Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_26NcKR-8-2015.pdf
PDF · 91.19 KB
Case nature
Area
Subarea
26NcKR/8/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: TETRA INSOLVENCY, k.s., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, značka správcu S1661, správca úpadcu: STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o. v konkurze, Učňovská 10, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 36 216 127, zastúp. spoločnosťou Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Z. Q., H.. XX.XX.XXXX, XXX XX N. P. XXX, zastúp. JUDr. Martinom Polákom, advokátom, Moyzesova 38, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie sumy 10 000 EUR v prospech všeobecnej podstaty úpadcu takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Stranám konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Návrhom doručeným súdu dňa 17.09.2015 žalobca žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanému, aby v lehote do 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila v prospech všeobecnej podstaty úpadcu STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o. sumu 10 000 EUR. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Žalobca uviedol, že vo veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý podala Slovenská republika - Daňový úrad Košice, je okrem iného uvedené, že veriteľ má voči úpadcovi daňovú pohľadávku vo výške 5 497 022,81 EUR, ktorej splatnosť nastala dňa 29.11.2013. Vzhľadom na výšku predmetnej pohľadávky a veľkosť majetku úpadcu podľa žalobcu možno odôvodnene predpokladať, že úpadca bol už v tom čase predlžený. V zmysle úplného výpisu z obchodného registra úpadcu žalovaný v tom čase až do 02.07.2014 vykonával funkciu štatutárneho orgánu - konateľa a v súlade s vyššie uvedeným možno odôvodnene predpokladať, že úpadca bol už v tom čase predlžený, avšak návrh na vyhlásenie konkurzu žalovaný nepodal, ale urobil tak neskôr až veriteľ. Žalobca mal za to, že žalovaný porušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, a tak výzvou na poskytnutie súčinnosti zo dňa 07.07.2015 vyzval v súlade s § 74a ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. (ďalej len ZKR) žalovaného, aby mu v lehote 7 dní od doručenia výzvy preukázal, či svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka
- úpadcu splnil riadne a včas, t.j. aby mu preukázal, že túto svoju povinnosť neporušil alebo, že konal s odbornou starostlivosťou alebo, že je tu iný dôvod vylučujúci jeho zodpovednosť. Žalovaný výzvu prevzal dňa 08.07.2015, ale napriek tomu do dnešného dňa na ňu nereagoval, ani nijako nekontaktoval žalobcu ohľadne predmetnej konkurznej veci. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že žalovaný nepreukázal, že neporušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Úpadca je spoločnosťou s ručením obmedzeným a jeho základné imanie počnúc dňom 17.12.2009 až doposiaľ predstavuje 200 000 EUR a minimálna výška základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným je v súlade s ust. § 108 ods. 1 Obchodného zákonníka 5 000 EUR.
3.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 22.03.2016 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú z dôvodu, že žalovanému dňa 28.11.2013 zanikla funkcie konateľa spoločnosti STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o., nakoľko tento deň bol odvolaný z funkcie. Mal za to, že nebolo preukázané,
že úpadca bol v rozhodnom období predlžený. Navrhol žalobu zamietnuť a žiadal, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania.
4.Napojednávaní dňa 22.04.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že dňa 24.10.2013 rozhodol daňový úrad o vyrubení rozdielu dane spoločnosti STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o. vo výške 506 137,10 EUR. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013, teda v čase, keď žalovaný bol konateľom spoločnosti. Keďže žalobca nemal k dispozícii účtovníctvo úpadcu vyzval žalovaného na predloženie účtovníctva a poskytnutie súčinnosti vo veci. Žalovaný neposkytol súčinnosť a nepredložil účtovníctvo spoločnosti a ani počas tohto konania nebolo súdu preukázané, že neporušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo žeby úpadca nebol v predlžení. Mal za to, že rozhodujúca je právoplatnosť rozhodnutia daňového úradu a nie splatnosť pohľadávky. Tvrdil, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii nevyžaduje 100% preukázanie skutočnosti, či úpadca bol alebo nebol v predlžení, stačí presvedčenie o tom, že je úpadca v predlžení a v danom prípade žalovaný má preukázať opak. Žalobca má za to, že úpadca bol v predlžení vzhľadom na existenciu predmetnej pohľadávky na absenciu účtovníctva a na nespoluprácu žalovaného. Vyššie uvedené skutočnosti zakladajú u správcu dôvodný predpoklad porušenia povinnosti žalovaného včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom tento predpoklad nemohol byť zo strany správcu odstránený inak, ako výzvou správcu v zmysle ust. § 74a ZKR a vzhľadom na nečinnosť žalovaného následným podaním návrhom na súd, na ktorý bol správca podľa zákona povinný. Dôkazné bremeno je na žalovanom preukázať, že túto svoju povinnosť neporušil.
