Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sd/22/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľky I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. mája 2016, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. mája 2016 sa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa 08.08.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky, ktorý bol označený ako „ Žiadosť o spätné doplatenie dôchodku za 36 mesiacov“, ktoré správne orgány ako aj súd vyhodnotili ako odvolanie proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. mája 2016. Uvedeným rozhodnutím bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok v sume 112,40 eur od 17.9.2015 a súčasne bola suma tohto dôchodku zvýšená podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. a §1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na sumu 113,40 eur, a to od 01.01.2016.

2. Odporkyňa pri svojom rozhodovaní vychádzala zo zistenia, že u navrhovateľky je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 41 % oproti zdravej osobe, a to od 17.09.2015, teda od dôkazu psychiatrických komplikácii. Navrhovateľka mala v roku 2012 po havárii podozrenie na otras mozgu, zlomeninu nosa a distorziu C chrbtice, po ktorej zostal následok - cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm. Uvedený syndróm bol posudkovými lekármi zaradený do položky XV, odd. E, 3.b so stanoveným rozpätím miery poklesu 20 % - 35 %. U navrhovateľky bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na hornej hranici, teda 35 %. Vzhľadom na psychické následky v zmysle somatoformnej posttraumatickej poruchy boli ostatné ochorenia ohodnotené na 6 % miery poklesu. S poukazom na uvedené bola celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky určená na 41 %.

3. Navrhovateľka podaným návrhom požiadala o spätné doplatenie invalidného dôchodku za dobu 36 mesiacov, teda od októbra 2012, kedy mala dopravnú nehodu. Uviedla, že zdravotné problémy pretrvávajú od tejto havárie, resp. sú z tohto obdobia. Poukázala na to, že toho času bola nezamestnaná, nemala žiaden príjem. Potom bola 12 mesiacov práceneschopná, avšak nepoberala nemocenské. Od apríla 2014 je jej jediným príjmom dávka v hmotnej núdzi.

4. Odporkyňa na podklade podaného opravného prostriedku preskúmala dňa 04.08.2016 zdravotný stav navrhovateľky posudkovým lekárom ústredia MUDr. E. K.. Posudkový lekár po posúdení všetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie za rozhodujúce zdravotné

postihnutie navrhovateľky považoval cervikokrálny a cervikobrachiálny syndróm, kapitola XV, odd. E, položka 3b prílohy č. 4 zákona) - 35 % (z rozmedzia 20 % - 35 %), s navýšením percentuálnej miery za iné zdravotné postihnutie o 6 %. Konštatoval, že u navrhovateľky je rozhodujúcim zdravotným postihnutím cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm, ktorý sám o sebe však nie je invalidizujúcim ochorením. Úraz navrhovateľky však zanechal aj psychické následky v zmysle somatoformnej posttraumatickej poruchy z okruhu neurotických, ktorá je sýtená aj stresovými okolnosťami - rozvodom a chorobou syna. Ide v tomto zmysle o čiastočne posudkovo závažný stav. Vzhľadom na uvedené bolo zvýšená miera poklesu o ďalších 6 %. Zdôraznil, že invalidita vznikla len súčtom miery poklesu pre krčné komplikácie chrbtice spolu so psychiatrickými, ktoré boli po prvýkrát dokázané práve dňa 17.09.2015. Dátum invalidity bol teda správne stanovený, a to odo dňa dôkazu psychiatrických komplikácii.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktoré bola navrhovateľka riadne a včas predvolaná. Vzhľadom na to, že navrhovateľka sa napriek uvedenému riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavila, súd vec prejednal v jej neprítomnosti, vychádzajúc z obsahu jej odvolania a obsahu súdneho a administratívneho spisu.

