Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., ul. G. č. XX/XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 57811-2/2015- BA zo dňa 30. novembra 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. k. 30197-8/2015-ZA z 25.05.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe JUDr. L. Q. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.10.2010. V odôvodnení poukázal na § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o sociálnom poistení) účinný od 01.01.2011 a na § 21 ods. 4 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2011. Ďalej konštatoval, že dňa 20.05.2015 JUDr. L. Q. podala odhlášku k 31.10.2007 z povinného sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj SZČO). Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina dňa 04. septembra 2009 vydala rozhodnutie č. 701-22196/2009, ktorým rozhodla o tom, že účastníčke dňa 31. októbra 2007 nezaniklo povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 322-8555-GC09/2009 zo dňa 03.12.2009. Voči tomuto rozhodnutiu podala účastníčka žalobu na Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom č. k. 20Sn/1/2010-41 zo dňa 25. mája 2010 žalobu zamietol. Najvyšší súd SR rozhodoval o odvolaní žalobkyne vo vzťahu k vyššie uvedenému rozsudku a rozsudkom č. k. 7Sžso/27/2010 zo dňa 07. júla 2011 rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil. Na základe oznámenia Daňového úradu Žilina zo dňa 07.05.2015 bolo zistené, že ku dňu 01.01.2011 má účastníčka pridelené DIČ len na prenájom nehnuteľností a z tohto dôvodu v zmysle novely Zákona o sociálnom poistení platnej od 01.01.2011 stratila pre účely Sociálnej poisťovne status samostatne zárobkovo činnej osoby.

2. O odvolaní účastníčky vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. 57811-2/2015-BA zo dňa 30. novembra 2015 jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odvolací orgán zistil, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a v súlade so Zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Účastníčka má právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oznámenia zápisu zo zoznamu advokátov zo dňa 08.01.1992. V zozname advokátov vedenou Slovenskou advokátskou komorou (ďalej SAK) je zapísaná ako Advokátska kancelária JUDr. L. Q., s. r. o.. V Registri daňových subjektov SR je účastníčka registrovaná od 30.04.1993 s prideleným DIČ. Od 01.01.2008 je registrovaná v Registri daňových subjektov SR v súvislosti s vykonávaním prenájmu

nehnuteľností. Podľa údajov z Daňového úradu resp. Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky účastníčka konania ako samostatne zárobkovo činná osoba mala príjmy z podnikania za roky 2006 - 2009 vyššie ako Zákonom o sociálnom poistení ustanovená suma. Výkon advokácie podľa § 12 ods. 1 písm. e) Zákona o advokácii, a to výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, je len jednou z foriem výkonu advokácie. Zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Účastníčke konania zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie až dňa 31.10.2010, pretože novelou Zákona o sociálnom poistení od 01.01.2011 na to, aby mala fyzická osoba právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného sociálneho poistenia, bolo potrebné, aby fyzická osoba dovŕšila 18 rokov veku a bola registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení, tzn. registrovaná v Registri daňových subjektov Slovenskej republiky. Účastníčka sa považovala za osobu odhlásenú zo Sociálnej poisťovne už dňom 31.10.2007 na základe registračného listu fyzickej osoby - odhlášky z tohto dňa, preto ani nepredložila registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku poistenia 31.12.2010, ako to od nej požadoval prvostupňový správny orgán, a preto došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia účastníčky ako samostatne zárobkovo činnej osoby k 31.12.2010. Pritom poukázal na konania, ktoré predchádzali tomuto konaniu, a ktorými bolo právoplatne určené, že jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 31.10.2007 ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala správnu žalobu žalobkyňa. Poukázala na to, že od 01.11.2007 nemá žiaden príjem, pretože zo zmluvy o výkone funkcie konateľa Advokátskej kancelárie JUDr. L. Q., s. r. o. vyplýva, že nemá nárok na žiadnu odmenu, a preto nemôže byť považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu už od tohto dátumu. Príjmy z podnikania zisťované v rokoch 2008 až 2010 sú príjmami výlučne právnickej osoby. Ďalej poukázala na to, že požiadala o zápis tejto spoločnosti do Zoznamu spoločností s ručením obmedzeným a z potvrdenia Slovenskej advokátskej komory (ďalej SAK) zo dňa 12.12.2007 vyplýva, že táto spoločnosť môže poskytovať právne služby od 15.11.2007. Teda najneskôr od tohto dátumu, kedy došlo k zápisu tejto spoločnosti do Zoznamu spoločností s ručením obmedzeným nemohla byť považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu. Žalovaný sa nezaoberal skutočnosťou, že podmienka tohto zápisu je podkladom oprávnenia s. r. o. s predmetom činnosti, ktorým je poskytovanie právnych služieb. Žalovaný tvrdí, že došlo k pozastaveniu výkonu advokácie, čo je však v rozpore so skutočnosťou. Vzhľadom na to ona ako fyzická osoba nebola a nie je oprávnená na výkon advokácie, ale toto oprávnenie má iba právnická osoba, ktorá je zastúpená ňou ako štatutárnym zástupcom - konateľom konajúcim v mene s. r. o.. V tomto období nešlo ani o výkon advokácie v pracovnom pomere, teda záver o postavení jej ako SZČO od 15.11.2007 a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 31.12.2010 je nesprávny. Podľa výroku rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 04.09.2009, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 03.12.2009, jej nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 31.10.2007. Výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 30.11.2015, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní, bol však iný, nakoľko podľa neho jej zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 31.12.2010 a aj preto nie je možné vychádzať zo záverov predtým vydaných rozsudkov. Tiež došlo k zmene právneho názoru v ustálenej súdnej praxi pri posudzovaní tejto právnej otázky, jednak v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR a aj Ústavného súdu SR, podľa ktorých advokáta, ktorý je konateľom s. r. o. vykonávajúcej advokáciu, nie je možné považovať za SZČO podľa Zákona o sociálnom poistení platnom do 31.12.2010. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžo/7/2009 zo dňa 30.03.2010, ako aj na nález Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS 63/2012-52 zo dňa 21.02.2013. Názor Najvyššieho súdu SR z predchádzajúcich období, že advokát, ktorý je spoločníkom a konateľom právnickej osoby vykonávajúcej advokáciu, by mal byť považovaný za SZČO, je považovaný za nezákonný aj v náleze Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS 426/2012-532 zo dňa 21.02.2013. Tiež poukázala na stanovisko predsedníctva SAK zo dňa 11.01.2008 k otázke postavenia advokáta ako SZČO. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.05.2016. Zotrval na právnom názore, že zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako SZČO podľa § 5 písm. c) Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a ani povinné nemocenské a dôchodkové poistenie

podľa § 21 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Zmena formy advokácie má za následok len zmenu spôsobu zdaňovania príjmu advokáta, keďže príjem advokáta, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ s. r. o., je zdanený ako príjem zo závislej činnosti. V prípade, ak SZČO vykonávajúca činnosť advokáta nedosiahne príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, zanikne jej od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa tento príjem posudzuje, toto povinné poistenie. Žalobkyňa aj po 01.07.2007 splnila všetky podmienky na to, aby bola považovaná za povinne nemocensky a dôchodkovo poistenú osobu, pretože nezaniklo jej oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a dosahovala aj príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré podmienili povinné poistenie. Jej právne postavenie ako SZČO v súvislosti so zmenou formy výkonu advokácie bolo predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej žalobkyňou na Krajský súd v Žiline pod sp. zn. 20Sn/1/2010. Rozsudok Krajského súdu v Žiline, ktorý zamietol jej žalobu, bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z týchto rozsudkov jednoznačne vyplýva právne postavenie žalobkyne ako SZČO aj po dni, kedy začala vykonávať činnosť advokáta ako konateľ s. r. o.. Právny názor Sociálnej poisťovne, že zmenou formy výkonu advokácie advokátovi nezaniká s účinnosťou do 31.12.2010 právne postavenie SZČO, je v súlade aj s publikovaným názorom Najvyššieho súdu SR v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 66. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/7/2009, ide len o jediný prípad, kedy sa Najvyšší súd SR nestotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne. Tento názor Najvyššieho súdu je v súdnej praxi prekonaný, vo všetkých ostatných prípadoch zaujal Najvyšší súd SR opačný právny názor. Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. PLz. ÚS 1/2015 zo dňa 04. marca 2015, ktorý zamietol návrh II. senátu Ústavného súdu SR, aby plénum ústavného súdu prijalo zjednocujúce stanovisko v znení: „Pokiaľ advokát zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľa s. r. o., po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný status SZČO pre účely Zákona o sociálnom poistení“. Vzhľadom na rozhodnutie pléna ústavného súdu dospel II. senát Ústavného súdu SR k právnemu záveru, že je potrebné rozhodovať v línii uznesenia č. k. III.ÚS 426/2012 zo dňa 12. septembra 2012, ktorým bola sťažnosť žalobcu v obdobnej veci odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Čo sa týka odseku 5 na strane 3 napadnutého rozhodnutia žalovaného, uviedol, že tento odsek sa dostal do odôvodnenia len ako zrejmá nesprávnosť, ktorá je, vychádzajúc z výroku napadnutého rozhodnutia, zjavne zistiteľná. V zmysle § 209 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa ústredie opravila túto nesprávnosť listom zo dňa 29.04.2016, ktorý v tento deň žalobkyni zaslala.

5. Zo správneho spisu vyplýva (č. l. 5), že došlo k oprave rozhodnutia žalovaného č. k. 57811-2/2015- BA zo dňa 30. novembra 2015 v jeho časti odôvodnenie na strane č. 3 odsek 5, kde omylom bol uvedený nesprávny odsek, ktorý bol touto opravou z rozhodnutia vypustený. Doručenie opravy potvrdila žalobkyňa na pojednávaní pred krajským súdom dňa 13.09.2016.

6. Krajský súd v Žiline prejednal vec podľa § 199 z.č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) v spojení s § 491 ods. 1 SSP v zmysle žalobných námietok a námietok uvedených žalobkyňou na pojednávaní, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. 21) 19) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z.z., zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov. 21) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších

predpisov a zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 5 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2011 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 8) § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. § 67 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 21 ods. 4 písm. b) citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). 21) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2011 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. 8) 8) § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. § 67 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Krajský súd v Žiline konštatuje, že žalobkyňa v podanej žalobe ani v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu nenamietala tú skutočnosť, že by jej, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nemalo zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Namietala však, že toto nezaniklo dňom 31.12.2010, ako to uviedli správne orgány, ale zaniklo už skôr, a to dňa 31.10.1997, najneskôr dňa 15.11.2007, kedy došlo k zápisu obchodnej spoločnosti JUDr. Mária Q., s. r. o. do Zoznamu spoločností s ručením obmedzeným, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. V danom prípade teda nebolo sporné, že by nenastali právne skutočnosti stanovené hypotézou právnej normy § 5 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 v spojení s § 21 ods. 4 citovaného zákona. Žalobkyňa urobila sporným tú skutočnosť, že jej status povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej osoby jej zanikol už vyššie uvedeným momentom (31.10.1997), najneskôr zápisom obchodnej spoločnosti, ktorej bola konateľom, do zoznamu spoločností vedených SAK (15.11.2007). Súd sa preto nezaoberal podmienkami zániku jej povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 31.12.2010, ale tým, či jej nezaniklo povinné poistenie už ku dňu (dňom), ktorý uvádza žalobkyňa.

9. V tejto súvislosti Krajský súd v Žiline zdôrazňuje, že táto konkrétna právna otázka už bola riešená v inom správnom a následnom súdnom konaní. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. k. 701 22196/2009 zo dňa 04.09.2009 bolo rozhodnuté, že žalobkyni dňa 31.10.2007 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe. Toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom Sociálnou poisťovňou, ústredie rozhodnutím č. k. 322-8555-GC-09/2009 zo dňa 03.12.2009. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom č. k. 20Sn/1/2010-41 zo dňa 25. mája 2010 jej žalobu zamietol. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 7Sžso/27/2010 zo dňa 01. júla 2011, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd SR uviedol, že existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom SAK až do

času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu, má za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby Zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b) a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 Zákona o sociálnom poistení. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 Zákona o advokácii, ktorý upravuje formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo základným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie SAK a práve vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c) Zákona o sociálnom poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť.

10. Pokiaľ teda žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie v tom, že najneskôr dňom, kedy jej spoločnosť s ručením obmedzeným bola zapísaná ako oprávnená poskytovať právne služby do zoznamu SAK, ona ako fyzická osoba nie je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená, toto právne posúdenie už bolo s konečnou platnosťou ustálené v predchádzajúcom správnom a následnom súdnom konaní, a preto nemôže byť posudzované v následnom konaní opätovne.

11. Podľa § 132 ods. 1 SSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

Podľa § 132 ods. 2 SSP ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

12. Krajský súd poukazuje na to, že o otázke, ktorú žalobkyňa uviedla ako žalobný bod v rámci namietania nesprávneho právneho posúdenia dátumu zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, už bolo právoplatne rozhodnuté a na takéto rozhodnutie správny súd prihliadne v zmysle § 132 ods. 2 SSP.

13. Len na doplnenie vo vzťahu k tejto námietke, pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalobkyňa po vzniku obchodnej spoločnosti nebola zo zákona oprávnená na výkon advokátskej činnosti, pretože takúto činnosť jej zakazuje zakladateľská listina a toto oprávnenie má iba právnická osoba spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je zastúpená ňou ako štatutárnym zástupcom, súd uvádza, že zmena formy výkonu advokácie zo SZČO na spoločnosť s ručením obmedzeným má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta, keďže príjem konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že nemá žiaden príjem od 01.11.2007, kedy by podľa jej názoru nemala byť povinne nemocensky a dôchodkovo poistená, pretože zo zmluvy o výkone funkcie konateľa nemá nárok na žiadnu odmenu. Podľa názoru súdu ani tento argument nie je dôvodom na odchýlenie sa od pôvodne zaujatého právneho názoru. Pokiaľ si konateľ z vlastnej vôle príjem nepridelí, je to jeho obchodné rozhodnutie, ktoré nemá vplyv na splnenie podmienok stanovených v § 5 písm. c) Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Pokiaľ by si konateľ príjem pridelil, tento príjem je zdanený. Nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 63/2012-52 z 21.02.2013 argumentoval tým, že advokát (pri pozastavení výkonu advokácie) nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti, čo však v danom prípade konateľ s.r.o. môže dosahovať a vyplácanie odplaty je v jeho dispozícii.

14. S touto námietkou nesprávneho právneho posúdenia súvisí námietka, že nie je možné vychádzať zo záverov skôr vydaných rozhodnutí v správnom konaní a rozsudkov súdov uvedených vyššie, pretože v predchádzajúcom správnom konaní bolo rozhodnuté, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.10.2007, pričom výrok napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina bol iný, nakoľko podľa neho jej zaniklo povinné nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie ku dňu 31.12.2010. Súd k tomu uvádza, že ako bolo uvedené vyššie, podľa zásady prejudiciality je viazaný rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 21Sn/1/2010 z 01.07.2011, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 7Sžo/27/2010 zo dňa 01. júla 2011, ktoré zamietli žalobu žalobkyne, ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, ktorým bolo určené, že ku dňu 31.10.2007 jej nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Krajský súd aj v danom prípade vychádza z právneho názoru uvedeného vo vyššie uvedených rozhodnutiach správnych orgánov a súdov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa dňom, kedy začala vykonávať činnosť advokáta ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j. dňom 31.10.2007, nestratila právne

postavenie SZČO podľa § 5 písm. c) Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k tomuto dňu. Všetky argumenty žalobkyne uvedené či už v žalobe alebo na pojednávaní pred krajským súdom smerujú k tomu, že najneskôr okamihom zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným do registra takýchto spoločností vedeným SAK už žalobkyňa ako SZČO nemala toto postavenie, a preto jej nemohlo zaniknúť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie až dňom 31.12.2010, ale najneskôr dňom 15.11.2007, kedy podľa jej názoru už nemohla byť považovaná za SZČO. Z uvedeného vyplýva, že v predchádzajúcich konaniach bol právoplatne judikovaný opačný právny názor, ktorý je pre správny súd v zmysle § 132 ods. 2 SSP záväzný. Tiež treba konštatovať, že tieto dve správne rozhodnutia, t. j. rozhodnutia o určení, že jej nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie ku dňu 31.10.2007 a preskúmavané rozhodnutie, že žalobkyni zaniklo toto poistenie ku dňu 31.12.2010 na seba skutkovo, obsahovo i právne nadväzujú, nevylučujú sa, nie sú v logickom rozpore a vychádzajú z rovnakého právneho názoru.

15. Posledná námietka žalobkyne tkvela v tom, že došlo k zmene právneho názoru v ustálenej súdnej praxi či už Najvyššieho súdu SR alebo Ústavného súdu SR, podľa ktorých advokáta, ktorý je konateľom s. r. o. vykonávajúcej advokáciu, nie je možné považovať za SZČO pre účely povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Krajský súd k tomu uvádza, že k takejto zmene nedošlo. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/7/2009, tento je v súdnej praxi prekonaný, pretože sa jednalo o ojedinelý prípad. V ostatných prípadoch zaujal Najvyšší súd SR opačný právny názor zhodný s právnym názorom žalovaného a Krajského súdu v Žiline v tejto veci. Žalobkyňa ďalej poukázala na nález Ústavného súdu II.ÚS 63/2012. Týmto nálezom bol zrušený rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/7/2011 a vec bola vrátená najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7Sžso/32/2013 zo dňa 27. novembra 2013. V tomto rozsudku sa najvyšší súd opätovne stotožnil so svojím predchádzajúcim právnym názorom ako aj s právnym názorom Sociálnej poisťovne pri posudzovaní právneho postavenia advokátov na účely sociálneho poistenia pri zmene formy výkonu advokácie a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne potvrdil. V novom rozhodnutí sa vysporiadal s argumentáciou Ústavného súdu Slovenskej republiky a doplnil svoje odôvodnenie ohľadne vytýkaných nedostatkov. V nadväznosti na právny názor ústavného súdu uviedol, že je potrebné rozlišovať situáciu, v ktorej advokát nie je SZČO, lebo má pozastavený výkon advokácie od situácie, v ktorej advokát svoje povolanie vykonáva, a to napr. aj formou s. r. o.. Poukázal tiež na to, že právny názor ústavného súdu, že advokát, ktorý síce je oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti, pretože ju nevykonáva na vlastný účet, ale na účet s. r. o., nespĺňa materiálnu podmienku na posudzovanie jeho ako SZČO, bol v obdobných veciach riešených Ústavným súdom SR odlišný. Najvyšší súd SR rešpektoval princíp právnej istoty a právneho štátu a aplikoval príslušné právne predpisy tak, aby sa v rovnakých prípadoch rozhodovalo rovnako.

