Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/318/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej, v právnej veci žalobkyne W. Q., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. O. N.R., N. XXXX/X, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v spore o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách o spotrebiteľskom úvere, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 31. 05. 2016 č.k. 36/130/2016-27 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha určenia neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzavretých medzi sporovými stranami č. XXXXXXXXX E. X. XX. XX. XXXX F. Č.. XXXXXXXXX E. X. XX. XX. XXXX.

2. Okresný súd Košice I (ďalej iba "súd prvej inštancie") uznesením z 31. 05. 2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi žalobkyne Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, so sídlom Bocatiova 1, Košice, povinnosť predbežne sa zdržať vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy iných príjmov zo dňa XX. XX. XXXX, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX a na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 18. 09. 2015, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 13. 08. 2015 a 18. 09. 2015 a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX E. X. XX. XX. XXXX a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX E. X. XX. XX. XXXX. Ďalším výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil podľa § 102 ods. 1 O.s.p., § 75 ods. 1 a 9 O.s.p. a § 76 ods. 2 a 4 O.s.p. Uviedol, že nariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený a je osvedčený záver, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Poukázal aj na ďalšie predpoklady predbežného opatrenia. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti jej zamestnávateľovi zdržať sa predbežne výkonu zrážok zo mzdy podľa dohôd o zrážkach zo mzdy, ktorých neplatnosti sa domáha žalobou vo veci samej. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ako i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Súd prvej inštancie sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 4 O.s.p. Navyše uviedol, že uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti

formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, na základe neprijateľných klauzúl, resp. možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. V tomto prípade ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka a dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie mal za to, že takýto inštitút sa dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a s článkom VII. Ústavy SR. Poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či vyjednávacej pozície. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a príslušenstva. U žalobkyni sú už vykonávané zrážky zo mzdy, existuje tu teda obava, že žalovaný naplnil zásah do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, čo je neprípustné. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

4. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhuje, aby odvolací súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Žalovaný je toho názoru, že na vydanie predbežného opatrenia neboli naplnené predpoklady. Je toho názoru, že žalobca spolu s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Čo sa týka samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, táto bola podľa názoru odvolateľa uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka (OZ) v súlade s právnymi predpismi písomne ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný má za to, že dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a boli poukazované na účet veriteľa, pričom zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ust. § 551 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola obsiahnutá na samostatnom dokumente a predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si ju preštudovať a následne potvrdiť jej prijatie svojím podpisom. Žalovaný dáva do pozornosti, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov. Možnosť veriteľa zabezpečiť pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Dohoda predstavuje dokument v súlade so zákonom č. 281/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, kde zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal existenciu hroziacej ujmy a neosvedčil potrebu predbežného opatrenia. Je práve opačného názoru, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma, ako jej realizovaním. Odvolateľ je toho názoru, že na vydanie predbežného opatrenia neboli naplnené predpoklady. Keďže nepovažuje za oprávnený nárok na predbežné opatrenie, nesúhlasí ani s úhradou súdneho poplatku za jeho nariadenie.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

6. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.). Odvolanie proti uzneseniu bolo prijaté rovnako za účinnosti O.s.p. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods. 1 . Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 veta prvá .

7. Podľa § 471 ods. 1 predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

8. Podľa § 324 ods. 1, 3 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 neodkladným opatrením môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak jej obava, že exekúcia bude ohrozená. V súlade s ust. § 325 ods. 2 možno ukladať povinnosť neodkladným opatrením strane. Podľa § 60 stranami sú žalobca a žalovaný.

10. Z uvedeného vyplýva, že od účinnosti Civilného sporového poriadku je možné v prebiehajúcom sporovom konaní uložiť povinnosť neodkladným opatrením iba sporovej strane. Súd prvej inštancie však rozhodol o predbežnom opatrení ešte pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku. Do 30. 06. 2016 bolo možné v súlade s ust. § 76 ods. 2 O.s.p. nariadiť povinnosť predbežným opatrením aj niekomu inému, než účastníkovi, a to len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Úlohou odvolacieho súdu bolo vyriešiť procesnú situáciu, keď predbežným opatrením bola uložená povinnosť tretej osobe, a to zamestnávateľovi žalobkyne, pričom podľa § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky tohto procesného úkonu súdu zostali zachované. Oproti tomu od 01. 07. 2016 procesný predpis umožňuje uložiť povinnosť neodkladným opatrením iba strane sporu. Keďže táto situácia sa nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia CSP, odvolací súd podľa článku 4 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku posúdil vec podľa ustanovení tohto zákona, ktoré upravujú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Takýmto ustanovením je ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, podľa ktorého možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Odvolací súd vzal do úvahy aj ust. § 329 ods. 2 podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia vydania súdu prvej inštancie.

12. Z pohľadu citovaných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že ak bola predbežným opatrením uložená povinnosť tretej osobe pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, je potrebné obsah rozhodnutia posúdiť v súlade s čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý vyjadruje zásadu spravodlivosti a účinnosti súdnej ochrany.

13. Odvolací súd tak posudzoval otázku potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobkyne. Dospel pritom k záveru, že z vecného hľadiska je možné dosiahnuť bezodkladnú úpravu pomerov uložením povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne nevykonávať zrážky z jej mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktoré sú súčasťou zmlúv o spotrebiteľských úveroch uzavretých medzi sporovými stranami.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v tom, že ak žalobou vo veci samej sa žalobkyňa domáha vyslovenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a ďalších ustanovení spotrebiteľských úverových zmlúv z dôvodu ich neprijateľnosti, mohlo by ďalšie vykonávanie zrážok zo mzdy spôsobiť na strane žalobkyne ťažko napraviteľnú ujmu v prípade, ak by v konaní vo veci samej bola úspešná. Naproti tomu na strane žalovaného takáto ujma nevzniká, pretože ak bude v konaní úspešný, bude môcť pokračovať vo vykonávaní zrážok na základe uzavretých dohôd o zrážkach zo mzdy. Z hľadiska proporcionality tak môže žalovaný zniesť takéto obmedzenie.

15. Ďalším výrokom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 eur. Keďže odvolací súd posúdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne vo výroku o povinnosti zamestnávateľa žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, znamená to, že bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené. Žalobkyňa ako spotrebiteľka bola oslobodená od platenia súdneho poplatku a súd jej návrhu vyhovel, preto znáša povinnosť zaplatiť poplatok neúspešný žalovaný.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 v oboch jeho napadnutých výrokoch.

17. Keďže vydané predbežné opatrenie sa od 01. 07. 2016 spravuje ustanoveniami o neodkladných opatreniach, posudzujú sa aj okolnosti zániku a zrušenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 333 a nasl. CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.