6. Po 1. júli 2016 sa podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

7. Podľa § 492 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, vrátane odvolacieho konania a lehôt na podanie odvolania, ktoré plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

8. Krajský súd postupom podľa § 250l a nasledujúcich zákonných ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. mája 2016 na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, napadnutým rozhodnutím odporkyne a jej vyjadrením k podanému opravnému prostriedku a dávkovým spisom a zistil tento skutkový stav:

10. Navrhovateľka je 35 ročná vyučená komerčná pracovníčka dopravy, ktorá pracovala v odbore operátor. Z posudkového a dávkového spisu bolo zistené, že navrhovateľka je uznaná za invalidnú od 17.09.2015, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 41 % (35 % + 6 %). V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka bola v októbri roku 2012 účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej utrpela suspektný otras mozgu, zlomeninu nosa a distorziu C chrbtice. Uvedený úraz zanechal na navrhovateľke tiež psychické následky vo forme poúrazovej somatoformnej poruchy. Navrhovateľka taktiež trpela počas gravidít gestózou so zvýšením krvného tlaku. Podľa lekárskej správy zo dňa 01.10.2012 bola bez liečby. Od 28.01.2016 bola hypertenzia označená II. stupňom WHO a je už sprevádzaná angiopatiou retiny.

11. Podmienky nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.“).

12. Podľa § 70 ods. l, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

13. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok sa v zásade vyžaduje súčasné splnenie troch základných podmienok, a to:

- musí ísť o občana, ktorý sa stal invalidným,

- občan musí získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a

- nesmie ísť o osobu, ktorá by ku dňu vzniku invalidity splnila podmienky nároku na starobný dôchodok , resp. nesmie byť tejto osobe priznaný predčasný starobný dôchodok.

14. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 15. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základelekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

17. Podľa § 71 ods. 5 až 7 zákona č. 461/2003 Z.z. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

18. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

19. Ako bolo uvedené vyššie, v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka bola v októbri roku 2012 účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej utrpela suspektný otras mozgu, zlomeninu nosa a distorziu C chrbtice. Za základné ochorenie bolo zhodne posudkovými lekármi pobočky a ústredia určené zdravotné postihnutie, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s touto nehodou, a to cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm, ktorý bol klasifikovaný ako postihnutie zdravia podľa kapitoly XV, odd. E, položka 3b prílohy č. 4 zákona) - 35 % (z rozmedzia 20 %-35 %), s tým, že ďalšie ochorenia navrhovateľky odôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery o 6 %. Súd poukazuje na to, že navrhovateľka nespochybňovala vyššie uvedené závery správneho orgánu, ale mala za to, že jej patrí invalidný dôchodok od októbra 2012, kedy utrpela pri dopravnej nehode zranenia, ktoré spôsobili jej zdravotné postihnutie, ktoré bolo posudkovými lekármi zhodne vyhodnotené ako najzávažnejšie a nie od 17.09.2015 ako rozhodla odporkyňa.

20. Súd dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. V posudzovanej veci príslušní posudkoví lekári dostatočne posúdili zdravotný stav navrhovateľky, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené, vzájomne si neodporujú a nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov a diagnózami odborných lekárov. Taktiež dátum vzniku invalidity bol stanovený správne, keď tak ako uviedli posudkoví lekári, samotné rozhodujúce zdravotné postihnutie predstavuje len 35 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda samo o sebe nie je invalidizujúcim ochorením. Z uvedeného dôvodu nie je možné priznať navrhovateľke invalidný dôchodok od októbra 2012, tak ako žiadala v podanom návrhu. Invalidita v tomto prípade vznikla len v dôsledku prihliadnutia na ostatné posudkovo závažné ochorenia, a to najmä psychické ochorenie, ktoré bolo (ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky) po prvýkrát preukázané dňa 17.09.2015. Z lekárskych správ predložených odporkyni samotnou navrhovateľkou ohľadne jej ďalšieho ochorenia - hypertenzie, súd zhodne s posudkovými lekármi konštatuje, že v lekárskej správe zo dňa 01.10.2012 lekár navrhovateľky konštatoval, že je bez liečby a toto ochorenie

neudal ani v závere správy. Až následne pri kontrole 28.01.2016 bol učinený záver o II. stupni WHO. Uvedené zdravotné postihnutie teda nemohlo pred 17.09.2015 založiť invaliditu navrhovateľky v spojení s jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím.

21. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že odporkyňa rozhodla o veci správne a jej postup zodpovedá zákonu. Na podklade týchto skutočností súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil.

22. Záverom však súd uvádza, že v budúcnosti pri zhoršení zdravotného stavu navrhovateľky nie je vylúčená možnosť ďalšieho posúdenia jej zdravotného stavu, nového určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým prehodnotenia podmienok pre priznanie invalidného dôchodku

23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.