Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-8C/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v spore medzi žalobcom: Y. S. nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L. - Z. XXX a žalovaným: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, o zaplatenie 2.063,37 EUR s príslušenstvom,

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.063,37 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.063,37 EUR od 30.12.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1/ Žalobou doručenou súdu 25.04.2016 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.063,37 EUR s výnosmi k 14.12.2014 a s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 30.12.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu UDP-K č. 5134000101. Podľa poistnej zmluvy bol poistený aj na dožitie, so začiatkom poistenia 14.12.1999, koncom poistenia 14.12.2014, s poistnou sumou 62.161,- Sk. Listom z 10.03.2015 požiadal žalovaného o vyplatenie poistnej sumy. Nakoľko splnil zmluvné podmienky a patrí mu poistná suma vrátane výnosov, žalovaný bezdôvodne svoju povinnosť neplní, preto sa domáha plnenia súdnou cestou. Nech sa žalovaný vyjadrí k výške výnosov k 14.12.2014. Podľa jeho názoru, žalovanému museli byť známe všetky skutočnosti potrebné na zistenie rozsahu plniť, už z dovŕšenia lehoty dožitia 14.12.2014, ale žalobca vychádza z predpokladu, že povinnosť žalovaného plniť vznikla 15-ty deň po dovŕšení lehoty dožitia, teda najneskôr 29.12.2014 a od 30.12.2014 je v omeškaní. Nárok si uplatňuje podľa poistnej zmluvy a § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalobu zároveň zaslal aj žalovanému a to ako výzvu na mimosúdne vyriešenie veci. Súčasne žalovaného žiada o preddavok vo výške 50 % z jemu patriacej sumy a to podľa § 797 ods. 3 OZ.

2/ Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 16.06.2016. V ňom uviedol, že prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť, je, či poistná zmluva vôbec platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (essentialia negotii) podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom, a nie iba s OZ, zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 použilo slovné spojenie nie „odporuje zákonu“, ale „odporuje tomuto zákonu“. Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39 je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo, či súkromné právo). Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to

napokon explicitne z § 788 OZ. Platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti, kládli zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy na žalobcu viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobca a ani súd, nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t.j. výška poistného resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zákona č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo str. 2 a str. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 z 02.06.2008). Z predložených listín (napr. Protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu UDP-K žalovaného, orgán štátu - ministerstvo financií, utvrdzoval aj svojimi následnými kontrolami. Dôkazom je predložený protokol zo 04.06.1999. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy, poistné, bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti, je bez pochybností NBS. Občiansky súdny poriadok v ust. § 127 ods. 4 explicitne počíta s dôkazným prostriedkom, ktorým je odborné vyjadrenie príslušného orgánu. Takýmto odborným vyjadrením je napr. list NBS č. ODT-13070/2013 z 02.12.2013. Z obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného, schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom, je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu, a ktorá sa pri korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu, nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu v súčasnom ponímaní. Ide o tzv. regulovanú zmluvu. Uvedené má oporu aj v právnej teórii (CSACH, Kristián: Štandardné zmluvy, Plzeň, Aleš Čeněk, 2009, str. 142). Tento teoretický názor koherentne nadväzuje a potvrdzuje stanovisko NBS (list č. ODT-13070/2013 z 02.12.2013), že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a účinnosti zákona č. 24/1991 Zb. iná ako v súčasnosti (resp. od roku 2002). NBS kontrolovala to, čo jej právny predchodca (Ministerstvo financií SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). NBS okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda, že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002, nielen parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné stanovené nesprávne, pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností, a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t.j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schválené v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci NBS, ako plynie zo str. 2 a str. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 z 02.06.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Je faktom, že: výška poistného bola v roku

1991 až 2002 schválená orgánom verejnosti moci; takto schválené poistné, ktoré tvorilo časť obsahu poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne a v rozpore so zákonom; poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 ; ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom (odporuje zákonu, § 39 , potom je celá poistná zmluva neplatná; neplatnosť poistnej zmluvy preto, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ; absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť; ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený. Toto sú relevantné skutkové okolnosti, ktoré je možné ako skutkové zistenia spoľahlivo vyvodiť z predložených listín, znaleckého posudku a odborných vyjadrení NBS. Opačný záver o platnosti poistnej zmluvy za daných skutkových a právnych okolností vyžaduje právne korektne odpovedať na otázku, ako môže byť nezákonné poistné zákonné, resp. prečo by mala byť špecificky poistná zmluva ako celok platná aj za situácie, ak je jej podstatná náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom, resp. akou výkladovou metódou možno preklenúť (zhojiť) rozpor so zákonom (absolútnu neplatnosť právneho úkonu). Nadväzujúc na uvedené žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalším podaním doručeným súdu 23.08.2016 sa žalovaný stotožnil s obsahom a odôvodnením predložených rozhodnutí (čl. 57-65).

3/ Na pojednávaní žalobca uviedol, že on si splnil povinnosti voči žalovanej poisťovni. Platil peniaze, ktoré mal platiť a oni mohli tieto peniaze od neho aj otáčať, alebo nejakým spôsobom využívať. Nijakým spôsobom neporušil svoje povinnosti z poistenia, nikdy ho žalovaný ani neupozorňoval na nejaké porušenie. Žiadal potom vyplatenie peňazí z poistenia. Na začiatku mu bolo povedané, že peniaze mu budú vyplatené a potom mu peniaze nechceli vyplatiť, hoci podľa neho má na to nárok, keďže si splnil všetky povinnosti. Jemu žalovaný nevyplatil ani čiastočne sumu, ktorú mu podľa zmluvy mal vyplatiť. Žalobu si dal spracovať ľuďom, ktorí tomu rozumejú a oni mu vypočítali, že na základe zmluvy, ktorú uzavrel, má dostať vyplatenú sumu 2.063,37 EUR a na zaplatení tejto istiny trvá. Okrem toho ešte žiada úroky z omeškania. Poukázal aj na to, že zmluvu uzatváral s pracovníkom žalovaného a žalovaný od neho bral po celý čas poistné, a to po dobu 15 rokov, a nikdy nenamietal, že zmluva, ktorú uzavrel, nie je platná, čo teraz uvádza. Prečo ho doteraz nikdy neupozornil, že zmluva nie je platná a takúto zmluvu s ním uzavrel. On si všetky svoje povinnosti splnil. Myslí si, že žalovaný mu má vyplatiť požadovanú sumu. Ak mu ju vyplatí, nebude mať voči žalovanému nič ďalšie.

4/ Žalovaný na pojednávaní zotrvával na svojich písomných vyjadreniach zo 14.06.2016 a 09.08.2016. V nich predložili okrem iného listinný dôkaz a síce stanovisko NBS z 02.12.2013. V tomto dokumente Národná banka Slovenska uvádza, že sadzby a kalkulácie poistného pre poistenie UDP-K odsúhlasené ministerstvom financií, boli pre poisťovňu záväznými, avšak Protokol o výkone dohľadu zo dňa 29.10.2007 konštatoval ich nesprávnosť, v dôsledku čoho sa rozhodnutie ministerstva financií vo vzťahu k poisteniu UDP-K stalo materiálne neplatným. Majú za to, že pri vydaní povolenia, zo strany štátneho orgánu vznikla pri kalkulácii sadzieb poistného za poistené plnenie protiprávnosť, a síce protiprávnosť v sadzbách poistného ako ceny za poskytovanú poistnú ochranu podľa zákona č. 24/1991 Zb. a pokračovala aj za pôsobnosti zákona č. 95/2002 Z.z., resp. i zákona č. 8/2008 Z.z. Dôsledky protiprávnosti výšky poistného stanoveného autoritatívnym regulačným orgánom - štátom, sa prejavili na uzavretej poistnej zmluve už okamihom jej uzatvárania. Žiadajú preto konajúci súd, aby opätovne posúdil platnosť celej poistnej zmluvy, nakoľko dojednané poistné bolo poistným protiprávnym a v prípade, že by žalovaný o tejto skutočnosti vedel, takúto zmluvu by so žalobcom neuzavrel. Predložil rozhodnutia dvoch súdov, ktoré sa zaoberali platnosťou uzavretej poistnej zmluvy a následne žalobu, ktorou bolo uplatnené poistné plnenie za obdobných podmienok, zamietli, resp. v jednom prípade bol žalovaný zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi určitú sumu a vo zvyšku bol nárok zamietnutý. Tieto rozhodnutia sú t.č. právoplatné. V prípade uzavretých poistných zmlúv, ak poistné plnenie neprevyšuje výšku poistného uhradenú počas doby poistenia, tak sa neplatí žiadna daň, nakoľko nevzniká základ pre vyrubenie dane, ale v prípade, že výška poistného plnenia prevyšuje výšku odvedeného poistného, tak z tohto príjmu sa vyrubuje daň z príjmu. Poisťovňa potom vypláca oprávnenému poistenému len čistý príjem, z ktorého sa už nič neodvádza. Majú za to, že výška poistného bola v roku 1991-2002 schválená orgánmi verejnej moci, že takto schválené poistné, ktoré tvorilo časť obsahu poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne, v rozpore so zákonom. Poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy a ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom, potom je celá poistná zmluva neplatná. Majú za to, že by zmluva mala byť súdom vyhlásená za neplatnú a mala by zaviazať žalovaného na úhradu zaplateného poistného počas celej doby poistenia.

5/ Okrem prednesov strán sporu na pojednávaní, súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Poistnou zmluvou č. 5134000101 typu UDP-K uzavretou stranami sporu dňa 13.12.1999, s NÁROKOVÝM LISTOM žalobcu na výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia zo dňa 10.03.2015, s dokladmi pripojenými k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 14.06.2016 z čl. 26-46, najmä s časťou Protokolu NBS z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. z októbra 2007 ODO-12990/2007, s kópiou znaleckého posudku č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku vypracovaného spoločnosťou AUDIT - POL, s.r.o. Košice, s listom Národnej banky Slovenska adresovaným Arbitrážnemu súdu Košice, s.r.o. zo dňa 02.12.2013, s Notárskou zápisnicou č. N 29/2008, Nz 23331/2008, NCR1s 23161/2008 zo dňa 02.06.2008 z čl. 39, s Rozhodnutím Ministerstva financií zo dňa 30.05.1995 č. j. 52/1024/1995, s Protokolom o kontrole vystaveným Ministerstvom financií SR, Oddelením dozoru nad poisťovníctvom z čl. 45-46 a s ďalšími dokladmi založenými v spise.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: 6/ Dňa 13.12.1999 bola medzi stranami sporu uzavretá Poistná zmluva č. 5134000101 typu UDP-K, predmetom ktorej je životné poistenie uzavreté pre prípad smrti a taktiež aj pre prípad dožitia žalobcu ako poisteného. Poistná zmluva bola uzavretá na poistnú dobu desať rokov, s určením doby platenia poistného 15 rokov. V zmluve je určený začiatok poistenia 14.12.1999 a koniec poistenia 14.12.2014. Výška poistnej sumy pre prípad smrti je upravená na sumu 45.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške 68.161,- Sk, t.j. po prepočte 2.262,53 EUR. Výška poistného je zmluvne určená na sumu 327,- Sk mesačne.

7/ Žalobca NÁROKOVÝM LISTOM zo dňa 10.03.2015 z čl. 6 si uplatnil u žalovaného poistné plnenie z predmetnej poistnej zmluvy, u ktorej došlo k ukončeniu poistenia dňa 14.12.2014 a žiadal vyplatenie poistného plnenia na svoj účet uvedený v nárokovom liste. Žalovaný žalobcovi doteraz poistné plnenie vyplývajúce z predmetnej poistnej zmluvy nevyplatil ani sčasti.

8/ Z rozhodnutia Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995 vyplýva, že žalovanému ešte pod obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, bolo udelené povolenie na podnikanie v poisťovníctve na území SR a toto povolenie sa vzťahovalo aj na vykonávanie životného poistenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom posudzovania pred udelením povolenia boli Všeobecné poistné podmienky a obchodný plán, predložené žiadateľom ako súčasť jeho žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve na území SR.

