Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19P-165-2015.pdf
PDF · 101.51 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/165/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Magdalénou Klimkovou v právnej veci mal. K. Š., nar. XX. X. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti matky K. Č., trvale bytom K. XX, toho času K. XX, Y., zastúpenej JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1, Humenné, o návrhu otca C. Š., J. XXX, zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého K. Š. podal dňa X. X. XXXX na tunajšom súde návrh ktorým žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 12. 10. 2010 v časti týkajúcej sa výživného tak, že výživné z jeho strany pre mal. K. zníži zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, s účinnosťou od podania návrhu.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 22C/36/2010-35 zo dňa 10. 12. 2010 bolo jeho manželstvo s matkou dieťaťa rozvedené a vyživovacia povinnosť z jeho strany voči maloletému K. Š. bola určená v sume 200,- eur s účinnosťou od 12. 10. 2010. Od roku 2014 spolu s matkou maloletého K. realizovali striedavú starostlivosť, tak, že maloletý bol jeden mesiac uňho a jeden mesiac u matky, v závislosti od pracovného turnusu matky, ktorá pracovala v zahraničí. Na jeho strane došlo od poslednej úpravy práv a povinností k maloletému K. k podstatným zmenám. V roku 2010 podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti stavebníctva, no vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu ako a j z dôvodu straty zákazom bol nútený ukončiť živnostenské podnikanie. A od dňa 29. 11. 2013 pracuje na základe pracovnej zmluvy s mesačným príjmom vo výške 85,- eur. Nie je preto schopný na maloletého K. platiť bežné výživné vo výške 200,- eur. V budúcnosti by platenie výživného mohlo mať negatívny vplyv na zabezpečovanie jeho základných životných potrieb, čo by sa v konečnom dôsledku odrazilo aj na maloletom K.. Zároveň namietal, aby výdavky matky na maloletého K. mohli dosahovať výšku 200,- eur mesačne, a to z dôvodu, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým nie je nútená prispievať na chod domácnosti v plnej výške a vyjadril podozrenie, že výživné poukazované maloletému synovi je spotrebovávané jeho matkou, ktorá ho nevyužíva pre maloletého K. v celom rozsahu.
3. Na pojednávaní dňa 15. 12. 2016 sa otec vyjadril, že v čase poslednej úpravy výživného v roku 2010 bol živnostníkom v odbore stavebníctva, ktorú začal prevádzkovať od 7. 9. 2009. Vtedy mal príjem 700 až 800,- eur mesačne čistého. Práce v odbore stavebníctva ako živnostník ukončil ku dňu 13. 8 2013 z dôvodu, že nebolo dosť zákazok. V čase živnostenského podnikania od 1. 1. 2013 do 13. 8. 2013 jeho
príjem zo živnosti sa pohyboval v rozmedzí 600 až 700,- eur mesačne v čistom. Oproti roku 2010 v čase rozvodového konania sa tento jeho príjem znížil. V období od 13. 10. 2013 do 5. 10. 2015 vo firme S.-D. s.r.o. na základe pracovnej zmluvy vykonával činnosť prokuristu, z čoho mal príjem 80,- eur mesačne v čistom. Okrem toho zarábal od 350,- eur do 400,- eur mesačne v čistom v rámci takzvaných „fušiek“ v odbore stavebníctva. Uvedený príjem dosahoval až do 5. októbra 2015, kedy odkúpil spoločnosť ALMA- STAV s.r.o. za sumu 1,- euro na základe písomnej zmluvy. Od 10. 10. 2015 je jediným spoločníkom tejto firmy. So spoločnosťou S.-D. D..O..M.. má uzavretú pracovnú zmluvu. Podľa vyjadrenia otca štát tejto firme dlhuje dosť veľkú sumu finančných prostriedkov a predpokladá problém s ich vymáhaním. Uvedenú spoločnosť odkúpil aj s pohľadávkami voči iným subjektom. Štát tejto firme dlhuje 90 až 100 tisíc eur, čo je v štádiu riešenia a pristúpi k vymáhaniu uvedených pohľadávok. Vzhľadom na neuhradené pohľadávky je firma momentálne v mínuse, nakoľko tieto nie sú vymožené. Otec na pojednávaní tiež uviedol, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére R.T. T., L.. XX. X. XXXX ktorá žije v Českej republike, kde navštevuje základnú školu. Vlastní 2 osobné motorové vozidlá, jedno 20 a druhé 15 ročné. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, nemá úspory na účtoch a v hotovosti má k dispozícii 600 až 700, eur, ktoré má pripravené pre syna K.. Za rok 2014 podal daňové priznanie, pričom príjmy boli slabé kvôli tomu, že mu neboli vyplatené zákazky. Za uvedené obdobie nebol konateľom, bol iba zamestnanec. Firmu prevzal so všetkým, v akom stave bola, čo znamená, že firma má nie len pohľadávky ale aj dlhy voči ostatným subjektom vo výške okolo 80 tisíc eur. Pokiaľ mu budú vyplatené pohľadávky, tak rozdiel by mal byť v pluse.
4. Matka maloletého K. na pojednávaní pred súdom uviedla, že v čase poslednej úpravy výživného bola nezamestnaná a evidovaná na úrade práce a nemala žiadne príjmy. Do apríla 2015 pracovala vo Švajčiarsku ako opatrovateľka. Po skončení práce vo Švajčiarsku za obdobie od 21. 4. 2015 do 21. 8. 2015 poberala podporu v nezamestnanosti, ktorú jej vyplácal švajčiarsky úrad práce prostredníctvom sociálnej poisťovne po 653,- eur mesačne. Od 21. 8. 2015 do 31. 10. 2015 už nemala žiadne príjmy. Nárok na dávku v hmotnej núdzi nemala, nakoľko jej bolo priznané vysoké výživné pre maloletého K.. Od 1. 11. 2015 uzatvorila nový pracovný pomer na dobu určitú do 31. 10. 2016 s príjmom okolo 456,- eur mesačne, ktorý zárobok by mal do budúcna predstavovať takú istú finančnú čiastku v čistom. S priateľom obývajú 2,5 izbový byt. Priateľ je zamestnaný. Nájomné platí 250,- eur mesačne, vrátane energií. Za obedy pre maloletého K. zaplatí 30,- eur mesačne, za družinu po 8,- eur mesačne. V rámci školy uhrádza rôzne poplatky za školské akcie, ktoré sa pohybujú od 20 až 30 eur mesačne. Poberá rodinné prídavky na maloletého syna po 23,50 eur mesačne. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a nemala ju ani v čase rozvodového konania. O syna sa nepretržite stará od apríla 2015, dovtedy sa v starostlivosti s otcom maloletého K. striedali pretože pracovala v zahraničí na turnusy. S návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí, pretože to nie je v záujme ich maloletého syna. Ona pracuje na 3 zmeny, robí, čo sa dá, aby mala príjem. Preto žiada návrh otca zamietnuť. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani osobné motorové vozidlo. V čase pojednávania uviedla úspory na účte vo výške 200,- eur. Podľa stanoviska matky, vlastní otec 3 motorové vozidlá a disponuje informáciou o kúpe štvrtého vozidla.
5. Na pojednávaní dňa 25. 5. 2016 otec ozrejmil vlastníctvo k motorovým vozidlám s tým, že Škoda Forman je už nefunkčná, nepoužíva ho. Jedná sa o rok výroby 1990. Ďalej vlastní nákladný príves, 20 ročný, tiež Seat Inca, rok výroby 2001 a Honda CRV, rok výroby 1998. Má rozpracovanú štátnu zákazu, ktorá stojí 2 roky, pretože práce na nej neboli financované štátom. Podmienkou pre vyplatenie zákazky je jej dokončenie. Otec ešte uviedol, že v prácach nepokračuje, nakoľko prefinancovali určitý obnos a na dokončenie mu chýbajú prostriedky. Od februára 2016 firma nevykonáva žiadne práce. Prihlasovanie do verejných súťaží je neúspešná. Na účtoch spoločnosť nemá žiadne finančné prostriedky a ako konateľ nemá žiadne príjmy. Od februára 2016 mal len minimálnu mzdu. Ako konateľ si odmenu nevyplatil, pretože nebolo z čoho. V apríli 2016 synovi zakúpil obuv, ponožky a dres, v celkovej hodnote 42,26 eur.
6. Na pojednávaní dňa 25. 5. 2016 sa matka vyjadrila k pomerom na strane maloletého K., ktorý v čase rozvodového konania navštevoval MŠ a v čase pojednávania 4. ročník základnej školy. U maloletého sa zvýšili výdavky. Je to chlapec v puberte, ktorý sa vyvíja. Ona zarába v priemere okolo 500,- eur mesačne v čistom. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletý K. už nenavštevuje družinu, ale stále sa zúčastňuje školských aktivít. V čase pojednávania v súvislosti so zápalom ďasien u maloletého došlo k zvýšeniu výdavkov v na podporné vitamíny a antibiotiká asi 50,- eur, pričom liečba pokračuje. Maloletý K. absolvoval školu v prírode, s čím boli spojené výdavky, ktoré sa pohybovali okolo 150,- eur (oblečenie,
obuv, špeciálnu trakingovú obuv, kufor a podobne). Príspevok 10,- eur zaplatil otec. Matka uvádzala aj budúce výdavky v súvislosti s plaveckým kurzom a zabezpečením školských potrieb v roku 2016/2017. V čase pojednávania už uhradila poplatok dopredu 30,- eur s tým, že v septembri je potrebné uhradiť ďalších 30,- eur. Na konci júna mu vzniknú náklady v súvislosti so školským výletom, ktorých výšku nevedela konkretizovať. Argumentovala, že ona, ako matka sa nielen o dieťa stará, ale pracuje v 3- zmennej prevádzke, aby zvládla pokryť všetky náklady. Platí za bývanie, stravu a otec maloletého je zdravý a ešte chce znížiť výživné.
7. Právna zástupkyňa matky poukázala na to, že otec maloletého od roku 2007 do 2013 vykonával stavebné práce ako živnostník a priznal, že vtedy príjmy od 700 do 800 eur mesačne, pričom živnosť ukončil a stal sa prokuristom, majiteľom a konateľom spoločnosti.
8. Na pojednávaní dňa 13. 9. 2016 zástupkyňa otca uviedla, že otec maloletého trvá na znížení výživného z dôvodu, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach v súčasnosti platiť 200,- eur mesačne na výživu maloletého. Poukázala aj na konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Humenné o úpravu styku otca s maloletým, kde matka prejavila určitú snahu dohodnúť sa ohľadne výšky výživného. V záujme uzavretia dohody otec maloletého navrhol znížiť výživné na sumu 70,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, čo by bolo v súčasnosti v jeho schopnostiach a možnostiach. Otec maloletého ku dňu pojednávania nevedel uviesť presnú sumu zameškaného výživného, uhradil však 210,- eur, čo predstavuje čiastočnú úhradu z dlhu.
9. Zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 13. 9. 2016 uviedla, že na strane maloletého K. došlo k zmene pomerov, nakoľko nastúpil na II. stupeň ZŠ a posledné obdobie aj extrémne vyrástol, čo predstavuje zvýšené výdavky na oblečenie a na obuv. Zástupkyňa matky žiadala návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.
10. Otec na poslednom pojednávaní dňa 13. 9. 2016 navrhol znížiť výživné na 70,- eur mesačne od podania návrhu. Bežné výživné pre maloletého K. neuhrádza, lebo nemá z čoho, ale mu zakupuje osobné veci a to v čase, keď je maloletý uňho počas styku s ním. Kupuje mu oblečenie, ktoré zostáva uňho. Hodnota ošatenia, ktoré mu otec zakúpil je minimálne 100,- eur mesačne. Do tejto sumy nezapočítava výdavky na stravu, ktorú pre maloletého zabezpečuje. Takým spôsobom synovi uhrádzal výdavky, resp. platí za nákup osobných vecí najmenej, od podania toho návrhu. Firma momentálne nevykonáva žiadnu činnosť už asi pol roka dozadu aj z dôvodu, že pod cenu takúto činnosť vykonávať nebude. Chodí si privyrábať na stavby, z čoho má okolo 300,- eur mesačne v čistom. K rozostavenej stavbe, ku ktorej sa zmienil na pojednávaní 25. 5. 2016 uviedol, že v prácach by sa malo pokračovať na jeseň toho roku, potrebuje iba ďalšie finančné prostriedky na zainvestovanie do ďalších prác. Na dcéru R. platí výživné po 30,- alebo 40,- eur mesačne, pričom ho má stanovené po 1500,- Kč mesačne, no po dohode s R. matkou výšku mesačnej splátky výživného ustálili na 40,- eur mesačne.
