Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/55/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú F. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov F. B., nar. XX.XX.XXXX., št. prísl. SR, trvale bytom F., X. č. XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Albínom Kostolanským, AK so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 52/54 a X. H., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom F., B. ul. č. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Milotou Klemaničovou, AK so sídlom v Pezinku, Dr. Bokesa č. 17, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a na úhradu nákladov na zakúpenie výbavičky pre maloletú a o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletú F. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. za obdobie od 03.02.2014 do 30.04.2014 výživným vo výške 250 Eur mesačne, za obdobie od 01.05.2014 do 31.01.2015 vo výške 100 Eur mesačne a za obdobie od 01.02.2015 naďalej výživným vo výške 300 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 03.02.2014 do 31.08.2016 vo výške 5997 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 150 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie.

Do zaplateného výživného súd otcovi započítava sumu 1335 Eur.

Súd konanie v časti určenia výživného titulom sporenia pre maloletú F. zastavuje.

Súd návrh matky na úhradu nákladov na zakúpenie výbavičky pre maloletú F. zamieta.

Súd návrh otca na zverenie maloletej F. B., nar. XX.XX.XXXX. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamieta.

Súd ponecháva stretávanie sa otca s maloletou F. neupravené.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.02.2014 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Žiadala, aby súd zveril maloletú, ktorej meno v čase podania návrhu matkou nebolo určené, do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 250 Eur mesačne odo dňa narodenia maloletej a zaplatiť polovicu nákladov na výbavičku a veci spojené s tehotenstvom matky vo výške 150 Eur. Uviedla, že otec maloletú ešte osobne nevidel, nepýtal sa matky či niečo nepotrebujú, neprispel ani na kúpu výbavičky a na veci spojené s tehotenstvom matky, s matkou komunikuje iba prostredníctvom SMS a sociálnych sietí. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.09.2015 matka svoj návrh na začatie konania zmenila tak, že žiadala, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca prispievať na výživu a opateru maloletej F. sumou 250 Eur mesačne odo dňa narodenia maloletej ako aj zaplatiť polovicu nákladov na výbavičku a veci spojené s tehotenstvom matky, teda sumu 150 Eur a zároveň prispievať formou šetrenia vo výške 200 Eur mesačne na vkladnú knižku maloletej vedenú na meno maloletej z dôvodu zabezpečenia jej dôstojnej životnej úrovne, umožnenie jej štúdia a iných súvisiacich nákladov spojených s jej budúcnosťou, a to odo dňa narodenia maloletej. Matka zmenu návrhu odôvodnila finančnými možnosťami otca a skutočnosťou, že o maloletú neprejavuje žiadny záujem. Na pojednávaní dňa 17.05.2016 matka svoj návrh upravila tak, že žiadala o zverenie maloletej F. do jej starostlivosti, otca žiadala zaviazať výživným vo výške 250 EUR mesačne od narodenia maloletej a trvala tiež na úhrade polovice nákladov na výbavičku. Na sporení pre maloletú netrvala. Uviedla, že s návrhom otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí z dôvodu, že otec ani nevie ako maloletá vyzerá, pri náhodnom stretnutí ju nespoznal. Na pojednávaní dňa 13.09.2016 matka svoj návrh zmenila tak, že žiadala zverenie maloletej F. do výchovy a opatery matky, ktorá sa bude zároveň starať aj o jej majetok. Ďalej navrhla, aby bol otec zaviazaný platiť výživné vo výške 250 Eur mesačne, a to do 15. dňa v mesiaci vopred a aby zaplatil zročné výživné, a to v splátkach vo výške 150 Eur mesačne s tým, aby súd započítal otcovi do zaplateného výživného výživné zaplatené otcom v zmysle predbežného opatrenia. Styk maloletej s otcom navrhla neupraviť a ponechať voľne na dohodu medzi matkou a otcom, pretože matka je pripravená po predchádzajúcom telefonickom dohovore maloletú odovzdať otcovi na dobu, akú si dohodnú. Na určení sporiacej časti výživného matka netrvala a v tejto časti vzala svoj návrh späť. Matka naďalej trvala na tom, aby jej otec uhradil polovicu výdajov na výbavičku pri narodení maloletej Melánie vo výške 175 Eur a poplatky pred pôrodom, pričom matka do spisu doložila doklady preukazujúce výdaje, ktoré mala spojené s návštevou nemocníc pred pôrodom, a to poplatky, ktoré platila za lieky, benzín a ostatné poplatky vo výške 105 Eur. Uviedla, že podľa jej názoru má otec maloletej nadštandardný príjem, teda nebude mu v budúcnosti robiť problém, aby platil výživné vo výške 250 Eur mesačne.

2. Dňa 06.02.2014 Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. 8P/16/2014 určil maloletej meno F.; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2014.

3. Otec s návrhom matky, tak ako ho podala a ako ho upravovala nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že považuje návrh matky za neurčitý, neúplný a obsahovo nepostačujúci pre rozhodnutie vo veci. Uviedol, že so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasí, avšak matkou požadované výživné považuje za neprimerané veku maloletej a pomerom dieťaťa i otca, a preto trvá na riadnej špecifikácii nevyhnutých mesačných nákladov na výchovu a starostlivosť o maloletého dieťa vrátane nákladov súvisiacich s bývaním ako aj o doplnenie návrhu matky o údaje o jej majetkových pomeroch, príjmoch a vyživovacej povinnosti voči jej staršej dcére. Vo vzťahu k návrhu matky na úhradu nákladov na výbavičku a veci spojené s tehotenstvom vo výške 150 Eur žiadal otec špecifikáciu, z čoho táto suma pozostáva. Tento nárok matky spochybnil, pretože náklady na výbavičku majú byť hradené z výživného určeného pre maloleté dieťa; o to viac, že matka žiada určiť výživné ku dňu narodenia dieťaťa. Nárok na úhradu nákladov súvisiacich s tehotenstvom však nie je nárokom dieťaťa, ale nárokom nevydatej matky. Matka by preto mala sumu uplatnenú z titulu nákupu vecí pre dieťa oddeliť od sumy, ktorú si uplatňuje z titulu existencie nákladov súvisiacich s tehotenstvom. Otec ďalej uviedol, že maloletú bol od jej narodenia niekoľkokrát navštíviť v byte matky a priniesol jej oblečenie a hračky. Napriek problematickej komunikácii s matkou chce na výchove a starostlivosti o maloletú participovať. Na pojednávaní dňa 23.04.2015 otec uviedol, že je ochotný prispievať na výživu maloletej najviac sumou 130 Eur. Vo svojom ďalšom písomnom podaní otec uviedol, že si je vedomý svojho omeškania s plnením vyživovacej povinnosti k maloletej. Jeho finančná situácia je však kritická, nakoľko stratil prácu, následne bol dlhodobo práceneschopný a dostal sa tiež do omeškania s úhradou svojich dlhov, pričom s prihliadnutím na pasíva je hodnota jeho majetku záporná. Podarilo sa mu už zamestnať, čo mu vytvorilo podmienky na doplatenie nedoplatku na výživnom. Právny zástupca matky od neho požadoval akceptáciu výživného vo výške 250 Eur, avšak odmietol otcovi predložiť akékoľvek podklady preukazujúce náklady na výchovu a výživu maloletej. Otec sa snaží prispievať na účet navrhovateľky aspoň 30 Eur mesačne a pokiaľ mu to situácia umožní, túto sumu zvýši. Otec tiež poukázal na skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči svojej staršej dcére A.. Na pojednávaní dňa 14.10.2015 otec uviedol, že so zverením maloletej Melánie do starostlivosti matky nesúhlasí a žiada o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, pretože má pochybnosti o starostlivosti matky o maloletú. V ďalšom písomnom podaní oec uviedol, že matka aj po zmene pôvodného návrhu stále žiada neprimerané výživné. Matkou doložené pokladničné bloky preukazujú, že pre maloletú kupovala od útleho veku liečivá, a to nie len na lekársky predpis, pričom je otázne či nemala skôr vyhľadať lekársku starostlivosť. V neskoršom období z predložených dokladov vyplývajú pochybnosti o tom či navrhovateľka dieťa správne vyživovala, keď mu podávala rôzne tropické ovocie, cukrovú vatu, výrobky obsahujúce arašidy, žuvačky ako aj veľké množstvo polotovarov. Keďže matka maloletej prejavila snahu zblížiť maloletú F. s otcovou ďalšou dcérou A., otec by tejto jej snahe chcel vyhovieť a oslovil už aj svoju manželku, ktorá sa v súčasnosti z objektívnych dôvodov nemôže zamestnať a stará sa o domácnosť ( manželka otca je cudzí štátny príslušník). Otec preto navrhol, aby súd preskúmal vhodnosť striedavej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch po postupnom zoznamovaní a zbližovaní sa maloletej s rodinou otca, prípadne za podmienok odporučených odborníkom, napr. detským psychológom. Pre prípad, že súd tomuto návrhu nevyhovie, bude otec žiadať upraviť styk s maloletou F. v priebehu bežného týždňa ako aj víkendov a sviatkov. Ďalej uviedol, že petit návrhu navrhovateľky považuje aj po jeho poslednej úprave za formálne neúplný, pretože neobsahuje všetky čiastkové výroky, ktoré by mal obsahovať, t. j. aj otázku zastupovania a spravovanie majetku maloletého dieťaťa. Otec tiež trvá na tom, aby výška výživného bola ustálená najmä na základe špecifikácie mesačných nákladov na výživu a výchovu maloletej. Matkou predložené vyčíslenie nákladov dieťaťa však považuje za nedostatočné a nepresné, mnohé položky sú duplicitné, neopodstatnené, sumy neprepočítané na mesačné obdobie a počet ľudí v domácnosti, nie sú odlíšené náklady na výbavičku. Z predložených dokladov vyplýva, že matka nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami, nakupuje nadštandardné a predražené veci. Preto otec navrhol, aby súd opätovne žiadal od matky špecifikáciu mesačných výdavkov na maloleté dieťa vrátane roka 2015, ku ktorému neboli doložené žiadne podklady, tiež vyjadrenie k otázke striedavej starostlivosti, resp. k úprave styku otca s maloletou a k zdravotnému stavu maloletej a aby od ošetrujúceho lekára bola vyžiadaná správa o zdravotnom stave maloletej od jej narodenia vrátane uvedenia správy či bola kojená a dokedy. Na pojednávaní dňa 17.05.2016 uviedol, že o striedavú osobnú starostlivosť žiada z dôvodu, že by chcel, aby jeho staršia dcéra bola s maloletou F. v styku a do budúcnosti nevidí dôvod, prečo by maloletá nemohla bývať s ním. Uviedol, že nie je pravda, že maloletú pri stretnutí nespoznal. Otec mal tiež výhrady voči rozpisu súm, ktoré matka doložila do spisu ako výživné, myslí si, že aj v januári 2014 jej zaplatil sumu 50 EUR, a to priamym vkladom na účet matky, pričom vždy uvádzal, že ide o výživné pre maloletú. Navrhol, aby súd preveril výživné za mesiac január 2014. Čo sa týka vecí pre maloletú pred narodením, resp. po narodení, z takých väčších nekupoval nič. K matkou predloženým nákladom uviedol, že každé dieťa pri narodení dostáva od štátu sumu 800 alebo 900 EUR, ktoré slúžia na zakúpenie výbavičky pre dieťa. Za dané obdobie, keď bola jeho manželka v Rusku, bol na návšteve maloletej raz, pričom jej nakúpil nejaké veci a hračky. Uviedol, že má záujem na uzavretí rodičovskej dohody a ak by k nej nedošlo, akceptoval by výživné vo výške 200 EUR od rozhodnutia súdu.

4. Dňa 19.10.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie matky, v ktorom žiadala o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť predbežne - do skončenia konania vo veci samej - prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 Eur mesačne z dôvodu, že otec prispieva na výživu maloletej nepravidelne a len minimálnou sumou (v mesiacoch máj až september 2015 len vo výške 30 Eur mesačne) a matka preto znáša takmer celú úhradu nákladov spojených s výchovou a starostlivosťou o maloletú sama.