16. Ďalej žalobkyňa argumentuje nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 426/2012. Týmto nálezom ústavný súd zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/21/2011 a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Ten rozsudkom č. k. 9Sžso/23/2013 zo dňa 27. novembra 2013 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá a zotrval na rovnakom právnom názore ako v iných právnych veciach riešiacich túto právnu problematiku. Uviedol, že je len jedno oprávnenie na vykonávanie advokácie a je udeľované výlučne advokátovi a bez ohľadu na formu výkonu advokácie. Práve od statusu advokáta, ktorému takéto oprávnenie bolo udelené, teda nie od konkrétnej formy výkonu advokácie, sa v zmysle § 5 písm. c) Zákona o sociálnom poistení odvíja postavenie SZČO.

17. Krajský súd v Žiline ďalej poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS 335/2013 zo dňa 26. marca 2015, ktorý nezistil v postupe a záveroch napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavne nekonformný postup, ktorý by nasvedčoval ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. V ňom poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR PLz. ÚS 1/2015 zo dňa 04. marca 2015 o zamietnutí návrhu II. senátu Ústavného súdu SR vo veci zjednotenia odchylných právnych názorov III. senátu ústavného súdu a II. senátu ústavného súdu k otázke zachovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby advokáta po zmene formy výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným pre účely z.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vyslovených v uznesení III. senátu ústavného súdu sp. zn.. III. ÚS 426/2012 z 12.09.2013, v nálezoch II. senátu Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 21. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 426/2012 z 21. februára 2013 a v stanovisku II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorému dospel v súvislosti s prerokovaním veci sp. zn. II. ÚS 335/2013.

18. Na záver krajský súd, čo sa týka judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR v tejto právnej problematike, poukazuje na publikované stanovisko Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 66 (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 01. júla 2011, sp. zn. 7Sžso/27/2010). Podľa neho na posúdenie vzniku, zmeny a zániku povinného nemocenského, povinného dôchodkového poistenia advokáta sa vzťahuje § 21 Zákona o sociálnom poistení bez ohľadu na znenie § 12 Zákona o advokácii, ktorý upravuje právnu formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu. Na účely Zákona o sociálnom poistení treba advokáta zapísaného v zozname advokátov vedenom SAK považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú SZČO, a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonávať ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne či konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie (Zborník Najvyššieho súdu SR 1993 - 2013 na strane 498).

19. Pokiaľ ide o námietku uvedenú na pojednávaní, že oprava odôvodnenia druhostupňového správneho rozhodnutia žalovaného bola vykonaná neformálne, len zaslaným listom žalobkyni v rozpore so Správnym poriadkom, súd uvádza, že podľa § 209 ods. 7 z.č. 461/2003 Z.z. chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. T.zn. správny orgán o tom nevydáva rozhodnutie, len upovedomenie o oprave rozhodnutia, ktoré nie je potrebné zasielať do vlastných rúk (§ 212 ods. 3 cit. zákona a contrario). V zmysle § 172 ods. 1 cit. zákona na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Na ďalšiu námietku uvedenú na pojednávaní, že výklad § 5 cit. zákona je v rozpore so zákonom o rovnakom zaobchádzaní, súd uvádza, že nemôže ísť o diskrimináciu v prípade, ak boli skutkové okolnosti u advokátov - konateľov s.r.o. pri posudzovaní ich postavenia SZČO iné, ako u takých konateľov s.r.o., ktorí nemali status advokátov.

20. Krajský súd v Žiline vyhodnotil všetky námietky produkované žalobkyňou ako nedôvodné, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. O náhrade trov konania žalobkyne súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, nemá nárok na náhradu trov konania, preto jej súd náhradu trov nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože v danom prípade neboli splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení (výnimočnosť situácie).

Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Žiline, dňa 13. septembra 2016

JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková