Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-1-2016.pdf
PDF · 119.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-8P/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. E., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti rodičov: matky H. B., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. 2, XXX XX J., zastúpená Centrom právnej pomoci, kancelária Svidník, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník a otca A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 15C/73/2011-23 zo dňa 02.09.2011 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné zo strany otca A. E., nar. XX.XX.XXXX, na maloletého A. E., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 250,- Eur mesačne v období od 23.01.2015 do 05.04.2015 na sumu 300,- Eur mesačne, v období od 06.04.2015 do 11.09.2015 na sumu 400,- Eur mesačne a od 12.09.2015 do budúcna znižuje zo sumy 400,- Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 1. dňa v mesiaci vopred pod následkami výkonu rozhodnutia a to tak, že v rozsahu sumy 280,- Eur mesačne je otec povinný poukazovať výživné k rukám matky a v rozsahu prevyšujúcom sumu 280,- Eur mesačne je povinný poukazovať výživné na tvorbu úspor na účet maloletého vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu: SK82 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého je potrebný súhlas súdu.
II. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
III. Dlžné výživné za obdobie od 23.01.2015 do 13.09.2016 vo výške 1.498,38 Eur je otec maloletého p o v i n n ý zaplatiť v rozsahu 590,- Eur k rukám matky v splátkach po 100,- Eur mesačne a v rozsahu 908,38 Eur na účet maloletého vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu: J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v splátkach po 30,- Eur mesačne splatných popri bežnom výživnom.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej podaním doručeným dňa 23.01.2015 Okresnému súdu Humenné žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 15C/73/2011-23 zo dňa 02.09.2011 v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého A. E. tak, že zvýši toto výživné na sumu 500,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.
2. Návrh odôvodnila tým, že uvedeným rozsudkom Okresného súdu Humenné súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a schválil dohodu rodičov o výške výživného zo strany otca na maloletého R. na sumu 250,- Eur mesačne. Výživné tak bolo stanovené v čase, keď mal maloletý 3 roky a od tej doby sa
potreby maloletého zmenili. Dieťa má 6 rokov a chodí do 1. ročníka na základnú školu v J.. Matka mu platí 2,50 Eur týždenne za družinu a cca 20,- Eur mesačne za stravu. Nástup na základnú školu pre matku znamenal veľký výdavok v súvislosti so zakúpením kompletnej školskej výbavy a potrieb, za školský výlet musí zaplatiť 150,- Eur. Maloletý je hyperaktívne dieťa nastavené na liečbu psychofarmatikami a pod lekárskym dohľadom, vyžaduje si neustálu pozornosť a potrebu byť v kolektíve. Matka sa mu musí plne venovať a venovať mu takmer všetok voľný čas, čo jej neumožňuje nájsť si druhú prácu. Na radu lekárov mu musí stále kupovať nové náučné hry alebo skladačky, aby ho zabavila. Maloletý sa nevie hrať sám a musí byť obklopený ľuďmi, na radu lekárov sa musí zúčastňovať záujmových krúžkov. Rád hrá futbal, no zakúpenie futbalového výstroja nie je lacnou záležitosťou. V súčasnosti výživné za otca posiela jeho brat Patrik, ale to oneskorene. Matke sa zvýšili výdavky aj v súvislosti s fyzickým rastom maloletého (ošatenie, hygienické potreby). Je pravdou, že otec sporadicky zasiela ošatenie na maloletého (napr. na Vianoce), avšak bez porady s matkou a znalosti veľkosti šiat. Tie su potom zväčša nenositeľné alebo nositeľné len veľmi krátko. Častá obmena šiat je spojená s tým, že maloletý rýchlo rastie, ale aj s hyperaktivitou, keďže máva často potrhané oblečenie a nohavice. Podľa vedomostí matky sa od posledného rozhodnutia o výživnom v r. 2011 podstatne zvýšila aj životná úroveň otca. V čase rozhodovania o výživnom mal príjem cca 1200 libier, pričom v súčasnosti bol povýšený na manažéra s príjmom 2500 - 2600 libier. Otec nemá vysoké náklady na bývanie, keďže žije v dome s matkou, 2 bratmi, priateľkou jedného brata, pričom všetci sú zamestnaní a podieľajú sa na platení nájomného a výdavkov na bývanie. Otec je fanúšikom najnovších technických vymožeností (hry, prístroje), k čomu naučil aj maloletého, maloletý to vyžaduje a ona si to nemôže dovoliť. Matka pracuje v spoločnosti Autotex s.r.o., kde zarába minimálnu mzdu, z čoho platí nájom 190,- Eur. Za internet platí 6,- Eur mesačne, ktorý je pre učebné osnovy pre maloletého nevyhnutný.
3. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom absolútne nesúhlasí, pretože navrhovateľka v ňom uvádza zavádzajúce a nepravdivé informácie o pomeroch otca. V súčasnosti jej prispieva sumou 250,- Eur, ktorá bola dohodnutá v konaní o rozvod manželstva a to formou Western union cez brata na meno matky. Táto forma prevodu je ale nákladná, pretože za každý prevod otec platní poplatok vo výške 30 libier (cca 40,- Eur). Matka nevyhovela jeho žiadosti, aby mu poslala číslo účtu. Nie je pravdivé tvrdenie matky, s kým býva v spoločnej domácnosti, pretože v spoločnej domácnosti býva len s matkou, pričom náklady sú neporovnateľne vyššie ako na Slovensku. Jeho príjem nie je na úrovni 2500-2600 libier, ale ako zastupujúci manažér má plat 1300 Eur. Otec nebol matkou žiadnym spôsobom informovaný o tom, že syn je nezvládnuteľný a pod dozorom lekárov, čo otec považuje za zavádzajúce. Otec akceptuje skutočnosť, že v súvislosti s nástupom do školy má matka výdavky, no o nich ho žiadnym spôsobom neinformuje a nežiada ho o príspevok na tieto mimoriadne výdavky, skreslené sú aj výdavky na bývanie prezentované matkou, pretože nezohľadňujú to, že s nimi býva aj priateľ matky. Otec ďalej uviedol, že matka odišla zo spoločnej domácnosti z Veľkej Británie, kde bol maloletý zvyknutý na bežný životný štandard, čo mohlo prispieť k jeho lepšej kvalite života. Ak matka poukázala na to, že otec je veľký technický fanúšik, tak to nie je pravda, pretože okrem najštandardnejšieho vybavenia domácnosti (televízor a pod.) nevlastní žiadne nadštandardné vybavenie. Otec navrhol návrh zamietnuť a zachovať pôvodnú výšku výživného.
4. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2015 matka uviedla, že ak otec tvrdí, že nebol informovaný o zdravotnom stave maloletého, tak je to tým, že otec nemá záujem o syna. Keď podávala návrh na začatie konania, vychádzali zo zistení, že v spoločnej domácnosti s otcom žije viac ľudí ako len jeho matka. Ak je to tak, potom výdavky na bývanie nie sú vysoké, keďže matka otca maloletého viackrát do roka absolvuje dovolenky. Podľa jej informácií si otec kúpil nové motorové vozidlo, kým matka žiadne nevlastní. Od podania návrhu sa výrazne zmenili aj pomery na strane matky, ktorá je tehotná s predpokladaným termínom pôrodu apríl 2016, kedy jej pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Ide o rizikové tehotenstvo, matka bola hospitalizovaná a od 19.08.2015 je práceneschopná. Zamestnávateľ jej odmietol predĺžiť pracovnú zmluvu, a tak došlo k 30.09.2015 k skončeniu pracovného pomeru. V súčasnosti v domácnosti s matkou a synom žije aj jej partner, ktorý pomáha s výdavkami na domácnosť, pretože by to sama nezvládla. Matka poberá nemocenské dávky vo výške 201,90 Eur a rodinné prídavky.
