Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-486-2014.pdf
PDF · 95.12 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/486/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú Z. H., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov E. H., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom B. Y., F. ul. č. XXX/XX . a E. H., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom B. Y., B. ul. č. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca pre maloletú Z. H., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, počnúc 01.09.2014, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 31.08.2016 vo výške 1680 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. 8P 31/2011 zo dňa 14.02.2012 v časti výroku o výživnom pre maloletú Z..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2014 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného pre maloletú Z.. Návrh na začatie konania matka odôvodnila skutočnosťou, že výživné pre maloletú bolo naposledy zvyšované v roku 2012 a maloletá odvtedy ukončila základnú školu a nastúpila na súkromnú strednú odbornú školu, čím výrazne stúpli výdavky matky, a to z dôvodu cestovania do školy, nákupu školských pomôcok ako aj platením školských výdavkov. Matka má tiež vysoké výdavky na ošatenie maloletej, pretože maloletá rýchlo rastie. Na pojednávaní dňa 13.09.2016 matka uviedla, že o zvýšenie výživného pre maloletú Z.iada od septembra 2014, kedy maloletá nastúpila na strednú školu, pričom výšku výživného ponechala na úvahe súdu.
2. Otec maloletej sa na pojednávanie vo veci nariadené na deň 13.09.2016 nedostavil napriek tomu, že bol o termíne pojednávania písomne upovedomený dňa 25.08.2016, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len C. m. p.) konal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
3. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasí, pričom výšku výživného ponechal na úvahu súdu.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 5C/582/2008-39 zo dňa 03.03.2009, rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8P/31/2011 zo dňa 14.02.2012, potvrdeniami o príjme matky, potvrdeniami o poberaní prídavku na dieťa a náhradného výživného matkou, potvrdením o príjme otca, hodnotením otca ako bývalého odsúdeného, lustráciou otca v registri sociálnej poisťovne, správou o povesti otca, potvrdením o vedení matky a otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdením o poberaní štátnych sociálnych dávok matkou a otcom, potvrdením o návšteve školy maloletej, potvrdeniami o výdavkoch maloletej, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
5. Rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 5C/582/2008-39 zo dňa 03.03.2009. Daným rozhodnutím zároveň na čas po rozvode manželstva rodičov zveril maloletú Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju mala aj zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 40 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2009.
6. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8P/31/2011-25 zo dňa 14.02.2012 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Z. zo sumy 40 Eur na sumu 80 Eur mesačne počnúc 01.09.2011 a zaviazal otca splácať zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.12.2012 vo výške 200 Eur v mesačných splátkach po 8,50 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie počnúc dňom 01.03.2012. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2012.
7. Matka je v súčasnosti stále rozvedená, žije v rodinnom dome svojej matky spoločne s maloletou Z. a so svojou plnoletou dcérou H. H., nar.XX.XX.XXXX. Svojej matke prispieva matka maloletej iba na energie, nájomné neplatí. Matka maloletej je zamestnaná v spoločnosti O. spol. s r.o., pričom dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca. 502 Eur. Je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 Eur a náhradného výživného vo výške 80 Eur na maloletú Z.. Do 31.08.2015 matka poberala prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur a náhradné výživné vo výške 100 Eur mesačne na v súčasnosti plnoletého syna J. H., nar. XX.XX.XXXX., ktorý je v súčasnosti už zárobkovo činný. Plnoletá H. je od svojho 18. roku poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 187,50 Eur.
8. V súčasnosti je otec naďalej slobodný, žije u svojho otca. Otec pracuje príležitostne, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani iných štátnych sociálnych dávok. V období od 09.06.2015 do 12.10.2015 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti R. J. R., s.r.o., pričom v mesiaci júl 2015 dosiahol príjem vo výške 31,41 Eur a v mesiaci august 2015 vo výške 6,51 Eur. V období od 16.05.2015 do 20.09.2015 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Malacky. V období od 15.11.2012 do 15.05.2015 bol otec vo výkone trestu odňatia slobody. Od 15.11.2012 do 11.12.2012 bol umiestnený v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody L., kde nebol pracovne zaradený. Dňa 11.12.2012 bol otec premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody P. X. J.. Od 18.12.2012 bol do 26.01.2013 pracovne zaradený na pracovisku ručného šitia obuvi, pričom v mesiaci december 2012 dosiahol príjem vo výške 303,72 Eur a v mesiaci január 2013 vo výške 311,32 Eur, zrážky z pracovnej odmeny na výživné však otcovi neboli vykonávané, nakoľko ústavu neboli doručená žiadosti od oprávnených osôb. Dňa 01.07.2014 bol otec premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody B., kde sa nachádzal až do ukončenia výkonu trestu odňatia slobody dňa 15.05.2015. Bol tu pracovne zaradený na pracovisku ručného šitia obuvi v období od 15.07.2014 do 13.10.2014, pričom dosahoval mesačný príjem vo výške 316,94 Eur, pričom o prácu v tomto zariadení ako aj v predchádzajúcom neprejavoval záujem, prejavoval slabú pracovnú morálku, pre ktorú aj bol z pracovného procesu vyradený. Otec bol odsúdený za spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy voči svojim maloletým deťom
9. Na výživu maloletej Z. otec dlhodobo neprispieva, nedáva jej ani vreckové alebo darčeky. S maloletou sa stretáva zriedkavo.