11. Zástupkyňa matky ďalej uviedla, že z účtovnej závierky z roku 2014 vyplýva, že firma mala zákazky, pričom boli záväzky z obchodného styku až vo výške 127326 eur. Z účtovnej závierky vyplýva, že došlo k extrémnemu poklesu a to na sumu 58660,- eur za rok 2015, čo považuje za zavádzajúce tvrdene otca o tom, že nemajú zákazky, pretože v súčasnosti sa stavebným firmám darí.
12. Matka poukázala na skutočnosť, že maloletý K. s otcom strávil dovolenku v Chorvátsku. Otec užíva osobné motorové vozidlo Citroen Berlingo, pričom sa nevedela vyjadriť, kto je jeho vlastníkom. Ak by otec nemal žiadne príjmy, tak by nechodieval po dovolenkách a nežil by taký životný štýl, ako žije. Poukázala na vyjadrenie právnej zástupkyne, že v roku 2014 boli príjmy firmy v závratnej výške, ale od podania návrhu na zníženie výživného príjmy firmy poklesli. Potreby na syna sa časom len zvyšujú. Je však pravdou, že zopár veci otec zakúpil maloletému do školy, ale tým sa nesplnila jeho celá vyživovacia povinnosť. Ona má od svojho zamestnávateľa informáciu, že bude v práci pokračovať aj naďalej po 31. 10. 2016, kedy jej končí zmluva uzavretá na dobu určitú. Jej čistý mesačný zárobok sa pohybuje od 500 do 550,- eur.
13. Zástupkyňa otca uviedla, že príjmy firmy boli preto nižšie, že sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti práve kvôli tej štátnej zákazke. Firma si musí z vlastných finančných prostriedkov vyfinancovať celý projekt a až po dokončení stavby budú uhradené finančné prostriedky štátom. Kvôli vzniknutej situácii firma nemá možnosť ani požiadať o úver a ani zamestnať ľudí, s ktorými by začala
nejakú novú prácu. Poukazuje na to, že príjem otca sa od roku 2010, kedy bolo naposledy rozhodované o úprave výživného sa znížil, že aj keď sa neznížili výdavky na maloletého K., je potrebné brať do úvahy, že v čase posledného rozhodovania o výživnom matka maloletého nemala žiadny príjem, pričom v súčasnosti sa zvýšil na 500 až 550,- eur v čistom. Počas prázdnin maloletý strávil u otca 1 mesiac, kedy mu otec financoval všetky jeho výdavky. Čo sa týka vlastníctva k motorovému vozidlu Citroen Berilingo, toto si kúpila otcova matka, lebo je dôchodkyňa pracujúca v Rakúsku, takže má príjem. Dovolenku v Chorvátsku vo výške 700,- eur financovala spolovice jeho priateľka a z polovice platil on s mamou, ktorá mu pomáhala.
14. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol zamietnuť návrh otca na zníženie výživného, pretože náklady na výživu maloletého dieťaťa a na pokrytie jeho potrieb sa vekom neustále zvyšujú a zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové rizika, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 22C/36/2010 zo dňa 6. 9. 2010 súd manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého K. Š. mesačne sumou 200,- eur k rukám matky s účinnosťou od 12. 10. 2010. V čase poslednej úpravy výživného príjem matky za obdobie od apríla po august 2010 vo firme I. E. E., Potraviny Humenné, predstavoval sumu priemerne 263,73 eur a ku dňu vydania rozhodnutia už bola nezamestnaná. Otec maloletého bol živnostníkom v odbore stavebníctva, kedy mal príjem podľa jeho vlastného vyjadrenia 700 až 800 eur čistého mesačne.
19. Súd sa oboznámil s pracovnou zmluvou otca zo dňa 29. 11. 2013, ktorý vykonával druh práce ako prokurista - jednanie v mene spoločnosti ALMA-STAV s.r.o.; s výpisom zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že živnostenské oprávnenie otca zaniklo ku dňu 13. 8. 2013. Ďalej sa súd oboznámil s potvrdením spoločnosti ALMA-STAV s.r.o., z ktorého vyplýva, že pracovný pomer otca skončil dňa 30. 4. 2015 a s pracovnou zmluvou matky. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že otec maloletého C. Š. od 10. 10. 2015 vo vyššie uvedenej spoločnosti zastáva funkciu konateľa a je jediným spoločníkom. Podľa opisu mzdového listu za obdobie január až máj 2015 čistá mzda otca predstavovala v priemere 80,76 eur. Súd sa tiež oboznámil s obsahom pracovnej zmluvy medzi spoločnosťou S.-D. D..O..M.. a otcom maloletého zo dňa 1. 11. 2015 a výplatnou páskou za mesiac 11/2015, kde čistá mzda dosahovala výšku 338,69 eur a potvrdením spoločnosti o tom, že otec za obdobie od januára 2015 do júla 2015 nemal žiaden príjem ako prokurista. V správe OR PZ Humenné o výsledku lustrácie motorových vozidiel vo vlastníctve otca. Na základe žiadosti Sociálna poisťovňa v Humennom predložila súdu údaje o otcovi maloletého, z ktorého vyplýva, že za obdobie od 2. 11. 2015 bol vedený ako zamestnanec v pracovnom pomere v spoločnosti S.-D., s.r.o. a od 1. 12. 2014 do. 30. 4. 2015 zároveň konateľom tohto subjektu. Otec maloletého vykonával živnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1. 7. 2009 do 13. 8. 2013. Zo správy Daňového úradu Prešov zo dňa 12. 4. 2016 vyplýva, že za rok 2014 výsledok hospodárenia spoločnosti S.-D. s.r.o. vykazoval stratu -62154,83 eur. Z potvrdenia uvedenej obchodnej spoločnosti súd zistil, že otcovi maloletého za obdobie mesiacov december 2015 až marec 2016 nebola vyplatená žiadna mzda. Súd sa ďalej oboznámil s výplatnými páskami matky za november a december 2015, január až marec 2016, kde priemerná čistá mesačná mzda dosahovala výšku 531,03 eur a s rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou o priznaní nároku matke na dávku v nezamestnanosti
z 8. 7. 2015 a s potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou o zaradení matky v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 25. 4. 2015 do 31. 10. 2015.
20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného je nedôvodný.
21. Od poslednej úpravy výživného pre maloletého K. Š. uplynulo už 6 rokov. Okrem zmeny pomerov, ktorá sa týka veku, sa u maloletého zmenili jeho základné potreby, stúpli náklady na výchovu a výživu v súvislosti s rastom cien tovarov, potravín a iných životných nákladov, ktoré je súd povinný pri posudzovaní otázky zmeny pomerov zohľadniť. Podstatná zmena pomerov na strane maloletého nastala najmä tým, že navštevuje druhý stupeň základnej školy. Dieťa je v období dospievania, potrebuje zvýšené výdavky najmä na stravu, ošatenie a v nemalej miere aj na osobný vývoj a adaptáciu v rámci sociálnych vzťahov medzi rovesníkmi. V čase poslednej úpravy výživného matka nepoberala žiaden príjem a dieťa malo 4 roky. V súčasnosti je zamestnaná, s príjmom okolo 500,- eur mesačne a podieľa sa komplexnou starostlivosťou o maloletého K., teda nie len výchovou ale výživou a zabezpečovaním hmotných potrieb dieťaťa. Otec odôvodnil svoj nárok na zníženie výživného neúspechom a stagnáciou v podnikateľskej oblasti. Pri rozhodovaní o návrhu otca sa súd zaoberal najmä skutočnosťou, že tento v čase poslednej úpravy výživného mal príjem zo živnostenského podnikania okolo 700 až 800,- eur mesačne. Keď živnosť zrušil, mal príjem v rozpätí od 600 do 700,- eur mesačne čistého, ktorého sa vzdal a z ktorého mohol platiť maloletému stanovené výživné. Otec teda prestal prevádzkovať živnosť, a kúpou obchodnej spoločnosti, ktorá vykazuje stratu, vstúpil do rizika spojeného s podnikaním, hoci ako prokurista spoločnosti dobre poznal jej majetkové pomery. V tejto súvislosti treba podotknúť, že zabezpečenie výživy pre maloleté dieťa je prvoradou povinnosťou rodičov, ktorá nesmie byť na úkor inej činnosti. Rozhodnutie otca podnikať ako konateľ spoločnosti nemôže byť na úkor povinnosti platiť výživné pre maloleté dieťa. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby nebolo v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého, s prihliadnutím aj na to, že podľa ustanovení Zákona o rodine platí pri určovaní výživného princíp potencionality, nie princíp fakticity. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.