5. Uznesením č. k. 8P/55/2014-196 zo dňa 22.10.2015 Okresný súd Malacky uložil otcovi povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletej F. výživným vo výške 100 Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc vydaním predbežného opatrenia do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného k maloletému dieťaťu vedeného na tunajšom súde pod č. 8P/55/2014. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2015.

6. Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 13.09.2016 sa otec maloletého dieťaťa nedostavil, nevyužil svoje právo osobne konať pred súdom, hoci bol na nariadené pojednávanie riadne a včas predvolaný. Otec svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z dôvodu služobnej cesty, pričom na svojej osobnej účasti na pojednávaní netrval. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku konal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

7. Na pojednávaní dňa 13.09.2016 otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že akceptovateľnou sumou výživného je pre neho suma 150 Eur mesačne. Požadovanú výšku výživného v sume 250 Eur považuje vzhľadom na objektívne životné náklady dieťaťa v tomto veku bez ohľadu na príjem otca za nadhodnotenú. Posúdenie otázky striedavej osobnej starostlivosti ponechal na rozhodnutie súdu. Navrhol tiež, aby súd pri stanovení výšky výživného zohľadnil skutočnosť, že otec bol v roku 2014 dlhodobo práceneschopný a poberal iba sociálne dávky, ako aj úverovú zaťaženosť otca a fakt, že do omeškania s platením dlhov sa jednoznačne nedostal vlastnou vinou, pretože bol práceneschopný. Otec pritom má záujem byť zamestnaným, pracovať a zarobiť tak finančné prostriedky, aby uživil seba aj osoby, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Stanovenie výšky výživného nemôže byť na úkor jeho schopnosti zabezpečiť si živobytie a bývanie. Návrh matky na uhrádzanie zročného výživného v splátkach, otec akceptoval ako ústretový krok, a zároveň navrhol, aby súd uložil zročné výživné v splátkach s poukazom práve na to, že skoro celá časť príjmu otca ide na uhrádzanie riadneho a omeškaného dlhu.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 13.09.2016 uviedol, že navrhuje zveriť maloletú Melániu do starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného vo výške 200 Eur mesačne. S návrhom otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesúhlasil z dôvodu, že otec sa s maloletou nestretáva, maloletá na otca nie je naviazaná, nie je medzi nimi žiadny vzťah.

9. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o príjme matky, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa matkou, potvrdením o príjme otca, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa otcom, potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava o vyplatených nemocenských dávkach, výpisom z listu vlastníctva č. 2209 pre katastrálne územie Závod, lustráciou matky a otca v evidencii Okresného dopravného inšpektorátu v Malackách, prehľadom transakcií na účte matky od 01.01.2014 do 30.06.2014, správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky zo šetrenia v domácnosti rodičov, rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 9P/58/2015-37 zo dňa 30.11.2015, uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 9P/157/2013-29 zo dňa 14.10.2013, potvrdením o školských výdavkoch maloletej V. B., nar. XX.XX.XXXX., čestným prehlásením p. M. O. o odpredaní detských vecí matke, ako aj obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom matričného úradu, rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti.

10. Matka maloletej je rozvedená, žije v F. v štvorizbovom byte spolu so svojím priateľom, s maloletou F. a so svojou ďalšou maloletou dcérou V. B., nar. XX.XX.XXXX., pochádzajúcou z jej manželstva. Uvedený byt kúpila matka spolu so svojím priateľom do podielového spoluvlastníctva za sumu 125 000 Eur, pričom podiel matky predstavuje jednu polovicu. Na kúpu bytu si matka s priateľom zobrali hypotekárny úver vo výške 30 000 Eur, ktorý splácajú sumou 450 Eur mesačne. V predchádzajúcom období matka žila v dvojizbovom byte v jej výlučnom vlastníctve. Potom, ako nesplácala svoje dlhy a musela si požičať na poplatky a na život od svojich rodičov, matka tento byt predala v marci 2016 za sumu 64 000 Eur a z utŕžených peňazí splatila svoje dlhy. Matka je od januára 2014 poberateľkou prídavku na dve maloleté deti vo výške 47,04 Eur mesačne, v roku 2013 ho poberala vo výške 23,10 Eur mesačne na jedno maloleté dieťa, od júla 2014 je tiež poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne. Matka je od 01.01.2013 zamestnaná v spoločnosti L. Q. s.r.o., pričom v období do 06.05.2013 bol jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval sumu 326,67 Eur. Odo dňa 07.05.2015 bola matka práceneschopná až do nástupu na materskú dovolenku dňa 01.11.2013, po ktorej nastúpila na rodičovskú dovolenku. Motorové vozidlo nevlastní. V decembri roku 2013 matka odkúpila detské veci (detský kočík, fusak, autosedačku, detskú stoličku, vibračné kresielko, pult na prebaľovanie, chodítko, 2 deky, zvonkohru a detskú postieľku) od p. Eriky Hlavatej, a to za cenu 350 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 9P/58/2015-37 zo dňa 30.11.2015 súd schválil dohodu rodičov o znížení výživného otca pre maloletú V. zo sumy 333 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne s účinnosťou od 30.11.2015. Maloletá V. navštevuje druhý ročník U. v F., Ul. X. F.. X, pričom jej výdavky v školskom roku 2015/2016 predstavovali celkovo sumu 1064 Eur a jej platby za obedy priemerne 26,20 Eur mesačne. Priateľ matky je slobodný a bezdetný, je zamestnaný.

11. Otec je ženatý, od augusta 2015 žije spolu s manželkou a ich spoločnou maloletou dcérou A. H., nar. XX.XX.XXXX. v šesťizbovom rodinnom dome v I., ktorý ešte nie je úplne dokončený. Na stavbu domu otec použil hypotekárny úver a spotrebný úver. Hypotekárny úver si zobral v roku 2012 v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 255 000 EUR na dobu 25 rokov, spláca ho sumou 1540 EUR mesačne. Otec má tiež dlh voči Slovenskej sporiteľni, a.s. z doby, počas ktorej nebol schopný splácať hypotekárny úver a nemal príjem. Zostatok tohto dlhu je 3000 EUR, otec ho spláca mimo splátky hypotekárneho úveru, v roku 2015 ho splácal po 500 EUR mesačne, v roku 2016 ho spláca v zníženej splátke 400 EUR mesačne. Spotrebný úver vo výške 22 000 EUR si otec zobral v roku 2012 v Tatra banke, a.s. na 6 rokov so splátkou 400 EUR mesačne. V súčasnosti je tento úver postúpený vymáhačskej firme s tým, že jeho zostatok je 7000 EUR a otec ho spláca sumou 500 EUR mesačne. Od 01.01.2015 je otec zamestnaný v spoločnosti Rettig Group Česká, s. r. o., kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 2736,52 Eur. Je poberateľom prídavku na dieťa, a to v roku 2013 vo výške 23,10 Eur mesačne a od januára 2014 vo výške 23,52 Eur mesačne. Od februára 2013 do októbra 2013 otec poberal nemocenské vo priemernej výške 608,06 Eur mesačne. V období od októbra 2013 do marca 2014 bol otec zamestnaný v spoločnosti SHERLOCK, s.r.o., pričom dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2809 Eur; jeho pracovný pomer skončil uplynutím doby určitej. Od mája 2014 do januára 2015 otec poberal nemocenské v priemernej výške 663,23 Eur mesačne. Náklady otca na domácnosť predstavujú sumu 66 Eur za energiu mesačne, doplatok na konci roka za kúrenie v sume 200 až 400 Eur a daň za pozemok v sume 40 Eur. Motorové vozidlo otec nevlastní, používa služobné motorové vozidlo. Manželka otca je štátnou príslušníčkou Ruskej federácie, na území Slovenskej republiky má povolený trvalý pobyt. Je vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky, ani podporu z dôvodu, že na území Slovenskej republiky v priebehu posledných troch rokov nevykázala dvojročnú dobu zamestnania, pričom jej zamestnanie v zahraničí sa do tejto doby nezapočítava. Manželka otca žila od januára 2013 do augusta 2015 v Ruskej federácii, kam odišla aj s maloletou dcérou Kristínou. Pracovala tam ako vedúca predajne s alkoholickými nápojmi. Ani zo zahraničia však nepoberá žiadnu podporu. Maloletá A. navštevuje piaty ročník Základnej školy v F., je členkou atletického klubu pri základnej škole s mesačným poplatkom vo výške 20 Eur a má aj 1 hodinu anglického jazyka naviac. Stravuje sa v škole za poplatok vo výške 20 Eur mesačne a navštevuje školský klub za poplatok vo výške 22 Eur za 2 mesiace. Maloletá A. je zdravá, avšak má absolvovať vyšetrenia na možné alergie. V čase, keď sa maloletá A. nachádzala so svojou matkou v Ruskej federácii, bola uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 9P/157/2013-29 zo dňa 14.10.2013 predbežne zverená do starostlivosti otca a jej matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej A. predbežným výživným vo výške 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona v danom čase mesačne, avšak toto predbežné opatrenie sa neplnilo. Otec počas doby, kedy bola maloletá A. s matkou v Ruskej federácii, na jej výživu neprispieval. Otec je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu spolu s priľahlými pozemkami v k. ú. I., danú nehnuteľnosť ponúkla v rámci realitného trhu za sumu 29600 Eur na odpredaj.

