Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sd-9-2016.pdf
PDF · 76.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sd/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa G. E., bývajúceho v H. P. J., O. XX/XX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 01.12.2015 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím odporcu zo 06.04.2016 č. XXX XXX XXXX X.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 70 ods.1, § 274, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 52 ods.1 písm.a) a ods.4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 priznal navrhovateľovi od 27.05.2015 invalidný dôchodok v sume 234,70 eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že invalidný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves z 18.11.2015, podľa ktorého bol navrhovateľ uznaný invalidným s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľ podal návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť a podľa jeho názoru mu malo byť priznané zvýšenie percentuálnej miery pre iné zdravotné postihnutia. Ďalej konštatoval, že posudkový lekár, ktorý posudzoval jeho zdravotný stav, nevzal do úvahy komplexne jeho nepriaznivý zdravotný stav a nezohľadnil aj iné zdravotné postihnutia.
Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým a administratívnym spisom a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Odporca rozhodol o nároku invalidný dôchodok navrhovateľa na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves z 18.11.2015, podľa ktorého navrhovateľ je invalidný s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Miera poklesu bola určená podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia, a to duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok, ťažká forma, zaradené do kapitoly V., položka 7, písm.b/. Navrhovateľovi boli zistené aj ďalšie zdravotné postihnutia, a to Raynaudov syndróm horných končatín, impingment syndróm omis bilat.gr. II., epicondylitis radialiset ulnaris bilat., dorzalgia - bolesť chrbta. Posudkový lekár konštatoval, že diagnostické závery z Kliniky pracovného lekárstva nie sú posudkovo závažné, a preto ich nehodnotil. Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal posledného zamestnávateľa v Českej republike, bolo mu doporučené konzultovať miestom príslušnú ambulanciu chorôb z povolania v Českej republike.
Pre účely súdneho konania bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad. V posudku z 26.07.2016 uviedol, že navrhovateľ bol v roku 2014 prijatý na psychiatrické oddelenie bez predchádzajúcej ambulantnej liečby pre syndróm závislosti na alkohole a suicidálne proklamácie v ebriete. Počas hospitalizácie boli liečbou eliminované vegetatívne príznaky, po edukácii škodlivého vplyvu alkoholu súhlasil so strednodobou dobrovoľnou protialkoholickou liečbou, ktorú absolvoval na Prednej Hore. Po absolvovaní liečby pri prepustení bol psychický stav zlepšený, avšak problém s alkoholom nevnímal ako závislosť, bol nekritický a neplánoval úplnú abstinenciu, skôr výrazné obmedzenie pitia. Navrhovateľ po prepustení pokračuje v ambulantnej liečbe psychiatra, absolvoval i psychologické vyšetrenie, v ktorom sú popísané znaky organickej patológie i depresívna symptomatológia.
V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že malo mu byť priznané aj zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posudkový lekár vysvetlil navrhovateľovi, že percentuálne navýšenie je realizované vtedy, ak sú lekárskymi nálezmi dokumentované ďalšie onemocnenia s dlhodobým priebehom a nepriaznivým zdravotným stavom. Tieto skutočnosti však pri ochoreniach, ktoré sú uvádzané v kapitole Iné zdravotné postihnutia, nie sú, preto nebol ani dôvod na percentuálne navyšovanie.
Posudkový lekár konštatoval, že pri posudzovaní zdravotného stavu nezistil zmenu v zdravotnom stave navrhovateľa od posledného posúdenia posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v zmysle zhoršenia, a preto považuje predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a nie je dôvod na jeho zmenu.
Rozhodnutím zo 06.04.2016 č. XXX XXX XXXX X. bol navrhovateľovi podľa § 70 ods.1 a § 112 ods.1, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení od 27.05.2015 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 240,10 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku bola zvýšená po dodatočnom zhodnotení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.01.1983 do 15.09.1983 a po dodatočnom zhodnotení obdobia dôchodkového poistenia zaradenej do zvýhodnenej pracovnej kategórie od 16.11.1981 do 15.05.1983.
Navrhovateľ na pojednávanie na Krajský súd v Košiciach sa nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd preto rozhodol v jeho neprítomnosti.
Podľa § 70 ods.1 poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods.1 citovaného zákona poistenec je invalidný ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom
a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods.3 prvá veta citovaného zákona).
Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby, b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods.4 citovaného zákona).
Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods.6 citovaného zákona).
Mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods.8 citovaného zákona).
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľovi zdravotný stav aj po opakovanom posúdení posudkovým lekárom sociálneho poistenia nepodmieňuje vyššie percento miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť ako bolo určené posudkovým lekárom v správnom konaní. Posudkový lekár, ktorý hodnotil zdravotný stav navrhovateľa pre účely súdneho konania, vo svojom posudku vysvetlil dôvod, pre ktorý neboli ostatné zdravotné postihnutia pre zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Pretože navrhovateľ nepredložil súdu žiadne nové dôkazy, ktoré by tieto zhodné posudkové závery oboch posudkových lekárov mohli spochybniť alebo vyvrátiť, súd napadnuté rozhodnutie odporcu považoval za vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.1 O.s.p. potvrdil.
Navrhovateľovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný, odporcovi toto právo zo zákona nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.