10. Maloletá Z. je žiačkou 3. ročníka R. R. S.F. so sídlom L., U. XX ( na strednú školu nastúpila v septembri 2014). Do školy cestuje vlakom, ktorý má zadarmo, ako aj autobusom a MHD, pričom mesačné výdavky maloletej na cestu predstavujú sumu cca. 14 Eur. Maloletá je od 1. ročníka na internáte, pričom poplatok za ubytovanie predstavuje sumu 35 Eur mesačne. Stravu si berie z domu
a niečo si dokúpi, pričom matka jej na stravu prispieva týždenne sumou 15-20 Eur. Maloletá má tiež každoročne náklady spojené s nákupom bežných školských pomôcok, učebníc cudzích jazykov a rôznych pracovných zošitov. Bude tiež potrebné skladať sa na maturity a stužkovú sumou cca 50 Eur polročne, resp. mesačne. Maloletá Z. sa v škole zúčastňuje výletov a exkurzií v rámci Slovenskej republiky, lyžiarsky kurz neabsolvovala. Zdravotný stav maloletej je dobrý.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
20. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku ( ďalej len C. s. p.), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 21. Podľa § 217 ods. 2 C. s. p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. 22. Podľa § 231 C. s. p. , rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 23. Podľa § 121 C. m. p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 24. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). 25. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 26. Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa. 27. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú Z. je dôvodný - od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre maloletú uplynuli viac ako 4 roky ( ku dňu podania návrhu viac ako dva roky), za toto obdobie sa zmenili pomery u maloletej Z.- táto od septembra 2014 začala navštevovať strednú školu, jej potreby aj vzhľadom na plynutie doby úmerne k jej veku primerane vzrástli.
28. Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd vychádzal zo zmeny pomerov u maloletej Z. - s poukazom na ustanovenie § 77 ods.1 zákona o rodine, podľa ktorého je možné výživné pre maloleté dieťa zmeniť i spätne, najviac však na dobu 3 rokov od podania návrhu (§ 77 ods. 1 ZR), súd vyhovel návrhu matky a výživné zvýšil od 01.09.2014, t.j. od nástupu maloletej Z. do prvého ročníka strednej školy, kedy sa preukázateľne zvýšili jej výdavky- v konaní boli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 77 ods.1 Zákona o rodine - i keď matka podala návrh dňa 14.11.2014, súd je toho názoru, že zvýšenie výživného od septembra 2014 je v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, keďže matka podala svoj návrh krátko po zmene pomerov u maloletej a dá sa dôvodne zobrať do úvahy, že za túto dobu matka už mohla aj odhadnúť mieru zvýšenia potrieb dieťaťa v súvislosti so zmenou školy maloletej. .
29. Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky o maloletú, zohľadnil vek dieťaťa ako aj skutočnosť, že maloletá Z. od 01.09.2014 navštevuje strednú školu.
30. Súd súbežne skúmal pomery oboch rodičov, ich majetkové a zárobkové pomery, ako aj schopnosti a možnosti. Konštatuje, že matka, ktorá sa o maloletú osobne stará, je zamestnaná v spoločnosti O. spol. s r.o., pričom dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 501,86 Eur, je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 Eur a náhradného výživného vo výške 80 Eur. Zároveň poskytuje starostlivosť už plnoletej dcére H., ktorá je od roku 2012 invalidnou dôchodkyňou a jej jediným príjmom je iba invalidný dôchodok. Naproti tomu otec je v podstate dlhodobo nezamestnaný, nie je však vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pracuje iba príležitostne. Na výživu maloletej Z. otec neprispieva; z dôvodu neprispievania na výživu svojich v tom čase maloletých detí ( Z., H. a J.) bol aj otec odsúdený k trestu odňatia slobody - aj počas výkonu tohto trestu sa u otca prejavoval jeho vzťah k práci a k zodpovednosti o výživu svojich detí - otec aj v prípade, že bol pracovne zaradený, vykazoval slabú pracovnú morálku, porušoval interné pravidlá správania sa odsúdených. Správanie otca je teda v príkrom rozpore so správaním sa matky a k jej vzťahu k deťom - v podstate starostlivosť o maloletú Lesanu ( a predtým aj o teraz už plnoletých J. a H.) zabezpečuje výlučne matka za podpory svojej rodiny a príspevkov štátu ( náhradné výživné pre maloletú, prídavky na maloletú) .
31. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že nárok maloletej Z. má dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním - je nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností na strane maloletej Z., ktoré zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd návrhu matky vyhovel a výživné zvýšil na sumu 150 Eur mesačne od 01.09.2014. Čo sa týka výšky výživného, pri takto určenej sume, príspevku matky na výživu maloletej aspoň vo výške polovice k danej sume ( súd u matky zohľadňuje skutočnosť, že matka maloletej hradí všetky náklady spojené s bývaním maloletej v domácnosti matky) a pri započítaní prídavku na dieťa ako príspevku štátu, sa takto určené výživné javí ako primerané na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa. Otec dieťaťa je podľa názoru súdu takéto výživné schopný platiť - je zdravý, v produktívnom veku, nič otcovi nebráni sa zamestnať a dosahovať riadny príjem. Určené výživné je jediným príspevkom otca pre maloleté dieťa, postoj otca
k maloletej dokumentuje aj jeho postoj k súdnemu konaniu - nedostavil sa ani na jedno pojednávanie vo veci, neposlal k veci žiadne svoje vyjadrenie.
32. Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného súd stanovil aj výšku zročného výživného pre maloletú Z. vo výške 1680 Eur (24 mesiacov x 70 Eur - rozdiel medzi výživným určeným od 01.09.2014 a doposiaľ určeným výživným), ktorú mu prikázal uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku). 33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 C. m. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže ani jednému z účastníkov žiadne trovy konania nevznikli, resp. ani jeden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 C. s. p. podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 C. s. p..
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 C. m. p., rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.