Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/98/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou v právnej veci manželov E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, X. a Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/XX, L., o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému J. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletej neurčeného mena B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

Súd manželstvo manželov: E. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a Q. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 09.02.2001 v X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X., vo zväzku 46, ročník 2001, strana 153, pod por. č. 27 rozvádza.

Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletého: J. B., nar. 26.01.2000 a maloletá neurčeného mena B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, na každé dieťa jednotlivo, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným na tunajší súd dňa 05.04.2016 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému J. B., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti trinásť rokov. Manželstvo bolo harmonické až do obdobia, pokiaľ manžel nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody v roku 2003. Po jeho prepustení spolužitie neobnovili. Dlhodobo nie sú v žiadnom kontakte, manžel naposledy žil v Bratislave. Predpokladá, že by sa v súčasnosti mal nachádzať v Číne, bližšie informácie o jeho pobyte nemá. (1)

Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb., Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. (2)

Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. (3)

Podľa § 22 ods. 1 Zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. (4)

Podľa § 24a veta prvá zákona č. 97/1963 Zb., vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. (5)

Manželka je občiankou Slovenskej republiky. Manžel je občanom Čínskej ľudovej republiky, je registrovaný na území Slovenskej republiky ako osoba s udeleným trvalým pobytom na neobmedzený čas. Posledný hlásený pobyt na území SR je Bratislava, Haburská 88/25. Podľa vyjadrenia manželky by sa mal t.č. zdržiavať v Číne na bližšie nešpecifikovanom mieste. Nakoľko medzi Čínskou ľudovou republikou a Slovenskom nie je uzatvorená dvojstranná zmluva ohľadom konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, je daná právomoc súdu Slovenskej republiky rozhodovať o rozvode manželstva s poukazom na citované ustanovenia zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Rozhodným právom je právo slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. (6)

Na súdom stanovené pojednávanie sa nedostavil manžel, návrh na rozvod manželstva mu bol doručený podľa ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len , predvolanie na pojednávanie mal doručené podľa § 106 ods. 1 písm. a) na adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. Podľa § 111 ods. 3 súd považoval predvolanie na pojednávanie za doručené dňom 24.08.2016 a vec prejednal v neprítomnosti manžela. (7)

Navrhovateľka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že s manželom bolo ich spolužitie bezproblémové asi do 3 rokov veku ich dieťaťa. Od roku 2003 spolu nežijú, nehospodária a intímne sa nestýkajú. Manžel nastúpil do VTOS, kedy došlo k citovému ochladeniu medzi nami, a po jeho prepustení neobnovili spolužitie, manžel odišiel žiť do Bratislavy. Boli v kontakte, chodil si pravidelne pre dieťa, nepravidelne prispieval na jeho výživu. Aj v súčasnosti prispieva na jeho výživu ale nepravidelne. Niekedy sú mesiace kedy nepošle výživné vôbec, inokedy pošle 200 eur. So synom je v kontakte len cez sociálne siete. Nevie kde býva, kde sa zdržiava v Číne. Do Číny mal odísť asi pred 4 rokmi, odvtedy ho nevideli. Vie o tom, že je podaný návrh na rozvod manželstva a súhlasí s rozvodom. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti u svojej matky v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve s tým, že matke na bývanie prispieva sumou 50 až 100 eur mesačne. Spolu so ňou tam býva aj jej priateľ H. V., ktorý je dobrovoľne nezamestnaný, príjem má len z brigádnej činnosti ako automechanik. V súčasnosti je na materskej dovolenke, poberá materské dávky vo výške cca 530 eur mesačne a PnD. Iný príjem nemá je nemajetná. Spláca úver vo výške 6 000 eur v mesačnej splátke 116 eur, ktorý slúžil na uhradenie nedoplatkov z minulosti. Dňa 07.07.2016 jej pribudla vyž. povinnosť k mal. dcére s priezviskom B., meno je neurčené. Biologickým otcom dieťaťa nie je jej manžel ale priateľ H. V.. Na Okresnom súde Nitra je vedené konanie na zmenu priezviska mal. J. a zároveň bol podaný návrh na zapretie otcovstva k mal. B., ktorú volajú Y.. Zatiaľ súd v oboch konaniach nerozhodol. Mal. J. navštevuje 1 ročník SOŠ- Cintorínskej v Nitre, odbor automechanik. Okrem bežných výdavkov zvýšené výdavky na mal. nie sú. Nemá žiadne platené krúžky, ani iné aktivity, jeho zdravotný stav je dobrý. Styk otca s deťmi nežiada upraviť. (8)

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje aby súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil minimálne výživné a styk otca s deťmi neupravoval. (9)

V konaní bola vypočutá svedkyňa M. J. - matka manželky, ktorá uviedla, že jej dcéra uzatvorila manželstvo aj z dôvodu tehotnosti, pracovala u budúceho manžela. Prvé roky manželského spolužitia bývali s výnimkou obdobia, kedy sa odsťahovali v jej domácnosti až do nástupcu manžela do VTOS. Po jeho prepustení neobnovili spolužitie aj z dôvodu, že ona nesúhlasila aby mal dcérin manžel u nej hlásený pobyt. Odišiel bývať do Bratislavy s tým, že si chodil brávať syna alebo dcéra chodila za ním. V spoločnej domácnosti už nežili, ani nehospodárili. To bolo v roku asi v roku 2005. Pokiaľ vie, p. B. je 4 roky v Číne. (10)

Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky a kolízneho opatrovníka, výsluchom svedkyne M. J., oboznámením sa s obsahom návrhu zo dňa 04.04.2016 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:

sobášny list účastníkov konania, rodné listy mal. detí, potvrdenie o návšteve školy mal. J., potvrdenie o príjme matky, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp.zn. 11P/99/2016 a zistil tento skutkový a právny stav: (11)

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 09.02.2001 v Nitre, u oboch ide o prvé manželstvo, manželka je štátny občan Slovenskej republiky, manžel je štátny občan Čínskej ľudovej republiky. Ich spoločným bydliskom bola adresa: Nitra, Čajkovského 424/29 Z manželstva účastníkov konania pochádza maloletý J. B., nar. XX.XX.XXXX. V priebehu konania sa dňa 07.07.2016 manželke narodilo maloleté dieťa ženského pohlavia neurčeného mena s priezviskom B., ktorého biologickým otcom nie je manžel. V tomto konaní však súd upravil práva a povinnosti aj k tomuto dieťaťu, nakoľko manželovi svedčí prvá domnienka otcovstva a je považovaný za otca dieťaťa. (12)

Účastníci konania uzatvorili manželstvo z dôvodu tehotnosti manželky, ich spolužitie bolo harmonické do roku 2003, do nástupu manžela k VTOS. Od roku 2005 po ukončení VTOS manžela neobnovili spolužitie, nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária, intímne sa nestýkajú. Podľa vyjadrenia manželky sa manžel už 4 roky žije v Číne, sú spolu v kontakte cez sociálnu sieť. (13)

Manželka žije v súčasnosti spolu s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti s jej matkou a priateľom H. V.. Podľa vyjadrenia manželky, matke prispieva na domácnosť 50 až 100 eur mesačne. T. č. je na materskej dovolenke, poberá materský príspevok vo výške cca 530 eur mesačne a PnD 23,52 eura mesačne, iný príjem nemá. Spláca úver vo výške 6 000 eur v mesačnej splátke 116 eur. Jej priateľ je nezamestnaný, nie je evidovaný ak uchádzač o zamestnanie, má príjem len z brigádnej činnosti. Mal. J. B. navštevuje 1 ročník. SOŠ Cintorínska ul. v Nitre. Jeho zdravotný stav je dobrý, okrem bežných výdavkov zvýšené výdavky na mal. nie sú. K mal. dieťaťu ženského pohlavia s neurčeným menom a priezviskom B. nebolo zapreté otcovstvo manžela a dieťa zatiaľ nemá určené meno. (14)

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (15)

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujme maloletých detí.(16)

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti , kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič , ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti , prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.(17)

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.(18)

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.(19)

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.(20)

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(21)

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (22)

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.(23)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (24)

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.(25)

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.(26)

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. (27)

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (28)

Podľa § 100 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/ s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. (29)

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj účel pre ktorý bolo uzatvorené, toto manželstvo je vážne narušené, pričom z výpovede manželky ako aj svedkyne je zrejmé, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že niet predpokladu reparácie takto narušených vzťahov do budúcnosti. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnom pohľade manželov na život, na rodinu a citového odcudzenia aj v dôsledku výkonu trestu odňatia slobody manžela. Manželstvo účastníkov konania si už neplní žiadnu z funkcií, ktoré manželstvo má mať, účastníci konania nehospodária spoločne, ako manželia sa intímne nestýkajú a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť a výchovu svojho dieťaťa od r. 2005. Manželke sa narodilo dieťa, ktorého biologickým otcom nie je jej manžel, ale priateľ, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Nakoľko sú splnené zákonnom stanovené podmienky na rozvod manželstva, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. (30)

Súd súčasne realizoval aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 30% zo sumy životného minima. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravil. (31)

Keďže manželia nežili dlhodobo v spoločnej domácnosti ( aj pred odchodom manžela zo Slovenska), starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne matka, rozhodol o zverení maloletých detí do starostlivosti matky. Styk otca a maloletých detí súd neupravil, nakoľko matka žiadala tento neupraviť. Otec je v kontakte so synom prostredníctvom sociálnych sietí. Pri určovaní výživného súd určil len minimálne zákonnom stanovené výživné, pretože nebolo možné preskúmať osobné, zárobkové a majetkové pomery otca, ktorý sa v súčasnosti zdržiava v Číne na neznámom mieste. Otcovi tak bolo určené výživné vo výške 30% zo sumy životného minima, čo predstavuje výživné v minimálnej výške v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. V zmysle predmetného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške. (32)

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. (33)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.