Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-45-2016.pdf
PDF · 86.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/45/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Kellové: T., nar. XX.XX.XXXX, H., nar.XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov matky : U. W., expedientka, bydliskom O., L. B. XXXX/X a otca : G. W., vodič T., bydliskom X. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. marca 2016, č.k. 30P/110/2015- 61, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
.Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej T. sumou po 110,- Eur mesačne, maloletému H. sumou po 90,- Eur mesačne a maloletej Y. sumou po 80,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 01.06.2015, čím sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca k maloletej T. z doterajšej sumy 80,- Eur mesačne, k maloletému H. z doterajšej sumy 70,- Eur mesačne a k maloletej Y. z doterajšej sumy 60,- Eur mesačne a v časti určenia výšky výživného sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/66/2010-61, zo dňa 13.12.2010. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.06.2015 do rozhodnutia súdu pre maloletú T. vo výške 300,- Eur, pre maloletého H. vo výške 200,- Eur a pre maloletú Y. vo výške 200,- Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur na každé z detí, k rukám matky, spolu s určeným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania nedoplatku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Právne vec posúdil podľa ust. § 62 ods. 1,2,4 a 5, §75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že matka svojim návrhom zo dňa 01.06.2015 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca pre maloletú T. zo sumy 80,- Eur mesačne na 120,- Eur mesačne, pre maloletého H. zo sumy 70,- Eur mesačne na 100,- Eur mesačne a pre maloletú Y. zo sumy 60,- Eur mesačne na 90,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.06.2015. V danej veci mal súd preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania o určení výšky výživného uplynulo 5 rokov. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného mala mal. T. 8,5 roka a výdavky so zdravotnými problémami. V súčasnosti má mal. T. 13 rokov, je žiačkou 8. ročníka ZŠ a má zdravotné problémy s chrbticou. Mal. H. mal pri poslednom rozhodovaní o výške výživného 5,5 roka a navštevoval materskú školu. Teraz má 11 rokov a je žiakom 5. ročníka ZŠ. Mal. Y. mala 2,5 roka a bola v starostlivosti matky. V súčasnosti má mal. Y. 7 rokov a je žiačkou 1. ročníka ZŠ. Všetky potreby detí tak vzrástli prirodzeným spôsobom vzrástli. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného bola matka na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na deti spolu vo výške 256,- Eur mesačne. V súčasnosti pracuje matka ako expedientka v spol. Mimex IMDK, s minimálnou mzdou v roku 2015 vo výške 332,99 Eur mesačne a poberá daňový bonus na štyri deti
a prídavky na štyri deti 94,08 Eur mesačne. Príjem matky vzrástol o 171,79 Eur mesačne. Otec mal pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného príjem z práce vodiča kamiónu vo výške 879,53 Eur mesačne a v súčasnosti má príjem z výkonu práce vodiča kamiónu vo výške 1114,10 Eur včítane stravného - diét pri práci v zahraničí. Otec nesúhlasil so žiadnou sumou zvýšenia výživného pre mal. deti T., H. a Y. s odôvodnením, že matka peniaze použije na svoje potreby. Tu treba poukázať na skutočnosť, že otec aj v súčasnosti, teda viac ako 5 rokov po rozvode manželstva má na výživnom pre všetky mal. deti dlh viac ako 3000,- Eur. V konaní bolo preukázané, že otec má príjem, z ktorého by mohol platiť vyššie výživné, a preto súd považoval za primerané možnostiam a schopnostiam a tiež majetkovým pomerom otca zvýšiť výživné pre maloletú T. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 110,- Eur mesačne, maloletému H. zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne a maloletej Y. zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne. Keďže výživné bolo zvýšené so spätnou účinnosťou, od podania návrhu matkou, t.j. od 01.06.2015, vzniknutý dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2015 do rozhodnutia súdu pre maloletú T. vo výške 300 Eur (mesiace 6/2015 až 03/2016, spolu 10 mesiacov x 30 Eur, čo je suma zvýšeného výživného= 300 Eur) pre maloletého H. vo výške 200 Eur (mesiace 6/2015 až 03/2016, spolu 10 mesiacov x 20 Eur, čo je suma zvýšeného výživného= 200 Eur) a pre maloletú Y. vo výške 200 Eur (mesiace 6/2015 až 03/2016, spolu 10 mesiacov x 20 Eur, čo je suma zvýšeného výživného= 200 Eur) súd povolil otcovi každému z detí splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. , keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo nesprávnemu rozhodnutiu. Určené výživné v roku 2010 považuje otec za dostatočné a zodpovedajúce potrebám maloletých detí ako i reálnym finančným možnostiam otca. Súd nevzal v úvahu, že otec poberal stravné do 31.01.2016 vo väčšej miere, kedy jazdil na veľkom nákladnom kamióne. Od 01.02.2016 jazdí na menšom nákladnom aute a stravné diéty dostáva v polovičnej výške. Určené výživné je nepodložené a neprimerane vysoké. V tomto konaní sa domáhal určenia otcovstva k maloletej Y., prípadne k ďalším dvom maloletým deťom, T. a H., čo súd ignoroval. Podal návrh na určenie, že nie je otcom maloletej Y. W., nar. XX.XX.XXXX a nechá si preveriť otcovstvo k maloletej T. a k maloletému H.. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu alebo vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
3. Matka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne, každý 3. mesiac. Za obdobie od 01.10.2015 do 31.03.2016 zaslal na výživnom sumu vo výške 100,- Eur. Maloletá T. bola na liečení v kúpeľoch v Turčianskych Tepliciach, kde matka vynaložila finančné prostriedky za pobyt, cestovné, stravné, vreckové.
4. Kolízny opatrovník sa písomne k podanému odvolaniu otca nevyjadril.
5. Krajský súd ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku / z.č. 160/2015 Z.z. , „ ďalej len CSP“/ po zistení, že odvolanie bolo podané včas / § 362 ods.1 CSP/ , oprávnenou osobou , preskúmal napadnutý rozsudok podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z.z. „ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
6. Predovšetkým je potrebné uviesť, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
9. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
10. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
11. Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska odvolacích námietok otca a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie , podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a podľa § 391 ods.1 CSP.
12. Zákonné ustanovenia § 121 CMP ako i ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadrujú zásadu, keď k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho , ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov , ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.
13. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
14. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca bola v roku 2010. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 256,- eur mesačne a rodinné prídavky. Otec dosahoval príjem vo výške 879,53,- eur . V súčasnosti matka dosahuje príjem vo výške 332,99,- eur mesačne a poberá rodinné prídavky vo výške 85,- eur. Príjem otca je vo výške 417,25,- eur a 696,85,- eur stravné .
15. Otec v podanom odvolaní namietal , že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu, keď nevzal do úvahy , že stravné poberal vo vyššej čiastke len do 31.01.2016. Do uvedeného dátumu jazdil na veľkom nákladom aute a od 01.02.2016 jazdí na menšom nákladnom aute. Stravné poberá v nižšej výške.
16. Odvolací súd poukazuje na správu o príjme otca, kde za obdobie od apríla 2015 do januára 2016 poberal stravné vo výške 696,85,- eur mesačne. Skutočnosť , že otec nevykonáva činnosť na veľkom nákladnom aute a teda došlo k zníženiu príjmu otca je potrebné preukázať. Tvrdenia otca, že považuje doposiaľ určené výživné na maloleté deti za dostatočné a zodpovedajúce ich potrebám , nie sú správne. Posledná vyživovacia povinnosť bola určená v roku 2010 , keď od tohto času sa výrazne zmenili pomery na strane maloletých detí, ktoré sú vekovo staršie a výdavky vzrástli. Správne v tomto smere poukázal súd prvej inštancie na postoj otca v konaní, ktorý i napriek príjmu vo výške 1.114,10,- eur má dlh na výživnom.
17. Námietky otca, že žiada o určenie otcovstva k maloletej Júlii, prípadne k ďalším dvom deťom, Márii a Andrejovi , sú irelevantné, keď predmetom konania je zvýšenie výživného.
18. Po vrátení spisu súd prvej inštancie doplní dokazovanie výsluchom účastníkov konania , predložením dokladov preukazujúcich príjmy otca od februára 2016 do súčasnosti so zistením, či otec vykonáva činnosť na menšom motorovom vozidle, z akého dôvodu a či skutočne došlo k zníženiu príjmu otca ako i zníženiu stravného. Predchádzajúci zamestnávateľ otca, spoločnosť Hoško, Podtureň- Roveň uviedla, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo podľa ust. § 67 Zákonníka práce, výpoveď daná zamestnancom bez uvedenia dôvodu. Celkový príjem otca u tohto zamestnávateľa bol vo výške 985,83,- eur. Súd prvej inštancie doplní dokazovanie vyžiadaním si správy o príjme otca, ktorý by dosahoval v rozhodnom období u tohto zamestnávateľa , keď k ukončeniu pracovného pomeru došlo zo subjektívnych dôvodov na strane otca . Túto skutočnosť súd prvej inštancie následne posúdi v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď sa otec vzdal výhodného zamestnania a vyššieho príjmu.
19. Odvolací súd tak preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného bez náležitého zistenia všetkých významných okolností, ktoré si daný prípad vyžaduje, preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).