Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/360/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v spore žalobcu P. M., A.. XX.XX.XXXX, Š.E. E. X. H., W.V. T. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ivan Eckmann, s.r.o. so sídlom Mierové námestie č. 14, Trenčín, IČO 47 241 110 proti žalovanej P. M., A.. XX.XX.XXXX, Š. E. X. H., W. T. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Martinom Bartkom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátmi so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, o zaplatenie 2.860,- € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd konania v časti o zaplatenie 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.860,- € od 04.08.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.860,- € s tým, že žalovanej sa povoľuje dlžnú sumu splácať v splátkach po 50,- € mesačne splatných k 25. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.860,- € s 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.860,- € od 04.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 15C/123/2013-209 zo dňa 14.08.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/897/2014 zo dňa 17.12.2014, právoplatným dňa 11.02.2015, bola s účinnosťou od 29.10.2012 zrušená jeho vyživovacia povinnosť k žalovanej. Žalobca si vyživovaciu povinnosť voči žalovanej vo výške 110,- € mesačne plnil aj v období od novembra 2012 do decembra 2014 na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/181/2011-60 zo dňa 29.11.2011, teda na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Listom zo dňa 23.07.2015 vyzval žalovanú na vydanie žalovanej sumy do siedmych kalendárnych dní od prevzatia výzvy. V podaní zo dňa 31.07.2015 žalovaná žalobcovi oznámila, že uplatnený nárok žalobcu uznáva a je si vedomá povinnosti vrátiť mu prijaté peňažné plnenie vo výške 2.860,- €, avšak navrhnutý spôsob vrátenia bol pre žalobcu neakceptovateľný.

2. Žalovaná v podaní zo dňa 01.03.2016 uviedla, že si je vedomá sumy, ktorú má žalobcovi uhradiť, avšak vzhľadom na svoju finančnú situáciu nie je možné, aby túto sumu vrátila žalobcovi inak, ako v splátkach, ktorých výšku navrhla v rozmedzí 30 - 50,- € mesačne. Poukázala na to, že je zamestnaná od 30.10.2015 na dobu určitú, pričom tento pracovný pomer jej bol predĺžený do marca 2016. Dosahuje príjem priemerne 450,- € mesačne, z ktorého hradí náklady na svoju liečbu, prispieva matke na domácnosť a spláca pôžičky, ktoré si vzala, keď sa pokúsila založiť si vlastnú domácnosť. Vzhľadom na svoje ochorenie je obmedzená v pracovných možnostiach, keď nemôže pracovať s potravinami. V

roku 2015 sa opätovne zhoršil jej zdravotný stav a musela sa podrobiť liečbe v psychiatrickej liečebni a opätovne žije u svojej matky. Požiadala o odpustenie úrokov a povolenie splátok.

3. Na pojednávaní dňa 13.09.2016 žalobca uviedol, že žalovaná suma mu bola zrazená exekučne. Tiež uviedol, že trvá na podanej žalobe v časti istiny a netrvá na trovách konania a na úroku z omeškania. So splátkami vo výške 30 - 50,- € nesúhlasil a navrhol splátky vo výške 100 - 120,- € mesačne.

4. Pred začatím pojednávania dňa 13.09.2016 žalobca uviedol, že na žalobe v časti úroku z omeškania netrvá. Týmto svojím vyjadrením vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.860,- € od 04.08.2015 do zaplatenia späť.

5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že v časti úroku z omeškania na podanej žalobe netrvá, súd konanie v časti o zaplatenie 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.860,- € od 04.08.2015 do zaplatenia v súlade s § 144 a § 145 ods. 2 zastavil.

8. Na pojednávaní dňa 13.09.2016 žalovaná uviedla, že jej boli vyplatené peniaze, ktoré sú predmetom tohto konania. V súčasnosti pracuje ako montážny pracovník v dvojzmennej prevádzke, kde dosahuje čistý mesačný príjem 530,- €. Pravidelne užíva lieky a veľkú oporu vidí vo svojej matke. Naposledy bola pre svojho ochorenia hospitalizovaná v januári 2015 a v súčasnosti sa jej zdravotný stav zhoršuje. Uviedla, že nemá žiadne úspory, nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Vzniesla námietku premlčania v časti výživného v sume 1.100,- € za obdobie od novembra 2012 do augusta 2013.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, oboznámením sa s podanou žalobou, výzvou na plnenie zo dňa 23.07.2015 s podacím lístkom zo dňa 24.07.2015, potvrdením o doručení zásielky zo dňa 27.07.2015, odpoveďou žalovanej zo dňa 31.07.2015, vyjadrením žalovanej zo dňa 01.03.2016, čestným prehlásením B. P., pokladničným dokladom zo dňa 03.08.2016, psychologickým nálezom zo dňa 18.08.2016, výpisom z účtu žalovanej zo dňa 07.09.2016, potvrdením o zadaní prevodu zo dňa 12.09.2016, zmluvou o spotrebiteľskom úvere formou kreditnej karty zo dňa 28.09.2015, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 05.10.2015, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.09.2015 a podstatným obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 15C/123/2013.

10. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/181/2011-60 zo dňa 29.11.2011, právoplatným dňa 13.12.2011, bol súdom schválený súdny zmier, ktorým sa žalobca zaviazal platiť žalovanej výživné sumou 110,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám žalovanej s účinnosťou od 01.10.2011.

11. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 15C/123/2013-209 zo dňa 14.08.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/897/2014-231 zo dňa 17.12.2014, právoplatným dňa 11.02.2015 súd zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu k žalovanej určenú uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/181/2011-60 zo dňa 29.11.2011 na sumu 110,- € mesačne, a to s účinnosťou od 29.10.2012. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

12. Výzvou zo dňa 23.07.2015, doručenou žalovanej dňa 27.07.2015, žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 2.860,- € v lehote 7 kalendárnych dní od prevzatia výzvy.

13. Žalovaná v podaní zo dňa 31.07.2015 žalobcovi uviedla, že si je plne vedomá svojej povinnosti uhradiť mu sumu 2.860 €. V podaní uviedla, že ukončuje pracovný pomer a v mesiaci august 2015 nastupuje na liečenie, ktoré bude trvať 2 až 3 mesiace. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý má značný vplyv na jej možnosť zamestnať sa a uviedla, že peňažné prostriedky, ktorými sa mala nedôvodne obohatiť, použila predovšetkým na svoju liečbu, úhradu liekov a sedení u psychologičky. Požiadala o možnosť dlžnú sumu splácať v splátkach po 20,- € mesačne.

14. Z čestného prehlásenia B. P. vyplýva, že žalovaná s ňou žije v spoločnej domácnosti, na ktorú jej prispieva sumou 100,- € mesačne.

15. Z pokladničného dokladu predloženého žalovanou zo dňa 03.08.2016 vyplýva, že za individuálnu psychoterapiu uhradila 25,- €.

16. Z psychologického z nálezu žalovanej zo dňa 18.08.2016 vyplýva, že u žalovanej bola diagnostikovaná W. X.. Hospitalizáciu absolvovala v obdobiach 10/2010 - 1/2011, 2/2011 - 4/2011, 2/2014, 8/2015 s diagnózou P.D. W..

17. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou kreditnej karty zo dňa 28.09.2015 vyplýva, že žalovanej bol VÚB Bankou, a.s. schválený úverový limit 1.500,- €, pričom povinná minimálna splátka je vo výške 5 % z vyčerpanej istiny navýšená o sumu poplatkov, úrokov, prípadnú nesplatenú časť minimálnej splátky z predchádzajúcich období a o sumu vyčerpanú nad rámec úverového limitu. Z výpisu z účtu ku kreditnej karte žalovanej vyplývať, žalovaná uhrádza mesačnú splátku vo výške 79,- €.

18. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 05.10.2015 vyplýva, že žalovanej bol VÚB Bankou, a.s. poskytnutý úver vo výške 990,- € s lehotou splatnosti 108 mesiacov, pričom mesačná anuitná splátka vrátane poistného bola vo výške 19,57 €.

19. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.09.2015 vyplýva, že žalovanej bol VÚB Bankou, a.s. poskytnutý úver vo výške 500,- € s lehotou splatnosti 24 mesiacov, pričom mesačná anuitná splátka vrátane poistného bola vo výške 26,30 €.

20. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

21. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Zákon o rodine ustanovuje zásadu nenávratnosti spotrebovaného výživného, avšak iba u maloletých detí. Právny režim spotrebovaného výživného na plnoleté deti za uplynulý čas po účinnosti zrušenia vyživovacej povinnosti sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení získanom z právneho dôvodu, ktorý odpadol podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom ustanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dochádza vtedy, ak právny dôvod v okamihu poskytnutia plnenia existoval, ale následne v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti stratil svoje právne účinky. Osobou povinnou vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne osoba, ktorej bolo plnenie adresované. Z vykonaného dokazovania s prihliadnutím najmä na výpovede žalobcu a žalovanej mal súd za preukázané, že žalobca si plnil v období od novembra 2012 do decembra 2014 svoju vyživovaciu povinnosť stanovenú uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/181/2011-60 zo dňa 29.11.2011, právoplatným dňa 13.12.2011, a to v sume 110,- € mesačne. Žalobca tak za uvedené obdobie zaplatil žalovanej výživné v celkovej výške 2.860,- € (26 mesiacov x 110,- €). Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 15C/123/2013-209 zo dňa 14.08.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/897/2014-231 zo dňa 17.12.2014, právoplatným dňa 11.02.2015 súd zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu k žalovanej určenú uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/181/2011-60 zo dňa 29.11.2011 na sumu 110,- € mesačne, a to s účinnosťou od 29.10.2012. Vzhľadom k tomu, že vyživovacia povinnosť žalobcu k žalovanej bola uvedeným rozhodnutím súdu zrušená s účinnosťou od 29.10.2012,

uhradil žalobca v období do novembra 2012 do decembra 2014 žalovanej výživné na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/181/2011-60 ako právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, a teda žalobca poskytol žalovanej peňažné plnenie v sume 2.860,- €, ktoré je s poukazom na § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka majetkovým prospechom získaným plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a teda bezdôvodným obohatením. Žalovaná žalobcovi sumu 2.860,- € nevrátila ani čiastočne, preto súd žalovanú zaviazal na jej vrátenie.

24. Žalovaná vzniesla námietku premlčania ohľadom výživného za obdobie novembra 2012 do augusta 2013 keď mala za to, že subjektívna dvojročná premlčacia doba začala žalovanému plynúť od 29.10.2012. Súd uvedenú námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z plnenia, ktorého právny dôvod odpadol, vzniká okamihom, kedy odpadol právny dôvod z už poskytnutého plnenia. V prípade, keď právny dôvod plnenia odpadol z dôvodu rozhodnutia súdu o nároku žalobcu, začína subjektívna i objektívna premlčacia doba plynúť tým momentom, kedy bolo vyhlásené konečné rozhodnutie súdu. (R 11/1977, Ro NS SR sp.zn. 3Cdo 124/2002). Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/897/2014-231 o zrušení vyživovacej povinnosti žalobcu na žalovanú bol vyhlásený dňa 17.12.2014 a nasledujúcim dňom začala plynúť žalobcovi premlčania doba na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia za vyplatené výživné za obdobie od novembra 2012 do decembra 2014. Žalobca podal žalobu súdu dňa 10.09.2015, teda pred uplynutím tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby.

25. Podľa § 232 ods. 3, ods. 4 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

26. Žalovaná je zamestnaná ako montážna pracovníčka v dvojzmennej prevádzke, v ktorej dosahuje čistý mesačný príjem 530,- €, z ktorého prispieva matke na bývanie po 100,- € mesačne, v súvislosti s ochorením má výdavky na psychoterapiu po 50,- € mesačne a splátky jej pôžičiek sú vo výške 124,87 € mesačne (79,- € + 19,57 € + 26,30 €). Vzhľadom na ochorenie má zvýšené výdavky na stravu, a to v sume 200,- €. Žalovanej tak na zabezpečenie ostatných osobných potrieb a na prípadné ďalšie splátky záväzkov zostáva suma 105,13 € mesačne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd povolil žalovanej dlžnú sumu splácať s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku v mesačných splátkach po 50,- € splatných k 25. dňu v mesiaci s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

27. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Žalobca bol v konaní účastníkom, ktorý mal vo veci plný úspech, preto by mu podľa § 255 ods. 1 patrila náhrada trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalobca na pojednávaní dňa 13.09.2016 uviedol, že netrvá na trovách konania a aj s poukazom na ustanovenie § 257 súd rozhodol tak, že žalobcovi právo na náhradu trov ani nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v správaní žalovanej v konaní, ktorá sa písomne i na pojednávaní opakovane vyjadrila, že si je vedomá svojej povinnosti vrátiť žalobcovi žalovanú sumu a vyjadrila ochotu túto vrátiť v primeraných splátkach. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca a žalovaná sú v príbuzenskom pomere (otec a dcéra) a na osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov. Žalovaná trpí vážnym psychickým ochorením, ktoré ju dlhodobo podstatným spôsobom limituje nielen v osobnom, ale aj v pracovnom živote. Žalovaná sa podrobuje finančne a časovo náročnej liečbe, je na začiatku svojho pracovného života a nemožno v tomto období od nej za daných okolností očakávať, že by mala úspory vo výške, ktorá by zodpovedala náhrade trov konania žalobcu. Súd preto žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.