5.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 22.04.2016 uviedol, že z predložených dôkazov je zrejmé, že určený rozdiel dane vo výške 506 137,10 EUR je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozhodnutia t.j. do 29.11.2013. V tom čase už žalovaný nebol konateľom spoločnosti, preto tvrdenie o tom, žeby ku dňu 28.11.2013 mal mať žalovaný povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu nie je relevantná. Čo sa týka výzvy na poskytnutie súčinnosti žalovaný na túto nereagoval. Je zrejmé, že žalovaný nedisponoval v tom čase v roku 2015 so žiadnym účtovníctvom spoločnosti, čo ani nemohol a výzvu považoval za bezpredmetnú. Abstraktnú úvahu o tom, že možno odôvodnene predpokladať, že úpadca bol v tom čase v predlžení je možno považovať len za teoretickú konštrukciu, ktorú nie je možné preukázať. Zánik funkcie konateľa spoločnosti je práve tou skutočnosťou, ktorá absolútnym spôsobom vylučuje zodpovednosť žalovaného za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tvrdil, že existencia pohľadávky sama o sebe nie je spôsobilá preukázať predlženie podnikateľského subjektu. Neexistencia účtovníctva neumožňuje vyhodnotiť finančnú situáciu spoločnosti vo vzťahu k povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a nespolupráca žalovaného, keď ho správca vyzve na poskytnutie súčinnosti takmer 2 roky po tom, čo mu zanikla funkcia konateľa spoločnosti je natoľko bezpredmetná navyše s nesprávnym záverom o dátume zániku funkcie, že na túto žalovaný žiadnym spôsobom nereflektoval čo však neznamená, žeby spoločnosť mala byť v tom čase v predlžení. Na jednej strane žalobca uvádza, že nedisponuje s účtovníctvom spoločnosti a na druhej strane tvrdí, že spoločnosť bola v predlžení. Mal za to, že nestačí dôvodný predpoklad k tvrdeniu o predlžení spoločnosti, ale tento by mal byť založený na reálnych faktoch, pričom nie je tomu tak.
6.Na pojednávaní dňa 13.09.2016 právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie daňového úradu z 24.10.2013, v zmysle ktorého správca dane rozhodol o vyrubení rozdielu dane vo výške 506 137,10 EUR. Mal za to, že práve uvedené rozhodnutie je rozhodujúce a nemožno sa odvolávať na súvahu z roku 2012, lebo neodzrkadľuje stav spoločnosti ku dňu 24.10.2013. Tvrdil, že rozhodujúci je dátum právoplatnosti rozhodnutia a nie dátum vykonateľnosti, pričom v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaný ešte bol konateľom spoločnosti. Poukázal tiež na to, že žalovaný nepreukázal stav majetku spoločnosti k 24.10.2013 a nepreukázal, že neporušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
7.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 19.09.2016 uviedol, že pokiaľ ide o rozhodnutie Daňového úradu Prešov, toto nadobudlo vykonateľnosť až 30.11.2013, teda v čase, kedy už žalovaný nebol konateľom spoločnosti a teda v tomto smere nie je možné vyhodnotiť jeho konanie ako porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá znamená, že možno pristúpiť k vymáhaniu plnenia, na ktoré bol úpadca povinný prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia. Pokiaľ bola lehota na splnenie rozhodnutia s posledným dňom 29.11.2013 je potrebné skúmať prípadné predlženie spoločnosti vo vzťahu k poslednému dňu lehoty, prípadne k prvému dňu po uplynutí tejto lehoty, čo sú v oboch prípadoch dni, kedy už žalovaný nebol konateľom spoločnosti.
Za situácie, kedy ku dňu 30.11.2013 by aj spoločnosť bola v predlžení, žalovaný teda nebol konateľom spoločnosti. To či úpadca bol v predlžení do 28.11.2013 nie je možné založiť na abstraktnej úvahe žalobcu a pokiaľ takúto okolnosť nemožno zistiť, nie je možné okolnosti predĺženia prezumovať vzhľadom na výšku určeného rozdielu dane.
8.Podľa ust. § 4 ods. 1 ZKR dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.
9.Podľa ust. § 11 ods.2 ZKR, platného a účinného v čase vyhlásenia konkurzu, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.
10.Podľa ust. § 11 ods.4 ZKR osobe, ktorá počas štyroch rokov pred začatím konkurzného konania vo funkcii štatutárneho orgánu alebo jeho člena, likvidátora alebo zá- konného zástupcu dlžníka porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vzniká vyhlásením konkurzu povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom. 3a) Ak je takýchto osôb viac, v časti, v ktorej je ich povinnosť čo do výšky rovnaká, sú povinné plniť spoločne a nerozdielne. Tejto zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že neporušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo, že konal s odbornou starostlivos-ťou. Zodpovednosti sa zbaví tiež ten, kto nie je oprávnený konať v mene dlžníka samostatne, ak preukáže, že pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť a že bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o porušení tejto povinnosti, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení.
11.Podľa ust. § 3 ods. 3 ZKR predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hod- notu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
12.Podľa ust. § 74a ZKR, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že porušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby mu v určenej lehote preukázali, či túto povinnosť riadne a včas splnili. Ak vyzvaná osoba v určenej lehote nepreukáže, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu neporušila alebo že konala s odbornou starostlivosťou alebo že je tu iný dôvod vylučujúci jej zodpovednosť, správca podá návrh, aby súd uznesením uložil vyzvanej osobe zaplatiť do všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania v čase, keď porušila povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom. 3a) Ak vyzvaná osoba nepreukáže súdu, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu neporušila alebo že konala s odbornou starostlivosťou alebo že je tu iný dôvod vylučujúci jej zodpovednosť, súd ju uznesením zaviaže zaplatiť do všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania v čase, keď porušila povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom; 3a) ak tento čas nie je známy, vychádza sa z dlžníkovho základného imania zapísaného v deň začatia konkurzného konania. Uznesenie súd doručí správcovi a tomu, koho uznesenie zaväzuje; uznesenie súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie do 15 dní od doručenia správca alebo ten, koho uznesenie zaväzuje.
13.Podľa ust. § 206a ods. 3 ZKR, ak dlžník spĺňal podmienky predlženia podľa tohto zákona aj pred 1. januárom 2013 a podmienky predlženia trvajú aj po 1. januári 2013, osoby, ktoré pred 1. januárom 2013 vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho
orgánu, likvidátora alebo boli zákonným zástupcom dlžníka a vykonávali túto funkciu aj po 1. januári 2013, zodpovedajú za záväzok zaplatiť v prospech konkurznej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania, ak nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. marca 2013.
14.Podľa ust. § 100 ods. 3 ZKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu; to neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.
15.Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26K/14/2015-28 zo dňa 31.03.2015 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi (úpadcovi) STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o. v konkurze, Učňovská 10, 040 15 Košice
- Šaca, IČO: 36 216 127. Návrh na vyhlásenie konkurzu podala Slovenská republika - Daňový úrad Košice dňa 16.03.2015.
16.Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26K/14/2015-98 zo dňa 03.08.2015 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o. v konkurze, Učňovská 10, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 36 216 127 a za správcu podstaty ustanovil žalobcu. Toto uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 152/2015 dňa 10.08.2015, konkurz teda bol vyhlásený dňa 11.08.2015.
17.Žalobca listom zo dňa 07.07.2015 doručeným žalovanému dňa 08.07.2015 vyzýval žalovaného na poskytnutie súčinnosti a na vyjadrenie sa k porušeniu povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZKR.
18.Nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalovaný na výzvu nereagoval.
19.Z obchodného registra súd zistil, že žalovaný bol štatutárnym zástupcom - konateľom spoločnosti STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o., Učňovská 10, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 36 216 127 do 28.11.2013. Od 29.11.2013 spoločnosť nemá konateľa. Ďalej súd zistil, že menovaná spoločnosť má v obchodnom registri zapísané základné imanie vo výške 200 000 EUR.
20.Rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 9701401/5/4804770/2013/Sof zo dňa 24.10.2013 mal súd preukázané, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013 a stalo sa vykonateľným dňa 30.11.2013. Zistený rozdiel dane vo výške 506 137,10 EUR bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
21.Z poslednej účtovnej závierky - zo súvahy zostavenej k 31.12.2012 súd zistil, že spoločnosť STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o. k uvedenému dátumu nebola v predlžení.
22.Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZKR má dlžník, resp. jeho štatutárny zástupca do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predlžení spoločnosti. V danom prípade nebolo súdu preukázané, či dlžník STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o. bol v rozhodnom období v predlžení. Z poslednej zostavenej účtovnej závierky súd zistil, že spoločnosť nebola v predlžení k 31.12.2012. Samotné rozhodnutie daňového úradu o dodatočnom vyrubení dane v akejkoľvek výške nepreukazuje bez ďalšieho, že by spoločnosť STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o. bola v čase právoplatnosti, resp. vykonateľnosti tohto rozhodnutia v predlžení. Nebolo súdu preukázané, že by žalovanému v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZKR vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Existenciu predlženia spoločnosti nie je možné vyvodiť, resp. nie je možné dozvedieť sa o nej len zo samotnej existencie dlhu voči nejakému subjektu. Navyše žalovanému skončila funkcia konateľa spoločnosti a to odvolaním z funkcie dňa 28.11.2013, teda pred uplynutím lehoty 30 dní, v ktorej by bol v prípade predlženia spoločnosti povinní podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Je potrebné tiež uviesť, že lehota na splnenie povinnosti voči daňovému úradu skončila až 29.11.2013, kedy už žalovaný nebol konateľom spoločnosti. Žalovaný svoju povinnosť ako konateľ neporušil a nie je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom.
23.Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný, preto ho zamietol.
24.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25.Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
26.Stranám konania náhradu súd trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 257 CSP, nakoľko žalobca vyzýval žalovaného na poskytnutie súčinnosti a na vyjadrenie sa k porušeniu povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZKR, ale žalovaný na výzvu nereagoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).