Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-283-2012.pdf
PDF · 123.33 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/283/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: V.. V. K., N.. X.X.XXXX, A. M., K. X, zastúpeného: JUDr.Ivan Husár, advokát, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14 proti žalovanej: V.. D. K., N..XX.X.XXXX, A. M. K., W. XX, zastúpenej: JUDr.Jozef Urbánek, advokát, so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19, v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu k družstevnému bytu a o vzájomnej žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k členskému podielu, takto
rozhodol:
Z r u š u j e právo spoločného nájmu sporových strán k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu súpisného čísla XXXX postaveného na pozemku registra C/, parcela č. XXXX/X, ktorý sa nachádza na ul. W. Č.. XX, okres Košice J., obec K. - B. Ť., katastrálne územie N. Ť., zapísaného Správou katastra Košice na LV číslo XXXX.
U r č u j e žalovanú za jedinú nájomkyňu predmetného družstevného bytu a jedinú členku družstva.
Žalovaná nie je povinná zabezpečiť žalobcovi bytovú náhradu.
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Konanie o vzájomnej žalobe z a s t a v u j e.
Vo veci vzájomného návrhu žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.10.2012 domáhal, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k vyššie špecifikovanému družstevnému bytu, určil, že jedinou nájomkyňou družstevného bytu a jediným členom družstva je žalovaná, s tým, že žalovaná nie je povinná zabezpečiť žalobcovi náhradný byt.
2.Žalobca svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že za trvania manželstva sporové strany nadobudli členstvo v družstve a spoločný nájom k družstevnému bytu. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 25C/27/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2006, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Po rozvode manželstva sa sporové strany nedohodli o zrušení spoločného nájmu a o ďalšom užívaní predmetného bytu. Z dôvodu, že by dlhodobo užíva žalovaná, navrhoval, aby sa žalovaná stala výlučnou nájomníčkou a výlučnou členkou družstva. Práva na zabezpečenie bytovej náhrady sa vzdal z dôvodu, že jeho bytová otázka je vyriešená.
3.Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že spoločný nájom účastníkov konania k družstevnému bytu zanikol už skôr a to dohodou, uzavretou v ústnej forme po rozvode manželstva. Zároveň mala za to, že k zániku spoločného nájmu došlo aj konkludentne, keďže žalobca ešte v januári 2005 opustil spoločnú domácnosť, ktorú skutočnosť oznámil aj družstvu.
4.Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k. 24C/283/2012-57 zo dňa 7.3.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 24/283/2012-70 zo dňa 18.4.2013 tak, že zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu, žalovanú určil za jedinú nájomkyňu družstevného bytu a členku družstva, s tým, že žalovaná nie je povinná zabezpečiť žalobcovi bytovú náhradu.
5.Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 11Co/336/2013-92 zo dňa 29.5.2015 o odvolaní žalovanej rozhodol tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že záver, ku ktorému dospel súd prvého stupňa a na ktorom založil svoje rozhodnutie o tom, že účastníci konania sa platne nedohodli na zrušení spoločného nájmu a o ďalšom nájme bytu, treba považovať za predčasný a zatiaľ sporný z dôvodu, že sa nezaoberal dostatočne všetkými rozhodujúcimi okolnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo a na ktoré žalovaná poukázala a nevykonal dôkazy, ktoré mali pre rozhodnutie vo veci podstatný význam. V prejednávanej veci žalovaná tvrdila, že medzi účastníkmi konania po rozvode manželstva bola uzavretá dohoda o ďalšom nájme družstevného bytu, ktorú však neuzavreli písomne, na základe ktorej predmetný byt žalovaná ako výlučná nájomkyňa a členka družstva po rozvode manželstva spolu s deťmi užívala a z tohto dôvodu nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie súdu o zrušení spoločného nájmu bytu podľa § 705 ods. 1 Obč. zákonníka. Na preukázanie svojho tvrdenia o zániku práva spoločného nájmu bytu dohodou navrhla vykonať dôkaz výsluchom svedkyne Q.. V., zamestnankyne SBD I Košice, oboznámením stanov SBD I Košice a spisového materiálu bytového družstva týkajúce sa predmetného bytu. Zároveň poukázala na to, že žalobca sa z bytu odsťahoval už pred rozvodom manželstva, ako aj na okolnosti ďalšieho užívania bytu po rozvode, okrem iného na to, že vyúčtovania úhrad za služby spojené s nájmom bytu boli vystavené bytovým družstvom a doručované už na jej meno, ďalej na následný postoj a konanie žalobcu, späťvzatie ním podaného návrhu na vyporiadanie BSM, jeho komunikáciu s deťmi, účastníkov ohľadne užívanie bytu atď. Súd však na tieto okolnosti neprihliadol a žalovanou navrhnuté dôkazy nevykonal nepovažujúc ich za právne významné. Na konkrétne okolnosti tvrdenej ústnej dohody účastníkov konania podrobne nevypočul, nevykonal dôkaz výsluchom detí účastníkov ako svedkov, ktoré podľa tvrdenia žalovanej majú vedomosť o dohode týkajúcej sa užívania predmetného bytu a so žalobcom mali o tejto otázke komunikovať, ďalej neoboznámil obsah spisu sp.zn. 12C/309/2009 vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, aj keď uvedené dôkazy smerovali k zisteniu skutočností významných z hľadiska právneho posúdenia veci. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bolo zistiť konkrétne okolnosti, za ktorých mala byť dohoda o zrušení práva spoločného nájmu bytu a jeho ďalšom užívanie resp. nájme uzavretá, jej obsah a zmluvné strany, ktoré ju uzavreli a v prípade zistenia, že so žalobcom v tejto veci jednali, resp. dohodu uzavreli na strane žalovanej deti účastníkov, prípadne niektoré z nich, skúmať, či pri uzatvorení dohody konali v mene žalovanej a boli na takýto úkon žalovanou splnomocnené.
6. Dňa 26.5.2006 žalovaná podala vzájomnú žalobu, ktorou žiadala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k členskému podielu v bytovom družstve, ďalej, aby tento podiel prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobcovi uložil vyplatiť žalovanej vyporiadací podiel z trhovej hodnoty členského podielu. Na pojednávaní konanom dňa 13.9.2016 vzájomnú žalobu žalovaná vzala späť.
7. Súd vykonal dokazovanie, ktoré po vrátení veci doplnil v súlade so závermi odvolacieho súdu a skutkový stav ustálil na základe výsluchu sporových strán, výsluchu svedkov a oboznámením obsahu listinných dokladov, ako aj pripojených spisov.
8. Podľa ust. § 703 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa ust. § 703 ods.3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
9. Medzi sporovými stranami nebolo sporné a súd mal z rozhodnutia Družstva združených stavebných bytových družstiev so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, členské číslo 9706 zo dňa 13.1.1995 v spojení so zmluvou o nájme družstevného bytu zo dňa 18.1.1995 za preukázané, že účastníkom konania vzniklo za trvania ich manželstva právo spoločného nájmu k predmetnému bytu a zároveň aj spoločné členstvo v družstve a to v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 703 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, platného v čase vzniku predmetného právneho vzťahu. Z výsledkov dokazovania totiž nepochybne vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 8.2.1991 a následne, počas trvania manželstva, dňa 18.1.1995 uzavrel navrhovateľ ako člen družstva s družstvom zmluvu o nájme predmetného bytu. V konaní nebolo sporné, že k uzavretiu zmluvy o nájme došlo v čase, kedy sporové strany trvale spolu žili ako manželia.
10. Podľa ust. § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
11. V konaní nebolo sporné, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.25 C 27/2005 zo dňa 5.5.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.6.2006. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nejde o prípad, kedy právo spoločného nájmu k družstevnému bytu zaniká priamo rozvodom (§ 705 ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka), je zrejmé, že spoločný nájom a spoločné členstvo účastníkov konania trvá aj po rozvode manželstva. Ako to vyplýva z ust. § 705 ods.2 veta druhá Občianskeho zákonníka, k zrušeniu spoločného nájmu a spoločného členstva môže dôjsť len: 1./na základe dohody spoločných nájomcov alebo 2./súdnym rozhodnutím v prípade, že k dohode medzi spoločnými nájomcami nedôjde.
12. V konaní bola spornou otázka, či je namieste rozhodovanie súdu o zrušení spoločného nájmu, pretože žalovaná tvrdila, že k zrušeniu spoločného nájmu už došlo a to na základe dohody sporových strán. Podporne tiež tvrdila, že k zániku spoločného nájmu došlo opustením spoločnej domácnosti žalobcom v januári 2005.
13. V prvom rade súd považoval za potrebné uviesť, že opustenie spoločnej domácnosti resp. trvalé opustenie bytu nespôsobuje zánik spoločného nájmu bytu manželmi, ak je predmetom spoločného nájmu družstevný byt.
Podľa ust. § 707 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.
Podľa ust. § 707 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.
Podľa ust. § 708 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.
Vyššie citované ustanovenie § 707 ods.1 a 2 upravuje prechod práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy na taxatívne vymenované osoby v prípade, ak jeden zo spoločných nájomcov - manželov, zomrie. Ako to vyplýva z ust. § 708, rovnaké dôsledky, ako smrť jedného zo spoločných nájomcov, má aj trvalé opustenie spoločnej domácnosti, avšak výlučne len vo vzťahu k nedružstevným bytom.
Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že tá skutočnosť, že žalobca opustil spoločnú domácnosť k 1.1.2005, nemala nijaký vplyv na existenciu resp. trvanie spoločného nájmu, keďže v danom prípade nepochybne ide o družstevný byt. Citované zákonné ustanovenie predstavuje kogentnú normu, ktorú nie je možné obísť resp. vylúčiť ani odlišnou úpravou, zakotvenou v stanovách družstva. Takáto úprava by bola v rozpore so zákonom a súd by na ňu nemohol prihliadať.
14. Žalovaná tvrdila, že za jedinú členku družstva a nájomkyňu predmetného bytu sa pokladá na základe tých skutočností, že v januári 2005 žalobca opustil spoločnú domácnosť a v byte ostala bývať ona spolu s deťmi pochádzajúcimi z manželstva, ďalej, že bytové družstvo jej oznámilo, že žalobca byt od 1.1.2005 už neužíva, ďalej, že všetky vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu od uvedeného času boli vystavené len na jej meno a od uvedeného času všetky náklady spojené s bývaním znášala výlučne sama. Preto ju prekvapil následne podaný návrh žalobcu na vyporiadanie BSM, v ktorom žalobca žiadal vyporiadať aj hodnotu členského podielu v družstve. Mala totiž za to, že je medzi nimi dohoda. Žalovaná tvrdila, že v súvislosti s návrhom na vyporiadanie BSM žalobca dňa 22.1.2010 uzavrel s deťmi sporových strán ústnu dohodu, v zmysle ktorej mala žalovaná ostať jedinou členkou družstva a nájomkyňou bytu. Žalovaná tvrdila, že na základe tejto dohody potom žalobca vzal návrh na vyporiadanie BSM späť.
15. V súlade s pokynom odvolacieho súdu súd prvej inštancie vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila ku konkrétnym okolnostiam, za ktorých mala byť ňou tvrdená dohoda uzavretá, kedy, medzi akými zmluvnými stranami a s akým obsahom. Žalovaná uviedla, že dohodu uzatvorila priamo ona so žalobcom; deti na uzavretie dohody v jej mene nesplnomocnila. Nevedela presne uviesť, kedy mala byť dohoda uzavretá; vedela len, že k dohode došlo po rozvode manželstva, v rámci rozhovorov súvisiacich s rôznymi otázkami (výživné, zrušenie trvalého príkazu na nájomné a pod.). Žalobca vtedy povedal, že žalovaná má platiť nájomné sama, pretože byt sama aj užíva. Toto chápala ako dohodu o zrušení spoločného nájmu a o ďalšom nájme. Na otázku, či predmetom dohody bola aj otázka náhradného bytu pre žalobcu, žalovaná uviedla, že vychádzala z toho, že žalobca náhradný byt nepotrebuje, pretože má svoju bytovú otázku vyriešenú, čo aj výslovne deklaroval.
16. Žalobca jednoznačne poprel, že by došlo k uzavretiu dohody, tvrdenej žalovanou. Uviedol, že v rozhodnom čase viedli so žalovanou len minimálnu komunikáciu, aj to len cez súdy. Akýkoľvek jeho pokus na prejednanie porozvodových otázok so žalovanou bol ukončený jej výrokom, že to bude riešené cez súd. Potvrdil, že všetky tri deti sa s ním sporadicky po rozvode rozprávali a prosili ho, aby mohli ostať v byte čo najdlhšie. Išlo predovšetkým o dcéru a staršieho syna, ktorí sa ho pýtali, ako to bude ďalej s bytom. Pri tejto príležitosti im vždy vravel, že to nie je otázka, ktorú by mal riešiť s nimi, ale s ich matkou. Vravel im, že chápe, že musia niekde bývať. Deti mu nikdy nenaznačili alebo nepovedali priamo, že sú splnomocnené matkou na uzavretie dohody o zrušení spoločného nájmu. Nemal vedomosť o tom, že by oznamoval družstvu, že opúšťa spoločnú domácnosť so žalovanou. Na družstve podal len žiadosť o odkúpenie bytu. Návrh na vyporiadanie BSM vzal späť z jediného dôvodu - pre uplynutie zákonnej lehoty na vyporiadanie BSM.
17. Svedkovia C. K., N.. X.X.XXXX, V. K., N.. X.XX.XXXX P. Q. K., N.. X.X.XXXX, deti sporových strán zhodne uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by medzi rodičmi bola uzavretá dohoda o zrušení spoločného nájmu a o ďalšom nájme bytu. Zhodne uviedli, že rodičia sa nikdy na ničom dohodnúť nevedeli. Oni ako deti plnili funkciu poslov medzi rodičmi, pretože títo spolu nekomunikovali. Pamätali sa na to, že otec chcel bytovú otázku riešiť tak, že by byt prepísal na deti a matka zase chcela byt prepísať na seba. Svedkovia mali za to, že k uzavretiu dohody medzi rodičmi z uvedených dôvodov zrejme nedošlo.
18. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že jej družstvo oznámilo, že žalobca byt od 1.1.2005 už neužíva, súd skutočne z výzvy Stavebného bytového družstva I Košice zo dňa 20.3.2006 zistil, že družstvo vyzvalo žalovanú, aby nedoplatok na platbách spojených s užívaním bytu uhradila do 29.3.2006, pričom v spodnej časti tejto výzvy sa nachádza rukou písaná poznámka: „ Na základe písomného oznámenia, že od 1.1.2005 byt užívate Vy bez manžela V..K.“. Pod poznámkou je podpis V. za KK SBD I.
19. Svedkyňa V.. N. V., ktorá 30 rokov vykonáva funkciu predsedníčky kontrolnej komisie družstva, pričom do jej funkčnej náplne patrí hospodárenie družstva, vybavovanie sťažností a vymáhanie nedoplatkov, potvrdila, že výzvu družstva adresovanú žalovanej zo dňa 20.3.2006 vystavila ona, vrátane rukou písanej poznámky. Na otázku, prečo bola výzva na zaplatenie nedoplatku adresovaná
len žalovanej, svedkyňa uviedla, že pri výzvach na zaplatenie nedoplatkov postupuje podľa zoznamu neplatičov, ktorý obdrží z bytového referátu. Svedkyňa nevedela objasniť, odkiaľ mala informáciu o písomnom oznámení, že byt od 1.1.2005 užíva len žalovaná bez manžela. Predpokladala, že informáciu dostala z bytového referátu, inak by si nedovolila niečo také dopísať. Ďalej uviedla, že výzvy na zaplatenie nedoplatkov nie sú súčasťou spisového materiálu družstva, ide len o jej vlastnú iniciatívu.
20. Z listiny, predloženej žalobkyňou súd zistil, že táto na výzvu družstva zo dňa 20.3.2006 reagovala listom zo dňa 27.3.2006. V liste uviedla, že na základe výzvy družstva zo dňa 20.3.2006 zistila, že zo strany jej manžela bol ukončený jeho nájomný vzťah. Ďalej uviedla, že sa bude spolupodieľať na uhradení predtým vzniknutých nedoplatkov a odteraz ako jediná užívateľka bytu bude znášať všetky náklady spojené s nájmom bytu.
21. Súd ďalej z vyžiadaného kompletného spisového materiálu družstva zistil, že vyššie uvedená výzva družstva na zaplatenie nedoplatku zo dňa 20.3.2006, ďalej písomné oznámenie (či už žalobcu alebo žalovanej), ani reakcia žalovanej zo dňa 27.3.2006 sa v spise nenachádzajú. V spisovom materiáli sa nachádzali: rozhodnutie o pridelení bytu, nájomná zmluva, žiadosť žalobcu o prevod bytu do osobného vlastníctva zo dňa 26.7.2004 a zo dňa 30.6.2005, oznámenie žalovanej zo dňa 26.10.2005 o jej nesúhlase s prevodom bytu do osobného vlastníctva a výzvy družstva na splnenie podmienok potrebných k prevodu bytu do osobného vlastníctva.
22. Z listu žalovanej súd zistil, že žalovaná družstvu dňa 26.10.2005 oznámila, že vzhľadom na skutočnosť, že s manželom nebývajú v spoločnej domácnosti, vyslovuje svoj nesúhlas s prípadnou snahou o prevod bytu do osobného vlastníctva, v ktorom býva so svojimi tromi maloletými deťmi.
23. Z vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním v predmetnom byte za roky 2003, 2004 a 2005 súd zistil, že vyúčtovania za roky 2003 a 2004 sú vystavené na meno žalobcu a vyúčtovanie za rok 2005 je vystavené na meno žalovanej. Z poštového poukazu súd zistil, že SBD I Košice poukázalo žalobcovi dňa 11.6.2014 sumu 779,95 EUR titulom preplatku za rok 2013.
24. Súd požiadal Stavebné bytové družstvo I Košice o poskytnutie informácie, či niektorá zo sporových strán oznámila družstvu, že k 1.1.2005 bude byt užívať len žalovaná, ďalej, prečo je vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním počnúc od roku 2005 vyhotovené len na meno žalovanej, pokiaľ vyúčtovania za predchádzajúce roky boli vyhotovené na meno žalobcu a o poskytnutie informácie, z akého dôvodu je na rube rozhodnutia o pridelení bytu rukou písaný záznam zo dňa 6.2.2012, že nájomný vzťah naďalej trvá.
25. SBD Košice v odpovedi na žiadosť súdu uviedlo, že v prípade, ak niektorý zo spoločných nájomcov príde nahlásiť na družstvo, že je výlučný nájomca bytu, družstvo to nemôže akceptovať. Družstvo akceptuje zmenu nájomcu len v prípade rozhodnutia súdu. V danom prípade bola žalovaná na družstve nahlásiť, aby všetku korešpondenciu adresovali na jej meno. Tento postup nie je ničím neobvyklým, avšak nemôže viesť k záveru, že došlo k zániku spoločného nájmu a že žalovaná sa stala výlučnou nájomkyňou bytu. Rozhodnutie o pridelení družstevného bytu a nájomnú zmluvu družstvo vyhotovuje len raz. Keďže niektoré úrady neakceptujú rozhodnutia o pridelení bytu a nájomné zmluvy opatrené skorším dátumom, družstvo na týchto dokumentoch potvrdzuje, že nájomca je naďalej členom družstva a nájomcom bytu alebo že spoločný nájomný vzťah naďalej trvá.
26. Svedkyňa Z. R., zamestnankyňa SBD I Košice, pracujúca na bytovom referáte vypovedala, že sporové strany doposiaľ družstvo eviduje ako spoločných členov bytového družstva a spoločných nájomcov bytu. Vylúčila, že by družstvu bolo doručené oznámenie niektorej zo sporových strán, že sa vzdáva práva nájmu bytu. Nepamätala sa, že by bolo družstvu doručené oznámenie, že od 1.1.2005 bude byt užívať žalovaná bez manžela. Uviedla, že všetky listiny a oznámenia od nájomcov sa zakladajú do spisového materiálu.
27. Žalovaná predložila rovnopis Rozhodnutia družstva o pridelení bytu č.9706 zo dňa 13.1.1995, na rube ktorého sa nachádza rukou písaný text zo dňa 6.2.2012, že „Nájomný vzťah naďalej trvá“, podpísaný pani R..
28. Svedkyňa Z. R. potvrdila, že tento text písala ona. Vypovedala, že takýmto textom opatruje rozhodnutia o pridelení bytu z dôvodu, že Magistrát mesta Košice v súvislosti s prevodom bytov do osobného vlastníctva nájomcov neakceptoval rozhodnutia o pridelení bytu opatrené staršími dátumami a vyžadoval, aby družstvo takýmto spôsobom potvrdilo, že spoločný nájom stále trvá.
29. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 12C/309/2006 súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.7.2009 domáhal vyporiadania BSM po rozvode manželstva, pričom do predmetu BSM zahrnul aj členský podiel v bytovom družstve. Navrhoval, aby hodnota členského podielu v bytovom družstve bola prikázaná žalovanej. Žalovaná sa k žalobe o vyporiadanie BSM vyjadrila podaním zo dňa 4.12.2009, v ktorom okrem iného uviedla, že sa žalobca z bytu odsťahoval v januári 2004, odvtedy znáša náklady na nájomné sama, doteraz neboli vysporiadané užívacie práva a žalobcom uvedená hodnota členského podielu nezodpovedá reálnej trhovej hodnote bytu. Žalobca podaním zo dňa 25.1.2010 vzal žalobu o vyporiadanie BSM späť. Konanie bolo zastavené uznesením č.k. 12C/309/2009-14 zo dňa 26.1.2010.
30. Dohoda spoločných nájomcov o zrušení práva spoločného nájmu bytu a o tom, kto bude ďalej byt ako nájomca a člen družstva užívať v zmysle ust. § 705 ods.2 Občianskeho zákonníka pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Môže byť teda uzavretá aj v ústnej forme.
Z vlastnej podstaty tejto dohody je zrejmé, že jej účastníkmi a teda, subjektmi, ktoré môžu dohodu uzavrieť, môžu byť len spoloční nájomcovia - bývalí (rozvedení) manželia. Takúto dohodu nemôže uzavrieť napr. len jeden zo spoločných nájomcov s družstvom alebo s iným subjektom.
Dohoda spoločných nájomcov je právnym úkonom, ktorý musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov v zmysle ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa konštantnej judikatúry medzi nevyhnutné obsahové náležitosti dohody pritom patrí: 1. dohoda o zrušení (zániku) spoločného nájmu k družstevnému bytu, 2. určenie, kto bude ako výlučný nájomca a člen družstva ďalej byt užívať a 3. dohoda o bytovej náhrade a teda, či ten, kto sa v zmysle dohody nestal výlučným nájomcom bytu, má právo na bytovú náhradu alebo nie a ak áno, akú bytovú náhradu.
31. Vyhodnotením výsledkov dokazovania uvedených v odôvodnení tohto rozsudku pod bodmi 14 až 29 súd dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala, že po rozvode manželstva došlo k uzavretiu ústnej dohody sporových strán o zrušení spoločného nájmu bytu a o ďalšom nájme, obsahujúcej vyššie uvedené tri podstatné náležitosti. To, že dohoda nebola uzavretá v písomnej forme, sporné nebolo. Na základe predložených dôkazov súd nemohol učiniť jednoznačný a nespochybniteľný záver o uzavretí platnej dohody. Ako to vyplynulo z prednesu samotnej žalobkyne, k uzavretiu ústnej dohody malo dôjsť priamo medzi žalobcom a žalovanou, bez toho, že by bola žalovaná zastúpená deťmi sporových strán. Žalobkyňa však nevedela uviesť, kedy a kde k uzavretiu dohody došlo a žalobca počas celého konania uzavretie dohody popieral. Napokon, aj samotné deti sporových strán vo svojich svedeckých výpovediach zhodne vyslovili pochybnosti, že by k takejto dohode vôbec došlo, vzhľadom na absenciu akejkoľvek komunikácie medzi rodičmi. Ako to tiež vyplynulo zo stanoviska bytového družstva a svedkyne Z. R., zamestnankyne bytového referátu družstva, bytové družstvo až doposiaľ eviduje spoločný nájom a spoločné členstvo sporových strán, čo sa premietlo aj do textu, uvedeného dňa 6.12.2012 na rubovú stranu rozhodnutia o pridelení bytu. Z výsledkov dokazovania je zrejmé, že žalovaná si záver o uzavretí dohody odvodila len na základe toho, že žalobca jej povedal, že si má platiť nájomné sama, pretože byt sama aj užíva a zároveň deklaroval, že náhradný byt nepotrebuje, pretože má svoju bytovú otázku vyriešenú, ďalej na základe toho, že jej družstvo oznámilo, že žalobca byt od 1.1.2005 už neužíva a tiež, že od uvedeného času boli všetky vyúčtovania úhrad spojených s nájmom vyhotovené len na jej meno. Uvedené skutočnosti však bez ďalšieho podľa názoru súdu nemôžu viesť k záveru, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu platnej dohody o spornej otázke. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca skutočne doručil družstvu nejaké oznámenie, že z bytu odchádza, alebo že sa vzdáva práva nájmu k bytu a členstva v družstve alebo že by sporové strany doručili bytovému družstvu oznámenie, že medzi nimi došlo k uzavretiu dohody o zrušení spoločného nájmu. Naopak, v spisovom materiáli bytového družstva sa nachádzalo oznámenie žalobkyne zo dňa 26.10.2005, v ktorom žalobkyňa uvádza, že s manželom nebýva v spoločnej domácnosti a napokon, ako vyplynulo zo správy bytového družstva, bola to žalovaná, kto bol na družstve nahlásiť, aby všetku korešpondenciu adresovali na jej meno. Súd tiež poukazuje na list žalovanej zo dňa 27.3.2006, ktorým
reagovala na výzvu družstva zo dňa 20.3.2006. V tomto liste uviedla, že na základe výzvy družstva zo dňa 20.3.2006 zistila, že zo strany jej manžela bol ukončený jeho nájomný vzťah a odteraz ako jediná užívateľka bytu bude znášať všetky náklady spojené s nájmom bytu. Aj z tohto listu je zrejmé, že žalovaná si z textu uvedeného p.V. na výzve družstva „ Na základe písomného oznámenia, že od 1.1.2005 byt užívate Vy bez manžela V..K.“ vyvodila podľa názoru súdu neopodstatnený záver, že došlo k skončeniu nájmu žalobcu. Ďalšia okolnosť, z ktorej žalovaná usudzovala, že došlo k uzavretiu dohody o spornej otázke, bola tá, že žalobca vzal späť návrh na vyporiadanie BSM, v rámci ktorého žiadal aj o vyporiadanie hodnoty členského podielu v družstve. Žalobca uviedol, že jediným dôvodom späťvzatia návrhu bolo, že uplynula zákonom stanovená lehota na vyporiadanie BSM. Súd konštatoval, že tento dôvod späťvzatia bol skutočne namieste, pretože trojročná lehota na podanie návrhu na vyporiadanie BSM ustanovená v § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka v prípade sporových strán uplynula dňa 24.6.2009, teda ešte predtým, ako žalobca podal návrh na vyporiadanie BSM ( 7.7.2009). Súd poukazuje aj na skutočnosť, že sama žalovaná vo svojom vyjadrení k návrhu o vyporiadanie BSM zo dňa 4.12.2009 uviedla, že „doteraz neboli vysporiadané užívacie práva“, čo tiež spochybňuje tvrdenie žalovanej o uzavretí dohody a svedčí pre záver, že k uzavretiu dohody o spornej otázke medzi sporovými stranami nedošlo. Súd pokladá za potrebné uviesť, že žalovaná sa mylne domnievala, že jej tvrdenie o uzavretí dohody o zrušení spoločného nájmu a o ďalšom nájme má za následok, že bude výlučnou nájomkyňou bytu a členkou družstva a zároveň, že nebude povinná vyplatiť žalobcu z hodnoty členského podielu. Táto jej nesprávna domnienka zrejme vychádzala z neznalosti účinkov takejto dohody alebo súdneho rozhodnutia. Z ustálenej súdnej judikatúry totiž jednoznačne vyplýva, že členský podiel musí byť prikázaný tomu, kto sa či už na základe dohody alebo súdneho rozhodnutia stal výlučným nájomcom a členom družstva a táto osoba je potom v rámci vyporiadania BSM alebo vyporiadania podielového spoluvlastníctva povinná vyplatiť „odstupujúceho“ nájomcu a člena družstva z hodnoty členského podielu, ktorý predstavuje majetkové právo rozvedených manželov. Pre tento záver svedčí aj vzájomná žaloba žalovanej, ktorá vychádza z úplne iného základu, než aký tvrdila v tomto konaní. Vzájomnou žalobou sa totiž domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k členskému podielu v družstve, pričom žiadala, aby bol tento podiel prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobcovi bolo uložené vyplatiť jej vyporiadací podiel z trhovej hodnoty členského podielu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že na základe dohody došlo k zrušeniu spoločného nájmu a určeniu, že ona je výlučnou nájomkyňou a členskou družstva, potom nemôže žiadať, aby bol členský podiel prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalovaná si musí uvedomiť, že je irelevantné, či k zrušeniu spoločného nájmu a určeniu žalovanej za výlučnú nájomkyňu bytu a členku družstva došlo dohodou alebo súdnym rozhodnutím, pretože oba spôsoby zrušenia vedú k rovnakému následku - žalovaná sa nemôže vyhnúť splneniu povinnosti vyplatiť rozvedeného manžela z hodnoty tohto majetkového práva.
32. Zhrnúc vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k dohode o zrušení spoločného nájmu nedošlo, preto bola splnená podmienka, aby o tejto otázke rozhodol súd. Súd preto v prvom výroku rozsudku rozhodol, že zrušuje právo spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu.
33. Podľa ust. § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
34. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon ustanovuje dve základné kritériá, na ktoré má súd vziať zreteľ pri rozhodovaní o tom, kto bude ďalším nájomcom bytu. V prvom rade ide o záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
35. Stavebné bytové družstvo I Košice, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14 vo svojom stanovisku zo dňa 5.2.2013 uviedlo, že družstvu nie sú bližšie známe rodinné pomery účastníkov konania, preto si nedovoľuje zodpovedne prijať stanovisko pre rozhodnutie o ďalšom nájme družstevného bytu.
36. V danom prípade v otázke určenia výlučného nájomcu a člena družstva medzi stranami spor nebol. Aj žalobca navrhoval, aby súd za výlučnú nájomkyňu bytu a členku družstva určil žalovanú. Súd konštatoval, že takéto rozhodnutie je v súlade so zákonom. SBD I ako prenajímateľ vo svojom stanovisku nezaujal žiaden názor a hoci v čase rozhodovania súdu už deti sporových strán maloleté neboli, v konaní nebolo sporné, že žalobca v byte od 1.1.2005 nebýva, od uvedeného času neprispieva na platenie nájomného, ako aj ďalších úhrad za služby spojené s nájmom (znáša ich výlučne žalovaná) a v predmetnom byte je okrem bytovej potreby žalobkyne dlhodobo uspokojovaná aj bytová potreba plnoletých detí sporových strán. Prihliadnuc k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam je zrejmé, že
tieto svedčili v prospech rozhodnutia, aby žalovaná bola určená za výlučnú nájomkyňu bytu a členku družstva.
37. Podľa ust. § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety, môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
38. Z vyššie citovaného ustanovenia § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípadoch zrušenia spoločného nájmu družstevného bytu po rozvode manželstva podľa § 705 ods. 1 a 2 vety druhej, zákon priznáva pre rozvedeného manžela ako primárnu formu bytovej náhrady náhradný byt. Výnimočne, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na kvalitatívne i kvantitatívne nižšiu formu bytovej náhrady (náhradné ubytovanie alebo prístrešie).
39. Žalobca sa práva na bytovú náhradu výslovne vzdal z dôvodu, že svoju bytovú otázku má uspokojivo vyriešenú bývaním v dome svojej súčasnej manželky. Žalovaná s týmto návrhom súhlasila. Súd preto rozhodol, že žalovaná nie je povinná zabezpečiť žalobcovi bytovú náhradu.
40. Podľa ust. § 255 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 255 ods.1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Napriek skutočnosti, že konanie o zrušenie spoločného nájmu predstavuje tzv.iudicium duplex, kedy rovnaký návrh môže podať aj druhý účastník, v danom prípade je z postoja žalovanej zrejmé, že vôbec nereagovala na mimosúdny návrh žalobcu na zrušenie spoločného nájmu a riešenie ďalšieho nájmu a to ani po doručení žaloby a hoci tento jej postoj vychádzal z jej názoru, že k zrušeniu práva spoločného nájmu už došlo dohodou, tento postoj prezentovala až na prvom pojednávaní, pričom súd sa s jej argumentáciou po vykonaní dokazovania nestotožnil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súd preto na rozhodovanie o náhrade trov konania neaplikoval ust. § 257 CSP, podľa ktorého pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa ani v prípade úspechu v konaní nemusí úspešnej strane priznať náhradu trov. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Podľa ust. § 144 ods. 1 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa ust. § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
43. Na základe dispozičného úkonu žalovanej (späťvzatie vzájomnej žaloby), ktorý učinila pred začatím pojednávania, súd v zmysle vyššie cit.ustanovení CSP konanie o vzájomnej žalobe zastavil.
44. Podľa ust. § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
45. O náhrade trov konania o vzájomnej žalobe súd rozhodol podľa ust. § 256 ods.1 CSP, vychádzajúc z procesného zavinenia žalovanej, ktorá späťvzatím vzájomnej žaloby privodila zastavenie konania. Náhrada trov konania by preto patrila žalobcovi. tomuto však žiadne trovy v súvislosti so vzájomnou žalobou nevznikli, ani si ich náhradu neuplatňoval, preto súd rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 62 ods.1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ust. § 62 ods.2 C.s.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.