa 17.9.2012 zaplatil na účet právneho zástupcu oprávneného. Povinný spolu s námietkami proti exekúcii doložil aj potvrdenku o zaplatení z účtu. Podľa povinného bolo chybou oprávneného, že neupovedomil povinného, že nebude čakať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, kde podal povinný dovolanie.

Okresný súd Trnava uznesením č.k. 36Er/581/2012-18 zo dňa 8.3.2013 námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, pričom v odôvodnení uznesenia sa uvádza, že po preskúmaní námietok povinného proti exekúcii ma súd za to, že povinný zaplatil vymáhanú sumu. Ako dôkaz slúži potvrdenka o zaplatení. Číslo účtu na potvrdenke zodpovedá číslu účtu, ktorá v návrhu na vykonanie exekúcie uvádza právny

zástupca oprávneného a tiež suma, ktorá bola zaplatená je totožná so sumou, ktorú požadoval právny zástupca oprávneného. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 6CoE/70/2015 - 36 zo dňa 12.11.2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Trnave sa uvádza, že pokiaľ k plneniu povinným došlo až v priebehu exekúcie, podľa názoru odvolacieho súdu nie je to dôvod na vyhovenie námietkam podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, ale na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, prípadne na upustenie od exekúcie zo strany súdneho exekútora. Vzhľadom k tomu, že v danej veci neboli podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia (§ 291 Občianskeho súdneho poriadku) a ani pre jeho zmenu (§ 220 Občianskeho súdneho poriadku ), odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku viazaný a rozhodnúť o podaní povinného.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Konanie o námietkach sa spravuje koncentračnou zásadou. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Povinný smie dopĺňať svoje dôvody námietok iba v lehote na podanie námietok, avšak povinný môže kedykoľvek podať návrh na zastavenie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného aj hmotného práva, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu.

Podľa § 36 ods. 11 Exekučného poriadku, ak prijme peňažné prostriedky od povinného priamo oprávnený a nejde o plnenie na základe exekučného príkazu, je povinný exekútorovi bezodkladne oznámiť výšku prijatých peňažných prostriedkov a čas, keď mu povinný plnil. Ak oprávnený poruší povinnosť podľa predchádzajúcej vety, znáša trovy, ktoré exekútorovi vznikli v čase od prijatia plnenia oprávneným až do splnenia jeho oznamovacej povinnosti.

Súd po opätovnom preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii sú nedôvodné, a že ich treba zamietnuť. Z citovaného ustanovenia § 50 Exekučného poriadku možno vyvodiť, že zánik nároku (hoci aj následkom splnenia dlhu) môže byť dôvodom pre vyhovenie námietkam proti exekúcii. Nie je však bez významu, kedy k plneniu došlo. Na plnenie uskutočnené pred vydaním exekučného titulu sa neprihliada, pretože to by znamenalo neprípustný zásah do právoplatného exekučného titulu. Musí teda ísť o plnenie poskytnuté po vzniku exekučného titulu, avšak najneskôr do začatia exekučného konania. V konaní o námietkach preskúmava exekučný súd existenciu prekážky výkonu exekúcie, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu, ale pred začatím exekúcie. Námietkami povinný sleduje, aby súd rozhodol, že exekúcia na majetok povinného sa nezačala oprávnene a aby exekúciu následne zastavil. Ak ide o prekážku, ktorá vznikla až po začatí exekúcie, námietky sa zamietnu, ale exekúcia sa zastaví v zmysle § 57 Exekučného poriadku, pretože počas exekúcie nastala niektorá zo skutočností tam ustanovená (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2009 dostupné na webovej stránke NS SR). Z vykonaného šetrenia mal súd preukázané, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 11.7.2012 podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Z obsahu spisu, najmä z predloženého potvrdenia o zaplatení sumy 292,07 eur, vyplýva, že povinný uhradil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, až dňa 17.9.2012, t.j. po začatí predmetného exekučného konania. Preto súd dospel k záveru, že v čase začatia exekúcie, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nárok oprávneného nepochybne existoval a oprávnený mal právo podať návrh na vykonanie exekúcie a tak súd predmetné námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Nadväzujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pod zánikom práva priznaného exekučným titulom je možné rozumieť zánik judikovaného práva ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo predpokladá ako dôvod zániku záväzkov, teda môže ísť aj o splnenie dlhu. V predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k splneniu dlhu, pre ktorý bola začatá predmetná exekúcia, došlo teda k zániku exekučným titulom priznaného práva, a preto v exekúcii nemožno pokračovať. V preskúmavanej veci mal súd z obsahu spisu preukázané, že povinný zaplatil oprávnenému pohľadávku, ktorá bola predmetom exekučného titulu dňa 17.9.2012, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 11.7.2012). Nakoľko úhradou pohľadávky zaniklo právo priznané exekučným titulom, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou štádia rozvrhového konania) došlo k zániku práva. Zastaviť exekúciu len čiastočne by bolo možné len za toho stavu, že by povinný zaplatil len určitú sumu z vymáhanej pohľadávky, nie však preto, že nezaplatil trovy oprávneného v exekučnom konaní a trovy exekúcie prislúchajúce súdnemu exekútorovi. Skutočnosť, že zatiaľ súdny exekútor nevymohol trovy exekúcie, nemá vplyv na zastavenie exekúcie, pretože o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie v prípade jej zastavenia, rozhoduje exekučný súd podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 9a Exekučného poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia má súd za to, že oprávnený inicioval svojim návrhom začatie exekučného konania v tejto veci proti povinnému za splnenia zákonom ustanovených podmienok (návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne, keď povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú mu exekučným titulom) a so zreteľom na dôvody, pre ktoré neskôr súd exekúciu zastavil (úhrada pohľadávky priznanej exekučným titulom povinným po začatí exekučného konania), je za zastavenie exekúcie zodpovedný povinný, ktorý tak zodpovedá i za vznik trov exekúcie ostatným účastníkom (ak ide o trovy exekúcie, požíva za podmienok ustanovených v § 37 ods.1 Exekučného poriadku procesný status účastníka exekučného konania i poverený súdny exekútor) za podmienok ustanovených § 197 ods.1 Exekučného poriadku a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd preto, rozhodujúc súčasne so zastavením exekúcie i o trovách exekúcie/ konania, výrokom III. tohto uznesenia uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie a výrokom IV. tohto uznesenia uložil povinnému povinnosť nahradiť oprávnenému trovy konania. O výške priznaného nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora a trov konania oprávneného po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne samostatným uznesením súdny úradník (§ 197 ods.1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s 262 ods.1,2 Civilného sporového poriadku).

Súd na záver dodáva, že nerozhodoval o námietkach povinného proti trovám exekúcie, nakoľko považoval rozhodovanie o námietkach povinného proti trovám exekúcie za nehospodárne s ohľadom na skutočnosť, že rozhodol o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti výroku II., III. a IV. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.