9/ Z kópie PROTOKOLU O KONTROLE vykonanej Ministerstvom financií SR u žalovaného dňa 04.06.1999 vyplýva, že poistné produkty, vrátane nich aj kapitálové poistenie sadzba UDP-K, sú v súlade s obchodným plánom predloženým MF SR a Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, schválenými MF SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie SR pod č. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995.

10/ Z listu Národnej banky Slovenska č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013 adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice, s.r.o., z odpovede na otázku č. 4 vyplýva, že Protokol č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V predmetnom protokole sa okrem iného uvádza zistenie týkajúce sa kalkulačných vzorcov na výpočet niektorých produktov životného poistenia (medzi nimi aj produktu UDP-K), podľa ktorého tieto kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UDP-K materiálne neplatným.

11/ V žalovaným predloženej časti Protokolu Národnej banky Slovenska z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s., ODO-12990/2007, obsahujúceho len číslo listu 4, je uvedený nedostatok zistený NBS v tom, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv, a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteniu, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. NBS konštatovala porušenie § 34 ods. 7 zákona o poisťovníctve, tým, že poisťovňa zmenila kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme a zmenené kalkulačné vzorce neoznámila v súlade so záväznými predpismi do desiatich dní pred ich účinnosťou.

12/ Zo str. 5 Notárskej zápisnice č. N 29/2008, Nz 23331/2008 zo dňa 02.06.2008 vyplýva prehlásenie poverených subjektov NBS, že poistné bolo žalovaným počítané z poistnej sumy na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Práve nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K je kľúčovým problémom.

13/ Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 13.12.1999 (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

14/ Podľa § 788 ods. 2 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

15/ Podľa § 797 OZ, ods.: 1/ Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 2/ Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 3/ Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

16/ Podľa § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

17/ Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18/ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19/ Podľa § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

20/ Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21/ Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 13.12.1999 bola medzi žalobcom ako poistníkom a poisteným a žalovaným ako poisťovňou, uzavretá poistná zmluva ako produkt UDP-K a predmetom poistenia bolo aj poistenie pre prípad dožitia. Poistenie bolo dojednané na dobu desať rokov a dĺžka platenia poistného bola dohodnutá na 15 rokov, v dôsledku čoho bol koniec poistenia vymedzený dátumom 14.12.2014. Výška poistnej sumy pre prípad dožitia bola v zmluve určená na 68.161,- Sk (t.j. 2.262,53 EUR). Výška poistného bola uvedená spolu 327,- Sk (t.j. 10,85 EUR). Medzi stranami bolo nesporné uzavretie uvedenej poistnej zmluvy dňa 13.12.1999 ako i to, že žalobca si svoje povinnosti zo zmluvy spočívajúce v platení poistného v dojednanej výške počas trvania poistného vzťahu plnil, i to, že po ukončení poistenia k 14.12.2014 žalovaný nevyplatil žalobcovi doteraz žiadne poistné plnenie. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predmetná poistná zmluva je podľa § 39 neplatná pre rozpor so zákonom, a to konkrétne so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (v písomnom podaní zo dňa 14.06.2016 poukazoval na rozpor zmluvy s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb.), ako aj v rozpore so zákonom č. 95/2002 Z.z. resp. zákonom č. 8/2008 Z.z., a protiprávna je sadzba poistného ako ceny za poskytovanú poistnú ochranu. Uvádzaný § 9 ods. 3, § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, neupravuje poistné a v rámci toho podmienky pre stanovenie výšky poistného, upravuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v poisťovníctve a výpočet dôvodov, ktoré bránia vydaniu takéhoto povolenia. V čase vydania rozhodnutia o povolení pre žalovaného (čl. 43-44) účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v § 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie SR. Tento právny predpis v § 11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie) v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb., boli tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobností, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez pochybností musel vypracovať sám žalovaný, a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 30.05.1995. Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného. Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno- matematického vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgány dozoru nad poisťovníctvom, keď tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. Dôležitou skutočnosťou je to, že jediným subjektom, ktorý vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného, bol žalobca. Predmetná poistná zmluva bola uzavretá v roku 1999. Povinnosť podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2004, ktorej nesplnenie konštatovala NBS pri dohľade, čo uvádzal žalovaný aj vo vyjadrení k žalobe zo 14.06.2016, sa vyžadovala pri výpočte poistného až od 02.05.2004. Táto zmena však v rámci princípu retroaktivity nemohla ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pokiaľ medzi nimi nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, k čomu v tomto prípade nedošlo. Účastníci zmluvy sú potom viazaní prejavmi vôle obsiahnutými v pôvodnej poistnej zmluve. Poistný vzťah založený stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na subjekty zmluvného vzťahu (§ 52 . Žalobca ako fyzická osoba - poistený, nemôže znášať prípadné riziká, ktoré pre žalovaného - poisťovňu, vyplývajú z jeho podnikateľskej činnosti, z prípadných nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, ktoré neboli v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného, nakoľko spotrebiteľ, na rozdiel od poisťovne, nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými metódami, je z vyššie uvádzaných dôvodov irelevantná. Nebol to žalobca, ktorý ponúkal produkt UDP- K, ale žalovaný a predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, kde údaje týkajúce sa výšky poistného vypočítava poisťovateľ. Práve vďaka pôvodne ponúkaným podmienkam poistenia si žalobca získal dostatok klientov a práve v dôsledku výhodnosti predmetnej poistnej zmluvy, žalobca uzavrel poistnú zmluvu práve so žalovaným. Z uvedených dôvodov súd musí konštatovať, že zmluva