12. Otec sa s maloletou F. nestretáva, nekontaktuje sa s ňou. Na Vianoce 2015 jej priniesol veci na oblečenie a detskú hračku, pričom sa stretol iba s matkou vo vchode, kde jej tieto veci odovzdal. Maloletá F. nikdy nebola v domácnosti otca. Na výživu maloletej otec začal riadne prispievať až po nariadení predbežného opatrenia, dovtedy na výživu maloletej prispieval iba nepravidelne (v mesiacoch február až apríl 2014 sumou 50 Eur, v mesiacoch máj až september 2015 sumou 30 Eur mesačne a v mesiaci október 2015 sumou 35 Eur).

13. Maloletá F. je v priamej osobnej starostlivosti matky, avšak vzhľadom na to, že čoskoro bude mať 3 roky, matka ju už postupne navyká na materskú školu. Maloletá je zdravá.

14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak, sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

21. Súd konštatuje, že úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade nákladov domácnosti. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli.

22. Matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Otec sa naopak o maloletú nezaujíma, od jej narodenia ju nenavštívil, nestaral sa o ňu, pravidelne prispievať na jej výživu, aj to iba v minimálnej výške, začal až po nariadení predbežného opatrenia súdom. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletej do starostlivosti niektorého z rodičov resp. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa, skutočnosť, že matka sa o maloletú riadne stará, zabezpečuje jej zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť ako aj skutočnosť, že otec o maloletú neprejavuje skutočný záujem. Preto súd rozhodol o zverení maloletej Melánie do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd je toho názoru, v súčasnej situácii, keď sa otec na výchove maloletej už od jej narodenia žiadnym spôsobom nepodieľa, nemá s ňou vytvorený žiadny vzťah a maloletá, ktorá ešte nemá ani tri roky, ho nepozná, striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého dieťaťa. V prípade, ak sa otec chce na výchove maloletej podieľať, musí o ňu prejaviť záujem, začať sa s ňou pravidelne kontaktovať a budovať si s ňou vzťah; potom je možné uvažovať o prípadnej zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované.

Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.

23. Vzhľadom k tomu, že rodičia spolu nežijú, o maloletú sa riadne stará matka, otec o maloletú neprejavuje skutočný záujem a so zverením maloletej do starostlivosti matky súhlasil aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, súd zveril maloletú do starostlivosti matky a návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti zamietol.

24. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

27. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

30. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

32. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

35. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku ( ďalej , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

36. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

37. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

38. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

39. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

40. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

41. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

42. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

43. Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa ( resp. len jej starostlivosť, keďže otec o dieťa nejaví takmer vôbec žiadne záujem a do nariadenia predbežného opatrenia prispieva na výživu maloletej iba sporadicky, takmer vôbec a ak aj, tak iba minimálnym výživným v rozsahu 30 - 50 Eur), vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletá F. navštevuje materskú školu, jej vývojové potreby ako aj celkový vývoj životných nákladov. Vzhľadom k tomu, že otec sa s maloletou nestretáva, je možné konštatovať, že citovú a materiálnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka výlučne zo svojich zdrojov, aj s ohľadom na skutočnosť, že dieťa vychováva výlučne sama. Procesom dokazovania súd zistil, že matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 47,04 Eur mesačne, okrem maloletej Melánie má vyživovaciu povinnosť k svojej maloletej dcére Viktórii z predchádzajúceho manželstva, žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, maloletou F. a maloletou V.. Otec je zamestnaný v spoločnosti J. U.eská,. s. r. o., kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 2736,52 Eur a je poberateľom prídavku na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne, okrem maloletej F. má vyživovaciu povinnosť k svojej manželke, ktorá je v súčasnosti nezamestnaná, a k ich spoločnej maloletej dcére A., s ktorými žije v spoločnej domácnosti, je vlastníkom nadštandardného rodinného domu.

44. Čo sa týka doby počiatku určenia výživného, súd výživné určil od 03.02.2014, teda odo dňa podania návrhu matkou a toto s poukazom na zistené príjmové a majetkové pomery oboch rodičov, pri porovnaní ich životnej úrovne ako aj s poukazom na účel výživného určil vo výške 250 Eur mesačne - teda tak, ako matka aj navrhla. Zároveň však súd u otca maloletej zohľadnil jeho dlhodobú práceneschopnosť v období od mája 2014 do januára 2015, preto takto určené výživné pre maloletú F. znížil na obdobie od 01.05.2014 do 31.01.2015 na sumu 100 Eur mesačne, nakoľko otec mal v tomto období znížený príjem - jeho príjem pozostával z dávok nemocenského poistenia. Vzhľadom na to, že od 01.01.2015 je otec opätovne riadne zamestnaný, pričom dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 2736,52 Eur, súd na čas od 01.02.2015 naďalej ( do budúcnosti) určil výživné pre maloletú vo výške 300 Eur mesačne, keď zohľadnil už aj vyšší vek maloletej a s tým aj spojené zvýšené potreby dieťaťa - maloletá už začína navštevovať materskú školu, jej potreby sú väčšie ako dieťaťa v kojeneckom veku.

45. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 03.02.2014 do 31.08.2016 vo výške 5997 Eur (už pri odpočítaní sumy 1335 Eur, ktorá predstavuje celkovú sumu, ktorou otec prispel na výživu maloletej od 03.02.2014 doposiaľ). Súd akceptoval návrh matky, s ktorým otec aj súhlasil, a povolil otcovi zročné výživné pre maloletú F. splácať v mesačných splátkach po 150 Eur spolu s bežným výživným, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia, a to najmä vzhľadom na výšku nedoplatku na výživnom, vzhľadom na otcovu vyživovaciu povinnosť k jeho staršiemu maloletému dieťaťu ako aj jeho ďalším záväzkom, kde však súd musí poukázať na skutočnosť, že otec sa do svojich ťažkostí neplnením si záväzkov dostal sám, keď riadne nezhodnotil svoje reálne možnosti si tieto záväzky plniť.

46. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení účinnom v čase narodenia maloletého dieťaťa, príspevok na jedno dieťa je 151,37 eura.

47. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 235/1998 Z. z., príplatok k príspevku je 678,49 eura.

48. Návrh matky na úhradu polovice nákladov na zakúpenie výbavičky pre maloletú Melániu vo výške 175 Eur súd z poukazom na skutočnosť, že matke bol poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku spolu v sume 829,86 Eur, a teda v sume prevyšujúcej matkou preukázané celkové náklady na nákup výbavičky pre maloletú vo výške 350 Eur, zamietol. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že náklady na lieky a pod. vo výške 105 Eur, ktoré matka požadovala uhradiť, sú súčasťou bežného výživného.

49. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

50. Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

51. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

52. Vzhľadom na to, že zo strany matky došlo k späťvzatiu návrhu v časti určenia výživného titulom sporenia pre maloletú Melániu a žiaden z účastníkov nevyslovil nesúhlas so zastavením konania, súd konanie v tejto časti s poukazom na ustanovenia § 29 zastavil.

53. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 C.s.p. podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 C.s.p.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.