5. Uznesením č.k. 19P/19/2015-81 zo dňa 01.12.2015 Okresný súd Humenné preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Svidník.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili matka a ani otec maloletého, ktorých neprítomnosť ospravedlnili ich právni zástupcovia. Preto súd vec prejednal na pojednávaní v ich neprítomnosti.
7. Právny zástupca otca maloletého na pojednávaní poukázal na to, že otcovi síce bol zvýšený plat, avšak len v súvislosti s jeho dočasným pridelením na pozíciu „manager“ v období od 06.04.2015 do 11.09.2015, kedy mal plat 25.500,- libier ročne. Následne sa mu ale plat znížil na pôvodnú výšku 18.020,04 libier ročne. Podľa názoru otca výživné má byť poukazované na výchovu a výživu maloletého a nemá ísť o príjem matky. Aj keď má otec vyšší príjem ako na Slovensku, v Anglicku má aj zvýšené výdavky - ubytovanie, strava, čo je potrebné zohľadniť. Ak matka uviedla, že má výdavky 2,50 Eur týždenne na družinu a 20,- Eur mesačne na stravu, tieto výdavky sa môžu meniť. Taktiež ak matka uviedla, že mala jednorazové výdavky pri nástupe maloletého do školy, tak suma 250,- Eur je dostačujúca. Otec si nevie predstaviť, aké by malo byť zvýšené výdavky v prípade nastúpenia na strednú školu. Opätovne poukázal na svoje výdavky v súvislosti s platbou výživného a na to, že sa s maloletým nemá možnosť stretávať, pretože žije v Anglicku, s čím sú teda spojené aj tieto negatíva. Konštatoval, že matka nepreukázala svoje zvýšené výdavky a že pri konaní o rozvod manželstva súhlasil s výživným vo výške 250,- Eur, avšak z dôvodu že predpokladal, že táto suma bude dostatočná pre celé obdobie minimálne v čase štúdia na základnej škole. S poukazom na predložené dokumenty konštatoval, že mesačne platí otec nájomné vo výške 550,- libier, platí dane a má aj ďalšie výdavky - na elektriku a plyn minie týždenne cca 90,- libier, čo ale nevie zdokladovať, pretože to sa neplatí priamou platbou ale formou akéhosi dobíjania kreditu. Uviedol, že aj keď je pravdou, že si zakúpil motorové vozidlo a že pracuje v mieste svojho bydliska, do práce to má asi 25 minút chôdze a doprava MHD je znemožnená tým, že pracuje na zmeny a v čase, keď chodí do práce a z práce, MHD nepremáva.
8. Zástupca matky na pojednávaní s poukazom na písomné podanie zo dňa 07.06.2016 upravil návrh matky, v zmysle ktorého matka žiada priznať zvýšené výživné vo výške 350,- Eur, avšak v rozsahu 250,- Eur mesačne k rukám matky a v rozsahu 100,- Eur mesačne na účet vedený na maloletého v Slovenskej sporiteľni, a.s, s konštatovaním, že takto bude zvýšené výživné výlučne na účet maloletého, čo ho zabezpečí do budúcnosti. Matka tak reaguje na tvrdenie otca, že jej návrh na zvýšenie výživného sleduje zabezpečenie vlastnej životnej úrovne a životnej úrovne osôb žijúcich s matkou v spoločnej domácnosti. Ak otec tvrdí, že má zvýšené výdavky v súvislosti s platbou výživného cez Western union, tak matka predložila výpisy z účtu, z ktorých je zrejmé, že otec platí matke výživné priamo na účet a nie cez službu Western union. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletého, tak zvýšené výdavky v súvislosti s tým nevie zdokladovať. S lekárkou je matka dohodnutá, že zatiaľ bude maloletý pozorovaný, chodí na kontroly, no zvýšené výdavky zatiaľ nie sú. Matka žije v súčasnosti v domácnosti so svojim terajším manželom a dvomi deťmi. Manžel pracuje len na dohodu a jej príjem je 208,- Eur materská a prídavky na deti vo výške 2 x 23,52 Eur mesačne.
9. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to oboznámením s celým obsahom spisu, pričom v súlade s § 204 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „SCP“) vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom alebo prečítaním len tých listín, ktoré neboli účastníkom doručené, a teda: opisom mzdových listov na čl. 32-33, výplatnou páskou v anglickom jazyku na čl. 51-53, výpisom z účtu na čl. 96, potvrdením o poistení motorového vozidla na čl. 105, kópiou vkladnej knižky, vyjadrením právneho zástupcu otca maloletého zo dňa 12.09.2016, lustráciou v Sociálnej poisťovni XX.XX.XXXX, nar. 26XX. súčasného manžela matky maloletého, ako aj vyjadreniami právnych zástupcov matky a otca maloletého na pojednávaní a zistil tento skutkový stav:
10. Manželstvo matky a otca maloletého A. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 15C/73/2011-23 zo dňa 02.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2011. Zároveň súd uvedeným rozsudkom schválil dohodu rodičov o výške výživného zo strany navrhovateľa (otca) voči maloletému vo výške 250,- Eur mesačne splatného vždy do 1. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk navrhovateľa (otca) s maloletým neupravil.
11. V čase poslednej úpravy výživného (02.09.2011) mal maloletý A. 3 roky. Teraz má mal. A. 8 rokov a navštevuje základnú školu.
12. Zo mzdového listu matky maloletého súd zistil, že čase začatia tohto konania bola matka zamestnaná v spoločnosti Autotex s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 292,08 Eur. V súčasnosti
je matka na materskej dovolenke, keď dňa 08.04.2016 porodila dcéru (lustrácia v Reg. obyvateľov na č.l. 133). Matka maloletého sa opätovne vydala, pričom z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že jej manžel Ondrej B. je od XX.XX.XXXX zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti s hrubou mzdou (resp. odmenou za vykonanú prácu) nasledujúco: za 03/2016 vo výške 45,- Eur, za 04/2016 vo výške 105,- Eur, za 05/2016 vo výške 110,- Eur, za 06/2016 vo výške 110,- Eur, za 07/2016 vo výške 100,- Eur a za 08/2016 vo výške 110,- Eur.
13. Z pracovnej zmluvy (v spise na č.l. 110) súd zistil, že otec maloletého je od 01.08.2010 na základe tejto zmluvy zamestnaný v spoločnosti Vion Food Group na pracovnej pozícii „Production Supervisor“ so základným ročným platom 18.020,04 libier šterlingov (ďalej len „GBP“), pričom má aj nárok na príplatok (shift supplement) vo výške 1.466,40 GBP ročne. Z dodatku k tejto zmluvy (v spise na č.l. 111) súd zistil, že s účinnosťou od 06.04.2015 bol otec maloletého dočasne povýšený na pracovnú pozíciu „ Dočasný BBQ manager“ s ročným platom 25.500,- GBP ročne a to do 11.09.2015. Z obsahu tohto dodatku je tiež zrejmé, že po uplynutí tejto doby (po 11.09.2015) bude otec ako zamestnanec preradený naspäť na pôvodnú pracovnú pozíciu aj s pôvodným platom.
14. Z predpisu platieb (v spise na č.l. 107) súd zistil, že otec maloletého platí mesačne za vodu platby vo výške 82,07 GBP. Z potvrdenia na č.l. 108 súd zistil, že v otec maloletého v súvislosti s nájmom bytu zložil dňa 06.11.2009 do depozitu spolu s E. R. sumu 985 GBP. Z nájomnej zmluvy (v spise na č.l. 109) súd zistil, že od 06.11.2009 platí otec maloletého nájom vo výške 550,- GBP mesačne. Na tejto nájomnej zmluve je taktiež okrem otca maloletého uvedený ako nájomca aj E. R..
15. Z potvrdenia o poistení (v spise na č.l. 105) súd zistil, že otec maloletého platí od 05.12.2014 poistné na motorové vozidlo vo výške 93,28 GBP mesačne.
