Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/19/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti o mal. L. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, Bratislava a U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, B. D. E. P., ČR o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca U. L., nar. XX.XX.XXXX na maloletého L. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 33,19 euro mesačne na 100 euro mesačne počnúc dňom 22.08.2014, vždy k 20. dňu v mesiaci k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 22.08.2014 do 31.08.2016 v sume 1 628,- euro je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. XP/XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti o výške výživného.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným na súd dňa 22.08.2014 domáhala zvýšenia výživného na mal. L. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá povinnosť bola otcovi dieťaťa naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. XP/XXX/XX- 2 27P/19/2015

XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 33,19 euro. V návrhu uviedla, že od poslednej úpravy výživného uplynulo desať rokov, za ktoré obdobie sa zmenili potreby a záujmy maloletého dieťaťa. Výživné žiadala zvýšiť na 300 euro mesačne.

2/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom rodného listu maloletého L.Z., rodného listu mal. L. L., potvrdením o príjme matky ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

3/ Maloletý L. D. sa narodil dňa XX.XX.XXXX zo vzťahu svojich rodičov D. D., nar. XX.XX.XXXX a U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorí však manželstvo neuzavreli. Okresný súd v Žiari nad Hronom rozsudkom č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol mal. L. zverený

do výchovy a opatery matky. Otec sa zaviazal platiť na svojho syna výživné vo výške 2000 Sk/66,38 € mesačne. Zmeškané výživné vo výške 11 000 Sk/365,13 € sa otec zaviazal uhradiť k rukám matky do 30.09.2001. Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bol zmenený predchádzajúci rozsudok zo dňa 16.08.2001 tak, že vyživovacia povinnosť otca bola znížená z 2000 Sk/66,38 € mesačne na 500 Sk/16,59 € mesačne z dôvodu , že otec napriek tomu, že bol držiteľom živnostenského oprávnenia vykazoval v roku 2001 stratu 4 101 Sk/136,12 €. V poradí tretím rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. XP/XXX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 500 Sk/16,59 € na 1 000 Sk/33,19 € mesačne počnúc dňom 01.07.2006. V čase poslednej úpravy výživného bola matka dieťaťa zamestnaná v trvalom pracovnom pomere, jej príjem predstavoval 14 500 Sk/481,31 € mesačne. Do svojho vlastníctva nadobudla byt v Žiari nad Hronom. Výchovu dieťaťa zabezpečovala sama. Otec dieťaťa sa na výchove maloletého žiadnym spôsobom nepodieľal. Osobné, majetkové a finančné pomery otca sa súdu nepodarilo zistiť. Pri určení výživného preto vychádzal z jeho schopností a možností, dané jeho vekom, fyzickým stavom, pracovnými skúsenosťami a pod. Súd tak stanovil výživné otcovi sumou 1000 Sk/13,19 € mesačne.

4/ Matka pred súdom uviedla, že na podanom návrhu trvá. Od roku 2006 sa podstatne zmenili výdaje spojené so starostlivosťou o syna. V súčasnosti navštevuje športové gymnázium. Od prvého do štvrtého ročníka sa venoval futbalu, teraz sa venuje hokeju, hrá za Slovan. Matka kupuje synovi výstroj na hokej, každý rok nové korčule, pričom najlacnejšie stoja 150 euro, na výstroj vynakladá ročne cca 300 euro. 2-3 krát do roka chodí syn na turnaje, kde platí od 100 euro do 200 euro za jedno sústredenie. Syn všeobecne rád športuje, bicykluje, korčuľuje sa, skáče na trampolíne, kde jeden hodinový vstup stojí 10 euro. V lete 2016 sa mu na trampolíne stal úraz, keď si zlomil dva stavce v hrudnej časti chrbtice, celé leto nosil korzet, teraz sa chystá na rehabilitáciu na obdobie troch týždňov. Má zníženú imunitu (znížený počet bielych krviniek) užíval 12 mesiacov Imunor, za ktorý matka doplácala mesačne 20 euro. Otec sa vôbec nepodieľa na výchove syna, nekontaktuje sa s ním, nenavštevuje ho. Pri príležitosti sviatkov mu nepošle ani darček ani pozdrav. Matka od decembra 2015 pracuje v obchodnej spoločnosti O. T. S..X..F.. ako účtovníčka. Jej priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje 1300 €. Je spoluvlastníčkou rodinného domu v Žiari nad Hronom, ide o rodičovský dom, v ktorom bývajú jej rodičia. Spoluvlastnícky podiel nadobudla v dedičskom konaní po starých rodičoch. Je výlučnou vlastníčkou bytu na Š. XX v Bratislave. Matka je slobodná, iné vyživovacie povinnosti okrem mal. L.U. nemá.

3

27P/19/2015

5/ Otec maloletého U. L. bol vypočutý dožiadaným súdom, Okresným súdom v Trutnově. V čase výsluchu býval na adrese - K. XXX, B. D. E. P.. Vo svojej výpovedi uviedol, že so zvýšením výživného na 300 euro nesúhlasí, pretože tak vysokú sumu nemá z čoho platiť. Je nezamestnaný, nie je v evidencii Úradu práce. Nikdy v ČR nepodnikal, nepodával daňové priznanie. Nezamestnaný je 10 mesiacov. Predtým pracoval ako obsluha v bare v Dvoře Králové nad Labem. Pracoval na dohodu. Momentálne žije z úspor a vypomáha tiež ako brigádnik u známeho, keď sa osvedčí uzavrie s ním zmluvu. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Mesačné náklady na bývanie má vo výške 5000 Kč. Má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. E. P.. Výživné na dcéru platí vo výške 1 350 Kč. Nemá žiadne zdravotné problémy ani zvýšené výdaje na liečenie. Otec dieťaťa súhlasil, aby súd vo veci konal v jeho neprítomnosti.

6/ Z obsahu rozsudku Okresného súdu v Trutnově č.k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otec mal. L. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. L. L.D., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú podľa rodičovskej dohody schválenej súdom platí výživné vo výške 1 350 Kč. Napriek viacerým výzvam, otec súdu nedoručil prehľad posledných príjmov ani dohodu o pracovnej činnosti.

7/ Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 1 Zák. o. rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 4 27P/19/2015

Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

8/ Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií preurčenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ustanovení § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine),s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pre nesúčinnosť otca, ktorý napriek výzvam nezaložil do spisu listinné doklady preukazujúce jeho osobné a majetkové pomery, vychádzal súd pri posudzovaní návrhu maky na zvýšenie výživného z výpovede otca ako aj z ďalších okolnosti dôležitých pre určenie výživného, najmä možnosti, schopnosti a majetkových pomerov oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletého, a zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa staral osobne. Dospel pritom k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov. Naposledy bolo výživné otcovi určené pred desiatimi rokmi, keď bolo dieťa vo veku 6 rokov. V súčasnosti navštevuje športové gymnázium, je zanieteným športovcom, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdaje. Súd zohľadnil, že od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti (v roku 2006) vzrástli životné náklady aj všeobecne, syn účastníkov je starší, fyzicky vyspelejší a preto na svoju výživu potrebuje viac. Súd nepovažoval za rozhodujúce, že otcovi pribudla v roku 2007 ďalšia vyživovacia povinnosť k L. L., pretože pri rozhodnutí založiť si novú rodinu si musel byť vedomý vyživovacej povinnosti k synovi L. a takéto rozhodnutie otca nemôže byť v jeho neprospech. Otec vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že pracoval ako obsluha v bare, ktorú prácu ukončil v decembri 2014, pričom na Úrade práce evidovaný nie je. Ak sa rozhodol ukončiť pracovný pomer zo subjektívnych dôvodov nemôže byt táto skutočnosť na ujmu maloletého

dieťaťa. Otec neprispieva nad rámec súdnym rozhodnutím uloženej vyživovacej povinnosti, so synom sa nestretáva. Podľa vlastného vyjadrenia je zdravý, schopný pracovať, teda schopný v pracovnom pomere prípadne brigádnicky si privyrobiť. Podľa §75 ods. 1 Zákona o rodine sa tak dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zárobku. Ak v decembri 2014 ukončil práce bez dôležitého dôvodu, posudzuje sa táto skutočnosť v jeho neprospech. Súd vyhovel čiastočne návrhu matky a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 33,19 euro na 100 euro mesačne majúc za to, že od roku 2006 došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, keď začal študovať na 5 27P/19/2015

športovom gymnáziu, fyzicky vyspel. Otec od roku 2006, kedy mu bolo naposledy určené výživné vo výške 33,19 euro mal možnosť zabezpečiť si zdroj príjmu na to, aby si mohol plniť svoju základnú povinnosť, ktorou je vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom. Otec je v produktívnom veku, nemá žiadne zdravotné obmedzenie pre ktoré by si nemohol nájsť prácu. V neposlednom rade súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa so synom vôbec nestretáva, nad rámec súdom určeného výživného mu nijako neprispieva, pri príležitosti sviatkov ho neobdarúva. Za takejto situácie nie je mysliteľné, že okrem osobnej starostlivosti matky táto bude preberať aj celú finančnú stránku starostlivosti o syna. Súd preto dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vo výške 100 euro mesačne.

9/ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd priznal preto zvýšené výživného odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 22.08.2014 pretože matka nepreukázala také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla návrh na súd podať už skôr.

Zročné výživné, ktoré potom otcovi vzniklo za obdobie od podania návrhu na súd t.j. od 22.08.2014 24.11.2015 do 31.08.2016 v sume 1 628 euro je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

10/ V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

11/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 6 27P/19/2015

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 .