medzi stranami sporu uzavretá 13.12.1999 je platná a zaväzuje účastníkov zmluvy na plnenia v nej dojednané. Žalovanému tak vznikla na základe poistnej zmluvy povinnosť vyplatiť žalobcovi po zániku poistenia, k čomu došlo 14.12.2014, poistné plnenie v dojednanej výške 68.161,- Sk, t.j. 2.262,53 EUR, ponížené o daň z príjmov fyzických osôb, ktorá je upravená zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, v zmysle ktorého je sadzba zrážkovej dane z príjmov fyzických osôb z kapitálového majetku (do ktorého patria aj plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku) vo výške 19 %, pričom základom dane je iba príjem, t.j. plnenie poisťovne znížené o zaplatené poistné. Poistné bolo v zmluve určené vo výške 327,- Sk mesačne, t.j. výška poistného počas celého trvania poistného vzťahu od 14.12.1999 do 14.12.2014, je 1.953,79 EUR, t.j. pôvodne 58.860,- Sk. Výnos z poistenia tak predstavuje sumu 308,74 EUR, čo je základom dane a z neho daň predstavuje sumu 58,66 EUR. Žalobcovi tak po ukončení poistenia k 14.12.2014 vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia zníženého o daň, vo výške 2.203,87 EUR. Keďže predmetom žaloby je nárok na zaplatenie poistného plnenia v celkovej výške 2.063,37 EUR (čo žalovaný potvrdil aj vo výpovedi 13.09.2016), súd, ktorý je viazaný žalobným návrhom, priznal žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.063,37 EUR. Žalovaný poistenie spravuje, t.j. v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti vie, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie dovŕšením lehoty dožitia, t.j. 14.12.2014 a preto žalobcovi mal plniť v zmysle § 797 ods. 3 do 15 dní, t.j. do 29.12.2014. Žalovaný svoj dlh žalobcovi doposiaľ nezaplatil, preto je od nasledujúceho dňa t.j. od 30.12.2014 v omeškaní. Z uvedených dôvodov súd v súlade so žalobou priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania od 30.12.2014 podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. s účinnosťou do 31.01.2013 v uplatnenej výške 5,25 % ročne.

22/ O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorému by podľa pomeru úspešnosti strán vo veci prináležala v zmysle § 295 ods. 2 Civilného sporového poriadku náhrada trov konania, trovy konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu určité trovy konania vznikli (žalobca je oslobodený od poplatku) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v dvoch vyhotoveniach, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.