16. Zo zmluvy o kúpe motorového vozidla (v spise na č.l. 131) súd zistil, že otec maloletého kúpil dňa 26.11.2014 motorové vozidlo (Vauxhall Astra) za kúpnu cenu 6.979,- GBP (spolu s ďalšími povinnými platbami zaplatil 7.922,- GBP).
17. Otec maloletého taktiež predložil súdu potvrdenie zo dňa 13.02.2016 o zaplatení „miestnej dane“ (council tax) vo výške 200,- GBP.
18. Z dokladov o vyplatenej mzde (v spise na č.l. 112 - 126) súd zistil, že otcovi maloletého bola vyplatená čistá mzda nasledujúco: 31.01.2015 vo výške 1.377,23 GBP, 28.02.2015 vo výške 1.377,43 GBP, 31.03.2015 vo výške 1.377,23 GBP, 30.04.2015 vo výške 1.388,55 GBP, 31.05.2015 vo výške 1.988,78 GBP, 30.06.2015 vo výške 1.675,49 GBP, 31.07.2015 vo výške 1.675,49 GBP, 31.08.2015 vo výške 1.670,49 GBP, 30.09.2015 vo výške 1.502,28 GBP, 31.10.2015 vo výške 1.488,45 GBP, 30.11.2015 vo výške 1.483,- GBP, 31.12.2015 vo výške 1.408,76 GBP, 31.01.2016 vo výške 1.408,- GBP, 29.02.2016 vo výške 1.408,50 GBP a 31.06.2016 vo výške 1.408,76 GBP.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 ZoR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery účastníkov a to tak na strane maloletej ako aj rodičov. Aj keď rozsudok, ktorým bola vykonaná posledná úprava výživného neobsahuje odôvodnenie (ide o rozsudok, po vyhlásení ktorého sa všetci účastníci vzdali odvolania) a ani z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 15C/73/2011 nie sú zrejmé pomery účastníkov ku dňu vyhlásenia rozsudku (02.09.2011), vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého je zamestnaný na základe predloženej pracovnej zmluvy od 01.08.2010, je možné konštatovať, že v čase poslednej úpravy výživného bol jeho príjem na rovnakej úrovni, ako je tomu aj teraz, s výnimkou obdobia 06.04.2015 a 11.09.2015, kedy sa mu v súvislosti s dočasným pracovným povýšením zvýšil.
20. Pomery na strane matky sa zmenili od poslednej úpravy výživného v tom smere, že v súčasnosti sa jej narodilo druhé dieťa, s ktorým je na materskej dovolenke, čím jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka maloletého sa opätovne vydala, pričom podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka by mala s manželom a dvoma deťmi bývať v byte, ktorý im poskytlo mesto. Jej prímom sú len rodičovský príspevok a prídavky na deti (2x23,52 Eur) a podľa zistení súdu cestou Sociálnej poisťovne jej súčasný manžel pracuje na dohodu s hrubým mesačným príjmom na úrovni cca 110,- Eur. Z toho súd dospel k záveru, že majetkové pomery na strane matky neodôvodňujú záver, že by matka mohla byť tým rodičom, ktorý je schopný zabezpečiť úhradu zvýšených výdavkov na maloletého.
21. Pomery na strane dieťaťa sa zmenili v tom smere, že kým pri poslednej úprave výživného bol mal. Lukáš vo veku 3 roky, v súčasnosti je vo veku 8 rokov žiakom druhého ročníka základnej školy. Je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú nie je potrebné dokazovať, že s vekom dieťaťa rastú aj výdavky na dieťa. Dieťa vo veku 8 rokov kladie neporovnateľne vyššie nároky ako dieťa vo veku 3 rokov a to tak s ohľadom na stravu, ošatenie, hračky a pod.. S nástupom dieťaťa do školy sú spojené zvýšené výdavky a to nielen výdavky jednorazové (nákup školských potrieb, zošitov, písacích pomôcok, školskej aktovky, odevu na telesnú výchovu) ale aj pravidelne sa opakujúce (strava v školskej jedálni, školské výlety, záujmové krúžky, príp. školská družina).
22. Už samotná táto skutočnosť odôvodňuje možnosť zmeny pôvodného rozhodnutia o výživnom, ak to pomery rodičov pripúšťajú. Na tom nič nemení tvrdenie otca maloletého, že pri uzatváraní dohody s matkou (pri poslednej úprave výživného) súhlasil s výživným vo výške 250,- Eur mesačne, pretože predpokladal, že výška výživného nebude menená minimálne do skončenia základnej školy maloletým. Ak malo ísť o dohodu s matkou, tak toto tvrdenie otec ničím nepodložil (a nevyplýva to ani z obsahu spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 15C/73/2011).
23. Otec maloletého špecifikoval svoje výdavky v súvislosti s bývaním, z ktorých súd považuje za preukázané platby nájomného (550,- GBP mesačne) a 82,07 GBP na vodu. Tu je ale nutné poukázať na to, že otec maloletého nežije v domácnosti sám, ale žije v nej minimálne so svojou matkou (prítomnosť iných osôb poprel), ktorá by mala taktiež pomerne prispievať na nájomné a náklady súvisiace s bývaním. Výdavky na elektriku a plyn otec nevedel s dokladovať, pretože tie sú podľa jeho vyjadrenia hradené v Anglicku spôsobom dobíjania kreditu, no súd aj napriek tomu musel zohľadniť, že otec musí mať na tieto energie objektívne výdavky. Rovnako súd musel zohľadniť to, že otec musí mať výdavky na stravu, ošatenie, hygienu a kultúrne vyžitie. Otec taktiež predložil súdu potvrdenie o zaplatení miestnej dane vo výške 200,- GBP. Tu ale súd poznamenáva, že z tohto potvrdenia nie je možné zistiť, že ide o platbu
realizovanú samotným otcom maloletého a nie je ani možné zistiť, akého zdaňovacieho obdobia sa platba týka. Ak ide o zdaňovacie obdobie roka, tak na jeden mesiac pripadne čiastka cca 16,67 GBP mesačne, čo je možné považovať za čiastku zanedbateľnú v porovnaní s jeho príjmom.
24. Otec taktiež predložil súdu potvrdenie o zložení depozitu pri uzatváraní nájomnej zmluvy. Na to ale súd neprihliadal ako na výdavok, ktorý by mal byť zohľadňovaný pri rozhodovaní o výške výživného. Tento depozit bol totiž zložený ešte dňa 06.11.2009, t.j. takmer 2 roky pred samotným rozvodom manželstva a úpravou pôvodného výživného. Ak ide o depozit, tak sa nejedná o nenávratnú povinnú platbu, o ktorú by sa znižoval majetok otca v období, v ktorom je posudzovaná jeho vyživovacia povinnosť.
25. O tom, že sa od poslednej úpravy výživného zvýšila životná úroveň otca svedčí aj to, že si dňa 26.11.2014 zakúpil motorové vozidlo za ktoré (aj s ďalšími s tým súvisiacimi platbami) zaplatil sumu 7.922,- GBP a za ktoré platní mesačne poistku vo výške 93,28 GBP. Súd tento výdavok hodnotí ako nie nevyhnutne vynaložený, pretože otec podľa vlastného vyjadrenia pracuje a býva v rovnakom meste. Neobstojí pritom ani jeho argument, že do práce by musel chodiť 25 minút pešo a že v ranných a večerných hodinách (keď pri viaczmennej prevádzke chodí do práce a z práce) nepremáva hromadná doprava. Existujú totiž aj lacnejšie formy dopravy ako je motorové vozidlo, ktoré dokážu takúto (aj tak nie príliš dlhú) cestu zrýchliť.
26. Vyššie uvedená zmena pomerov na strane maloletého odôvodňuje zvýšiť výživné na maloletého zo strany otca, ktoré má platiť k rukám matky o 30,- Eur mesačne, čo rešpektuje objektívny nárast výdavkov na maloletého v súvislosti s jeho vekom ako aj to, že vyživovaciu povinnosť na maloletého má aj jeho matka, ktorá sa ale o maloletého osobne stará. Za odôvodnené potreby dieťaťa v tomto prípade súd považoval aj tvorbu úspor, čo majetkové pomery otca odôvodňujú. Preto súd rozhodol, že okrem výživného, ktoré má otec platiť k rukám matky (250,- Eur zvýšených o 30,- Eur na 280,- Eur), má otec platiť aj výživné na tvorbu úspor maloletému a to na účet, ktorý na ten účel zriadila maloletému jeho matka (účet v Slovenskej sporiteľni a,s., ktorého číslo je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku).
27. Výživné na tvorbu úspor súd určil v rozsahu 20,- Eur mesačne v období od 23.01.2015 do 05.04.2015 a od 12.09.2015 do budúcna a v rozsahu 120,- Eur v období od 06.04.2015 do 11.09.2015. Obdobie od 06.04.2015 do 11.09.2015 je obdobím, počas ktorého mal otec maloletého zvýšený príjem v súvislosti s jeho dočasným povýšením a to z 18.020,04 GBP ročne na 25.500,- GBP ročne (v priemere 2.083,33 GBP mesačne). Na tejto (hoci aj dočasne) zvýšenej životnej úrovni otca má právo sa podieľať aj samotný maloletý, a preto súd v tomto období určil vyživovaciu povinnosť pripadajúcu na tvorbu úspor na sumu 120,- Eur. Táto suma je primeraná s ohľadom na rozdiel, o ktorý sa otcovi dočasne zvýšil príjem po zohľadnení toho, že otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť okrem vyživovacej povinnosti voči maloletému XXX,-. Tu súd taktiež poznamenáva, že v súvislosti s touto dočasnou zmenou príjmu otca súd zvýšil výživné len v rozsahu pripadajúcom na tvorbu úspor, pretože podiel pripadajúci na výživné platené k rukám matky ostáva vzhľadom na nezmenené aktuálne potreby maloletého nezmenený (t.j. v rozsahu 280,- Eur mesačne).
28. Preto súd rozhodol tak, že od 23.01.2015 (odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného) do 05.04.2015 (dňa predchádzajúceho dňu, od kedy sa otcovi dočasne zmenil príjem) zvýšil výživné na maloletého zo strany otca zo sumy 250,- Eur na sumu 300,- Eur mesačne, z čoho zvýšená suma 50,- Eur pozostáva z podielu pripadajúceho na výživné k rukám matky vo výške 30,- Eur mesačne a podielu pripadajúceho na tvorbu úspor vo výške 20,- Eur mesačne. Od 06.04.2015 do 11.09.2015 (kedy mal otec dočasne zvýšený príjem) rozhodol o zvýšení výživného na sumu 400,- Eur mesačne, z čoho 280,- Eur bude výživné platené k rukám matky a zvyšok 120,- Eur na tvorbu úspor. A následne od 12.09.2015 (kedy sa otec maloletého po uplynutí dočasného pracovného preradenia vrátil na pôvodné miesto a k pôvodnej mzde) do budúcna súd znížil výživné na výšku stanovenú do 05.04.2015.
29. Ak otec maloletého tvrdí, že výživné vo výške 250,- Eur mesačne je dostatočné na zabezpečenie životných potrieb maloletého, tak je možné súhlasiť, že sumou 250,- Eur mesačne je možné zabezpečiť základné potreby maloletého vo veku 8 rokov. Na druhej strane je však nutné si uvedomiť, že v zmysle citovaného § 62 ods. 2 ZoR má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Rozhodujúcim ukazovateľom preto nie sú len základné životné potreby maloletého ale aj životná úroveň rodičov, a teda ak otec vzhľadom na svoju majetkovú situáciu je schopný zabezpečiť si vyšší štandard životnej
úrovne, participovať na nej má aj jeho dieťa. Nakoniec prejavom toho je aj rozhodnutie súdu o povinnosti prispievať maloletému na tvorbu úspor, z čoho bude môcť maloletý profitovať v budúcnosti (v dospelosti). Pokiaľ by matka chcela s finančnými prostriedkami na tomto účte nakladať pred dovŕšením plnoletosti maloletého, môže tak urobiť len so súhlasom súdu.
30. V prevyšujúcej časti (matka žiadala určiť výživné vo výške 350,- Eur) súd jej návrh ako nedôvodný zamietol. Aj keď vo vzťahu k obdobiu, počas ktorého mal otec dočasne zvýšený príjem, súd prekročil návrh matky maloletého, urobil tak v súlade s § 40 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP).
31. Zároveň súd rozhodol o povinnosti otca doplatiť dlžné výživné za obdobie od 23.01.2015 (odo dňa podania návrhu) do 13.09.2016 (do dňa rozhodnutia súdu). To vyčíslil na celkovú sumu 1.498,38 Eur nasledujúco: Súd rozhodol o celkovom zvýšení výživného o 50,- Eur mesačne v období od 23.01.2015 do 05.04.2015 (2 mesiace + 13 dní) a od 12.09.2015 do budúcna (ku dňu rozhodnutia 13.09.2016 je to 12 mesiacov + 1 deň), čo je ku dňu rozhodnutia 14 mesiacov a 14 dní. Pri priemernom 30 dňovom mesiaci pripadne na jeden deň dlh 1,67 Eur (50 Eur : 30 dní). To predstavuje sumu 723,38 Eur (14 mesiacov x 50,- Eur = 700,- Eur a 14 dní x 23,38 Eur = 23,38 Eur). O celkovom zvýšení o 150,- Eur mesačne rozhodol v období od 06.04.2015 do 11.09.2015, čo je 5 mesiacov a 5 dní. Pri priemernom 30 dňovom mesiaci pripadne na jeden deň dlh 5 Eur (150 Eur : 30 Eur). To predstavuje sumu 775 Eur (5 mesiacov x 150 Eur a 5 dní x 5 Eur = 775 Eur). Spolu 723,38 Eur + 775 Eur = 1.498,38 Eur.
32. Z uvedenej sumy podiel dlžného výživného, ktoré má otec doplatiť k rukám matky predstavuje 30,- Eur mesačne (rozdiel medzi pôvodnou sumou 250,- Eur a 280,- Eur), čo je pri priemernom počte dní 30 v mesiaci suma 1 Euro/deň. Obdobie od 23.01.2015 do 05.04.2015 predstavuje obdobie 2 mesiace + 13 dní, obdobie od 06.04.2015 do 11.09.2015 predstavuje obdobie 5 mesiacov + 5 dní a obdobie od 12.09.2015 do 13.09.2016 predstavuje obdobie 12 mesiacov a 1 deň, čo je spolu 19 mesiacov + 20 dní. To predstavuje sumu 590 Eur ako súčet 570 Eur (19 mesiacov x 30,- Eur/mesiac) + 20,- Eur (20 dní x 1 Euro/deň).
33. Rozdiel medzi celkovou výškou dlžného výživného 1.498,38 Eur a podielom pripadajúcim na dlh, ktorý má otec zaplatiť k rukám matky (590,- Eur) predstavuje podiel dlžného výživného, ktoré má otec zaplatiť na účet maloletého, t.j. 908,38,- Eur.
34. Vzhľadom na výšku dlhu súd rozhodol, že tento dlh môže otec splatiť v splátkach splatných podri dlžnom výživnom, pričom za primeranú splátku, ktorú má splácať k rukám matky, považoval splátku vo výške 100,- Eur mesačne a splátku, ktorú má splácať na účet maloletého splátku vo výške 30,- Eur. Splátku vo výške 30,- Eur na účet súd považoval za primeranú aj s ohľadom na to, že ide o finančné prostriedky, ktoré sú poukazované na sporenie, a preto nie je (aj vzhľadom na vek maloletého) nevyhnutné, aby boli uhradené v krátkej dobe.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.