Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/47/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov, matky H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. hlavná XXX/X, XXX XX L. nad L., občianka SR a otca L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 8, Z., Y., občan H. republiky, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.marca 2016, č.k. 4P/122/2015-233 , takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. V odôvodnení uviedol, že matka návrhom doručeným súdu dňa 07.12.2015 žiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na mal. H. H. zo sumy 250 CHF na sumu 350,- CHF mesačne s účinnosťou od 01.01.2016. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že maloletý navštevuje 3. ročník ZŠ v Bánovciach nad Bebravou a preto náklady na jeho výživu, výchovu a záujmy vzrástli, otec sa o mal. syna vôbec nezaujíma a nekontaktuje sa s ním. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. Mal. H. má v súčasnosti 9 rokov, začal v školskom roku 2015/2016 navštevovať 3. ročník ZŠ v Bánovciach nad Bebravou, pričom pri poslednej úprave výživného navštevoval materskú školu- primárne vzdelávanie, s čím mala matka tiež pravidelné náklady ako stravné, školné a jednorazové výdavky na začiatku školského roka. Popri bežných výdavkoch na stravu, ošatenie, vznikajú matke naďalej jednorazové výdavky na začiatku školského roka spojené s návštevou základnej školy a poplatky za družinu - 5€ mesačne, stravné - 24€ mesačne, ZRPŠ - 10€ ročne. Ďalej vznikajú matke výdavky na záujmové krúžky mal. H. v priemere 12,- € mesačne, časopis - 9€ ročne. H. nemá zvýšené výdavky so zdravotnou starostlivosťou o mal. V čase posledného rozhodovania o výživnom bola matka mal. dieťaťa zamestnaná s príjmom cca 460,- € mesačne a k tomu poberala prídavok na dieťa vo výške 22,54 € mesačne. Od 07.01.2015 je matka mal. dieťaťa evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, od 26.01.2016 navštevuje kozmetický kurz, pretože ako sama uviedla ju tento odbor baví a stále hľadajú prácu kozmetičky. Matka spolu s mal. synom žijú v spoločnej domácnosti so starými rodičmi zo strany matky mal. dieťaťa. Rodina býva v trojizbovom rodinnom dome. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol otec nezamestnaný a pri určovaní výživného otca na mal. H. súd vychádzal z príjmu otca mal. vo firme Roth AG v Malterse, ktorý do februára 2011 dosahoval vo výške 4.600,-CHF mesačne a z príjmu a podpory v nezamestnanosti, ktoré otec poberal od februára 2011 vo výške cca 4000,- CHF mesačne. V tom čase mal ešte vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére pochádzajúcej z manželstva a manželke. V súčasnej dobe je otec mal. dieťaťa

nezamestnaný a výška jeho podpory v nezamestnanosti spolu s prídavkom na deti je vo výške 4040,- CHF. V minulosti, do novembra 2015 otec mal. pracoval vo firme Achermann AG v Dübendorfe v Klotene, s čistým mesačným príjmom (za rok 2015) výške zarábal 4926,72 CHF netto. Otcovi mal. dieťaťa pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. S. G., nar. XXXX. Otec mal. dieťaťa má mesačné výdavky na bývanie v sume 1.090 CHF a k tomu vedľajšie náklady vo výške 400,- CHF ročne. Otec mal. dieťaťa ďalej hradí zdravotné poistenie na 4 členov rodiny vo výške 1.080 CHF mesačne, z uvedenej sumy mu boli vrátené preplatky cca 625,- CHF mesačne, čo znamená že výdavky na zdravotné poistenie má vo výške cca 400,- CHF mesačne. Vzhľadom k takto zisteným skutočnostiam má súd za to, že nie je dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. H. H. nakoľko na strane účastníkov konania nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov ako predpokladá zákon o rodine, zakladajúcej zmenu rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti. Aj keď v prípade maloletého vzhľadom na jeho vek a nástup do základnej školy došlo k zmene v nákladoch na uspokojovanie jeho potrieb súd je názoru, že výška doteraz určeného výživného vo výške 250,- CHF (t.j. cca 229,89 €) je zo strany otca postačujúca na pokrytie potrieb mal. dieťaťa a pomery otca mal. dieťaťa (jeho súčasná životná úroveň) od posledného rozhodovania sa nezmenila tak, aby bolo možné rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti, a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že otec je toho času nezamestnaný, pričom o prácu prišiel zo zdravotných dôvodov, pričom podporu v nezamestnanosti poberá v porovnateľnej výške ako v čase, keď naposledy súd rozhodoval o výške vyživovacej povinnosti, otec ma toho času dlh na výživnom. Čo sa týka pomerov na strane matky, súd poukazuje na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť voči deťom je zákonná povinnosť oboch rodičov a trvá dovtedy kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. A preto je aj v záujme matky vynaložiť čo najväčšie úsilie na zlepšenie svojich pomerov, keďže ako tvrdí nemá žiadny príjem, a to napr. čo najskôr sa riadne zamestnať, dosahovať čo najvyšší pravidelný príjem a podieľať sa v prvom rade na uspokojovaní potrieb mal. dieťaťa a až následne uspokojovať svoje potreby (napr. i splátky úveru). Bolo preukázané v konaní, že matka v súčasnosti nevyvíja maximálne úsilie , aby si v súčasnosti (za jej situácie, keď nemá žiadny príjem) prácu našla. V konaní nebolo preukázané, že by jej nejaké okolnosti (napr. zdravotné) bránili sa riadne zamestnať. Aj keď je toho času nezamestnaná a tvrdí, že prácu si hľadá, nepredložila o tom riadne doklady, pričom mal súd preukázané, že o prácu sa riadne nezaujímala. Potom ako zostala nezamestnaná nekontaktovala o prijatie do zamestnania práve toho zamestnávateľa (Hella Slovakia Signal-Lighting s.r.o., Bánovce nad Bebravou), kde bola v minulosti zamestnaná (2011-2013), alebo u iných zamestnávateľov (s väčšími prevádzkami, s väčším počtom zamestnancov) v meste, v ktorom žije. V rámci výpovede tiež uviedla, že práca jej bola ponúkaná, v sociálnom zariadení Archa, pričom túto odmietla, s odôvodnením, že bola na smeny a túto si kvôli mal. nemôže dovoliť. Súd však poukazuje na skutočnosť, že matka spolu s mal. žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí jej so starostlivosťou môžu pomôcť resp. sa pokúsiť. Tým, že matka možnosť zamestnať sa nevyužila (a to s ani s možnosťou dohodnutia pracovného pomeru so skúšobnou dobou v zmysle zákonníka práce) sa bezdôvodne vzdala majetkového prospechu, mzdy, zárobku, ktorý by u tohto zamestnávateľa mohla dosahovať. Na základe týchto dôvodov súd rozhodol, že takáto situácia matky a jej správanie a konanie nie je takým dôležitým dôvodom, aby sa otec mal vo väčšej, matkou navrhovanej miere podieľal na úhrade potrieb mal. dieťaťa, práve z dôvodu, že matka resp. obaja rodičia majú vyvíjať všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté dieťa v takom rozsahu, aby boli uspokojené jeho odôvodnené potreby. Súd je toho názoru, že za takejto situácie keď matka nepracuje (hoci by pracovať mohla) a otcovi od posledného rozhodovania v roku 2013 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť (má toho času dve vyživovacie povinnosti voči mal. deťom), otec mal. dieťaťa od novembra 2015 zo zdravotných dôvodov je znovu bez zamestnania a zo strany štátu poberá dávky (v porovnateľnej výške ako v čase posledného rozhodovania o výške výživného), manželka otca je naďalej bez príjmu, nie je daný dôvod pre zmenu rozhodnutia o výške výživného a je názoru, že doterajšie súdom určené výživné vo výške 250,- CHF mesačne je plne postačujúce vzhľadom na oprávnené a opodstatnené potreby mal. dieťaťa ako i na vek mal. dieťaťa a otec vzhľadom na svoje pomery a možnosti, je schopný takto určené výživné naďalej plniť. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 26, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 78 ods.1 Zákona o rodine. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla, že naposledy bola určená vyživovacia povinnosť otca v roku 2012 vo výške 250 CHF, pričom výšku výživného navrhol sám otec. Otec si vyživovaciu povinnosť neplnil . Matka si uplatnila cez Centrum pre medzinárodno- právnu ochranu detí a mládeže v Bratislave dlžné výživné. Namietala ukončenie pracovného pomeru

otca u posledného zamestnávateľa, keď otec zaslal e-mail, že zo zamestnania odišiel pre nezaplatenie mzdy a na súd zaslal vyjadrenie, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo zo strany otca, zo zdravotných dôvodov. Otec je poberateľom dávok v nezamestnanosti vo výške 5.686,50,- CHF brutto, k tomu sú mu vyplácané rodinné prídavky na dve deti v sume 400 CHF. Namietala, že aj v čase poslednej úpravy výživného bol otec nezamestnaný a poberal sociálne dávky. Súd pri vykonanom dokazovaní neskúmal príjem manželky otca dieťaťa, ktorá je tiež spolu posudzovanou osobou, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti . Od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa, ktorý je žiakom 3. Ročníka základnej školy , s čím sú spojené náklady na školské pomôcky, učebnice, ošatenie, stravu, krúžky / strelecký- 15,- eur ročne/, folklórny / 15,- eur ročne/ a plavecký / 50,- eur polročne/. Matka je nezamestnaná a z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou jej bol ponúknutý kozmetický kurz. Po skončení kurzu má záujem zamestnať sa v tejto oblasti .Maloletý H. trpí syndrómom ADHD , absolvuje liečbu a vyžaduje si zvýšenú pozornosť pri učení a písaní úloh. Na spoločnú domácnosť svojej matke sumou 100,- eur mesačne neprispieva, nakoľko otec si vyživovaciu povinnosť neplní.

3. Kolízny opatrovník ani otec maloletého dieťaťa nevyužili svoje právo a písomne sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku /z.č. 160/2015 Z. z., „ ďalej len CSP“/ po zistení, že odvolanie bolo podané včas / § 362 ods.1 CSP/ , oprávnenou osobou , preskúmal napadnutý rozsudok podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z. z. „ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

5. Predovšetkým je potrebné uviesť, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

8. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

9. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

10. Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska odvolacích námietok matky a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

11. Zákonné ustanovenia § 121 ako i ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadrujú zásadu, keď k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho , ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov , ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.

12. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania

posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

13. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca bola v roku 2012 . Matka dosahovala príjem vo výške 460,- eur a prídavok na dieťa vo výške 22,54,- eur. Otec bol nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 4.000,-CHF mesačne a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je matka nezamestnaná a poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52,- eur mesačne. Otec je nezamestnaný a poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 4.040,- CHF aj s rodinnými prídavkami. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, k maloletému S. G., nar.XX.XX.XXXX. Posledný pracovný pomer otca bol ukončený zo zdravotných dôvodov.

14. Na základe takto zistených zárobkových pomerov otca sa odvolací súd plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil schopnosti a možnosti matky, i otca , ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Otec je nezamestnaný a jeho príjem pozostáva z podpory v nezamestnanosti, ktorá je vo výške 4.040,- CHF, ktorú poberal i v čase posledného rozhodovania o výške výživného. Námietky matky, že otec ukončil pracovný pomer u posledného zamestnávateľa z dôvodu, že mu nebola vyplatená mzda, pričom predložil doklad, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo zo zdravotných dôvodov , nie sú dôvodné. Tieto skutočnosti v konaní preukázané neboli. Z predložených listinných dôkazov otcom súd prvej inštancie správne skonštatoval, že k ukončeniu pracovného pomeru otca u posledného zamestnávateľa došlo zo zdravotných dôvodov. Na strane otca došlo od poslednej úpravy k zmene pomerov, keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

15. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil postoj matky v konaní, keď matka nevyvíja maximálne úsilie za účelom riadne sa zamestnať a dosahovať stály príjem. Na strane matky nie sú také okolnosti, ktoré by jej bránili vo výkone pracovnej činnosti. I napriek snahe matky a absolvovaní kurzov, nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci záujem nájsť si prácu, resp. pracovať v oblastiach, v ktorých absolvovala kurzy.

16. V konečnom dôsledku ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku matky, spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie neskúmal príjem manželky otca dieťaťa , ktorá je tiež spolu posudzovanou osobou , keď manželka otca je nezamestnaná.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .