Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/363/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: Ing. G. G., L.. XX.X.XXXX, J. Y. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, proti žalovanému: K. Š., L.. XX.X.XXXX, J. Y. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, o zaplatenie 355,17 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 275,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 275,49 € od 25.7.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta .

III. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 55,14 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 6.8.2013 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 355,17 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný si u žalobcu ako znalca vykonávajúceho znaleckú činnosť v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností písomnou objednávkou zo dňa 14.6.2013 objednal ocenenie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. Y., a to rodinného domu číslo XXXX a parciel XXXX/X a XXXX za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy. Žalobca prezrel a zameral nehnuteľnosti, vyžiadal a zabezpečil písomnú a fotografickú dokumentáciu. Dňa 20.6.2013 vypracoval znalecký posudok č. 72/2013. Žalovaný si znalecký posudok neprevzal, žalobca ho na prevzatie znaleckého posudku vyzval. Vyúčtovaním č. 72/2013 zo dňa 20.6.2013, splatným dňa 24.7.2013 žalobca vyúčtoval žalovanému znalečné pozostávajúce z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času, celkom v sume 355.17 €. Nakoľko žalovaný na žalobcovu výzvu nereagoval, žalobca poslal dňa 4.7.2013 poštou žalovanému znalecký posudok, vyúčtovanie znalečného a súvisiacu dokumentáciu. Žalovaný si zásielku neprevzal, sumu 355,17 € dosiaľ neuhradil. žalobca vykonal znalecký úkon, nakoľko sa nedojednal so žalovaným na inej odmene, prislúcha mu tarifná odmena v zmysle § 3 zákona č. 382/2004 Z.z. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením znalečného, preto si žalobca uplatňuje aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 355,17 € odo dňa 25.7.2013 do zaplatenia. Žalovaný mal možnosť zásielku prevziať dňa 5.7.2013. Dňa 9.7.2013 zásielku odmietol prevziať, čo poštový doručovateľ vyznačil na obálke.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 5Ro/345/2013-38 zo dňa 12.8.2013, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal dňa 27.8.2013 „Odvolanie proti platobnému rozkazu“, ktoré je podľa jeho obsahu odporom. Podaním odporu došlo ex lege k zrušeniu platobného rozkazu. Žalovaný v ňom uviedol, že Ing. G. im bol pozrieť na jeden dom, na ktorom mal byť urobený znalecký posudok vo výške 60.000 €, ale on už pri obhliadke povedal, že to toľko nebude. Každý znalec vopred povie sumu a

spýta sa, či to chcete, no on sa už neozval. Potom dostali dobierku od neho za 355 €, naschvál uviedol takú sumu, aby sa to rátalo už za trestný čin. Žalovaný sa záverom vyjadril, že nebude platiť za niečo, čo nemá a ani sa o tom už ďalej nebavili, odvoláva sa proti tejto nezmyselnej žalobe.

3. Žalobca sa vyjadril k odporu tak, že s týmto nesúhlasí. Žalovaný síce pri obhliadke uviedol, že si predstavuje sumu 60.000 €, táto sa však nestanovuje podľa želaní objednávateľa, ale podľa veku a stavu nehnuteľností a postupom podľa právnych predpisov. Znalec až po vypracovaní znaleckého posudku a vykonaní príslušných výpočtov vedel stanoviť všeobecnú cenu nehnuteľností, na cenu sa žalovaný telefonicky informoval, zjavne s ňou nebol spokojný. Znalecký posudok neprevzal a následne na telefonáty žalobcu nereagoval. Žalobcovi prináleží tarifná odmena, nakoľko nebol so žalovaným dohodnutý na zmluvnej odmene. Odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času je vypočítaná podľa vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. v z.n.p.

4. Žalobca naďalej trval na podanej žalobe.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, neplatnosť právneho úkonu i nesprávnosť vyúčtovanej odmeny znalca.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, výpisom zo zoznamu znalcov, znaleckým posudkom č. 72/2013, vyúčtovaním znalečného, fotokópiou podacieho lístka, fotokópiou nedoručenej zásielky s dobierkou, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, čestným prehlásením manželky žalovaného, písomným vyjadrením realitnej kancelárie Maxbel, s.r.o., výsluchom žalobcu, žalovaného a ich právnych zástupcov, výsluchom svedkýň p. Š., p. Q. a p. Y., správami z bánk, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

7. Z výpisu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR súd zistil, že pod evidenčným číslom 912663 je zapísaný znalec Ing. G. G., L.. XX.X.XXXX v odbore: stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností s miestom výkonu činnosti D., Y. XXX.

8. Zo znaleckého posudku číslo 72/2013 zo dňa 20.6.2013 súd zistil, že bol vypracovaný žalobcom ako znalcom na objednávku zo dňa 14.6.2013. Ako zadávateľ je v znaleckom posudku uvedený žalovaný. Posudok bol vypracovaný vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu č. XXXX s prísl. a parc. KN č. XXXX/X, XXXX na N. A.. v k.ú. Y. pre účel uzatvorenia záložnej zmluvy. Znalecký posudok č. 72/2013 má 23 listov. Podľa úvodu posudku, tento bol vyžiadaný dňa 12.6.2013, vypracovaný bol ku dňu 14.6.2013. V posudku sa uvádza, že miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením bola vykonaná dňa 14.6.2013 za účasti objednávateľa a vlastníčky, zameranie vykonané dňa 14.6.2013, fotodokumentácia vyhotovená dňa 14.6.2013. Súčasťou znaleckého posudku na strane 18 je objednávka na vypracovanie znaleckého posudku, kde je ako objednávateľ uvedený: K. Š., Y. XXX/XX, Y.. V predtlačenom tlačive objednávky je špecifikovaný predmet ocenenia - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. Y. ako rodinný dom č. XXXX a parc. č. XXXX/X S. XXXX. Účelom znaleckého posudku je uzatvorenie záložnej zmluvy. Podľa objednávky boli objednané dve vyhotovenia znaleckého posudku, termín na vyhotovenie ani predpokladaná odmena neboli vyplnené. Objednávka bola podpísaná v Holíči dňa 14.6.2013, nachádza sa na nej podpis znalca a podpis objednávateľa.

9. Podľa vyúčtovania znalečného - daňový doklad 72/013 vyhotoveného žalobcom za znalecký posudok č. 72/2013, znalečné v celkovej sume 355,17 € pozostáva z hodinovej odmeny 132,80 € za 10 hod. znaleckej činnosti á 13,28 €/hod. (miestne šetrenie 2 hod., spracovanie dokumentácie 2 hod., spracovanie znaleckého úkonu 6 hod.), ďalej z podielovej odmeny vo výške 188,- €, kedy znalec vychádzal z východiskovej hodnoty oceňovaných nehnuteľností (kôlňa 4.542,- € - odmena 24,97 €, rodinný dom 63.371 € - odmena 109,23 €, príslušenstvo 5.107 € - odmena 26,66 €, zaokrúhlenie 0,13 €), z náhrady hotových výdavkov v celkovej výške 19,32 € (3 x písomné vyhotovenie znaleckého úkonu á 2,66 €, 44 x čiernobiele vyhotovenie listu formátu A4 á 0,10 €, 2 x farebné vyhotovenie listu s graf. obsahom formátu A4 á 0,83 €, 8 x vyhotovenie fotografie á 0,66 €) a z náhrady za stratu času stráveného cestou do miesta výkonu a späť vo výške 3,32 € (1 hod.) a náhrady cestovných výdavkov v celkovej výške 11,73 €, z toho náhrada za spotrebované PHM vo výške 3,49 € a základná náhrada (amortizácia vozidla) vo výške 8,24 € (45 km x 0,183 €).

10. Z poštového podacieho lístka mal súd preukázané, že dňa 4.7.2013 žalobca zaslal žalovanému zásielku - doporučený list 2. triedy pod podacím číslom O. s dobierkou na sumu 357 €. Uvedená zásielka nebola adresátom prevzatá, vrátila sa odosielateľovi s poznámkou pošty zásielka neprevzatá a vlastnoručne napísanou poznámkou manželky adresáta, že zásielku odmieta prevziať s uvedením dátumu 9.7.2013.

11. Žalovaný zaujal k veci písomné stanovisko dňa 26.8.2014. Uviedol, že dňa 14.6.2013 sa z podnetu realitnej kancelárie Maxbel s.r.o., Nám. Slobody č. 12, Skalica dostavil k rodinnému domu na N. A.. Č.. XXXX E. Y. na jeho obhliadku. Prítomní na obhliadke boli vlastníčka rodinného domu, žalovaný, E. P. a N. Q.Á. z realitnej kancelárie Maxbel s.r.o., žalobca. Žalobcu na stretnutie pozvala realitná kancelária, do uvedeného dňa ho nepoznal ani nekontaktoval. Celú záležitosť ohľadom hodnoty rodinného domu riešila realitná kancelária, ktorá komunikovala so žalobcom a chcela vedieť, aká je hodnota nehnuteľnosti, či je aspoň 60.000,- Eur. Žalobca uviedol, že rodinný dom nebude mat' takú hodnotu, ale to ešte prepočíta. Žalobca im s vlastníčkou rodinného domu dal podpísať nejaké tlačivá, nič k tomu neuviedol, žalovaný nič nedokladal. Až po doručení platobného rozkazu zistil, že tlačivo bola objednávka. So žalobcom sa o tom, že by objednal znalecký posudok, vôbec nerozprával, toto riešila realitná kancelária. Žalovaný tiež uviedol, že nakoľko objednávka nie je bežná vec a neobsahuje podpis aj jeho manželky, je neplatná. Má za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným spadá pod režim spotrebiteľskej zmluvy. Objednávka neobsahovala predpokladanú odmenu za vyhotovenie znaleckého posudku, čo je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4) písm. j) OZ, na základe ktorého by mala byt' cena za plnenie určená ešte pred samotným plnením. žalobca ich mal oboznámiť aspoň s predpokladanou odmenou. Nesúhlasí, že odmena bola vypočítaná v súlade s Vyhláškou MS SR č. 491/2004 Z.z ., žalobca si vyúčtoval hodinovú aj podielovú odmenu. Podľa vyhlášky tarifná odmena môže byť ustanovená ako hodinová alebo podielová alebo paušálna odmena, pričom platí, že vzájomné kombinovanie podielovej a hodinovej odmeny je vylúčené. V prípade, že znalec stanovoval všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, prichádza do úvahy použitie len podielovej odmeny. K vyjadreniu doložil stanovisko odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, sekcie civilného práva MS SR zo dňa 11.9.2012, v zmysle ktorého, ak sa jedná o stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností a zadávateľ znaleckého úkonu sa nedohodol so znalcom na zmluvnej odmene, neprichádza do úvahy použitie hodinovej odmeny, ale iba podielovej odmeny, u ktorej je možný súbeh s paušálnou odmenou.

12. Realitná kancelária Maxbel, s.r.o. na výzvu súdu potvrdila, že inzerovala predaj rodinného domu na N. A.. Č.. XX E. Y. od 11.6.2013 do 28.10.2013. S klientom p. Š. absolvovali obhliadku tohto rodinného domu, následne si p. Š. objednal vypracovanie znaleckého posudku k tejto nehnuteľnosti u p. G.. Neskôr ich p. Štrbáň informoval, že nedostal hypotéku, preto o kúpu nemá záujem.

13. Svedkyňa Y. uviedla v písomnom podaní zo dňa 29.7.2015, že bola oslovená realitnou kanceláriou, cez ktorú nehnuteľnosť predávala, aby v dohodnutom termíne umožnila vstup do domu ich klientovi. Toto učinila, dom odomkla a po obhliadke zamkla. Realitná kancelária ani klient sa jej viac neozvali.

14. Žalobca na pojednávaní dňa 2.9.2014 vypovedal, že do rodinného domu v Y. prišiel na základe telefonického hovoru so žalovaným, ktorý žiadal dom oceniť. Na začiatku mu žalovaný povedal, že by potreboval, aby bol dom ocenený na 60.000,- €. Žalobca pri prvej ohliadke povedal, že nezaručuje takúto cenu nehnuteľnosti, mal pochybnosti. Žalovaný mu na to povedal, že v prípade, ak by rodinný dom nemal cenu, akú si on predstavuje, priberú ešte ďalší rodinný dom, v ktorom bývajú. Žalobca následne na základe podpísanej objednávky zo strany žalovaného dom ocenil a vypracoval znalecký posudok. Zatelefonoval žalovanému, že má vypracovaný znalecký posudok, avšak suma nehnuteľnosti je nižšia a chcel sa s ním dohodnúť, ako si prevezme znalecký posudok. Žalovaný mu na to povedal, že sa poradí v banke a následne sa ozve. Žalovaný sa mu viac neozýval, preto bol nútený zaslať znalecký posudok poštou a tento sa vrátil ako neprevzatý. Pri ohliadke rodinného domu boli prítomní majiteľka s manželom a niekto z realitnej kancelárie, nevie uviesť, o akú realitnú kanceláriu išlo. Bol tam prítomný aj žalovaný a nachvíľku prišla aj jeho manželka. Za účelom ohodnotenia ho neoslovila realitná kancelária. Vyúčtovanie znalečného zaslal spolu so znaleckým posudkom dobierkou, pretože nemal inú možnosť, žalovaný s ním prestal komunikovať. Objednávku na vypracovanie znaleckého posudku podpísal len žalovaný. Pred podaním žaloby neposielal žalovanému žiadnu inú výzvu na úhradu faktúry. Manželka žalovaného nebola prítomná, keď dával žalovanému podpisovať objednávku.

15. Žalovaný na pojednávaní dňa 2.9.2014 vypovedal, že s manželkou mali záujem o kúpu rodinného domu. Manželka na internete našla inzerát, na základe ktorého sa predával rodinný dom prostredníctvom RK Maxbel. Manželka telefonovala realitnej kancelárii s tým, že majú záujem o rodinný dom, ktorý inzerujú a následne im z realitnej kancelárie volali, aby si dohodli termín, povedali im, že sa ohliadka uskutoční 14.6.2013. Žalovaný išiel na obhliadku, boli prítomní majitelia rodinného domu, žalobca a z realitnej kancelárie p. P.W. a p. Q.. Na ohliadke sa prvýkrát stretol so žalobcom, taktiež mu pomáhal zameriavať rodinný dom. Nikdy predtým s ním telefonicky nebol v kontakte, ani s sním nedohadoval ocenenie nehnuteľnosti. Pýtal sa žalobcu na cenu predávanej nehnuteľnosti, pričom mu povedal, že dom musí mať hodnotu 60.000 eur, inak mu banka neposkytne úver. Žalobca hneď v ten deň vyslovil pochybnosť o takejto cene nehnuteľnosti. Následne prišla jeho manželka. Rozprával sa so žalobcom, že keď nehnuteľnosť nebude mať takúto cenu, nemusí robiť znalecký posudok, pretože banka by mu úver neposkytla. Následne mu povedal, že ak nebude mať rodinný dom požadovanú cenu, mohli by ešte založiť ich starý rodinný dom. Následne však prišla manželka a jednoznačne sa vyjadrila, že s ich rodinným domom sa nebude hýbať. Toto vyslovene povedali žalobcovi. O nejaké tri dni mu žalobca telefonoval, že už ocenil nehnuteľnosť a má vypracovaný znalecký posudok, avšak ocenená nehnuteľnosť má cenu nižšiu. Povedal mu, že ak nehnuteľnosť nemá takú cenu, nežiada vypracovať znalecký posudok. Pri ohliadke domu mu žalobca predložil nejaký papier a takisto ho predložil aj majiteľke rodinného domu, p. Y. na podpis. Nevie, čo bolo obsahom tohto papiera, mal za to, že im žalobca predkladá len nejaké potvrdenie o tom, že bol osobne prítomný na ohliadke. Bol v tom čase po nočnej, nevyspaný. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že podpisy na odvolaní proti platobnému rozkazu aj na objednávke sú jeho podpisy, i keď sa nezhodujú. Po dopyte v banke mal vedomosť, že cena nehnuteľnosti musí byť 60.000,- €. Zo strany banky mu bolo povedané, že musí mať znalecký posudok na rodinný dom, ktorý chce kúpiť. Odhad rodinného domu potrebovali oni (žalovaný s manželkou) a banka. Manželka, keď prišla na ohliadku rodinného domu, vedela, že nehnuteľnosť sa bude oceňovať, vyslovene nepovedala žalobcovi, že nechce, aby oceňoval nehnuteľnosť.

16. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že vždy keď dáva klientom podpisovať objednávku, hovorí im, že ide o objednávku na vypracovanie znaleckého posudku, ktorá musí byť súčasťou písomne vypracovaného posudku, nakoľko to banky pre poskytnutie úveru požadujú. Ohľadom termínu ohliadky nehnuteľnosti ho oslovila realitná kancelária. Objednávku nedával podpisovať ďalšej osobe, s p. Y. nemal nič dohodnuté. Žalovaný povedal, že ak nebude nehnuteľnosť mať ním požadovanú cenu, poskytnú aj svoj rodinný dom. Manželka žalovaného mu nič nehovorila o druhom rodinnom dome. Pri telefonickom rozhovore sa preto pýtal žalovaného, kedy urobí znalecký posudok na druhý rodinný dom, na čo mu žalovaný povedal, že najskôr sa poradia v banke. V znaleckom posudku uviedol dátum 12.6.2013, jednalo sa o dátum, kedy ho žalovaný telefonicky kontaktoval za účelom ocenenia nehnuteľnosti. Realitná kancelária mu oznámila termín, kedy sa uskutoční ohliadka nehnuteľnosti.

17. Právna zástupkyňa žalovaného namietala nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, tvrdila, že objednávateľom znaleckého posudku bola RK Maxbell, s.r.o., Námestie slobody 12, Skalica, pretože na strane 2 posudku sa uvádza dátum vyžiadania posudku 12.6.2013, pričom žalovaný písomnú objednávku na vypracovanie podpísal dňa 14.6.2013. Taktiež namietala aj neplatnosť právneho úkonu objednávky, pretože nejde o bežnú vec a žalovaný mal rozhodovať spoločne zo svojou manželkou. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľský vzťah, pričom žalobca porušil ust. § 55 ods. 4 OZ, keď odmenu za prácu - za vyhotovenie znaleckého posudku oznámil odporcovi až následne po uskutočnení práce. Výpočet odmeny je v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti, nakoľko navrhovateľ si vyúčtoval aj hodinovú aj podielovú odmenu. O výške odmeny sa žalovaný dozvedel až z platobného rozkazu.

18. K tvrdeniam právnej zástupkyne žalovaného sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 22.10.2014. Uviedla, že pokiaľ ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, žalovaný vyslovene na pojednávaní vypovedal, že zo strany banky (v ktorej požiadal o úver) mu bolo povedané, že musí mať znalecký posudok na rodinný dom, ktorý chce kúpiť. Žalovaný podpísal dňa 14.06.2013 objednávku na vypracovanie znaleckého posudku. Obrana odporcu spočívajúca v tom, že nevie čo bolo obsahom papiera (objednávky), ktorý mu predložil navrhovateľ a že bol po nočnej nevyspaný, nemožno uznať. Žalovaný mal možnosť si objednávku prečítať pred jej podpisom, túto si aj prečítal, nebol v takom stave, že by nevedel, čo robí. Realitná kancelária Maxbel nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom, nie je medzi nimi spísaná žiadna zmluva, zo strany realitnej kancelárie nebola vykonaná ústna alebo písomná objednávka znaleckého posudku pre potreby realitnej kancelárie. Pokiaľ ide o namietanú neplatnosť

právneho úkonu, objednávka znaleckého posudku je platný právny úkon. Objednávka znaleckého posudku z hľadiska hodnoty veci je bežnou vecou, pokiaľ takou bežnou vecou je aj nákup spotrebného tovaru (napr. práčky) v rovnakej hodnote. Pokiaľ by aj tento právny úkon nebol posúdený ako bežná vec v zmysle § 145 Občianskeho zákonníka, v tomto prípade súhlas manželky odporcu bol daný konkludentne. Pokiaľ ide o odmenu znalca, právne predpisy upravujúce činnosť znalcov neumožňujú určenie tarifnej odmeny za znalecký posudok vopred, pred vykonaním znaleckého úkonu. Nie je možné, aby znalec vedel stanoviť svoju odmenu vopred, nevie vopred uviesť, koľko hodín strávi pri výkone znaleckej činnosti a bez uskutočnenia výpočtov nevie stanoviť výšku východiskovej hodnoty predmetu znaleckého úkonu. Kombinovanie podielovej a hodinovej odmeny nie je vylúčené, vyplýva to napr. z uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/461/2013-300 zo dňa 14.07.2014 a prázdneho formulára na výpočet odmeny znalca z programu Hypo, ktorý je schválený Ministerstvom spravodlivosti SR. Zo stanoviska MS SR zo dňa 11.09.2012 nie je zrejmé, k akej konkrétnej situácii sa vzťahuje, ust. § 3 zákona č. 382/2004 Z.z. nemožno vykladať tak, že bezpodmienečne vylučuje uplatnenie podielovej a hodinovej odmeny.

19. Na pojednávaní dňa 23.10.2014 žalobca doplnil, že v čase, keď so žalovaným zameriavali rodinný dom, v ich blízkosti bola prítomná aj manželka žalovaného. Nevyjadrila sa v tom zmysle, že by nechcela vypracovať znalecký posudok. Tiež bola prítomná aj pri tom, keď mu žalovaný sám povedal, že ak nebude postačovať cena rodinného domu, ktorý zameriavali, priberú do znaleckého posudku ešte ich ďalší dom, ani voči tomuto vyjadreniu žalovaného jeho manželka nič nenamietala. Vo vyúčtovaní do podielovej odmeny nie je zarátané miestne šetrenie, spracovanie dokumentácie ani spracovanie znaleckého úkonu. Tarifná odmena podielová sa vypočíta na základe vzorca, ktorý je vo vyhláške č. 491/2004, na výpočet má osobitný program, takže zadáva len potrebné údaje. Vyúčtoval si znalečné za vyhotovenie 3 ks znaleckých posudkov, nakoľko zákon mu ukladá povinnosť archivovať znalecký posudok na dobu 10 rokov. V kolónke cestovné a stravné si zarátal len cestovné výdavky spolu 42 km. V objednávke neuviedol predpokladanú odmenu za znalecký posudok, pretože žalovaný a ani jeho manželka sa nepýtali na cenu. Keď sa chcel s nimi telefonicky dohodnúť aj na cene za znalecký posudok, už mu telefón nedvíhali. Po vyhotovení znaleckého posudku sa žalobca telefonicky skontaktoval so žalovaným len raz a keď žalovaný zistil, že nehnuteľnosť nie je ohodnotená sumou 60.000,-€, povedal žalobcovi, že sa pôjde spýtať do banky a neskôr sa ozve, avšak viac sa neozýval, preto žalobca musel urobiť vyúčtovanie podľa vyhlášky. Zo svojej znaleckej praxe vie, že realitná kancelária keď zabezpečuje predaj nehnuteľnosti, nepotrebuje mať vyhotovený znalecký posudok na ocenenie nehnuteľnosti, tento posudok potrebuje klient z dôvodu, že si zabezpečuje úver.

20. Podľa právnej zástupkyne žalobcu je počet vyúčtovaných hodín (10 hod.) primeraný, nakoľko žalobca robil znalecký posudok na rodinný dom a aj na príslušenstvo. Žalobca sa nikdy nevyjadril, že telefonicky si objednávala znalecký posudok realitná kancelária. Ohliadka sa vykonávala poobede v čase niekedy po 14 hod., takže v tom čase už bol žalovaný odpočinutý po nočnej zmene a vedel čo podpisuje. Zmluva o dielo sa môže uzavrieť aj ústne a v prípade, ak nie je dohodnutá zmluvná odmena, túto situáciu rieši zákon o znalcoch v § 3 ods. 1 s tým, že ak sa účastníci nedohodnú na zmluvnej odmene, patrí mu tarifná odmena. V danom prípade bol klientom realitnej kancelárie predávajúci.

21. Podľa právnej zástupkyne žalovaného manželka žalovaného nevedela o tom, že sa ide robiť znalecký posudok. Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená zmluva na vyhotovenie znaleckého posudku tak, ako to vyplýva z § 1 vyhl. č. 491/2004 Z.z.. V písomnej objednávke nie sú uvedené všetky podstatné náležitosti, chýba výpočet ceny za vyhotovenie znaleckého posudku, prípadne odkaz na spôsob určenia tejto ceny. Objednávka bez určenia ceny diela nespĺňa náležitosti zmluvy o dielo, je preto neplatným právnym úkonom. Podľa jej skúseností znalci dopredu povedia klientom, aká je cena nehnuteľnosti, pretože majú na výpočet ceny svoj program a až v prípade, ak objednávateľ súhlasí, následne vyhotovujú písomný znalecký posudok. Tiež v objednávkach na vypracovanie znaleckého posudku znalci uvedú rozpätie, akú cenu zaplatí objednávateľ za znalecký posudok. Tvrdenia žalobcu o oceňovaní aj rodinného domu žalovaného sú iba dedukcie, žalovaný vyslovene na pojednávaní uviedol, že manželka nesúhlasila s oceňovaním ich rodinného domu a toto bolo oznámené žalobcovi priamo na obhliadke. Ak sa žalovaný nepýtal na odmenu za znalecký posudok, toto potvrdzuje to, že sa žalovaný domnieval, že znalec bol objednaný realitnou kanceláriou a túto obmenu by mala hradiť realitná kancelária. Má skúsenosť s realitnými kanceláriami, že si nechávajú zrealizovať znalecký posudok na cenu nehnuteľnosti na vlastnú žiadosť, robia to ako službu pre klienta, následne si to premietnu do svojej odmeny.

22. Podľa prehlásenia manželky žalovaného E. Š., L.. XX.X.XXXX zo dňa 3.12.2014, menovaná nemala žiadnu informáciu o tom, že by manžel objednal u Ing. G. znalecký posudok na ocenenie nehnuteľnosti. Nikdy ju o tom nikto neinformoval. S objednaním znaleckého posudku by nesúhlasila. O tom, že existuje objednávka podpísaná manželom, sa dozvedeli až keď bol manželovi doručený platobný rozkaz. Nie je pravda, že by sa predo ňou manžel rozprával so znalcom o oceňovaní nehnuteľnosti.

23. Z výsluchu svedkyne N. Q., pracovníčky RK Maxbel, s.r.o. mal súd preukázané, že žalobcu pozná len ako znalca, videla ho asi 3x, dochádza s ním do kontaktu pri ohliadkach nehnuteľností. Žalovaného videla asi 3x pri ohliadne rodinného domu, o ktorý mal záujem. Pamätá si, že jej pani Š. telefonovala, že má záujem o kúpu rodinného domu na N. A.. E. Y.. Prvýkrát, keď prišli pozrieť na rodinný dom, bola tam celá rodina, znalec nebol prítomný. Pani Š. sa jej ozvala, že majú záujem o tento rodinný dom. Pani Š. jej povedala, že majú certifikát z banky a bude im poskytnutý úver na kúpu rodinného domu. Na daný dom sa išli pozrieť znova, pri druhej obhliadke bol prítomný aj Ing. G.. Keď tam bol znalec, manželka žalovaného tam nebola. Znalec zameriaval rodinný dom, žalovaný mu pomáhal, chodili s metrom a zameriavali spolu. Zo svojej praxe hneď na začiatku povie kupujúcim, čo všetko bude ich vecou, aby si sami vybavili, čo budú musieť zaplatiť. Vždy povie kupujúcim, že si znalecký posudok vybavujú na svoje účely, aby im bol poskytnutý úver. Určite tieto informácie ohľadom znaleckého posudku dostali v banke. Z vlastnej praxe vie, že znalca odporučí banka alebo si ho vybavia sami. Nepamätá si, či telefonovala znalcovi ona a oznámila mu dátum obhliadky, alebo to urobil žalovaný. S kupujúcimi nerieši žiadne administratívne záležitosti. V danom prípade pri žalovanom bolo otázne, či dostanú úver, preto nespisovali zmluvu o zložení zálohy. Realitná kancelária pre svoje potreby nepotrebuje vyhotovovať znalecký posudok, i keď majú v ponuke služieb uvedené oceňovanie nehnuteľností - znalecké posudky, túto službu robia len v prípade, ak ich o to klient požiada. Vie, že žalovaný nemal znalca na ocenenie nehnuteľnosti, predpokladá, že mu odporučila znalca Ing. G.. Nepamätá sa, či žalovanému dala tel. číslo na znalca alebo mu priamo telefonovala. V každom prípade hovorí kupujúcim, že budú musieť zaplatiť znalca.

24. Podľa žalobcu bola v čase obhliadky prítomná s kočiarom pani Š., svedkyňa ju možno nepostrehla, pretože bola vnútri v dome. Realitná kancelária mu nikdy nedáva peniaze za vyhotovenie znaleckého posudku, vždy platí osoba, ktorá žiada poskytnúť úver. Realitná kancelária ho len osloví a dohodne obhliadku. Nepamätá si, kto ho telefonicky kontaktoval za účelom ohliadky, ale telefonoval s p. Š..

25. Zo znaleckého denníka predloženého súdu na pojednávaní dňa 22.1.2015 súd zistil, že pod poradovým číslom 72/13 v kolónke žiadateľ úkonu bola napísaná osoba K. Š., dátum vyžiadania je uvedený 14.06. a dátum vykonania znaleckého úkonu 20.06. Súd ďalej zistil, že dňa 12.06.2013, pričom má ísť o dátum vyžiadania posudku, nie je v denníku uvedená žiadna osoba.

26. Z výsluchu svedkyne E. Š., manželky žalovaného, mal súd preukázané, že so žalobcom sa stretla v rodinnom dome, ktorý chceli kúpiť. Našla na internete inzerát. Telefonovala do realitnej kancelárie a rozprávala sa s pani Q., ktorá jej hneď povedala čas, kedy sa pôjdu na rodinný dom pozrieť. Povedala p. Q., že majú od banky certifikát a potrebujú znalca, ktorý by ohodnotil predmetný rodinný dom, pretože od banky dostali len certifikát, ale všetky ostatné záležitosti ohľadom úveru už si museli vybaviť sami. Mali záujem, aby hodnota rodinného domu bola čo najvyššia, asi 65.000 €. Pani Q. sa jej opýtala, či pozná znalca, povedala jej, že nie. Pani Q. jej povedala, že dá jej tel. kontakt pánovi G.. Znalec jej hneď volal, možno v ten istý deň a pýtal sa, na ktorú hodinu sa stretnú pri obhliadke. Dátum mali dojednaný s realitnou kanceláriou, dohodli sa so znalcom na danej hodine. Na obhliadku išiel manžel asi hodinu pred ňou. Stretla sa so znalcom v rodinnom dome a pýtala sa, či tá suma vychádza. Znalec jej povedal, že nie. Viac sa s ním už nerozprávala. Realitnej kancelárii potom písomne dala vedieť, že nemá záujem o rodinný dom. Certifikát od banky bol následne zrušený. V inej banke si zobrali úver a tá mala svojho znalca. Prehlásenie bolo spísané v advokátskej kancelárii ich právnej zástupkyne s advokátkou. Mala by snahu vyrovnať sa so žalobcom, avšak len za cestu. Za znalecký posudok nie je ochotná platiť, pretože si nič neobjednali. Cestou na obhliadku telefonovala s manželom a on jej povedal, že cena rodinného domu podľa znalca nevyjde. Povedal jej, či pôjdu zamerať ich dom. Povedala manželovi, že v žiadnom prípade sa s rodičovským domov nebude hýbať. So znalcom sa nerozprávala ohľadom ocenenia druhého domu. Znalec im následne telefonicky nevolal. Myslela si, že obsahom zásielky je znalecký posudok, lebo na obálke videla meno znalca. Nevedela o tom, že si jej muž objednal u žalobcu znalecký posudok. Neriešili to, ani znalca nekontaktovali. Muž bol po nočnej, spať išiel hneď ráno.

27. Žalobca sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 11.6.2015. K vyjadreniu doložil uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/14/2011 zo dňa 31.08.2011, v ktorom odvolací súd znalcovi priznal podielovú odmenu, ako aj hodinovú odmenu a paušálnu odmenu. Žalobca sa vyjadril aj k Etickému kódexu znalca Slovenskej komory znalcov predloženého žalovaným. Poukázal, že uvedený subjekt je dobrovoľné združenie, členstvo je nepovinné, žalobca nie je členom. Kódex je v časti stanovenia ceny pri zahájení práce na posudku pre znalcov z odboru odhad hodnoty nehnuteľností nedodržateľný, pretože znalec pred vyhotovením posudku nemá vedomosť o východiskovej hodnote predmetu posudku, zistenie východiskovej hodnoty predmetu posudku je vlastne výsledný produkt činnosti znalca, prichádza logicky až na záver jeho práce. Nasleduje už len vytlačenie posudku, vyhotovenie kópií listinných materiálov a zviazanie posudku. Rovnako znalec nevie vopred stanoviť, koľko hodín strávi pri výkone znaleckej činnosti. V praxi sa žalobca zvyčajne dohodne s klientom na zaplatení odmeny, zvyčajne poskytne klientovi zľavu. Tarifnú odmenu môže stanoviť až po vykonaní znaleckého úkonu, teda žalobca sa so svojimi klientmi dohaduje po vykonaní svojej činnosti. So žalovaným sa dohodnúť nemohol, nakoľko postoj žalovaného bol, že žiadnu odmenu nezaplatí. Pri absencii dohody o odmene musel vyúčtovať odporcovi tarifnú odmenu. Navrhovateľ vynaložil vlastné prostriedky na cestu, na papier, kopírovanie a vyhotovenie fotografií. Žalobca si plní povinnosti voči štátu. Nie je spravodlivé, aby bola priznaná ochrana žalovanému, ktorý odmietol zaplatiť za objednaný znalecký posudok len preto, že znalcom zistená všeobecná hodnota nehnuteľností nedosiahla požadovanú sumu. Takýto špekulatívny prístup zo strany objednávateľov znaleckých posudkov nie je ojedinelý.

28. Právna zástupkyňa žalovaného založila do spisu reklamu RK Maxbel, z ktorej je zrejmé, že zabezpečujú pre klientov aj znalecké posudky. K uvedenému uviedla, že znalecký posudok robili na svoju ťarchu, jedná sa o podnikateľské riziko. Realitná kancelária nebola splnomocnená od žalovaného na objednanie znalca a vypracovanie znaleckého posudku. Ďalej vypovedala, že povinnosťou znalca je dodržiavať etický kódex, ktorý hovorí, že cena za znalecký posudok musí byť znalcom daná vopred. Žalobca sám uviedol v konaní, že ho oslovila realitná kancelária za účelom obhliadky nehnuteľnosti. Realitná kancelária je povinná zaplatiť cenu znaleckého posudku, konala v mene p. Y. a žiadala o vypracovanie znaleckého posudku pre vlastníčku. Žalovaný nevedel, čo podpisuje, nebolo mu to vysvetlené, namieta nedostatok vážnosti vôle právneho úkonu zo strany žalovaného. Je pravdepodobné, že znalecký posudok si žiadala vyhotoviť vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá potrebovala stanoviť cenu na predaj konkrétnej nehnuteľnosti. Povinnosť uviesť cenu v spotrebiteľskej zmluve je stanovená v Občianskom zákonníku. Cena musí byť daná vopred, prípadne sa má určiť približne. Cena za znalecký posudok bola neprimerane vysoká. Je zrejmé, že realitná kancelária si aj objednávala vypracovanie znaleckého posudku, pretože telefonovala žalobcovi a následne po vypracovaní znaleckého posudku ho kontaktovala.

29. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 9.7.2015 vypovedala, že pasívna legitimácia žalovaného v konaní je správna, keďže klientom realitnej kancelárie sú vlastníci nehnuteľností, nie žalovaný. V konaní bolo preukázané, že žalovaný a jeho manželka dostali z banky certifikát, avšak potrebovali mať znalecký posudok na ocenenie nehnuteľnosti. Z výpovede svedkyne p. Q. bolo preukázané, že oni si znalca neobjednávali, ale len ho sprostredkovali žalovanému. Záujem o vypracovanie posudku mal žalovaný, pretože potreboval úver. Vlastníčka nehnuteľnosti nepotrebovala úver a nemala žiadny záujem o vypracovanie posudku. Cena nehnuteľnosti bola už daná v inzeráte. Žalobcovi neukladá žiaden zákon povinnosť stanoviť cenu znaleckého posudku vopred, a je to aj v rozpore s mechanizmom výpočtu odmeny znalca.

30. Konateľ realitnej kancelárie p. P. uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.6.2016, že predaj rodinného domu na N. A.. Č.. XX E. Y. nerealizovali. Ich realitná kancelária nemá nič spoločné so znaleckým posudkom, nakoľko si u p. G. nič neobjednávali.

31. Svedkyňa C. Y., bývalá majiteľka oceňovanej nehnuteľnosti, uviedla vo svojej výpovedi, že žalobcu nepozná, žalovaného videla asi len 2 krát. Bola vlastníčkou rodinného domu na N. XX E. Y.Č. a asi pred 3 rokmi ho predala. S predajom jej pomohol p. Č. z realitnej kancelárie, nemala s ním spísanú zmluvu. Pamätá si, že ju oslovila aj p. Q. a navrhla jej, že aj ona sa pokúsi tento rodinný dom predať, nemala s ňou uzavretú žiadnu zmluvu. P. Q. jej následne telefonovala, že našla klienta, ktorý má záujem o rodinný dom a aby im išla odomknúť. Prišla, odomkla nehnuteľnosť a o chvíľu odišla preč. Keď odišli, išla dom zamknúť, viac sa jej p. Q. neohlásila. Mala záujem predať rodinný dom za sumu 50.000 €, pretože takto bol ohodnotený v dedičskom konaní. Následne dom predala za sumu 48.000 € inej osobe

za pomoci p. Č., znalecký posudok nemala vypracovaný. P. Č. je samostatná realitná kancelária. Pani Q. nič nepodpisovala, ani pri obhliadke domu, p. Q. jej neponúkla vypracovanie znaleckého posudku na nehnuteľnosť.

32. Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči uviedla, že navrhuje žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Žalovaný bol v konaní pasívne vecne legitimovaný, pretože iba on mal záujem na vypracovaní znaleckého posudku. Žalovaný osobne podpísal objednávku na vypracovanie znaleckého posudku, on i jeho manželka vedeli, akú úlohu má znalec. V konaní bolo preukázané, že p. Q. a p. Y. nemali záujem, aby bol vypracovaný znalecký posudok. Objednávka znaleckého posudku je bežná vec, nie je potrebný súhlas druhého manžela, ale aj v danom prípade manželka žalovaného vedela, že žalobca vypracuje znalecký posudok. Súbeh podielovej a hodinovej odmeny znalca je uplatnený dôvodne. Znalec nemohol dopredu uviesť výšku tarifnej odmeny, pretože túto zistí až keď ohodnotí nehnuteľnosť. Žalobca sa nemohol dohodnúť so žalovaným na výške odmeny, pretože žalovaný sa žalobcovi vyhýbal.

33. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedla, že neboli preukázané skutkové tvrdenia tak, ako sú uvádzané v žalobe, navrhla žalobu zamietnuť. Žalobca na pojednávaniach menil stanovisko, keď neuvádzal presne, kto ho zavolal na obhliadku. Z reklamného letáku vyplýva, že realitná kancelária poskytuje oceňovanie nehnuteľností ako svoju službu, realitná kancelária mala záujem o to, akú cenu podľa znaleckého posudku má nehnuteľnosť. To, že realitná kancelária objednala alebo sprostredkovala bez mandátu žalovaného znalca na obhliadku ešte neznamená, že si žalovaný žiadal znalecký posudok vypracovať, nezodpovedá tomu ani dátum vyžiadania posudku 12.6.2013. V tom čase žalovaný ani žalobcu nepoznal. Žalovaný sa stretol so žalobcom prvý krát 14.6.2013, kedy mal vraj podľa objednávky doniesť kópiu kat. mapy a LV. Podľa objednávky mal znalec vypracovať znalecký posudok za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy, avšak žalovaný nebol vlastníkom domu. Žalovaný nevedel, že podpisuje objednávku žalobcu, žalobca mu túto skutočnosť nevysvetlil. Domnieval sa, že potvrdzuje účasť na obhliadke. Dátum podpísania objednávky nezodpovedá skutočnosti, o objednávke nevedela ani jeho manželka, nejedná sa o bežnú vec. Je nelogické, že aby žalovaný žiadal o vyhotovenie znaleckého posudku, keď mu žalobca povedal, že cena nebude 60.000 €. Žalovaný je vo vzťahu spotrebiteľ, objednávka neobsahuje podstatné náležitosti, a to: čas plnenia , dátum podpísania objednávky a cena ani spôsob stanovenia ceny. Žalovaný sa cenu za znalecký posudok dozvedel po doručení platobného rozkazu. Poukazuje na ust. 632 OZ, na základe ktorého mal žalobca povinnosť vydať žalovanému potvrdenie o prevzatí objednávky. Pri obhliadke dal žalovanému podpísať nekonkrétny papier, neodovzdal mu rovnopis objednávky ani potvrdenie o prevzatí objednávky. Neuvedenie predpokladanej ceny je neprípustné z pohľadu spotrebiteľskej legislatívy. Znalecký posudok nebol k dnešnému dňu doručený, neprišlo k odovzdaniu diela.

34. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z.. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z.z.“) znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len "znalečné"); ak je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne.

35. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z., výkon činnosti podľa tohto zákona nie je podnikanie.

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z., znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa môže dohodnúť so zadávateľom na zmluvnej odmene; ak sa nedohodnú, patrí mu tarifná odmena.

37. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z., výška tarifnej odmeny u znalcov sa určí a) časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť, b) podielovým spôsobom z východiskovej hodnoty predmetu úkonu znaleckej činnosti alebo c) paušálnym spôsobom podľa predmetu úkonu znaleckej činnosti v závislosti od počtu úkonov znaleckej činnosti.

38. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, najmä súdne poplatky, správne poplatky, cestovné výdavky a telekomunikačné výdavky, paušálne ustanovené náhrady, výdavky za kopírovacie a tlačiarenské služby, výdavky spojené s činnosťou konzultanta a výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

39. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z., pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je miestom výkonu činnosti, patrí za čas strávený cestou do tohto miesta a späť znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi náhrada za stratu času.

40. Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 382/2004 Z.z., znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, 7), b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne.

41. Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z., pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.

42. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

43. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

44. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

45. Podľa § 632 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

46. Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

47. Podľa § 1 vyhlášky MS SR č.491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „vyhláška“), vyhláška ustanovuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času za znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo prekladateľskú činnosť (ďalej len "činnosť") vykonávanú a) znalcom na základe zmluvy alebo ustanovenia súdom alebo iným orgánom verejnej moci (ďalej len "znalečné"), b) tlmočníkom a prekladateľom na základe zmluvy alebo ustanovenia súdom alebo iným orgánom verejnej moci (ďalej len "tlmočné").

48. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak.

49. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky, hodinová odmena nepatrí znalcovi za čiastkové úkony, za ktoré mu patrí len paušálna odmena alebo len podielová odmena.

50. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, podielová odmena znalca sa určí iba v prípade, ak a) predmetom úkonu znaleckej činnosti (ďalej len "znalecký úkon") je ohodnocovanie nehnuteľností a stavieb alebo b) určenie východiskovej hodnoty nehnuteľností a stavieb súvisí s vykonaním znaleckého úkonu alebo je predpokladom na vykonanie znaleckého úkonu.

51. Podľa § 14 ods. 3 písm. a/, b/, c/, d/ vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z., znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za a/ každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 2,66 eura; rovnaká náhrada sa vzťahuje aj na každé vyhotovenie v elektronickej forme, b/ vyhotovenie jedného čiernobieleho listu písomne podaného znaleckého úkonu

alebo prekladateľského úkonu vo výške 0,10 eura za formát A4 a 0,20 eura za formát A3, c) vyhotovenie farebného listu s grafickým obsahom písomne podaného znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 0,83 eura za formát A4 a 1,66 eura za formát A3, d) vyhotovenie jednej fotografie vo výške 0,66 eura,

52. Podľa § 16 ods. 1, 3 vyhlášky, ak pri vykonaní činnosti vzniknú hotové výdavky, uvedú sa vo vyúčtovaní znalečného alebo tlmočného oddelene od odmeny za výkon činnosti. Znalec a prekladateľ podáva zadávateľovi vyúčtovanie znalečného alebo tlmočného spravidla spolu so znaleckým úkonom alebo prekladateľským úkonom. Tlmočník podáva zadávateľovi vyúčtovanie tlmočného spravidla ihneď po vykonaní tlmočníckeho úkonu.

53. Podľa § 17 ods. 1 vyhl. MS SR č. 491/2004 Z.z., pri znaleckom úkone, tlmočníckom úkone alebo prekladateľskom úkone, ktorý sa má vykonať v mieste, ktoré nie je miestom výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti, patrí za čas strávený cestou do tohto miesta a späť znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi náhrada za stratu času vo výške 3,32 eura za každú aj začatú hodinu.

54. Podľa ust. § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

55. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

56. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

57. Podľa ust. § 3 Nar. č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

58. Podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. Žalobca ako znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pod evidenčným číslom 912663. Medzi stranami sporu bolo sporné, kto bol objednávateľom znaleckého posudku, s čím bezprostredne súvisí posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, či bol právny úkon (objednávka znaleckého posudku) platný aj bez súhlasu manželky žalovaného a napokon tiež správnosť vyúčtovania znalečného požadovaného žalobcom. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 14.6.2013 objednávku, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu pre účely uzatvorenia záložnej zmluvy oceniť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. Y., a to rodinný dom č. XXXX S. G.. Č.. XXXX/X S. XXXX. V objednávke si zmluvné strany neurčili deň vyhotovenia znaleckého posudku a predpokladanú odmenu za znalecký posudok. Súd mal preukázané, že žalobca znalecký posudok na ocenenie nehnuteľností vyhotovil a preukázateľne vykonal pokus o jeho doručenie žalovanému, avšak neúspešne, nakoľko žalovaný odmietol znalecký posudok prevziať.

60. Pokiaľ ide o záver súdu, že objednávka na ocenenie nehnuteľností vzišla od žalovaného, a nie od realitnej kancelárie, súd hodnotil vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a posudzoval aj to, kto mohol mať z predmetného znaleckého úkonu prospech, teda koho potrebám v prvom rade mal slúžiť. V konaní bola preukázaná existencia písomnej objednávky znaleckého úkonu, jej podpísanie žalovaný potvrdil. Obrana žalovaného spočívala v tom, že pri listine objednávky nevedel, aký papier podpisuje a znalca o ocenenie nehnuteľností nikdy nežiadal. Z výpovede žalovaného však jednoznačne vyplynulo, že mal záujem o kúpu rodinného domu na N. A.. E. Y., avšak za predpokladu, že tento bude

ocenený sumou min. 60.000 €, lebo inak by mu banka neposkytla úver. O kúpnej cene nehnuteľnosti mal vedomosť z inzerátu, táto bola nižšia, pretože ako vypovedala bývalá majiteľka domu p. Y., žiadala za rodinný dom sumu 50.000 €. Žalovaný vo svojej výpovedi dňa 2.9.2014 vyslovene uviedol, že zo strany banky mu bolo povedané, že musí mať znalecký posudok na rodinný dom, ktorý chce kúpiť. Odhad rodinného domu potrebovali oni (žalovaný s manželkou) a banka. Tiež vypovedal, že jeho manželka, keď prišla na ohliadku rodinného domu, vedela, že nehnuteľnosť sa bude oceňovať. Je teda zrejmé, že žalovaný nepochybne mal záujem na zistení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, teda na jej ocenení znalcom, pretože to potreboval pre banku, pre ktorú je smerodajná skutočná trhová hodnota nehnuteľnosti. Súd má za to, že znalecký posudok v takýchto prípadoch v prvom rade slúži potrebám kupujúceho, nakoľko úverová banka dotujúca kúpu nehnuteľnosti zisťuje jej skutočnú hodnotu, aby mala istotu, že poskytnuté finančné prostriedky budú kryté dostatočnou protihodnotu, t.j. že hodnota zálohu dostatočne zabezpečí poskytnutý úver. Súd nevidí dôvod, pre ktorý by mala mať realitná kancelária alebo bývalá majiteľka nehnuteľnosti osoh z ohodnotenia nehnuteľnosti znalcom. Každý predávajúci má určitú predstavu o cene nehnuteľnosti, ktorú mieni predať, nie je k tomu potrebný znalecký posudok. Predajná cena nemusí vždy zodpovedať všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, cena závisí aj od dopytu a situácie na trhu s nehnuteľnosťami, kedy vďaka zvýšenému dopytu môže byť nehnuteľnosť predaná aj za cenu vyššiu, ako by bola prípadne ohodnotená. Predávajúci spravidla cenu znižujú až pri dlhodobejšom nezáujme o kúpu nehnuteľnosti. Z výpovede svedkyne Y. (bývalej majiteľky oceňovaného rodinného domu) mal súd preukázané, že táto nedala na znalecké dokazovanie podnet, ani jej nebolo ponúknuté zo strany realitnej kancelárie, žalobcu nepoznala. Cenu si určila sama, vychádzala pritom z dedičského konania, kde bol dom ocenený notárkou na sumu 50.000 €. Bol to však žalovaný, kto v konaní opakovane deklaroval, že mal záujem na ocenení nehnuteľnosti vo vyššej hodnote, ako bola stanovená kúpna cena. Súd teda vychádzal z toho, že potreba znaleckého ohodnotenia nehnuteľnosti vyšla od žalovaného. Potvrdila to i jeho manželka, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že povedala p. Q. (zamestnankyni RK, ktorá inzerovala predaj rodinného domu), že majú od banky certifikát a potrebujú znalca, ktorý by ohodnotil predmetný rodinný dom. Pani Q. poskytla kontakt na manželku žalovaného znalcovi, ktorú sa s ňou telefonicky spojil a dohodli sa na obhliadke nehnuteľnosti, a to na termín, ktorý už mali zajednaný v realitnej kancelárii. Žalovaný síce uviedol, že pred obhliadkou sa so znalcom nerozprával, ale jeho manželka potvrdila, že znalec jej volal. Žalobca si nepamätal, kto ho zavolal na obhliadku, avšak z výpovede manželky žalovaného vyplýva, že so znalcom pred obhliadku jednoznačne komunikovala. Manželke žalovaného musela byť známa skutočnosť, čo bude úlohou znalca prítomného na obhliadke. Odovzdanie kontaktu na manželku žalovaného zo strany realitnej kancelárie možno chápať ako odporučenie osoby znalca, avšak nie ako objednávku znaleckého posudku. Keby manželka žalovaného so službami žalobcu nesúhlasila, alebo pokiaľ by mala záujem osloviť iného znalca, nie je zrejmé, prečo by potom telefonicky oboznamovala žalobcu s termínom konania obhliadky. O tom, že žalovaný musel mať záujem na ocenení nehnuteľnosti znalcom svedčí aj jeho konanie, keď sám priznal, že žalobcovi pomáhal pri meracích prácach. Ich účelom je predsa zistenie vstupných údajov pre výpočet hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný mal žalobcovi oznámiť, že ak výsledná cena nebude dosahovať požadovaných 60.000 €, nemusí znalecký posudok vykonávať. Jedná sa o nezmyselnú požiadavku, keď už samotné meranie a výpočty sú úkonmi spojenými so znaleckou činnosťou. Ťažko si možno predstaviť, že by uvedené úkony (cesta na obhliadku, meranie, výpočty, spracovanie) vykonal akýkoľvek znalec bez nároku na odmenu, len pre informovanie potenciálneho záujemcu, či výsledná hodnota nehnuteľností vyhovuje jeho požiadavkám. Podstatou znaleckej činnosti v odbore odhad hodnoty nehnuteľností a výsledkom práce znalca je stanovenie hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný teda v podstate žiadal nepokračovať v znaleckej činnosti v čase, keď už bola skončená. Tvrdenie žalovaného o tom, že nevedel, čo podpisuje, sa súdu javí ako účelové. Jednak bola obhliadka vykonávaná s dostatočným časovým odstupom, aby si žalovaný mohol oddýchnuť po nočnej zmene a jednak sa pri objednávke jedná o jednoduchú listinu obsahujúcu minimum údajov, z ktorej musí byť aj neskúsenej osobe na prvý pohľad zrejmé, čoho sa týka. Účel posudku - uzavretie záložnej zmluvy podporuje záver o tom, že žalovaný znalecký posudok potreboval pre vybavenie úveru, nakoľko nehnuteľnosti pri hypotekárnych úveroch slúžia ako záloh. Žalobca ani raz v konaní neuviedol, že by si znalecký posudok objednala realitná kancelária. Samotná skutočnosť, že realitná kancelária Maxbel, s.r.o. má v predmete činnosti okrem iného aj „oceňovanie nehnuteľností - znalecké posudky“ neznamená, že túto službu poskytli aj majiteľke nehnuteľnosti. Konateľ realitnej kancelárie poprel, že by si objednali znalecký posudok, naopak uviedol, že tento si objednal u žalobcu žalovaný. Ani zamestnankyňa realitnej kancelárie p. Q. a bývalá majiteľka domu p. Y. sa nevyjadrili v tom zmysle, že by objednávali alebo mali záujem o znalecký posudok. Tvrdenia žalovaného v konaní podporovala len jeho manželka (ktorá je mu blízkou osobou a sama môže mať záujem na zamietnutí žaloby), tretie

subjekty potvrdili verziu žalobcu, že znalecký posudok si objednával žalovaný. Všetky vyššie uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že objednávateľom znaleckého posudku bol žalovaný, tak ako vyplýva z písomnej objednávky.

61. Po právnej stránke súd posúdil vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným v zmysle ustanovení § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že medzi dotyčnými sa jedná o vzťah objednávateľa a zhotoviteľa zo zmluvy o dielo. Zmluvou o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že zhotovenie diela bude odplatné. Konkrétna výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Názor na postoj žalovaného k odplatnosti zmluvy súd zaujal v bode 60. odôvodnenia s tým, že niet rozumného dôvodu, aby žalovaný predpokladal, že znalec pre neho vykoná ocenenie nehnuteľnosti a neuplatní si za to odmenu. Zákon pre zmluvu o dielo nevyžaduje písomnú formu. Pokiaľ nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zákon ukladá zhotoviteľovi diela povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prijatí objednávky (§ 632 . Žalovaný argumentoval, že predmetné potvrdenie nedostal. K uvedenému súd poznamenáva, že nevydanie potvrdenia má poriadkový charakter, nesplnenie tejto povinnosti nič nemení na povinnosti zmluvných strán plniť podľa uzavretej zmluvy. Potvrdenie nepredstavuje písomnú formu zmluvy, ale je len osvedčením o už uzavretej zmluve. Zmluva o dielo má synalagmatickú povahu, základnou povinnosťou zhotoviteľa je vykonanie diela a objednávateľ je povinný zaplatiť cenu diela. Súd mal preukázané, že žalobca požadované dielo - ohodnotenie nehnuteľností formou znaleckého posudku vykonal, ale žalovaný za dielo nezaplatil.

62. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukazoval, že má v právnom vzťahu so žalobcom postavenie spotrebiteľa, a preto je potrebné aplikovať príslušné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Z toho potom vyvodzoval aj záver, že cena za znalecký posudok mala byť stanovená a žalovanému oznámená ešte pred začatím vykonávania znaleckej činnosti, pričom nesplnenie tejto povinnosti je v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 4 písm. j/ . Súd k uvedenému poznamenáva, že žalobcu nemožno považovať za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko zákon 382/2004 Z.z. v ustanovení § 2 ods. 7 výslovne ustanovuje, že výkon činnosti znalca podľa tohto zákona nie je podnikanie. Teda žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, naopak znalec je osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa zákona o znalcoch, ktorá musí pred zápisom do zoznamu znalcov preukázať zákonom stanovené osobné, vzdelanostné, odborné a materiálne predpoklady pre vykonávanie znaleckej činnosti. Z uvedeného dôvodu súd spor neposudzoval podľa predpisov na ochranu spotrebiteľa.

63. Ďalšia námietka žalovaného spočívala v tom, že právny úkon (objednávka znaleckého posudku) je neplatný podľa § 145 ods. 1 z dôvodu, že manželka žalovaného s objednávkou znaleckého posudku nesúhlasila, nejednalo sa o ich spoločný úkon. Súd má za to, že objednanie znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľnosti nemožno považovať za vec, ktorá sa vyníma z rámca bežných vecí obstarávaných manželmi, najmä v situácii, keď spoločne plánujú obstarať si novú nehnuteľnosť na bývanie. Pojem bežná vec nie je v Občianskom zákonníku definovaný, treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax za bežnú vec nepovažuje napríklad darovanie nehnuteľnosti alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty tretej osobe, uzavretie zmluvy o záložnom práve, právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja nehnuteľností a iných hodnotných vecí. S prihliadnutím na hodnotu veci nemožno usudzovať, že pri zadaní objednávky znaleckého posudku by sa malo jednať o vec nie bežnú, keď hodnota takéhoto posudku spravidla nepresahuje 400,- €, teda nejedná sa o vynaloženie výnimočne veľkého objemu spoločných prostriedkov. Ani na zakúpenie spotrebného tovaru do domácnosti v obdobnej hodnote nie je pre platnosť kúpnej zmluvy potrebný súhlas obidvoch manželov. Súd na základe uvedeného považuje objednávku znaleckého posudku a zmluvu o dielo za platnú aj bez výslovného súhlasu manželky žalovaného. Okrem toho má súd za to, že manželka žalovaného svojím konaním konkludentne vyjadrila súhlas s ocenením dotknutých nehnuteľností žalobcom, keď sama súhlasila s prítomnosťou znalca na obhliadke nehnuteľností a videla, ako jej manžel nehnuteľnosti zameriaval so znalcom, teda musela si byť vedomá, akú úlohu znalec zohráva a že bude nehnuteľnosť oceňovať. Aj podľa výpovede žalovaného jeho manželka vedela, keď prišla na obhliadku rodinného domu, že nehnuteľnosť sa bude oceňovať.

64. Dohoda o výške ceny za dielo nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Ak nedošlo k dohode o jej výške pri uzavretí zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť cenu určenú osobitnými predpismi a ak osobitný predpis nie je vydaný, primeranú cenu. Osobitným predpisom v danom prípade treba rozumieť vyhlášku Ministerstva starostlivosti SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Nakoľko si strany nedohodli výšku odmeny za vypracovanie znaleckého posudku, žalobca postupoval správne, keď si vyúčtoval tarifnú odmenu ako aj hotové výdavky v zmysle hore citovanej vyhlášky. Z ust. § 16 ods. 1 a 2 a § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 vyplýva, že znalec je povinný pri vypracovaní znaleckého posudku postupovať podľa podmienok ustanovených v tomto zákone, podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva. Znalec si uplatnil hodinovú odmenu za 10 hodín znaleckej činnosti v celkovej výške 132,80 € (10 hod. á 13,28 € - miestne šetrenie 2 hod., spracovanie dokumentácie 2 hod., spracovanie znaleckého úkonu 6 hod.) a odmenu podielovú v celkovej výške 188,- €. Proti výpočtu podielovej odmeny nebola vznesená námietka, sporná zostala len skutočnosť, či znalec mal právo vyúčtovať si popri podielovej odmene aj odmenu hodinovú. Podľa § 4 písm. a) vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. podielová odmena znalca sa určí iba v prípade, ak predmetom úkonu znaleckej činnosti je ohodnocovanie nehnuteľností a stavieb alebo určenie východiskovej hodnoty nehnuteľností a stavieb súvisí s vykonaním znaleckého úkonu alebo je predpokladom na vykonanie znaleckého úkonu. Podľa § 3 ods. 2 cit. vyhlášky, hodinová odmena nepatrí znalcovi za čiastkové úkony, za ktoré mu patrí len paušálna odmena alebo len podielová odmena. Súd zastáva názor, že z ust. § 3 ods. 2 nevyplýva, že je generálne vylúčené účtovanie podielovej a hodinovej odmeny popri sebe, uvedené ustanovenie len zakotvuje, že pri tých úkonoch, za ktoré si znalec uplatnil podielovú odmenu, nemôže zároveň žiadať odmenu hodinovú. Avšak aj popri podielovej odmene môže znalec žiadať časovú (hodinovú) odmenu, a to za tie úkony, ktoré nie sú obsahovo totožné s úkonmi, za ktoré mu patrí len podielová odmena. Pokiaľ ide o stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 11.9.2012 k účtovaniu odmeny znalcov doložené žalovaným, tento výklad zákona nie je pre súd záväzný, ale má len orientačný charakter. Orgány štátnej správy nemajú kompetenciu podávať výklad zákonov, nakoľko túto má len Najvyšší súd Slovenskej republiky. Tunajší súd sa so stanoviskom MS SR nestotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené súd skúmal, či vyúčtovaná hodinová odmena nezahŕňa v sebe aj činnosti, ktoré mal znalec odmenené podielovou odmenou a dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí aj hodinová odmena za spracovanie znaleckého úkonu vo výške 79,68 € (6 hod. á 13,28 €), keď podstatou znaleckého úkonu v danom prípade bolo určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností a táto činnosť (výpočet hodnoty nehnuteľností) bola už odmenená v rámci podielovej odmeny. Súd preto priznal žalobcovi v časti tarifnej odmeny len zaplatenie sumy 241,12 €. Pokiaľ ide o vyúčtované náhrady hotových výdavkov, cestovných výdavkov a náhrady za stratu času, ich výška a výpočet neboli žalovaným rozporované.

65. Z vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 275,49 € (žalovaná suma 355,17 € mínus časť hodinovej odmeny 79,68 €) a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol nárok žiadať okrem istiny aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou bolo vyúčtované znalečné, t.j. od 25.7.2013. Žalobcom uplatnená sadzba úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne je v súlade s vykonávacím predpisov. Súd žalobcovi priznal uplatnený úrok z omeškania, avšak len zo súdom priznanej sumy 275,49 €.

66. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 2 C.s.p., keď strany sporu mali vo veci pomerný úspech, pričom žalobca mal vo veci čistý úspech vo výške 55,14 % /úspech 77,57 % a neúspech 22,43 %, ktorý je úspechom žalovaného a odpočítava sa od úspechu žalobcu/. Keďže žalobca bol v konaní úspešnejší, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v spore. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).