Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/94/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, proti žalovanej: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, štátna občanka Slovenskej republiky, za účasti: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, na strane žalovanej, o zaplatenie sumy 565,56 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/172/2015-31 zo dňa 02.12.2015 takto

rozhodol:

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783, a to spoločnosťou BNP PARIBAS FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713.

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žalovanej ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalovaná je, vychádzajúc z osvedčenia o dedičstve, právnou nástupkyňou I. F., zomretej dňa XX.XX.XXXX, ktorá ako dlžníčka vstúpila na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.10.2008 do záväzkového vzťahu so žalobcom (predtým CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783), na základe ktorej bol dlžníčke poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 598,02 eura na nákup tovaru. Úver mal byť zaplatený v 12 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 15.11.2008. Ku dňu smrti I. F. veriteľ zo zmluvy evidoval na úverovom účte dlh vo výške 565,56 eura. Uviedol, že žalobca, keďže žalobu podal na súd 19.06.2014, podal ju po uplynutí premlčacej lehoty, preto žalobu pre premlčanie zamietol. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Premlčanie žalobou uplatneného nároku posúdil podľa Občianskeho zákonníka - § 100, § 101, § 103, v rozsudku citoval taktiež ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

- § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 3 ods. 3, ako aj ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 554 ods. 1, § 544 ods. 1.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru pohľadávka premlčanou nie je, nakoľko bola kontinuálne vymáhaná. Podľa jeho názoru dochádzalo k spočívaniu premlčacej lehoty. Voči I. F. bol nárok uplatnený žalobou z 10.09.2010 na rozhodcovskom súde pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s., Čadca, pričom rozsudkom KRS/913/2010 z 25.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.11.2010 a vykonateľnosť 08.11.2010, bola I. F. uložená povinnosť na plnenie. Následne na základe právoplatného vykonateľného rozhodcovského rozsudku podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Lučenec vydal dňa 08.11.2011 uznesenie č.k. 10Er/1034/10-11, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnú rozhodcovskú doložku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.12.2011. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 10Er/1034/2010-16 z 23.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.05.2012, vo výroku I. a 19.05.2012 vo výroku II. exekúciu proti I. F. zastavil. Po zastavení exekučného konania podal žalobca 18.01.2013 proti I. F. žalobu na Okresnom súde Vranov nad Topľou, ktorá bola vedená pod sp. zn. 4C/78/2013, vzhľadom na to, že v rámci konania bolo zistené, že žalovaná pred podaním žaloby, 12.11.2012, zomrela, konanie bolo uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/78/2013-54 zo dňa 20.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2013, zastavené. Na základe dedičského konania, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 4D/286/2012, podal žalobca 13.06.2014 žalobu voči dedičom I. F.. Podľa jeho názoru preto k premlčaniu nemohlo dôjsť. Premlčacia lehota spočívala počas prebiehajúceho konania na rozhodcovskom súde, počas exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku, počas súdneho konania voči právnemu predchodcovi žalovanej, a počas dedičského konania. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne posúdil nárok ako premlčaný. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; v prílohe odvolania predložil listinné dôkazy, na ktoré v odvolaní poukázal. 3. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 07.09.2016 (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Vo veci, ktorá bola predmetom sporu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol súdom prvej inštancie vyvodený aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

Žalobca v odvolaní argumentoval nesprávnym právnym posúdením veci, ktorá bola predmetom sporu súdom prvej inštancie.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery.

Podstatnou odvolacou námietkou žalobcu bolo to, že premlčacia lehota nemohla uplynúť, nakoľko

- prebiehalo konanie na rozhodcovskom súde

- prebiehalo exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku

- prebiehalo súdne konanie voči právnemu predchodcovi žalovanej

- prebiehalo dedičské konanie.

K jednotlivým argumentom žalobcu o údajnom spočívaní premlčacej lehoty je potrebné uviesť:

Pokiaľ mal žalobca za to, že dôsledkom podania návrhu na rozhodcovský súd a samotného rozhodcovského konania bolo spočívanie premlčacej lehoty platí, že k spočívaniu premlčacej lehoty nemôže dôjsť pokiaľ rozhodcovské konanie prebieha na základe rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka) uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo/9/2012). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku je taký stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská doložka inkorporovaná vo všeobecných obchodných podmienkach, čo bol aj konkrétny prípad zmluvného vzťahu, nároky z ktorého boli žalobcom uplatnené, záver o individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky nespĺňa. Naviac, ako uviedol Ústavný súd Českej republiky v náleze I.ÚS/3512/11 z 11.11.2013, všeobecné obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Ak teda žalobca poukazoval na rozhodcovský rozsudok, poukazoval podľa názoru odvolacieho súdu na nulitný, ničotný akt dojednania o rozhodcovskej doložke, nachádza sa totiž vo všeobecných podmienkach žalobcu, ktoré I. F. ani nepodpísala. Počas rozhodcovského konania prebiehajúceho na základe takejto rozhodcovskej doložky preto nemohla premlčacia lehota spočívať, rovnako nemohla spočívať ani počas exekučného konania, ktoré bolo zastavené, ako sám žalobca potvrdil, z dôvodu, že bolo začaté na základe rozhodcovského rozsudku vydaného na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Premlčacia lehota taktiež nemohla spočívať v tom čase, keď žalobca podal na súd voči I. F. žalobu v čase, keď táto osoba už nežila. Taktiež z dedičského rozhodnutia, ktoré žalobca predložil, nevyplýva, že by si v dedičskom konaní uplatnil voči právnym nástupcom I. F. svoj nárok. 6. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil. 7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške, ktorú konkrétne kvantifikuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.