Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/259/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave 831 04, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13 proti povinnému Z. D., bytom Y. pod D. XXX, korešpondenčná adresa: X. na N. XXX/XX, XXX XX Y. pod D., o vymoženie istiny vo výške 1.225,66 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1420/2015 - 24 zo dňa 23. novembra 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 41 ods. 2, § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52, § 53 § 54 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.225,66 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave sp.zn. BW-A/1212/0180 zo dňa 09.12.2013, právoplatný dňa 28.02.2014 a vykonateľný dňa 04.03.2014. Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so Zmluvou o úvere č. 7842898505 zo dňa 14.12.2005 a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť. Zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej poskytol právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) povinnému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 1.659,70 € (50.000,--Sk) a povinný sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť, posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V článku 9. bodu 9.2 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/b (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú neplatnú. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému

rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ak by aj rozhodcovská doložka dávala na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje princípu zákazu jednostrannosti určenia riešenia sporov. Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu spotrebiteľského vzťahu, a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver, a preto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak by spotrebiteľ podľa neho mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Rovnako okresný súd poukázal na Smernicu Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, judikatúru Európskeho súdneho dvora. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k názoru, že rozhodcovská doložka napĺňa všetky predpoklady jej neprijateľnosti, a teda v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka jej absolútnej neplatnosti. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že okresný súd nesprávne zistil skutkový stav, nesprávne právne vec posúdil a postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Právomoc rozhodcovského súdu bola odôvodnená z rozhodcovskej doložky, vzhľadom k tomu, že pôvodným veriteľom bola Poštová banka, a.s., ktorá bola povinná v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, s tým, že prípadné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom, keďže uzatvorená rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany nevylúčia, je ňou viazaný. Rozhodcovská doložka bola riadne dohodnutá, v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľovi nebola vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej, bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie samotnej zmluvy. Ďalej uviedol, že na zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená pred 01.01.2008, t.j. pred novelizáciou Občianskeho zákonníka, sa z dôvodu zákazu spätného (retroaktívneho) pôsobenia, nevzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Dôvody na zastavenie exekúcie exekučným súdom podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní sa týkajú výroku rozhodcovského rozsudku, ktorým sa zaväzuje účastník na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo také, ktoré odporuje dobrým mravom, a teda rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodcovské rozsudky sú rovnako vykonateľné ako rozsudky všeobecných súdov, sú prekážkou „res iudicata“ a ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania

vstupovať do už ukončeného nachádzacieho konania, bola by bez právneho významu žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil, že nemožno prehliadať, že povinný sa o exekúcii dozvie až doručením upovedomenia o začatí exekúcie a že exekučné konanie má charakter sporového konania, ktorý sa prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, a nie medzi oprávneným a súdom. Právo na výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto neposkytnutie tejto ochrany súdom, je jeho odňatím a porušením. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody bez ohľadu na povahu účastníkov, preto je vylúčená z vecnej pôsobnosti spotrebiteľských zmlúv (§ 52 ods. 1 , nie je možné ju považovať za zmluvu spotrebiteľskú a aplikovať na ňu ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Ďalej poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prípade Asturcom (C-40/08), ktorý vyslovil, že vnútroštátny súd nemôže kompenzovať opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa a úplne nahradiť celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa. Takýmto prístupom v spore vo veci samej je konanie žalovanej, ktorá sa nezúčastnila na rozhodcovskom konaní, nepodala žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Medzi tzv. neprijateľné podmienky boli pod písm. r) § 53 zaradené ustanovenia o rozhodcovskej doložke, ktorým mal zákonodarca úmysel dať spotrebiteľom právo rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, ale súd naopak svojim konaním zasahuje do práv oprávneného a povinného slobodne prejaviť svoju vôľu s odôvodnením ochrany spotrebiteľa. Taktiež poukázal na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu, v zmysle ktorého v rozhodcovskom konaní rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a žiadosti súdneho exekútora vyhovel, alternatívne, aby ho zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 z nasledovných dôvodov.

5. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej; teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

6. Podľa § 243d ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

7. Podľa § 243d ods. 2 citovaného zákona na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

8. Okresný súd správne uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

9. V zmysle zákona o rozhodcovskom konaní môže byť rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, keď podaním žaloby na tento príslušný súd vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý disponuje konaním na strane žalobcu ako veriteľ.

10. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že predložením rozhodcovskej zmluvy si len plnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, krajský súd k tomu uvádza, že oprávnený neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné poučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravenej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na skutočnosť, že stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade). V zmysle zákona o bankách (účinný v čase uzatvorenia zmluvy), ktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sa vyžaduje, aby mal klient (povinný) možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie takejto zmluvy a taktiež poučovacia povinnosť zo strany banky o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako nie je klient povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak tento neprijme, prípadné spory sa riešia v konaní pred všeobecným súdom.

11. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013). Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.

12. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy, ani rozhodcovskú doložku, nemožno považovať rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .