Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/247/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andrejovi Šalatu, v spore žalobkyne O.. O. Z., E.. XX.X.XXXX, I. D., O. X, zast. JUDr. Alicou Verešovou, advokátkou, AK Kuzmányho 57, Košice, proti žalovaným 1) Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava a 2) Okresnému úradu Košice, Komenského 52, Košice, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a určenie, že štátnozamestnanecký pomer trvá a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 40C/267/2011-508 z 27. januára 2016

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. O d m i e t a odvolanie proti II. výroku a výroku o vylúčení návrhu žalobkyne na samostatné konanie. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému Ministerstvu vnútra SR na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) určil, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dané žalovaným v 1.rade žalobkyni dňa 29.6.2011 je neplatné a štátnozamestnanecký pomer trvá. (I.) Nárok voči žalovanému v 2.rade v celom rozsahu zamietol (II.) Nárok žalobkyne o náhradu mzdy voči žalovanému v 1.rade vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania. 2. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 25.8.2011 domáhala, aby súd určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru okamžitým skončením, č.j. 112/OSŠZP/2011 zo dňa 29.6.2011, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 30.6.2011 je neplatné. Štátnozamestnanecký pomer medzi žalovaným a žalobkyňou naďalej trvá. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy odo dňa, keď oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci, že okamžité skončenie služobného pomeru so žalobkyňou je neplatné, dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou bolo 8 písomných upozornení na porušenie služobnej disciplíny za 7 pracovných dní, pričom od januára 2005 do mája 2011 jej nebolo uložené ani jedno písomné upozornenie. V jednom prípade bolo písomné upozornenie dané po zákonnej lehote, ostatné upozornenia sú nedôvodné. Pôvodným návrhom sa žalobkyňa domáhala návrhu voči žalovanému Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.1.2014 žiadala, aby súd pripustil do konania na strane žalovaného k právnemu nástupcovi po pôvodne žalovanom Krajskom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach, Slovenskej republike zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky aj Okresný úrad Košice, Komenského 52, Košice. 3. Žalovaní v 1. a 2.rade žiadali návrh zamietnuť s tým, že právnym nástupcom pôvodného zamestnávateľa žalobkyne je žalovaný v 1.rade. Ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou považuje za platné.

4. Z rozhodnutia o vymenovaní do stálej štátnej služby č. 112/2005 súd zistil, že vedúci služobného úradu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice rozhodnutím č. 112/2005 vymenoval žalobkyňu do stálej štátnej služby, funkcia štátneho zamestnanca krajský radca, služobný úrad a sídlo služobného úradu Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, vznik štátnozamestnaneckého pomeru 11.1.2005, deň vymenovania do stálej štátnej služby 13.5.2005. 5. Z opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 1.9.2007 súd zistil, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie určil opis činností štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne: kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vybavovania sťažností a petícií s celospoločenským dosahom, koncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na úrovni kraja, samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce v kontrolnom a v právnom zabezpečení prípravy podkladov na rozhodovanie na úrovni prednostu KÚ CDPK, zabezpečuje kontrolu úloh súvisiacich s rozpočtovaním, financovaním, riadením výkonu štátnej správy KÚ CDPK a obvodných úradov CDPK, koncepčná, kontrolná a rozhodovacia činnosť v oblasti vybavovania sťažnosti a petícií na úrovni kraja, koncepčná, koordinačná a kontrolná činnosť vrátane vedenia kontrolnej skupiny v rámci kraja, kontrolná činnosť vrátane spracúvavania návrhov na uloženie postihov ako aj prešetrovanie a kontroly vybavovania závažných podaní na úrovni kraja, tvorba právnych predpisov podľa splnomocnení ustanovených zákonov s regionálnou pôsobnosťou. Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä vo vyhodnocovaní výsledkov a príprave podkladov na rozhodovanie na úseku vnútornej kontroly plnenia úloh KÚ CDPK a ObÚ CDPK a výkon štátnej správy. 6. Z upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 16.5.2011 súd zistil, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice listom zo dňa 16.5.2011 upozornil žalobkyňu na porušenie služobnej disciplíny z dôvodu, že v zápise z disciplinárneho konania konaného dňa 10.5.2011 v kancelárii prednostu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice, bolo skonštatované, že v pracovnom čase, služobným telefónom obtelefonovávala zamestnancov úradu z dôvodu podnecovania zamestnancov na spísanie petície na odvolanie prednostu, čo považoval za závažné porušenie disciplíny podľa čl. 10, bod a/ služobného poriadku. V hore menovanom zápise taktiež bolo skonštatované, že na podpis prednostovi predkladala neúplné spisové materiály, to znamená, že spisový obal nebol opatrený podpisom, za ktorých obsah je zodpovedná, čo považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny v zmysle čl. 10, bod f/ služobného poriadku. Upozornil ju na závažné porušenie služobnej disciplíny. Na základe čl. 10 služobného poriadku Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice uplatnil voči nej právny postih podľa bodu b/ mzdové opatrenie - odobratie osobného príplatku na 6 mesiacov. Upozornil ju na možnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 51 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 7. Zo zápisu z disciplinárneho konania zo dňa 10.5.2011 súd zistil, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vykonal dňa 10.5.2011 disciplinárne konanie za účasti U.. O. A., Ž., A.. K. K., U.. Š. A. W. U.. Z. D., na základe ktorej bolo udelené upozornenie za porušenie služobnej disciplíny z nasledovných dôvodov: 1/ menovaná sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny a to tým, že v pracovnom čase obvolávala zamestnancov úradu na spísanie petície na odvolanie prednostu, čím porušila čl. 10, odst. a/ služobného poriadku citujem: „výkon práce pre seba a iné osoby v služobnom čase“, 2/ v zmysle služobného poriadku, čl. 10 ods. f/ citujem: „porušenie povinností, ktoré boli vedúcim štátnym zamestnancom označené ako významné alebo osobitne dôležité“, menovaná pri predkladaní spisových materiálov na podpis pánovi prednostovi nepodpisovala spisové obaly, za obsah ktorých menovaná zodpovedá a tým porušila článok 10 služobného poriadku a nedodržala príkaz prednostu. O.. Z. sa k svojej obhajobe vyjadrila a všetko poprela a označila to ako útok na jej osobu. Na jej žiadosť bol privolaný k disciplinárnemu jednaniu aj predseda odborov U.. Z. D., ktorý bol opätovne oboznámený s danou vecou. Ďalej žiadala od prednostu mená osôb, ktoré by ju mali usvedčiť, že menovaná naozaj obvolávala a naháňala podpisy na petíciu na odvolanie prednostu. K veci sa vyjadrila aj personálna pracovníčka A.. K., ktorá reagovala na vyjadrenie JUDr. Pejkovej, ktorá sa obávala, že bude musieť prevziať agendu po U.. Č., ktorý dňa 6.4.2011 ukončil štátnozamestnanecký pomer a pani A.. K. potvrdila, že pán prednosta sa k agende pána U.. Č. vyjadril tak, že na jeho miesto nastúpi nový zamestnanec, ktorý jeho agendu prevezme v plnom rozsahu. Je pravda, že dňa 29.4.2011 jej bol pridelený prednostom, ktorý na to právo má, spis pod číslom 1/2011/001728 - odvolanie voči rozhodnutiu, ktorý odmietla prevziať. Spis bol pridelený z toho dôvodu, že nový zamestnanec mal nastúpiť až v pondelok a ona mu s týmto spisom mala len pomôcť. Od pridelenia tohto spisu pán prednosta ani raz nežiadal od pani O.. Z., aby tento spis vybavila, čo potvrdila aj ona. Zároveň chcem podotknúť, že sťažnosť na prednostu, ktorú pani O.. Z. zaslala na MDVaRR SR potvrdila, že s jej obsahom oboznamovala aj zamestnancov úradu. A.. K.

spracovať návrh na disciplinárne konanie voči O.. Z. ako aj odobratie osobného príplatku v plnej výške a následne tieto materiály uložiť do jej osobných materiálov. 8. Z upozornenia na porušenie služobnej disciplíny zo dňa 29.6.2011 súd zistil, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie upozornil listom zo dňa 29.6.2011 žalobkyňu, že v zápise z disciplinárneho konania konaného dňa 29.6.2011 v kancelárii prednostu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice je uvedené, že pri vykonaní kontroly dňa 24.5.2011 zo strany zamestnávateľa na dodržiavanie práceneschopnosti Vám bol odobraný pracovný nástroj notebook, kde následne bolo zistené, že ste všetky údaje nachádzajúce sa v ňom vymazala, čím úradu vznikol problém pri riešení pracovných problémov, ktoré mali neodkladnú záležitosť. Svojím konaním ste znemožnili úradu rýchly prístup k informáciám. Vaše konanie považujem za porušenie povinností štátneho zamestnanca podľa § 60 ods. 1 písm. m/ zák. č. 400/2009 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a časti II. pracovná disciplína čl. 8 ods. 1 písm. m/ služobného poriadku, kde sa uvádza, že štátny zamestnanec je povinný ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho iba na oprávnené účely. Z vedeného dôvodu upozorňujem Vás v zmysle § 60 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a časti II. pracovná disciplína, čl. 10 disciplinárna zodpovednosť, ods. 1 písm. g/ služobného poriadku Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice na menej závažné porušenie služobnej disciplíny. Na základe čl. 10 služobného poriadku Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice uplatňujem Voči Vám právny postih podľa bodu c/ skončenie štátnozamestnaneckého pomeru okamžitým skončením z dôvodu, že v posledných šiestich mesiacoch ste už bola upozornená na porušenie služobnej disciplíny. 9. Zo zápisu, ktorý je rukou spísaný v Košiciach 24.5.2011 súd zistil, že U.. Z. D., U.. B. G., štátni zamestnanci Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice svojím podpisom potvrdili prevzatie služobného notebooku Windows XP Home, edition HP, Compaq Nx 7400 od O.. O. Z. v mieste jej trvalého bydliska v Košiciach, Jantárova 2 a to na príkaz prednostu U.. O. A. zo dňa 24.5.2011. Notebook bol odovzdaný spolu s taškou, myšou, prípojným káblom. Zápis je podpísaný U.. Z. D., U.. B. G. a žalobkyňou dňa 24.5.2011. 10. Zo zápisu z disciplinárneho konania zo dňa 27.6.2011 súd zistil, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vykonal dňa 27.6.2011 disciplinárne konanie za prítomnosti U.. O. A., žalobkyne, A.. K. K., U.. Š. A., U.. Z. D., na ktorom bolo žalobkyni udelené upozornenie pre porušenie služobnej disciplíny z dôvodu, že menovaná sa dopustila porušenia služobnej disciplíny v súlade so služobným poriadkom, článok 8 - povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca v odst. štátny zamestnanec nesmie, písm. i/: vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo ostatných štátnych zamestnancov. Ukladám p. A.. K. spracovať návrh na disciplinárne konanie voči O.. Z. ako aj odobratie osobného príplatku v plnej výške na ďalších 6 mesiacov a následne tieto materiály uložiť do jej osobných materiálov. 11. Z upozornenia na porušenie služobnej disciplíny zo dňa 29.6.2011 súd zistil, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie upozornením zo dňa 29.6.2011, ktoré prevzala žalobkyňa 30.6.2011 upozornil žalobkyňu na porušenie pracovnej disciplíny v zápise z disciplinárneho konania konaného dňa 29.6.2011 v kancelárií prednostu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice je uvedené, že v sťažnosti odoslanej Vašou osobou na Národný inšpektorát práce ste napádala a ohovárala osobu p. prednostu, čím ste vedome šírila nepravdivú informáciu o prednostovi úradu a tým ste poškodila jeho povesť. Vaše konanie považujem za porušenie povinnosti a obmedzení štátneho zamestnanca podľa § 61 ods. 1 písm. i/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a časti II. pracovná disciplína čl. 8 ods. 3 písm. i/ služobného poriadku, kde sa uvádza, že štátny zamestnanec nesmie vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo ostatných štátnych zamestnancov. Zároveň ste v sťažnosti podala informácie o neexistujúcej zmluve s bezpečnostným technikom. Túto skutočnosť ste mali riešiť najskôr na pôde úradu, to znamená, že ste mala vyčerpať všetky možnosti informovať prednostu a až po prípadnom nezjednaní nápravy sa obrátiť na Inšpektorát práce. Vaše konanie považujem za porušenie povinnosti štátneho zamestnanca podľa § 60 ods. 1 písm. c/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a časti II. pracovná disciplína čl. 8 ods. 1 písm. c/ služobného poriadku, kde sa uvádza, že štátny zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám. Z uvedeného dôvodu upozorňujem Vás v zmysle § 60 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a časti II. pracovná disciplína, čl. 10 disciplinárna zodpovednosť, ods. 1 písm. g/ služobného poriadku Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice na

menej závažné porušenie služobnej disciplíny. Na základe čl. 10 služobného poriadku Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice uplatňujem voči Vám právny postih podľa bodu c/ skončenie štátnozamestnaneckého pomeru okamžitým skončením, z dôvodu, že v posledných šiestich mesiacoch ste už bola upozornená na porušenie služobnej disciplíny. 12. Zo sťažnosti žalobkyne zo dňa 23.5.2011 súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 23.5.2011 Inšpektorátu práce Košice sťažnosť na porušovanie ústavného práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, na porušovanie ochrany diskriminácie v zamestnaní zo strany vedúceho služobného úradu U.. O. A. voči jej osobe, v ktorej uviedla, že v KÚ CDPK Košice došlo od ustanovenia do funkcie prednostu U.. O.Á. A. v septembri 2010 k viacerým organizačno - personálnym zmenám, ktoré podľa môjho názoru postihli mňa v súvislosti s mojim štátnozamestnaneckým vzťahom s KÚ CDPK Košice a následkom ktorých došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v štátnozamestnaneckých vzťahoch, ako aj ďalších mojich práv podľa zák. č. 400/2009 Z.z. a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Nakoľko prednostom a vedúcim služobného úradu KÚ CDPK Košice je U.. A., v súlade s ust. § 65 ods. 3 zák. č. 400/2009 Z.z. som dňa 2.5.2011 podala sťažnosť priamo voči U.. O. A. a to na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, vedúcemu služobného úradu. Svoju sťažnosť som riadne odôvodnila, uviedla svoje osobné údaje a riadne som ju podpísala. Nepožiadala som úrady o utajenie totožnosti sťažovateľa. Bez zjavného úvodu mi bolo prednostom KÚ CDPK Košice oznámené, že som svojim konaním dvakrát závažne porušila služobnú disciplínu a to tým, že som podľa tvrdenia prednostu KÚ CDPK Košice organizovala a spisovala petíciu na odvolanie prednostu KÚ CDPK Košice a to dokonca v služobnom čase a preto podľa tvrdenia prednostu KÚ CDPK Košice došlo z mojej strany k závažnému porušeniu služobnej disciplíny a to podľa čl. 10 ods. a/ služobného poriadku KÚ CDPK Košice. Predmetné obvinenie som kategoricky odmietla a naďalej dôrazne popieram, že by z mojej strany došlo k organizovaniu petície vyššie spomínaného charakteru a požiadala som prednostu KÚ CDPK Košice o predloženie dôkazných skutočností, ktoré by potvrdzovali takéto moje konanie. Prednostu KÚ CDPK Košice sa vyjadril, že nie je povinný mi žiadne dôkazné skutočnosti preukazovať a že citujem: „stretneme sa na súde“ a cit.: „som presvedčený, že moje dôkazy viem obhájiť aj na súdnom konaní“. Vzhľadom na to, že začal byť na moju osobu vyvíjaný psychický nátlak, požiadala som o prítomnosť predsedu odborovej organizácie pri KÚ CDPK Košice U.. D. Z.. Na moju adresu odzneli aj viaceré urážlivé hodnotenia a súčasne prednosta KÚ CDPK Košice veľmi nedôstojným spôsobom a vulgárnymi vyjadreniami hodnotil moju sťažnosť podanú na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 2.5.2011. Z tzv. „diskusie“, ktorá bola hlavne zameraná na zastrašovanie mojej osoby, neskôr vyplynulo, že petíciu som mala organizovať tak, že som obtelefonovávala zamestnancov OÚ CDPK Košice a napádala som ich k tomu, aby podpisovali petičné hárky na petíciu. Je paradoxné, že žiadna petícia z mojej strany nebola vypracovaná ale prednosta úradu ako dôkaz na existenciu takej petície označuje moju telefonickú komunikáciu so zamestnancami úradov dopravy. V čase od podania mojej sťažnosti dňa 2.5.2011 do 10.5.2011 samozrejme došlo z mojej strany k telefonickým jednaniam so zamestnancami úradov dopravy ako aj s mojimi kolegami priamo na KÚ CDPK Košice ale jednania sa týkali mojej pracovnej agendy a konzultačnej a metodickej činnosti, ktorá mi vyplýva z môjho opisu štátnozamestnaneckého miesta. Je tiež pravdou, že na požiadanie A.. K. K., ktorá na KÚ CDPK Košice vykonáva personálnu agendu, som menovanú v hrubých črtách oboznámila so sťažnosťou zo dňa 2.5.2011, pretože sa jednalo o právne problémy týkajúce sa personálnej agendy, ktoré sme viackrát konzultovali a nedospeli sme ku rovnakému právnemu názoru. Nie je mi známe, aký právny predpis som týmto konaním porušila. Zároveň však chcem podotknúť, že samotný prednosta KÚ CDPK Košice svojím vyjadrením potvrdil, že on sám oboznamoval so sťažnosťou podanou mojou osobou na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 2.5.2011 zamestnancov KÚ CDPK Košice a to menovite U.. A. J., ktorý citujem vyjadrenie prednostu KÚ CDPK Košice „skoro zinfarktoval po prečítaní sťažnosti“. Nie je mi známe, podľa akého ustanovenia zák. č. 400/2009 Z.z. prípadne zákona o sťažnostiach má osoba, voči ktorej smeruje sťažnosť, vykonávať šetrenia na poprenie tvrdení uvádzaných v sťažnosti, vyžadovať vyjadrenia od zamestnancov, prípadne od predsedu odborovej organizácie pri KÚ CDPK Košice. Druhým mojím závažným porušením služobnej disciplíny malo byť porušenie čl. 10 ods. f/ služobného poriadku KÚ CDPK Košice, pretože som pri predkladaní spisových materiálov predložených na podpis prednostovi KÚ CDPK Košice, neuviedla svoj podpis na spisovom obale. Je pravdou, že došlo z mojej strany k takémuto opomenutiu pri predkladaní štyroch spisových materiálov na podpis. Jednalo sa však len o odstúpenie dohôd o splátkach po podpise prednostom KÚ CDPK Košice na príslušné OÚ CDPK. Predmetná úloha nám bola zadaná dňa 29.9.2010 a to elektronickou formou a bola zaslaná U.. Š. na mailové adresy zamestnancov KÚ CDPK Košice so znením cit.: „Vážení kolegovia, dávam Vám na vedomie, že materiál, ktorý dávate na podpis pánovi prednostovi, je potrebné parafovať Vaším podpisom na spisový obal pod Vaším menom. Ďakujem za

pochopenie“. Predmetná úloha nikdy nebola prednostom KÚ CDPK Košice označená ako „významná alebo osobitne dôležitá“, dokonca nebola oznámená ani z mailovej adresy prednostu KÚ CDPK Košice a nemám vedomosť o tom, že by bola uvedená v zápise z pracovných porád ako úloha pre zamestnancov KÚ CDPK Košice. Ako štátny zamestnanec úradu som nebola nikdy oboznámená, že by sa jednalo o úlohu charakteru ako to poníma čl. 10 ods. f/ služobného poriadku. Dňa 16.5.2011 som písomne požiadala prednostu KÚ CDPK Košice o predloženie záznamu z predmetnej pracovnej porady. Až z predloženého zápisu som sa dozvedela, že sa vlastne jednalo o disciplinárne konanie voči mojej osobe. Z celého zápisu je zrejmé a všetko tomu nasvedčuje, že tvz. „disciplinárne konanie“ konané dňa 10.5.2011, aby mi bolo jasne preukázané, že sa viedlo len a len v súvislosti s mojou sťažnosťou podanou dňa 2.5.2011 na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Cieľom tohto konania bolo zastrašiť moju osobu. Vzniknutá situácia vytvára veľmi nepriaznivé pracovné podmienky na úrade, KÚ CDPK Košice nemá zabezpečený ani výkon dohľadu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, pretože po ustanovení do funkcie prednostu KÚ CDPK Košice v septembri 2011 bola zrušená zmluva s bezpečnostným technikom U.. I. a podľa mojich vedomostí nebola uzatvorená do dnešného dňa zmluva s novým bezpečnostným technikom. 13. Zo zápisu z disciplinárneho konania zo dňa 29.6.2011 súd zistil, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vykonal dňa 29.6.2011 disciplinárne konanie za prítomnosti prednostu U.. O. A., žalobkyne a zamestnancov A.. K. K., U.. Š. A. W. U.. Z. D., predsedu odborov. Žalobkyni bolo udelené upozornenie na porušenie služobnej disciplíny z dôvodov, že: 1/ menovaná sa dopustila porušenia služobnej disciplíny v zmysle služobného poriadku článok 8, písm. e/ - plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas. Na základe kontroly z MDVaRR SR Bratislava, ktorá sa konala 28.6.2011 pod vedením U.. Y. J. W. U.. Ľ. Ž., bolo konštatované, že O.. Z. si nesplnila pracovné povinnosti (nedodržanie zák. č. 9/2010 - zákon o sťažnostiach, nakoľko nebola doriešená sťažnosť Z.. D., ktorá bola podaná ešte v roku 2007). Ukladám p. A.. K. spracovať návrh na disciplinárne konanie voči O.. Z. rozviazať štátnozamestnanecký pomer okamžitým zrušením z dôvodu už uplatnenej disciplinárnej zodpovednosti v posledných 6 mesiacoch; 2/ menovaná sa dopustila porušenia služobnej disciplíny v zmysle služobného poriadku článok 8, písm. e/ - plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas. Dňa 23.5.2011 bol doručený list pánovi prednostovi od OÚ CDPK Košice okolie U.. S. Z. vo veci Oznámenia vedúcemu služobného úradu, ktorého obsahom je, citujem: O.. Z. ako kompetentná pracovníčka KÚ CDPK Košice vydala v zjavnom rozpore s opisom štátnozamestnaneckého miesta U.. O. D., pracovníka OÚ CDPK Košice okolie preukaz kontrolóra povereného vykonávať štátny odborný dozor nad dodržiavaním zákona č. 725/2004 Z.z. namiesto preukazu kontrolóra povereného vykonávať štátny odborný dozor nad cestami II. a III. triedy. Svoju úlohu - vydať správne oprávnenie si nesplnila riadne. O.. Z. žiada, aby aj pán U.. O. D. bol potrestaný tým istým spôsobom, t.j. rozviazaním pracovného pomeru; 3a/ menovaná sa ďalej dopustila porušenia služobnej disciplíny v zmysle služobného poriadku článok 8, štátny zamestnanec nesmie: písmeno i/ vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo ostatných štátnych zamestnancov; 3b/ menovaná sa ďalej dopustila porušenia služobnej disciplíny v zmysle služobného poriadku článok 8, písmeno c/ zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám. Menovaná pri podaní sťažnosti na Národný inšpektorát práce sa sťažovala a napadala osobu pána prednostu a zároveň podala informácie o neexistujúcej zmluve (zmluva s BOZP), ktoré podľa môjho názoru mala najprv riešiť osobne na pôde úradu, to znamená, že mala vyčerpať všetky možnosti informovať prednostu a až po prípadnom nezjednaní nápravy sa obrátiť na Inšpektorát práce; 4/ menovaná sa dopustila porušenia služobnej disciplíny v zmysle služobného poriadku, článok 8, písmeno m/ citujem: ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho iba na oprávnené účely. U horemenovanej bola dňa 24.5.2011 vykonaná kontrola zo strany zamestnávateľa ohľadom dodržiavania práceneschopnosti a pri tejto príležitosti jej bol odobratý pracovný prostriedok Notebook, ktorý sa nachádzal u nej doma, vraj z dôvodu toho, že 19.5.2011 mala ísť na kontrolu na OÚ do Spišskej Novej Vsi, avšak menovaná toho času t.j. od 19.5.2011 bola práceneschopná. Pri odobratí notebooku bolo zistené, že menovaná všetky údaje nachádzajúce sa v notebooku vymazala, čím úradu vznikol problém, pretože osoba zastupujúca O.. Z. počas jej práceneschopnosti nemala rýchly prístup k informáciám potrebným na plnenie pracovných úloh, ktoré mali neodkladnú záležitosť. O.. Z. podala námietku, že notebook bol funkčný, nepoškodený a že v ňom boli len vymazané údaje. Ako ďalej žiadala, aby jej bolo povedané, z ktorého zákona vyplýva, že si tieto údaje nemohla vymazať; 5/ menovaná sa taktiež dopustila porušenia služobnej disciplíny v zmysle služobného poriadku, článok 8, písmeno n/ citujem: plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona. Menovanej dňa 4.5.2011 bola v elektronickej forme zaslaná

z MDVaRR SR pošta, ktorá bola adresovaná pánovi prednostovi a pánovi riaditeľovi U.. S.. Tento mail následne odoslala tretej osobe, aj napriek tomu, že menovaná bola oboznámená s materiálom, ktorý jej bol zasielaný dňa 8.10.2010 - systém riadenia informačnej bezpečnosti označovania stupňa dôvernosti na všetkých písomnostiach ministerstva. Ukladám p. A.. K. spracovať návrh na disciplinárne konanie voči O.. Z. a v zmysle služobného poriadku, článku 10, ods. 1 písm. g/ rozviazať štátnozamestnanecký pomer okamžitým zrušením z dôvodu už uplatnenej disciplinárnej zodpovednosti v posledných 6 mesiacoch. 14. Z upozornenia na porušenie služobnej disciplíny zo dňa 29.6.2011 súd zistil, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie listom zo dňa 29.6.2011 upozornil žalobkyňu na porušenie služobnej disciplíny v zápise z disciplinárneho konania konaného dňa 29.6.2011 v kancelárii prednostu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice je uvedené, že ste p. U.. O. D. vydala preukaz kontrolóra štátneho odborného dozoru na inú činnosť ako má uvedenú v opise štátnozamestnaneckého miesta. Týmto konaním ste spôsobili, že výkony štátneho odborného dozoru vykonané U.. D. sú zmätočné, čo považujem za porušenie povinnosti štátneho zamestnanca podľa § 60 ods. 1 písm. e/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a časti II. pracovná disciplína, čl. 8 ods. 1 písm. e/ služobného poriadku, kde sa uvádza, že štátny zamestnanec je povinný plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas. Podľa riaditeľa Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice okolie, U.. Z. S., ste Vaším konaním poškodili kredibilitu úradu. Na jeho návrh a z uvedeného dôvodu upozorňujem Vás v zmysle § 60 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. 15. Z oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zo dňa 27.6.2011 súd zistil, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky spísalo zápisnicu o prešetrení sťažností dňa 27.6.2011 na nesúhlas sťažovateľa U.. O. D. so spôsobom vybavenia sťažnosti zo dňa 10.11.2009 prednostom Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Domáhal sa zrušenia rozhodnutia s tým, že Obvodný úrad pre cestnú dopravu, pozemné komunikácie 20 mesiacov nekoná. Bolo zistené, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie pri šetrení a vybavovaní sťažnosti sťažovateľa zo dňa 10.11.2009 porušilo vyššie uvedené ust. zák. č. 152/1998 Z.z. a tým, že nezistil vyššie uvedené nedostatky v postupe OÚ CDPK Košice (na základe ktorých de facto vyhodnotil túto sťažnosť nesprávne ako neopodstatnenú), nepostupoval v súlade s § 17 ods. 1 zák. č. 152/1998 Z.z., ktorý ustanovuje, že prešetrovanie sťažnosti je činnosť, pri ktorej orgán verejnej správy postupuje tak, aby zistil skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi. Príčinou bola neznalosť a nesprávna aplikácia zák. č. 152/1998 Z.z. a správneho poriadku. Škodlivým následkom zistených nedostatkov bolo podanie viacerých ďalších sťažností zo strany sťažovateľa na MDVaRR SR a ÚV SR. Vzhľadom na to, že pri prešetrovaní sťažnosti boli zistené nedostatky, sa v súlade s ust. § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o sťažnostiach ukladajú vedúcemu orgánu verejnej správy - prednostovi KÚ CDPK Košice nasledovné povinnosti: 1/ v lehote do 22.7.2011 určiť osobu zodpovednú za zistené nedostatky, 2/ v lehote do 22.7.2011 prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, 3/ v lehote do 22.7.2011 predložiť prijaté opatrenia orgánu prešetrujúcemu sťažnosť, 4/ v lehote do 5.8.2011 predložiť orgánu prešetrujúcemu sťažnosť správu o splnení opatrení a uplatnení právnej zodpovednosti, 5/ v lehote do 25.7.2011 oznámiť sťažovateľovi prijaté opatrenia. 16. Z evidencii sťažností za rok 2009 súd zistil, že sťažnosť 9/2009 evidovaná ako 1/2009 01913 zo dňa 13.11.2009 U.. O. D. sťažnosť voči postupu vo veci žiadosti o obnovu konania, dodatočného povolenia stavby bola pridelená U.. G., sťažnosť neopodstatnená, opatrenia neboli prijaté, dátum 8.12.2009. 17. Zo zápisu z disciplinárneho konania zo dňa 26.7.2011 súd zistil, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vykonal dňa 26.7.2011 disciplinárne konanie so zamestnancom U.. O. D. z dôvodu vydania služobného preukazu O.. O. Z. v zjavnom rozpore s opisom štátnozamestnaneckého miesta U.. O. D. bolo konštatované, že U.. O. D. sa dopustil porušenia služobnej disciplíny článok 8, písm. e/ a bola mu uložená disciplinárna sankcia po dobu 6 mesiacov. 18. Zo žiadosti o vydanie preukazov zo dňa 23.2.2011 súd zistil, že žalobkyňa v zastúpení Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie listom zo dňa 23.2.2011 požiadala Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR o vydanie preukazov štátnych zamestnancov, ktorí budú vykonávať štátny odborný dozor nad dodržiavaním zákona č. 725/2004 o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a všeobecne záväzných predpisov vydávaných na jeho vykonanie pre zamestnancov, medzi inými aj U.. O. D., miesto výkonu ŠOB Košice okolie, príloha kópie opisov štátnozamestnaneckých miest zamestnancov, aktuálne farebné fotografie. 19. Z poverenia č. 9/2011 súd zistil, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vydal dňa 18.4.2011 poverenie pre vykonanie kontroly, postupu kontrolovaného subjektu pri vybavení podaní občanov obce Nižný Klatov k obmedzeniu premávky nákladných motorových vozidiel s hmotnosťou nad 12,2 t cez obec Nižný Klatov, U.. O. G., vedúci kontrolnej skupiny, O.. O. Z., člen

kontrolnej skupiny. Z mailu zo dňa 8.10.2010 súd zistil, že z mailovej adresy A..S.@ke.kud.gov.sk <mailto:A..S.@ke.kud.gov.sk> bol zaslaný mail zamestnancom medzi inými aj žalobkyni, predmet označovanie stupňa dôvernosti. Vážení kolegovia, opäť Vám zasielam oskenované dokumenty ohľadom označovania stupňa dôvernosti na všetkých písomnostiach ministerstva. Vzhľadom k tomu, že viacerí z organizačných celkov mali otázky k listu, ktorý som Vám zasielala v auguste, Vám opätovne dávam na vedomie, že tieto informácie v liste majú len informatívny charakter, to znamená, že ak Vám bude doručený list z MDPT a bude mať označený stupeň dôvernosti (či už VJ, INT, CH) tak podľa toho máte postupovať, či si ten daný list uložíte do šuflíka alebo ho môžete ponechať na stole), vysvetlenie máte v oskenovanom dokumente. V prípade, že by sme aj my mali zavedený systém riadenia informačnej bezpečnosti, tak by sa to týkalo aj nás. Z výpisu mailovej komunikácie z adresy O..Z.@ke.kud.gov.sk <mailto:O..Z.@ke.kud.gov.sk> súd zistil, že žalobkyňa odoslala z mailovej adresy O..Z.@ke.kud.gov.sk mailto:O..Z.@ke.kud.gov.sk> 4.5.2011 o 11.29 hod. mail O. G., príloha výzva oud ke okolie na odstránenie nezákonného stavu s textom toto príde z ministerstva O., predmetná správa jej bola doručená z adresy O..G.@mindop.sk <mailto:O..G.@mindop.sk> dňa 4.5.2011 o 7.38 hod. s údajom, táto správa a všetky k nej priložené súbory sú citlivé z hľadiska stupňa dôvernosti a sú určené výhradne adresátovi správy. Obsah správy a jej príloh môže podliehať ochrane podľa osobitných predpisov. Pokiaľ nie ste oprávneným adresátom tejto správy, prosím nešírte túto správu, nezverejňujte, nekopírujte a ani inak s touto správou a s jej prílohami nezaobchádzajte. V prípade, že ste túto správu dostali neoprávnene, prosím, upovedomte okamžite jej odosielateľa, že Vám táto správa bola doručená a vymažte ju zo svojho počítačového systému. Z výpisu mailovej komunikácie z adresy A.F..S.@ke.kud.gov.sk mailto:A..S.@ke.kud.gov.sk> súd zistil, že dňa 29.9.2010 o 7.56 hod. bolo odoslané z uvedenej adresy zamestnancom, medzi ktorými bola aj žalobkyňa, mail označený ako predmet: Materiály predkladané na podpis, s textom Vážení kolegovia, dávame Vám na vedomie, že materiál, ktorý dávate na podpis pánovi prednostovi je potrebné parafovať Vašim podpisom na spisový obal pod Vaším menom. Ďakujem za pochopenie, sekretariát prednostu. 20. Z prehlásenia zo dňa 30.6.2011 súd zistil, že dňa 30.6.2011 spísala U.. I. Č., pracovníčka Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na žiadosť pána U.. O.E. A., prednostu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vyhlásenie dňa 6.5.2011 prišiel na kontrolu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Michalovciach pán U.. O. A., prednosta Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach a spýtal sa ma na čom momentálne pracujem. Povedala som mu, že momentálne pracujem na zápise z kontroly ciest II. a III. tried po zimnom období uskutočnenej v okrese Michalovce. Potom sa ma spýtal, či mi volala pani O.. O. Z., právnička Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach. Ja som mu odpovedala, že dnes mi v dopoludňajších hodinách O.. O. Z. volala a pýtala sa ma, či by som jej nepovedala, kedy bol vydaný môj preukaz ŠOD. Ja som jej odpovedala, že dátum vydania preukazu ŠOD je 8.3.2011 a potom sa ma spýtala, či sa pripojím k petícii na odvolanie pána U.. O. A., prednostu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach. Ja som jej hneď odpovedala, že nie. Týmto sme náš telefonický rozhovor ukončili. Pán U.. O. A., prednosta Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach mi na to povedal, že ak chcem môžem sa rozhodnúť ako chcem. Ja som mu povedala, že sa k petícii nepripojím. Takto som udalosť vnímala ja a tento podpis má slúžiť na účely kontrolných orgánov ministerstva. 21. Z ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 29.6.2011 súd zistil, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie listom zo dňa 29.6.2011, ktorý prevzala žalobkyňa dňa 30.6.2011, prevzatie opatrila vlastnoručným podpisom, ukončil štátnozamestnanecký pomer podľa § 51 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov z tohto dôvodu: dňa 16.5.2011 ste boli upozornená na závažné porušenie služobnej disciplíny podľa čl. 10, bod a/ a bod f/, kde bolo skonštatované, že ste v pracovnom čase, služobným telefónom obtelefonovávala zamestnancov úradu z dôvodu podnecovania zamestnancov na spísanie petície na odvolanie prednostu, čo považujeme za závažné porušenie disciplíny podľa čl. 10 bod a/ služobného poriadku, taktiež bolo skonštatované, že ste na podpis prednostovi úradu predkladala neúplné spisové materiály, to znamená, že spisový obal nebol opatrený Vaším podpisom, za ktorých obsah ste zodpovedná, čo považujeme za závažné porušenie služobnej disciplíny v zmysle čl. 10, bod f/ služobného poriadku. Právny postih pri tomto upozornení bol podľa bodu b/ článku 10 služobného poriadku - odobratie osobného príplatku na 6 mesiacov. Zároveň ste boli upozornená na možnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak dôjde v budúcnosti z Vašej strany k opätovnému porušeniu služobnej disciplíny. Dňa 27.6.2011 ste boli opätovne upozornená na menej závažné porušenie služobnej disciplíny a to podľa čl. 10 disciplinárna zodpovednosť písm. c/. V ňom bolo skonštatované, že ste v liste zaslanom na MDVaRR SR vedome šírila nepravdivú informáciu o prednostovi úradu a tým ste poškodila jeho povesť, čo považujeme za

porušenie povinnosti a obmedzení štátneho zamestnanca podľa § 61 ods. 1 písm. i/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a čl. 8 ods. 3 písm. i/ služobného poriadku, kde sa uvádza, že štátny zamestnanec nesmie vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo ostatných štátnych zamestnancov. Právny postih, ktorý bol voči Vám uplatnený bol odobratie osobného príplatku na ďalších 6 mesiacov to znamená do 16.5.2012. Zároveň ste znovu boli upozornená na možnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak dôjde v budúcnosti z Vašej strany k opätovnému porušeniu služobnej disciplíny. Dňa 29.6.2011 ste boli opätovne a to až päťnásobne upozornená na menej závažné porušenie služobnej disciplíny podľa čl. 10 písm. g/ služobného poriadku Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach. 22. V štvrtom upozornení je uvedené, že pri vykonaní kontroly dňa 24.5.2011 zo strany zamestnávateľa na dodržiavanie práceneschopnosti Vám bol odobraný pracovný nástroj notebook, kde následne bolo zistené, že ste všetky údaje nachádzajúce sa v ňom vymazala, čím úradu vznikol problém pri riešení pracovných problémov, ktoré mali neodkladnú záležitosť. Svojím konaním ste znemožnili úradu rýchly prístup k informáciám. Vaše konanie považujeme za porušenie povinnosti štátneho zamestnanca podľa § 60 ods. 1, písm. m/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a časti II. pracovná disciplína čl. 8 ods. 1 písm. m/ služobného poriadku, kde sa uvádza, že štátny zamestnanec je povinný ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho iba na oprávnené účely. Právny postih, ktorý bol voči Vám uplatnený je okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 51 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V piatom upozornení je uvedené, že dňa 4.5.2011 Vám bola v elektronickej forme zaslaná pošta z MDVaRR SR, ktorá bola adresovaná pánovi prednostovi a pánovi riaditeľovi U.. S.. Tento ste následne odoslala tretej osobe, aj napriek tomu, že ste bola oboznámená s materiálom, ktorý Vám bol zaslaný dňa 8.10.2010

- systém riadenia informačnej bezpečnosti označovania stupňa dôvernosti na všetkých písomnostiach ministerstva. Vaše konanie považujeme za porušenie povinnosti štátneho zamestnanca podľa § 60 ods. 1 písm. n/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a časti II. pracovná disciplína čl. 8 ods. 1 písm. n/ služobného poriadku, kde sa uvádza, že štátny zamestnanec je povinný plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona. Právny postih, ktorý bol voči Vám uplatnený je okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 51 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedeného ste svojím konaním porušili viaceré ustanovenia § 60 a § 61 povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa služobného poriadku Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach, časť II. pracovná disciplína a čl. 10 disciplinárna zodpovednosť uplatňujeme voči Vám právny postih okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 51 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Váš štátnozamestnanecký pomer skončí dňom doručenia. 23. Z písomného vyjadrenia žalovaného Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zo dňa 16.1.2011 súd zistil, že žalobkyňa bola dňa 10.8.2011 prostredníctvom advokátskej kancelárie O.. K. K. vyzvaná na „verejné ospravedlnenie“ za klamstvá uvádzané v sťažnostiach, ktoré menovaná rozposielala po organizáciách Slovenska a podlým spôsobom nepravdivo očierňovala svojho vtedajšieho prednostu U.. O. A.. Na základe tejto výzvy dňa 6.9.2011 bolo na Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach doručené „Verejné ospravedlnenie“, ktorým sa O.. Z. ospravedlňuje prednostovi U.. O. A.. Všetky sťažnosti a podania O.. Z. na ministerstvo dopravy a Inšpektorát práce boli kontrolnými orgánmi prerokované a nepotvrdili sa tam uvádzané obvinenia na prednostu U.. A.. Fotokópiu prehlásenia U.. Č., kde potvrdzuje, že bola počas pracovnej doby oslovená súkromnou aktivitou O.. Z. ohľadne petície na odvolanie prednostu. Predmetný skutok sa stal 6.5.2011 avšak písomné vyjadrenie bolo vypracované až na podnet ministerskej kontroly. Na porade KUD Košice dňa 29.9.2010 bolo prednostom oznámené všetkým prítomným pracovníkom, že spisové obaly majú byť opatrené podpisom zamestnanca, ktorému sú pridelené, čo prednosta označil ako úlohu významnú a osobitne dôležitú. Po prešetrení sťažnosti, ktorú žalobkyňa písala na MDV A RR SR v tejto súvislosti, bolo prešetrujúcim orgánom skonštatované, že prednosta môže určovať úlohy, ktoré považuje za významné a osobitne dôležité a tiež bol vypracovaný zápis prítomných zamestnancov, potvrdzujúci túto skutočnosť. O.. Z. počas práceneschopnosti od 19.5.2011 odcudzila z úradu služobný notebook z neznámeho dôvodu a účelu. Prednosta poslal dvoch pracovníkov, aby vykonali kontrolu PN a zároveň od O.. Z. doniesli odcudzený notebook. 24. Zo zápisnice o prešetrení sťažnosti zo dňa 20.7.2011 súd zistil, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja spísalo dňa 20.7.2011 zápisnicu o prešetrení sťažnosti žalobkyne proti konaniu

prednostu a vedúceho služobného úradu U.. O. A. k bodu 1 sťažovateľka namieta bezdôvodné odobratie osobného príplatku všetkým zamestnancom KÚ CDPK a zamestnancom obvodných úradov CDPK košického kraja s účinnosťou od 15.11.2010, ktoré prednosta KÚ CDPK oznámil na pracovnej porade, konanej dňa 25.11.2010. Ako vyplýva zo zápisu z pracovnej porady, dôvodom odobratia osobných príplatkov zamestnancom bol deficit finančných prostriedkov určených na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania. Sťažovateľka sa s takýmto zdôvodnením nestotožňuje a namieta aj voči nedoručeniu písomného zdôvodnenia odobratia osobného príplatku. Porušenie zásad rovnakého zaobchádzania vidí v tom, že ostatným zamestnancom, na úradoch CDPK v rámci SR boli osobné príplatky ponechané. Podľa § 89 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z.z. osobný príplatok možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32 zákona. Z uvedeného vyplýva, že odňatie osobného príplatku z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nie je v súlade s § 89 zák. č. 400/2009 Z.z. Písomné zdôvodnenie odňatia osobného príplatku zákon neukladá. K bodu 2 sťažovateľka uvádza podozrenie z diskriminácie svojej osoby pri rozdeľovaní odmien z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Na základe prešetrenia výšky poskytovaných odmien ostatným zamestnancom KÚ CDPK konštatujeme, že sa nepotvrdila diskriminácia sťažovateľky pri určení výšky poskytnutej odmeny; poskytnutie odmien bolo v súlade s § 99 zák. č. 400/2009 Z.z. K bodu 3 sťažovateľka namieta postup pri uzatvorení dodatku k služobnej zmluve štátneho zamestnanca U.. A. J., ktorý má dohodnuté v zmluve dve miesta výkonu štátnej služby. Diskrimináciu vidí sťažovateľka vo finančnom zvýhodnení menovaného, ktorý pri výkone práce s miestom výkonu štátnej služby na OÚ CDPK Spišská Nová Ves, ušetrí na cestovnom, nakoľko má trvalý pobyt v Spišskej Novej Vsi. Na základe uvedeného konštatujeme, že sťažovateľka nie je v porovnaní so štátnym zamestnancom U.. J. nijako diskriminovaná z dôvodu, že jej miesto trvalého bydliska je zhodné s pravidelným miestom výkonu štátnej služby. K diskriminácii by došlo v tom prípade, ak by sťažovateľka mala bydlisko mimo sídla organizácie a zamestnávateľ by jej odmietol určiť dve miesta výkonu štátnej služby. Na základe uvedeného konštatujeme, že sa diskriminácia sťažovateľky nepotvrdila. Preukázané zistenia k druhej sťažnosti: Porušenie pracovnej disciplíny podľa čl. 10 písm. a/ služobného poriadku spočívalo v tom, že sťažovateľka v pracovnom čase a za peniaze zamestnávateľa obvolávala zamestnancov úradu za účelom získania podpory na odvolanie prednostu a konala tak v rozpore s § 60 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. Prešetrením bolo zistené a zdokumentované (prehlásenie U.. I. Č. zo dňa 30.6.2011), že sťažovateľka aktivity súvisiace s petíciou vykonávala i keď to vo svojom liste popierala; petícia síce spísaná nebola, avšak sťažovateľka o nej minimálne uvažovala. Porušenie pracovnej disciplíny podľa čl. 10 písm. f/ služobného poriadku spočívalo v predkladaní spisových materiálov na podpis prednostovi bez parafovania sťažovateľky. V tomto prípade bolo preukázané, že k takémuto pochybeniu zo strany sťažovateľky naozaj došlo, avšak jej námietka, že táto pracovná povinnosť nebola nikdy zdôraznená (napr. zápisom z porady vedenia) ako významná, príp. osobitne dôležitá, je relevantná. Zamestnancom bola oznámená sekretárkou prednostu elektronickou poštou len jednou vetou, preto jej sťažovateľka takúto vážnosť (ktorou bola následne označená) nepripisovala. Zistilo sa, že o tejto povinnosti prednosta hovoril na prvej porade, z ktorej však neexistuje zápisnica; existuje len čestné prehlásenie troch zamestnancov úradu o uložení tejto úlohy. Či došlo k priamej diskriminácii, t.j. že sa so sťažovateľkou zaobchádzalo menej priaznivo ako s inou osobou v porovnateľnej situácii (§ 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona) nebolo možné prešetriť (túto skutočnosť nebolo možné preveriť), nakoľko sa nezistil prípad inej osoby, ktorej podpis by chýbal na spisovom obale, resp., ktorá by podnecovala ku konaniu voči osobe prednostu. Preukázané zistenia k tretej sťažnosti: Sťažovateľka namieta voči opätovnému nepodloženému disciplinárnemu konaniu za menej závažné porušenie povinností štátneho zamestnanca. Prešetrením bolo zistené a potvrdzujú to aj podpisy zúčastnených osôb, že na rokovaní, ktoré sa konalo dňa 27.6.2011 v kancelárii prednostu KÚ CDPK, neodzneli zo strany prednostu voči sťažovateľke žiadne vulgárne vyjadrenia, prednosta sa správal slušne a vystupoval maximálne korektne. Sťažovateľka svojimi vyjadreniami porušila § 61 ods. 1 písm. i/ zák. č. 400/2009 Z.z., preto upozornenie na porušenie služobnej disciplíny bolo oprávnené a diskriminácia sťažovateľky nebola zistená. 25. Zo služobného poriadku Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie účinného od augusta 2010 súd zistil, že ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, g/ štátny zamestnanec neuspokojivo plní služobné úlohy a služobný úrad ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a štátny zamestnanec ich v primerane určenej lehote neodstránil, h/ štátny zamestnanec opakovane porušil služobnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením služobnej disciplíny písomne upozornený na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, i/ je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru: Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca,

ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Čl. 8 - povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca: Štátny zamestnanec je povinný a/ dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, iné všeobecne záväzné právne predpisy a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva, b/ vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, c/ zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám, d/ zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, e/ plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas, a ďalšie. Z písomného podania žalobkyne doručeného 7.2.2013 súd zistil, že s poukazom na zák. NS SR č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého s účinnosťou od 1.1.2013 správne označenie žalovaného namiesto jeho pôvodného označenia v návrhu na začatie konania zo dňa 24.8.2011 v spojitosti s jeho doplnením zo dňa 23.11.2011 znie: Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach, Komenského 52, Košice. 26. Z výpovede svedkyne U.. I. Č. súd zistil, že svedkyňa je zamestnankyňou Obvodného úradu dopravy v Michalovciach, žalobkyňu pozná ako bývalú zamestnankyňu. Už v čase ukončenia služobného pomeru so žalobkyňou pracovala v Michalovciach. V čase, keď už bola zamestnaná na Obvodnom úrade v Michalovciach, jej žalobkyňa zatelefonovala, telefón zdvihol pán A. a cez kanceláriu oznámil, že volá pani Z.. Dal jej telefón, žalobkyňa sa jej pýtala, či sa pripojí k petícii, pán A. telefonát počul, keďže dvere v kancelárii, v ktorej sedel, boli otvorené. Následne sa jej pán A. spýtal, či spíše čestné prehlásenie o obsahu telefonátu so žalobkyňou, s čím súhlasila, keďže čo iné mala urobiť. 27. Z výpovede svedkyne A.. K. K. súd zistil, že svedkyňa je zamestnancom žalovaného. So žalobkyňou mali dobré vzťahy do doby, kedy sa narušili kvôli správaniu vedúceho. Vie, že žalobkyni bolo daných niekoľko upozornení na porušenie služobnej disciplíny. Vie, že jedno upozornenie bolo za podávanie žiadosti o vydávanie preukazov štátneho dozoru, kde pochybila, prišli na kontrolu z ministerstva. Ďalej mala zobrať notebook počas PN a vymazať z neho údaje, vyzývať zamestnancov na podpis petície na odvolanie prednostu, oznámiť Inšpektorátu práce, že organizácia nemá bezpečnostného technika. Vedomosť o tom mala z disciplinárnych konaní, keďže bola personalistka a zúčastnila sa ich. Osobne si myslí, že nie všetky skutky, pre ktoré bola upozornená na porušenie služobnej disciplíny boli preukázané a či išlo o závažné porušenia pracovnej disciplíny, to bol uhol pohľadu, rozhodol o tom vedúci služobného úradu. Pokiaľ ide o nesprávnu žiadosť o vydanie preukazu U.. D., myslí si, že to nebolo dôvodné, žalobkyňa bola uvedená do omylu zamestnávateľom, keďže pán D. mal byť prijatý na prácu, na ktorú ona požiadala o vydanie preukazu, neskôr mu bola pridelená iná práca. Nemyslí si, že bolo dôvodné upozornenie za vyzývanie na podpis petície, ona osobne sedela hneď vedľa žalobkyne, mala s ňou dobrý vzťah a ju nevyzývala na podpis petície a o existencii nejakej petície sa dozvedela až z disciplinárneho konania. Pokiaľ ide o vymazanie údajov z notebooku, v notebooku nemala žiadne aplikácie, mala vymazať dokumenty vo worde, či ich skutočne vymazala, o tom nemá vedomosť. Myslí si, že na nedostatok s bezpečnostným technikom mala upozorniť najskôr prednostu. Ona si myslí, že ho neupozornila. Myslí si, že vedúci služobného úradu postupoval voči všetkým zamestnancom rovnako. Predmetný prednosta viedol asi 40 disciplinárnych konaní, dvom až trom zamestnancom boli dané upozornenia, dve až tri, ostatným po jednom, s niektorými boli ukončené štátnozamestnanecké pomery. Za svoje 20 ročné pôsobenie personalistky sa nestretla s prípadom, že by za 7 dní bolo udelených 8 upozornení pre porušenie pracovnej disciplíny. Z výpovede svedka U.. O. G. súd zistil, že svedok je zamestnancom žalovaného. Pri výkone kontroly v apríli-máji 2011 konzultovala s ministerstvom dopravy s Jurajom Hudecom žalobkyňa, túto skutočnosť svedkovi oznámila. Dostal od žalobkyne mail, v ktorom mu oznamovala, že príde vyjadrenie z ministerstva a následne dostal mail z ministerstva. Sťažnosť pána D. prešetroval spolu so žalobkyňou. 28. Z výpovede svedka U.. O. D. súd zistil, že svedok je bývalý zamestnanec žalovaného. Žalobkyňa požiadala o vydanie preukazu pre neho ako kontrolóra, mal agendu pozemných komunikácií, v preukaze bola iná agenda, on si to nevšimol, dostal za to aj kárne opatrenie. V pracovnej náplni bol radca, neskôr odborný radca na odbore pozemných komunikácií. Služobný preukaz prevzal riaditeľ za Z. S.. Bolo mu povedané, že má neplatný preukaz, že vykonával zmätočné kontroly. Fyzicky agendu podľa zák. č. 725/2004 nevykonával. Možno ju mal na začiatku v opise práce, nikdy ju však fyzicky nevykonával. 29. Súd citoval §§ 8, 9 zák. č. 180/2013 o organizácii miestnej štátnej správy, §§ 70, 74 Zákonníka práce, zák. č. 311/2001 Z.z. účinný ku dňu 29.6.2011, §§ 1, 46, 60, 51, 120, 421 zák. č. 400/2009

Z.z. o štátnej službe a dôvodil, že druhého menej závažného porušenia služobnej disciplíny, na ktoré bola žalobkyňa upozornená, bolo za skutok - vedomé šírenie nepravdivej informácie o prednostovi a poškodenie jeho povesti. Žalovaný definoval toto porušenie služobnej disciplíny za menej závažné porušenie služobnej disciplíny podľa čl. 8 ods. 3 písm. i/. Tretie menej závažné porušenie služobnej disciplíny, na ktoré bola žalobkyňa upozornená malo byť za skutok - vedomé šírenie nepravdivej informácie o prednostovi, ktoré žalovaný považoval za menej závažné porušenie služobnej disciplíny podľa čl. 8 ods. 3 písm. i/ služobného poriadku. Štvrté upozornenie pre menej závažné porušenie služobnej disciplíny bolo upozornenie za skutok, nesplnenie úlohy pri vybavení sťažnosti pána D., nedodržanie zákona o sťažnostiach, žalovaný definoval tento skutok ako menej závažné porušenie služobnej disciplíny podľa čl. 8 ods. 1 písm. e/ služobného poriadku. Piatym upozornením pre menej závažné porušenie služobnej disciplíny bolo upozornenie za skutok - vydanie preukazu kontrolóra ŠOD U.. O. D. na inú činnosť, akú má uvedenú v opise štátnozamestnaneckého miesta, čím spôsobila, že výkon štátneho odborného dozoru U.. D. boli zmätočné. Žalovaný považoval tento skutok za menej závažné porušenie služobnej disciplíny podľa čl. 8 ods. 1 písm. e/ služobného poriadku. Šiestym menej závažným porušením služobnej disciplíny bolo upozornenie za skutok - odoslanie pošty v elektronickej forme odoslanej z MDV a RR SR adresovanej pánu prednostovi a pánu riaditeľovi Sedlákovi, ktorý následne odoslala tretej osobe napriek tomu, že bola oboznámená s materiálom o označení stupňa dôvernosti predmetného materiálu, žalovaný považoval tento skutok za menej závažné porušenie služobnej disciplíny v zmysle článku 8, ods. 1 písm. n/ služobného poriadku. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je neplatnosť okamžitého skončenia služobného pomeru súd, posudzoval platnosť okamžitého skončenia služobného pomeru v súlade s cit. zák. ust. 30. Nadobudnutím účinnosti zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov počnúc 1.10.2013 pôsobnosť obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja prešla na okresný úrad v sídle kraja. S poukazom na ust. § 9 ods. 5 a ods. 9 cit. zák. prešli práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja ako aj nároky zamestnancov vyplývajúci z prechodu práv a povinností podľa ods. 5 a 8 na ministerstvo, a preto súd dospel k záveru, že právnym nástupcom obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vo veci nárokov zo štátnozamestnaneckého pomeru je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil vstup Okresného úradu Košice do konania po nadobudnutí účinnosti zák. č. 180/2013 Z.z., preto súd pokračoval v konaní so žalovaným v 1.rade, právnym nástupcom pôvodného žalovaného t.j. MV SR a so žalovaným v 2.rade na základe návrhu žalobkyne. Žalovaný ukončil so žalobkyňou štátnozamestnanecký pomer okamžite z dôvodu 8 porušení služobnej disciplíny. Dve porušenia považoval za závažné porušenie služobnej disciplíny zo dňa 16.5.2011 a 6 za menej závažné porušenia služobnej disciplíny, pritom ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru okamžitým skončením upravuje § 51 zákona o štátnej službe, pričom s poukazom na ust. § 120 cit. zák. sa na štátnozamestnanecké pomery primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sú výslovne v tomto ustanovení uvedené. Medzi uvedenými ustanoveniami aj ust. § 70 Zák. práce, v zmysle ktorého musí okamžité skončenie pracovného pomeru mať písomnú formu, musí v ňom byť skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, musí byť doručené druhému účastníkovi, dôvod sa nesmie meniť. Súčasne musí byť v súlade s ust. § 74 Zák. práce s poukazom na ust. § 121 ods. 2 zák. o štátnej službe okamžité ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru prerokované so zástupcami zamestnancov a štátnozamestnanecký pomer musí byť ukončený v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa služobný úrad o dôvode dozvedel. 31. Predseda závodného výboru U.. D., potvrdil prerokovanie tejto žiadosti závodným výborom a to napriek skutočnosti, že v predmetný deň čerpal dovolenku, keďže z výpovede U.. Z. D. vyplýva, že tento bol predvolaný na disciplinárne konanie so žalobkyňou a bola mu doručená žiadosť o prerokovanie a jeho prítomnosť v práci dňa 29.6.2011 napriek tomu, že čerpal dovolenku, potvrdila aj svedkyňa K., ktorá uviedla, že vyhotovila žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia služobného pomeru so žalobkyňou, túto odovzdala U.. D., pred odovzdaním ju dala na podpis prednostovi, U.. D. podpísal listinu, pridal údaj beriem na vedomie a následne vyhotovila ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou, a s poukazom na takto zistený skutkový stav mal súd za preukázané, že bola splnená podmienka prerokovania okamžitého skončenia služobného pomeru so žalobkyňou so zástupcami odborov. 32. Dôvodom okamžitého skončenia služobného pomeru zo dňa 29.6.2011 mali byť dve závažné porušenia služobnej disciplíny, ktorých sa mala dopustiť na základe upozornenia zo dňa 16.5.2011 a 6 menej závažných porušení služobnej disciplíny, na ktoré bola upozornená šiestimi upozorneniami zo dňa 29.6.2011. Pre platnosť okamžitého ukončenia služobného pomeru podľa ust. § 51 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe bolo rozhodujúce, či sa žalobkyňa dopustila aspoň jedného závažného

porušenia pracovnej disciplíny v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pre ktoré by mohol zamestnávateľ ukončiť služobný pomer okamžite. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca, vyplývajúcim z pracovného pomeru, lebo je základnou a neodlučnou súčasťou riadenia spoločenských pracovnoprávnych vzťahov. Spočíva v plnení povinností, ktoré sú pre zamestnanca vymedzené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo príkazom či pokynom nadriadeného spoluzamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzít porušenia konkrétnych povinností, na spôsobenú škodu a pod. Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe pre účely skončenia služobného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením služobného disciplíny a závažným porušením služobného disciplíny. Porušenie služobného disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie služobného pomeru alebo pre výpoveď zo služobného pomeru .Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, cit. zákon nedefinuje a ani nevymedzuje, z akých hľadísk je potrebné pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie služobnej disciplíny je intenzita porušenia služobnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu služobných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca sa vyžaduje zavinené konanie, a to aj z nedbanlivosti, ktoré musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Za porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinnosti, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, z pracovnoprávnych predpisov, z pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej či pracovnej zmluvy, resp. pracovného poriadku. 33. Pokiaľ ide o menej závažné upozornenie na porušenie služobnej disciplíny zo dňa 29.6.2011, súd poukazuje, že všetky skutky, pre ktoré mala byť žalobkyňa upozornená dňa 29.6.2011 na porušenie služobnej disciplíny, boli porušeniami služobnej disciplíny podľa čl. 8 služobného poriadku 2/ marenie záznamov v notebooku, článok 8 ods. 1 písm. m/ - povinnosť ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený pred poškodením, stratou, zničením, zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho iba na oprávnené účely, 2. a 3. upozornenie tvrdenie nepravdivých údajov o prednostovi, t.j. 2 upozornenia na porušenie služobnej disciplíny, článok 8 ods. 3 písm. i/ štátny zamestnanec nesmie vedome šíriť a sprostredkovávať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo ostatných štátnych zamestnancov, 4/ nevybavenie sťažnosti pána D., porušenie povinností článok 8 ods. 1 písm. e/ - plnenie služobných úloh osobne, riadne a včas, 5/ porušenie - vyžiadanie preukazu činnosti kontroly pre U.. D. s nesprávnym opisom činností, článok 8 ods. 1 písm. e/ služobného poriadku a 6/ upozornenie - odoslanie pošty adresovanej prednostovi s označením dôverné ďalšej osobe § 8 ods. 1 písm. n/ povinnosť plniť ďalšie povinnosti podľa zákona. 34. Ak by aj bolo preukázané, že žalobkyňa sa dopustila uvedených 6 porušení služobnej disciplíny, všetky uvedené skutky by boli menej závažným porušením služobnej disciplíny, ktoré sú definované v článku 10 služobného poriadku ako porušenie služobnej disciplíny, pričom intenzitu porušenia služobnej disciplíny u daných skutkov sám žalovaný vyhodnotil ako menej závažné porušenie služobnej disciplíny a toto hodnotenie intenzity predmetných porušení zodpovedalo služobnému poriadku článku 10. Vzhľadom k tomu, že pre menej závažné porušenie služobnej disciplíny a to ani opakované resp. viacnásobné, nie je možné ukončiť so zamestnancom služobný pomer okamžite, aj ak by mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa dopustila uvedených menej závažných porušení služobnej disciplíny, žalovaný by nemohol v súlade s ust. § 51 zák. o štátnej službe ukončiť služobný pomer so žalobkyňou z uvedeného dôvodu. 35. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že niektoré z upozornení na menej závažné porušenie služobnej disciplíny boli dôvodné a niektoré boli nedôvodné, bez ohľadu na túto skutočnosť je odôvodnenosť upozornenia na menej závažné porušenie služobnej disciplíny v tomto konaní bezpredmetná. 36. Žalovaný považoval za závažné porušenie služobnej disciplíny 1/ že v pracovnom čase služobným telefónom obtelefonovávala zamestnancov úradu z dôvodu podnecovania zamestnancov na spísanie petície na odvolanie prednostu, 2/ že na podpis prednostovi úradu predkladala neúplné spisové

materiály, spisový obal nebol opatrený podpisom. Prvé porušenie žalovaný v 1.rade považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa článku 10 bod. a/ služobného poriadku a druhé závažné porušenie služobnej disciplíny podľa článku 10 bod. f/ služobného poriadku. Pokiaľ ide o prvý skutok, ktorý žalovaný považoval za závažné porušenie služobnej disciplíny a to, že v pracovnom čase služobným telefónom obvolávala zamestnancov z dôvodu podnecovania zamestnancov na spísanie petície na odvolanie prednostu z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa poprela, že by podnecovala zamestnancov na spísanie petície na odvolanie prednostu. Žalovaný predložil prehlásenie zo dňa 30.6.2011, ktoré spísala zamestnankyňa žalovaného U.. I. Č., v ktorom bolo uvedené, že pri kontrole prednostu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie U.. O. A. sa jej tento spýtal, či mu volala žalobkyňa, U.. I. Č. uviedla, že áno, chcela vedieť, kedy bol vydaný jej preukaz ŠOD, U.. Č. jej oznámila dátum, potom sa jej žalobkyňa spýtala, či sa pripojí k petícii na odvolanie U.. O. A., na čo odpovedala, nie. Svedkyňa U.. I. Č. vo svojej výpovedi uviedla, že v čase, keď jej telefonovala žalobkyňa, zdvihol telefón pán A., žalobkyňa sa jej pýtala, či sa pripojí k petícii, pán A. telefonát počul a spýtal sa jej, či spíše čestné prehlásenie o obsahu telefonátu so žalobkyňou. Z výpovede svedkyne A.. K. K. mal súd za preukázané, že sa domnievala, že upozornenie na vyzývanie na podpis petície nebolo dôvodné, keďže ona osobne sedela hneď vedľa žalobkyne, v tom čase s ňou mala dobrý vzťah, ktorý sa neskôr narušil z dôvodu správania sa vedúceho a ju osobne žalobkyňa nevyzývala na podpis petície, o existencii nejakej petície sa dozvedela až z disciplinárneho konania. Ani z výpovedí svedkov - zamestnancov žalovaného nebolo preukázané, že by mali vedomosť o existencii petície, prípadne o nabádaní žalobkyňou na podpis petície. Žalovaný nepredložil žiadnu petíciu na odvolanie U.. O. A. a okrem písomného prehlásenia zo dňa 30.6.2011 a výpovede I. Č. nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by žalobkyňa podnecovala aj iných zamestnancov na spísanie petície na odvolanie prednostu. Samotná svedkyňa U.. Č. uviedla vo svojej svedeckej výpovedi, že súhlasila so spísaním prehlásenia dňa 30.6.2011 na výzvu nadriadeného U.. O. A. so slovami „keďže, čo iné som mala robiť“. Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 6.5.2011 v telefonáte s U.. I. Č., ktorý iniciovala žalobkyňa za účelom zistenia čísla preukazu ŠOD, ktorú skutočnosť potvrdila svedkyňa Č., sa spýtala svedkyne, či sa pripojí k petícii na odvolanie U.. A.. V upozornení na porušenie služobnej disciplíny žalobca považoval za závažné porušenie služobnej disciplíny, že žalobkyňa služobným telefónom v pracovnom čase obtelefonovávala zamestnancov úradu z dôvodu podnecovania zamestnancov na spísanie petície. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa v pracovnom čase v rámci služobného telefonátu, ktorým zisťovala skutočnosti patriace do náplne jej práce sa svedkyne Č. spýtala, či sa pripojí k petícii. V konaní teda nebolo preukázané, že by žalobkyňa, tak ako je to uvedené v upozornení, mala obtelefonovať viacerých zamestnancov, keďže žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa mala vyzývať aj iných zamestnancov okrem svedkyne Č.. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa v rámci plnenia služobných povinností t.j. počas telefonického rozhovoru so svedkyňou Č. sa jej mala spýtať, či sa pripojí k petícii. Nebolo teda preukázané podnecovanie zamestnancov na spísanie petície. Žalovaný považoval za závažné porušenie služobnej disciplíny podľa článku 10 bod a/ výkon práce pre seba a iné osoby v služobnom čase. Súd má za to, že účelom ust. článku 10 bod a/ služobného poriadku závažné porušenie služobnej disciplíny, kde je uvedený výkon práce pre seba a iné osoby v služobnom čase, je potrebné chápať zákaz výkonu práce a inej činnosti pre seba, pre iné osoby mimo činnosti, ktoré sú obsahom náplne práce zamestnanca pre zamestnávateľa. Ak by aj bolo preukázané, že zamestnanec podnecoval ostatných zamestnancov na podpis petície, nešlo by o výkon práce pre seba a iné osoby v služobnom čase, keďže realizácia petičného práva nie je výkonom práce pre seba a iné osoby t.j. aj ak by bolo preukázané, že žalobkyňa v pracovnom čase služobným telefónom obtelefonovala zamestnancov úradu z dôvodu podnecovania na spísanie petície, nedopustila by sa závažného porušenia služobnej disciplíny podľa článku 10 bod a/, na ktoré bola upozornená. Súd poukazuje, že nemal za preukázané, že by žalobkyňa v služobnom čase, služobným telefónom obtelefonovala viacerých zamestnancov úradu tak ako to bolo uvedené v upozornení na porušenie služobnej disciplíny. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa nedopustila závažného porušenia služobnej disciplíny v zmysle vyššie uvedeného skutku. 37. Druhým závažným porušením služobnej disciplíny, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť a na ktoré bola upozornená dňa 16.5.2011 bolo, že predkladala prednostovi neúplné spisové materiály, keďže spisové obaly neboli opatrené jej podpisom. Žalovaný to považoval za závažné porušenie služobnej disciplíny podľa článku 10 bod f/ služobného poriadku, t.j. porušenie povinností, ktoré boli vedúcim štátnym zamestnancom označené ako významné alebo osobitne dôležité. Žalobkyňa nepoprela, že omylom opomenula podpísať dva spisové obaly predkladané prednostovi, uviedla, že predmetná úloha bola oznámená mailom asi týždeň predtým, pričom denne predkladala prednostovi niekoľko spisov.

Poprela, že by úloha podpisovať spisové obaly bola označená ako dôležitá, závažná, t.j. nebola označená jej dôležitosť, na potrebu opatrovať listiny podpisom nebola zvolaná žiadna schôdza, nebolo to oznámené na porade a úloha nebola uložená proti podpisu. Svedkyňa A.. K. K., personalistka uviedla, že osobne nebola prítomná na porade, na ktorej mala byť určená úloha parafovať podpis na obale v spisoch predkladaných prednostovi, nemá vedomosť o žiadnej listine, na základe ktorej by táto úloha bola označená ako závažná úloha, až následne pri prejednaní disciplinárneho previnenia žalobkyne sa dozvedela o tom, že malo ísť o závažnú úlohu, pričom jedinou listinou bol záznam o porade zo dňa 29.9.2010, ktorý ona nikdy nevidela. Svedkyňa U.. A. Š. uviedla, že bola účastná na porade, kde prednosta povedal, že všetky spisy je potrebné opatriť podpisom a svedkyňa oznámila zamestnancom mailom úlohu, nevedela, či táto úloha bola označená za zvlášť dôležitú alebo závažnú. Z čestného prehlásenia zo dňa 29.6.2011 podpísaného U.. Š. B., U.. Š. A. W. I.. B. A., zamestnankýň žalovaného mal súd za preukázané, že tieto prehlásili, že na porade dňa 29.10.2010 upozornil U.. O. A. všetkých prítomných na povinnosť zamestnancov parafovať každý spisový obal predložený prednostovi na podpis s tým, že čestné prehlásenie poskytujú z dôvodu, že z uvedenej porady nebola vyhotovená zápisnica. Žalovaný mailom z mailovej adresy A. Š., zamestnankyne žalovaného oznámil zamestnancom, medzi inými aj žalobkyni dňa 29.9.2010 o 7.56 hod., že materiály predkladané na podpis pánovi prednostovi je potrebné parafovať podpisom na spisový obal. 38. Na základe vyššie uvedeného mal teda súd za preukázané, že žalovaný stanovil povinnosť parafovať spisové obaly podpisom zamestnanca pred ich predložením prednostovi. Žalovaný uložil žalobkyni upozornenie pre závažné porušenie služobných povinností predloženie dvoch spisov prednostovi bez parafovania na obale ako závažné porušenie služobnej disciplíny podľa článku 10 bod f/ služobného poriadku s tým, že žalobkyňa mala porušiť povinnosť, ktorá bola vedúcim štátnym zamestnancom označená ako významná alebo osobitne dôležitá. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa predložila dva spisové obaly prednostovi bez parafovania, čím sa dopustila porušenia služobných povinností a to nerešpektovanie príkazov nadriadeného zamestnanca. Uvedený skutok však možno považovať iba za menej závažné porušenie služobnej disciplíny a to vzhľadom na svoju intenzitu a škodlivosť uvedeného porušenia, keďže takéto konanie súd považoval za zavinené konanie, ktorým žalobkyňa porušila povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého pomeru. 39. Keďže z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že povinnosť parafovať spisové obaly podpisom pod svojím menom bola uložená ako významná alebo osobitne dôležitá, porušením tejto povinnosti sa žalobkyňa nedopustila závažného porušenia služobnej disciplíny a to ani v zmysle služobného poriadku žalovaného, ktorý za závažné porušenie služobnej disciplíny považuje také konanie, ktorého škodlivosť je zvýšená vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakovanie služobného previnenia alebo inú priťažujúcu okolnosť, je neplatné skončenie služobného pomeru. 40. Súd vyhovel návrhu žalobkyne voči žalovanému v 1.rade, ktorý je právnym nástupcom pôvodného zamestnávateľa žalobkyne. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil pristúpenie Okresného úradu Košice do konania ako žalovaného v 2.rade, pričom súd mal za preukázané, že žalobkyňa nie je v právnom vzťahu so žalovaným v 2.rade, keďže právnym nástupcom pôvodného zamestnávateľa je žalovaný v 1.rade, súd v celom rozsahu návrh t.j. aj návrh na náhradu mzdy voči žalovanému v 2.rade zamietol ako nedôvodný. Nárok žalobkyne na náhradu mzdy voči žalovanému v 1.rade súd vylúčil na samostatné konanie v súlade s ust. § 113 O.s.p., v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania. 41. V podanom odvolaní žalované Ministerstvo vnútra SR podľa obsahu odvolania žiadalo napadnutý rozsudok zrušiť. V odvolaní žalovaný namietal, že súd v rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o prvý skutok, ktorý žalovaný považoval za závažné porušenie služobnej disciplíny, a to, že v pracovnom čaše služobným telefónom obvolávala zamestnancov z dôvodu podnecovania zamestnancov na spísanie petície na odvolanie prednostu, z vykonaného dokazovania má za preukázané, že žalobkyňa poprela že by podnecovala zamestnancov na spísanie petície na odvolanie prednostu. Súd taktiež v rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa v pracovnom čase v rámci služobného telefonátu, ktorým zisťovala skutočnosti patriac do náplne jej práce sa svedkyne U.. Č. spýtala, či sa pripojí k petícii. K uvedenej skutočnosti chceme uviesť, že aj súd v rámci dokazovania zistil a sám uviedol, že sa žalobkyňa svedkyne U.. Č. spýtala, či sa pripojí k petícii na odvolaní prednostu. Nesúhlasíme s tvrdením súdu, a to, že z vykonaného dokazovania mal za preukázaní že žalobkyňa v pracovnom čase v rámci služobného telefonátu, ktorým zisťovala skutočnosti patriace do náplne jej práce spýtala svedkyne U.. Č. či sa pripojí k petícii, nakoľko žalovaný nepovažuje petíciu na odvolanie svojho vedúceho služobného úradu (prednostu) ako náplň pracovnej činnosti. Žalovaný považuje skutočnosť, že sa žalobkyňa svedkyne U.. Č.W. spýtala v rámci plnenia svojich „pracovných

povinností" na číslo preukazu štátneho odborného dozoru, len za „zámienku" nakoľko aj sám súd v rozsudku (str. 11) uviedol, že práve žalobkyňa viedla evidenčnú knihu preukazov štátneho odborného dozoru a keďže evidenčná kniha preukazov sa vedie v rozsahu: dátum vydania preukazu, číslo preukazu a pod., žalobkyňa túto vedomosť mala. Nesúhlasíme tiež s tvrdením súdu, že ani z výpovedí svedkov zamestnanca nebolo preukázané, že by mali vedomosť o existencii petície, nakoľko súd túto skutočnosť zisťoval len u svedkov, ktorých navrhla žalobkyňa za účelom zistenia iných skutočností a ktorí všetci boli zamestnancami žalovaného (resp. sú) a miesto ich výkonu práce bolo na jednej chodbe s prednostom, voči ktorému žalobkyňa už vtedy písala sťažnosti na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „MDVRR SR") a títo zamestnanci nedostali zo strany prednostu žiadne upozornenia na porušenie služobnej disciplíny, nepísali voči prednostovi sťažnosti, alebo neboli prednostom preložení na iné služobné miesto, teda je logické, že by sa práve ich na túto skutočnosť neopýtala. Ďalej uvádzame, že z výpovede svedkov (viď zápisnice z pojednávaní) - výpoveď U.. Š. a jej odpoveď na to, prečo si myslí, že žalobkyňa oslovila práve U.. Č. na pridanie sa k petícii na odvolanie prednostu, tá uviedla, že preto, lebo prednosta tesne predtým preložil U.. Č. z Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach na iné miesto výkonu práce, a to na Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Michalovciach a preto si možno žalobkyňa myslela, že sa k nej „pridá". Ako žalovaný by sme chceli poukázať najmä na skutočnosť, že toto prehlásenie U.. Č. zo dňa 30.6.2011. bolo spísané na účely prešetrenia sťažností žalobkyne, ktoré boli adresované MDVRR SR a smerovali voči prednostovi úradu a v ktorých obsahu uviedla aj skutočnosti o petícii. U.. Č. prehlásenie zo dňa 30.06.2011 teda spísala z dôvodu, že MDVRR SR prešetrovalo sťažnosti, ktoré spísala sama žalobkyňa. Zároveň chceme poukázať na skutočnosť, že súd sa nevysporiadal ani s výsledkom prešetrenia sťažnosti MDVRR SR, kde bolo v zápisnici o prešetrení sťažnosti uvedené, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu podľa článku 10 písm. a) služobného poriadku (prvý skutok

- závažné porušenie pracovnej disciplíny), v ktorej bolo uvedené, že žalobkyňa v pracovnom čase a za peniaze zamestnávateľa obvolávala zamestnancov úradu za účelom získania podpory na odvolanie prednostu a konala tak v rozpore s ust. § 60 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z.z.") a prešetrením bolo zistené a zdokumentované (prehlásenie U.. Č.), že sťažovateľka aktivity súvisiace s petíciou vykonávala i keď to popiera, petícia síce spísaná nebola, avšak žalobkyňa o nej minimálne uvažovala. Ďalej chceme uviesť, že je neprípustné, aby štátny zamestnanec v pracovnom čase, služobným telefónom vykonával akúkoľvek prácu pre seba - teda prácu, ktorá nesúvisí s výkonom jeho opisu činnosti, nie to ešte aktivitu súvisiacu s podpisovaním petície na odvolanie prednostu. Nesúhlasíme so záverom súdu, že tým, že v upozornení bolo uvedené, že žalobkyňa obtelefonovávala zamestnancov úradu a žalovaný predložil len jedno prehlásenie U.. Č., nedošlo zo strany žalobkyne k žiadnemu podnecovaniu na spísanie petície, nakoľko sám súd vo svojom rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania má za preukázané, že žalobkyňa v rámci plnenia služobných povinností sa svedkyne mala spýtať, či sa pripojí k petícii. Predmetom daného upozornenia na porušenie služobnej disciplíny zo strany žalovaného vôbec nebol podstatný počet zamestnancov, ktorých žalobkyňa oslovila a ani tento presný počet žalovaný nezisťoval, ale to, že štátny zamestnanec v pracovnom čase a s pracovnými prostriedkami (služobným telefónom) vykonával prácu, ktorá nesúvisí s výkonom jeho opisu činnosti a nie prácu pre seba resp. iné osoby. Nevieme si vysvetliť tvrdenie súdu, že uvedený skutok sa nemôže podľa jeho názoru považovať za závažne porušene disciplíny v zmysle článku 10 bod a) služobného poriadku žalovaného nakoľko súd v jednom rozsudku tvrdí, že za výkon práce pre seba a iné osoby, považuje akúkoľvek činnosť, ktorá netvorí opis činnosti štátneho zamestnanca a následne hneď uvedie, že z vykonaného dokazovania má za to, že žalobkyňa v služobnom čase, služobným telefónom v rámci plnenia pracovnej činnosti sa spýtala inej štátnej zamestnankyne, či sa nepripojí k petícii a považuje to za realizáciu petičného práva a nie ako výkon práce pre seba, resp. iné osoby. Žalovaný konštatuje, že súdu bol predložený opis činnosti žalobkyne a jeho obsah netvorí výkon ani realizácia petičného práva. Chceme poukázať na fakt, že tento „interný predpis" - služobný poriadok žalovaného, a to konkrétne článok 10 bod a/ je v súlade so zákonom o štátnej službe č. 400/2009 Z.z., kde je v § 60 ods. 1 písm h) uvedené, že štátny zamestnanec je povinný vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s jeho opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta. Zároveň chceme uviesť, že tvrdenie súdu, že ak by sa aj žalobkyňa dopustila toho, že by obvolávala zamestnancov na spísanie petície, nedopustila by sa týmto konaním závažného porušenia služobnej disciplíny podľa článku 10 bodu a/ služobného poriadku, na ktoré bola upozornená, považujeme za neprípustné, nakoľko žalovaný túto „činnosť" považoval za výkon práce pre seba (nakoľko sa nejednalo vôbec o prácu súvisiacu s opisom jej činnosti) a takýto „postih" aj mal obsiahnutý vo svojom internom služobnom poriadku. Považujeme vysvetlenie súdu ohľadne tohto závažného porušenia služobnej disciplíny za absolútne nezrozumiteľné

a nejasné. Rovnako nesúhlasíme s tvrdením súdu, že druhé závažné porušenie služobnej disciplíny považuje iba za menej závažné porušenie služobnej disciplíny vzhľadom na svoju intenzitu a škodlivosť uvedeného porušenia, nakoľko sám súd v rozsudku uviedol (str. 35), že zákon č. 400/2009 Z z. pre účely skončenia služobného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením služobnej disciplíny a závažným porušením služobnej disciplíny, ale tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca nedefinuje a ani nevymedzuje, z akých hľadísk je potrebné pri ich posudzovaní vychádzať a taktiež máme za to, že súd vôbec nevysvetlil a len skonštatoval, že tento skutok považuje za menej závažné porušenie služobnej disciplíny. Máme za to, že súd neúplne zistil skutkový stav, keď uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že táto úloha nebola uložená ako významná alebo osobitne dôležitá, nakoľko to vyplýva z čestného prehlásenia osôb, ktoré sa tejto prvej porady prednostu zúčastnili, taktiež z výpovede svedkov a hneď po skončení porady následne aj mailom všetkým zamestnancom od sekretárky prednostu, v ktorom to bolo následne ešte zdôraznené. Ďalej máme za to, že svedkyňa U.. Š. uviedla na otázku „prečo vyžadoval nový prednosta podpisovať spisové obaly", že prednosta bol nový, nepoznal všetkých zamestnancov a on podpisoval ako vedúci všetky dokumenty vychádzajúce z úradu, preto vyžadoval, aby ten zamestnanec, ktorý daný dokument (spis) vypracoval, ho aj podpísal. Chceme zdôrazniť, že túto úlohu prednosta uložil na prvej porade, hneď po svojom nástupe na funkciu a žalobkyňa v danom čase nemala uložené žiadne upozornenie na porušenie služobnej disciplíny. Namietame aj skutočnosť, že súd sa nevysporiadal a nevyjadril k tomu, že tento skutok - druhé závažné porušenie služobnej disciplíny prešetrovalo v rámci sťažnosti, ktorú opätovne podala žalobkyňa aj MDVRR SR, odbor kontroly, štátneho dozoru a dohľadu a v zápisnici o prešetrení sťažnosti bolo skonštatované, že k takémuto pochybeniu zo strany žalobkyne naozaj došlo (žalobkyňa to aj sama priznala), avšak jej námietka, že táto pracovná povinnosť nebola nikdy zdôraznená, napr. zápisom z porady, ako významná, je relevantná. MDVRR SR, odbor kontroly, štátneho dozoru a dohľadu uviedlo, že zistili, že o tejto skutočnosti prednosta hovoril na prvej porade, z ktorej však neexistuje zápisnica, len čestné prehlásenie zamestnancov úradu o uložení tejto úlohy. K danej veci sme uviedli, že všetky zápisy z porád (či už za tohto prednostu alebo predchádzajúcich) spracovávala a viedla práve žalobkyňa. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že MDVRR SR ako prešetrujúci orgán taktiež potvrdilo, že prednosta môže určovať úlohy, ktoré považuje za významné a osobitne dôležité a že bol vypracovaný zápis potvrdzujúci túto skutočnosť. Máme za to, že súd na základe dokazovania aj dospel k záveru, že zo strany žalobkyne naozaj došlo k porušeniam služobnej disciplíny, za ktoré jej boli uložené upozornenia za menej závažnej porušenie služobnej disciplíny aj to, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniam služobnej disciplíny, za ktoré jej bolo uložené upozornenie za závažné porušenie služobnej disciplíny, ale nesúhlasíme s tým, že súd skutky, ktoré žalovaný považoval za závažné porušenia služobnej disciplíny klasifikoval ako menej závažné porušenia služobnej disciplíny bez toho, aby to nejako významne zdôvodnil - vysvetlil. Záverom chceme uviesť, že žalovaný uložil žalobkyni upozornenie na porušenie služobnej disciplíny za závažné porušenie služobnej disciplíny dňa 16.5.2011, v rámci ktorého bol právny postih - odobratie osobného príplatku a zároveň bola upozornená na možnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ale štátnozamestnanecký pomer s ňou ukončil až 29.06.2011, na základe ďalších šiestich upozornení na porušenie služobnej disciplíny za menej závažné porušenia. Týchto 6 upozornení na porušenie služobnej disciplíny (z 27.6.2011 a 29.06.2011) za skutky, ktoré žalobkyňa spáchala v priebehu cca pol roka, jej dal žalovaný takýmto spôsobom z dôvodu, že žalobkyňa bola viackrát práceneschopná a nastúpila až v uvedenom čase. 42. Vo vyjadrení k odvolaniu právna zástupkyňa žalobkyne Odvolanie žalovaného v 1. rade zo dňa 14.04.2016 proti rozsudku Okresného I sp. zn. 40C/267/2011 zo dňa 27. januára 2016, v ktorom sa určuje, že okamžité štátnozamestnaneckého pomeru dané žalovaným v 1. rade žalobkyni dňa : neplatné a štátnozamestnanecký pomer trvá, nárok voči žalovanému v 2. ra rozsahu zamieta a nárok žalobkyne o náhradu mzdy voči žalovanému v 1. rade samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania, podľa názoru žalobkyne sú pochybnosti, či došlo k jeho podaniu a podpísaniu subjektom oprávneným, resp. splnomocneným, či v danom prípade absentuje, resp. označenie služobného úradu (štatutárneho orgánu ) s uvedením podpisovej doložky. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie ČI. 17 Nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej 39/2015 zo dňa 30.3.2015 v znení neskorších zmien a doplnkov, z ktorého c vyplýva, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky navonok zastupuje minister a v rozsahu poverenia a splnomocnenia ministrom štátny tajomník ministerstva a vedúci úradu ministerstva. V rozsahu vymedzenom ministrom, štátnym tajomníkom a vedúcim služobného úradu ministerstva zastupujú ministerstvo riadite ministerstva. V rozsahu vymedzenom riaditeľom útvaru ministerstva môžu ministerstvo tiež zastúpiť riaditelia organizačných zložiek útvarov ministerstva. Rovnako vyvoláva podľa názoru žalobkyne pochybnosti právne zastúpenie žalovaného v 1. rade aj v

súvislosti so zákonnosťou, platnosťou a účinnosťou poverenia č.: KM-OPS-305-090/2013 bez uvedenia dátumu jeho vyhotovenia. Odhliadnuc od uvedeného žalobkyňa považuje za potrebné poukázať aj na súvisiace s prerokovaním skončenia štátnozamestnaneckého pomeru s príslušným zamestnancov podľa judikatúry NS SR v tom zmysle, že pokiaľ Zákonník platnosť skončenia pracovného pomeru na jeho prerokovanie s príslušným zamestnancov, je potrebné, aby došlo k výmene názorov a dialógu medzi zamestnancov a zamestnávateľom. Keďže sa vyžaduje prerokovanie, i informovanie, t. j. poskytnutie údajov zamestnávateľom predsedovi závodného výboru odborovej organizácie, nakoľko v danom prípade je príslušným na prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so zamestnávateľom závodný výborom organizácie ako kolektívny orgán. Keďže v čase doručenia okamžitého štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyni ešte nebola splnená zákonná prerokovania z dôvodu, že neuplynulo 10 dní od doručenia písomného okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zástupcovi zamestnancov, z uvedených dôvodov preto nemohlo dôjsť k jeho platnému prerokovaniu, nie je možné za platný považovať prejav žalovaného v 1. rade smerujúci k ukončeniu pomeru žalobkyne. 43. Odvolací súd so zreteľom na doterajšiu právnu procesnú úpravu do 1. júla 2016 vychádzal z ust. § 470 ods. 1 CSP, lebo ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 44. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 45. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 46. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 47. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 48. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval

(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 49. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 50. Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 51. K týmto dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva: Je treba sa konkrétne vyjadriť ešte k odvolacím dôvodom, lebo aj keď sú nepomenované, bol to uplatnený zo strany žalovaného odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a § 365 ods. 1 písm. h) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (nesprávne vyhodnotenie dôkazov vzhľadom k intenzite porušenia pracovnej disciplíne žalobkyne). 52. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalovaný síce považoval za závažné porušenie služobnej disciplíny, že žalobkyňa v pracovnom čase služobným telefónom obvolávala zamestnancov z dôvodu podnecovania zamestnancov na spísanie petície na odvolanie prednostu, z vykonaného dokazovania však toto nevyplýva, lebo súd prvej inštancie ani nemal za preukázané, aby žalobkyňa v služobnom čase služobným telefónom obtelefonovala viacerých zamestnancov úradu tak ako bolo uvedené v upozornení na porušenie jej služobnej disciplíny, teda žalobkyňa sa nedopustila závažného porušenia služobnej disciplíny podľa tohto skutku, čo bolo aj potvrdené výpoveďou svedkyne U.. Č. (bolo len preukázané, že žalobkyňa sa pýtala telefonicky v pracovnom čase p. Č., či sa pripojí k petícii). Druhé závažné porušenie služobnej disciplíny podľa upozornenia žalovaného zo dňa 16.5.2011 sa malo konať pri činnosti, že žalobkyňa predkladala prednostovi neúplné spisové materiály, keďže spisové obaly neboli opatrené jej podpisom. Aj keď prednosta z mailovej adresy A. Š., zamestnankyne žalovaného oznámil zamestnancom, aby okrem iného aj teda žalobkyni dňa 29.9.2010, že materiály predkladané na podpis pánovi prednostovi je potrebné parafovať podpisom na spisový obal, teda bola stanovená povinnosť parafovať spisové obaly podpisom zamestnanca pred ich predložením prednostovi, a za dva spisy malo byť uložené porušenie pracovnej disciplíny žalobkyni (služobná disciplína porušená podľa čl. 10 bod f) Služobného poriadku), pričom táto činnosť vedúceho štátneho zamestnanca bola označená ako významná alebo osobitne dôležitá, žalobkyňa však predložila dva spisové obaly prednostovi bez parafovania, čím sa nemohla dopustiť závažného porušenia služobnej disciplíny, lebo ide len o menej závažné porušenie služobnej disciplíny so zreteľom na jeho intenzitu a škodlivosť vo vzťahoch pracovného prostredia, v ktorom bola zamestnaná žalobkyňa a aj škodlivosť uvedeného porušenia, keďže takéto konanie súd prvej inštancie považoval aj za zavinené konanie, ktorým žalobkyňa porušila povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého pomeru. 53. K samotnému porušeniu pracovnej disciplíny je treba uviesť, že za porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z felektívnej, či pracovnej zmluvy, resp. z pracovného, alebo služobného poriadku. Zamestnávateľ toto môže uplatniť len v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď toto porušenie zistil (pri výpovedi je iná objektívna lehota). Je však vždy úlohou súdu prvej inštancie, aby v prípade sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, t.j. pri okamžitom skončení pracovného pomeru (výpovedi) vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru následne rozhodol o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je možné obmedzovať žiadny súd konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie súd do úvahy len špecifiká konkrétneho prípadu prejednávanej veci, konkrétneho sporu, súd nemôže byť pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku napríklad hodnotí určité konanie svojho zamestnanca (alebo v inom služobnom predpise). 54. Závažné porušenie pracovnej disciplíny môže byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, túto intenzitu porušenia pracovnej disciplíny podľa ustálenej súdnej praxe, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, nezakotvuje, avšak celé toto konanie môže posúdiť len súd prvej inštancie alebo vo všeobecnosti súd. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu, musí sa však prihliadať nielen k osobe zamestnanca, k jeho pracovnej pozícii, ktorú zastáva, k miere zavinenia, spôsobu porušenia pracovnej disciplíny, ale aj k času a situácii, v ktorom došlo

k porušeniu pracovnej disciplíny, zamestnávateľ však môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny aj vo svojom služobnom predpise. Súd musí byť však nestranný, pri rozhodovaní o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne viazaný takýmto vymedzením zo strany zamestnávateľa. 55. Obvykle podľa ustálenej praxe pri naplnení tejto skutkovej podstaty bude častejšie toto porušenie súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny základných právnych (pracovných) povinností zamestnanca formulovaných v § 81 Zák. práce, zavinené porušenie pracovnej disciplíny však musí byť preukázané zo strany zamestnávateľa aspoň z nedbanlivosti (tieto porušenia môžu vyplývať tak zo všeobecne záväzných právnych predpisov ako aj z vnútorných predpisov zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy alebo z kolektívnej zmluvy, pričom zamestnanec môže porušiť pracovnú disciplínu aj na pracovnej ceste, v služobnom aute, ak toto porušenie súvisí s výkonom práce v pracovnom pomere.). 56. Je treba uviesť, že okamžite skončiť pracovný pomer je oprávnený nielen zamestnávateľ, ale aj zamestnanec (komentár a judikatúra k § 98 Zák. práce). 57. Podľa čl. 2 Zák. práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. 58. Je treba doplniť, že v odbornej literatúre (, komentár Prof. JUDr. Heleny Barancovej, DrSc., IV. vydanie 2015, str. 64 - 70) sa popisuje zneužitie práva v súvislosti so zásadou contra bonos mores, ktorú je možné chápať viac objektívne, lebo zásadne sa nevyžaduje, aby si konajúci bol vedomý toho, že koná v rozpore s dobrými mravmi. Totiž nie každé správanie sa oprávneného subjektu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je aj zneužitím práva. Každé zneužitie práva je správaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Preto bol aj zakotvený zákonný príkaz vykonávať subjektívne práva i právne povinnosti v súlade s dobrými mravmi, lebo to má právny zmysel popri všeobecnom zákaze zneužitia práva. Pojem zneužitie práva veľmi úzko súvisí s obsahovým ohraničením subjektívneho práva. Pojem šikana (mobing) je jednou z foriem zneužitia práva v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, zatiaľ ani iný pracovnoprávny predpis nevymedzuje pojem šikana, či šikanovanie. Mobing predstavuje aj protiprávne konanie, ktorého nie všetky znaky napĺňajú pojem šikany. Podľa českej judikatúry šikana predstavuje porušenie právnych povinností zamestnávateľa a za splnenie ďalších predpokladov zakladá zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktoré zamestnancovi spôsobili porušením právnej povinnosti v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene. Je jasné, že mobing je negatívny proces v pracovnom prostredí, v ktorom sa opakujú deštruktívne úkony rôzneho druhu, môžu trvať aj dlhšie obdobie a smerujú voči jednotlivcovi. 59. Ďalší nový odborný termín bosing vyjadruje situáciu, ak k mobingu dochádza zo strany nadriadených zamestnancov voči podriadeným zamestnancom. Ide o zastrašovanie a znižovanie dôstojnosti zamestnanca alebo zamestnancov zo strany nadriadeného. 60. V konkrétnej súdenej veci odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalobkyne išlo o porušenie dobrých mravov vo vzťahu k správaniu sa k nadriadenému prednostovi obvodného úradu, a taktiež z jeho strany k takémuto istému porušeniu vo vzťahu k žalobkyni. 61. Pri bosingu sa popisuje v literatúre a nazýva taký nadriadený zamestnanec agresorom, ktorý sa snaží o udržanie moci a jeho cieľom je narušiť pracovnú atmosféru a chuť zamestnanca do práce, aby zdôrazňoval svoje hierarchické postavenie alebo aby zamestnanec odišiel dobrovoľne bez toho, aby mu mala byť vyplatená finančná kompenzácia, aj stalking môže byť formou mobingu, ktorý sa vyznačuje častým telefonickým terorom, vyhrážaním sa alebo verejným slovným napádaním. 62. Chairing (boj o stoličku), táto forma mobingu sa uskutočňuje medzi vedúcimi zamestnancami v boji o vysoké pracovné pozície. Tzv. stafing označuje šikanovanie nadriadeného zamestnanca zo strany podriadených zamestnancov. 63. Napokon defaming je neférový a otvorený útok na povesť a dobré meno človeka alebo skupinu osôb, ktorý sa prejavuje ohováraním, zosmiešnením, znevažovaním, očiernením a hanobením (sú aj iné formy šikany, napr. kyberšikana - mobing Hightech, str. 69 použitej odbornej literatúry). 64. Podľa ustálenej súdnej praxe správanie smerujúce k zákonom predpokladanému výsledku nie je zneužitím výkonu práva, aj keď jeho vedľajším právnym následkom je vznik majetkovej, prípadne nemajetkovej ujmy na strane ďalšieho účastníka právneho vzťahu. Za zneužitie výkonu práva treba považovať iba také správanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktorý je aj v rozpore s ustálenými dobrými mravmi a vedené priamym úmyslom spôsobiť ujmu inému účastníkovi (Cdo/992/99, SJ/126/2000). 65. V riešenej veci aj keď išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi tak zo strany nadriadeného žalobkyne ako aj z jej strany nie je dôvodná odvolacia námietka, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal a nevyjadril k tomu, že tento skutok - druhé závažné porušenie služobnej disciplíny prešetroval v rámci

sťažnosti sa, ktorú opätovne podala žalobkyňa aj MDDR SR, odbor kontroly, štátneho dozoru a dohľadu a v zápisnici o prešetrení sťažnosti bolo skonštatované, že k takému pochybeniu zo strany žalobkyne naozaj došlo, lebo to žalobkyňa aj sama priznala. Námietka, že táto pracovná povinnosť nebola nikdy zdôraznená, napr. zápisom z porady, je relevantná. Odbor kontroly štátneho dozoru a dohľadu uviedol, že zistili, že o tejto skutočnosti prednosta hovoril na prvej porade, z ktorej však neexistuje zápisnica len čestné prehlásenie zamestnancov úradu o uložení tejto úlohy; z uvedeného je zrejmé, že odvolateľ si pletie a zamieňa dôkazné bremeno zo strany žalovaného, „neexistuje zápisnica, len čestné prehlásenie zamestnancov úradu o uložení tejto úlohy“, účelovo hodnotí v prospech jednostranného úkonu ohľadne okamžitého skončenia pracovného pomeru tak konanie svojich zamestnancov so zreteľom na pochybenia zo strany žalobkyne, ku ktorým sa mala priznať, avšak nemožno ani obísť to, že žalovaný v odvolaní neponúka žiadne dôkazy, teda považuje doteraz zistený skutkový stav a skutkový materiál za úplný. 66. Odvolací súd musí súhlasiť s tvrdením žalovaného v odvolaní, že je neprípustné, aby štátny zamestnanec v pracovnom čase, služobným telefónom vykonával akúkoľvek prácu pre seba - teda prácu (nadprácu), ktorá nesúvisí s výkonom jeho popisu činností, nieto ešte aktivitu súvisiacu s podpisovaním petície na odvolanie prednostu, odvolací súd k tomuto poznamenáva, že je tradíciou na Slovensku v súvislosti so spisovaním petícií, avšak až v určitom období, t.j. po roku 1989, ale ani tento úmysel alebo uvažovanie (str. 2 druhý, tretí odsek odvolania žalovaného, že o tom minimálne uvažovala žalobkyňa, poznámka odvolacieho súdu), nemožno hodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny so zreteľom na hodnotenie porušenia pracovnej disciplíny súdom prvej inštancie. 67. S poukazom na ustálenú súdnu prax, porovnaj uznesenie NS SR 7Cdo/117/2014 z 23.5.2014, je treba rozsudok súdu prvej inštancie ako rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci považovať za zákonné a spravodlivé, lebo ako také nemôže byť totožné s očakávaniami a predstavami stranou sporu (predtým účastníka konania), ale z hľadiska odôvodnenia musí rozsudok mať určité parametre a spĺňať určité limity zákonného rozhodnutia. 68. Odvolací súd hodnotí odvolanie žalovaného ako neopodstatnené, rozsudok ako vecne správny potvrdil, súd prvej inštancie jednoznačne, zrozumiteľne a logicky vysvetlil z akých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal vzhľadom na zistený skutkový stav, vec správne právne posúdil a konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom musia tvoriť jeden celok, a preto aj v nadväznosti na odvolacie konanie, je určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, ktoré konanie v odvolacom konaní vytvára ich kompletizujúcu jednotu, takýto prístup podľa ustálenej judikatúry reflektuje aj napokon citovaná judikatúra ESĽP (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku 1997, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - VIII. časť, sťažnosť č. 20772, podobne Higinsová a ďalší proti Francúzsku, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). 69. Odvolací súd s poukazom na odvolanie podľa I. Hlavy, ustanovenia § 355 až 362 vrátane, zák. č. 160/2015 Z.z. (CSP) považuje odvolanie Ministerstva vnútra SR proti všetkým výrokom rozsudku v časti III. výroku (nárok žalobkyne o náhradu mzdy voči žalovanému v 1. rade bol vylúčený na samostatné konanie) za také odvolanie proti tomuto výroku ako aj výroku, ktorým nárok voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu bol zamietnutý, ktoré nemožno podať, lebo v súvislosti s prípustnosťou odvolania podľa § 355 ods. 2 v spojení s § 359 odvolanie môže podať len strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, a absolútne sa druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie netýka žalovaného MV SR a ani nevznikla žiadna ujma žalovanému, čo do odvolania proti tretiemu výroku rozsudku. 70. Preto s poukazom na uvedené odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného v uvedenej časti a na trovy odvolacieho konania podľa § 396 v plnej výške má právo žalobkyňa ako úspešná strana v odvolacom konaní. 71. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.