Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8C/25/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci žalobkyne: V. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. G., X.. B.N. XXX/XA, proti žalovanému: G. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XXX, o zaplatenie 1 115,26 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.01.2016, v znení jej zmeny ako bola pripustená na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 13.09.2016, sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1 115,26 eur. Podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 02.10.2013 uzavreli so žalovaným dohodu o splatení spotrebných úverov, ktoré vzala výlučne na jeho potreby. Žalovaný však neuhrádzal splátky, čím porušil písomnú dohodu o splatení, podpísanú pred notárom, v ktorej sa zaviazal, že berie na seba všetky záväzky a plnenia vyplývajúce zo zmlúv o poskytnutí spotrebiteľských úverov. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že podala návrh na vydanie platobného rozkazu na istinu oboch úverov, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.10.2014. Nakoľko žalovaný platobný rozkaz neuhradil, bol postúpený na exekučné vymáhanie. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy, ktorú zaplatila titulom úrokovej sadzby oboch úverov, nakoľko žalovaný jej platobný rozkaz nezaplatil a preto nemôže požiadať banku o predčasné splatenie úverov a následne aj zastavenie úrokov, ktoré banka každý mesiac pripočítava k istine.

2. Žalovaný sa pred pojednávaním k podanej žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vrátane dohody o splatení spotrebiteľských úverov zo dňa 02.10.2013, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.01.2012 a dodatkom k nej zo dňa 15.08.2013, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.02.2012, pripojeným spisom tunajšieho súdu 6RO/640/2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 10.01.2012 uzavrela žalobkyňa ako dlžníčka s Tatra bankou a. s. ako veriteľom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. Z.-XX-XXXXXXXXXX (č.l. 26). Na základe uvedenej zmluvy jej banka poskytla bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3 000 eur, ktorý je úročený úrokovou sadzbou 14,90 %. Poskytnutý úver sa žalobkyňa zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 63,61 eur, so splatnosťou do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky. Dňa 15.08.2013 uzavrela žalobkyňa s Tatra bankou a.s. dodatok k predmetnej úverovej zmluve, ktorým došlo k navýšeniu

poskytnutého úveru na sumu 4 150 eur a predĺženie jeho splatnosti na 10 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky.

Dňa 23.02.2012 uzavrela žalobkyňa ako dlžníčka s Tatra bankou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. Z. -XX-XXXXXXXXXX (č.l. 71). Na základe tejto zmluvy banka poskytla žalobkyni úver vo výške 1 000 eur, ktorý bol úročený ročnou úrokovou sadzbou 18,90 %. Poskytnutý úver sa zaviazala žalobkyňa splácať v mesačných anuitných splátkach po 23,47 eur s počtom splátok 72 a konečnou splatnosťou úveru do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky.

Dňa 02.10.2013 uzavreli sporové strany dohodu o splatení spotrebiteľských úverov (č.l. 25) v ktorej sa žalovaný zaviazal splatiť žalobkyni spotrebný úver XX-XXXXXXXXXX zo dňa 10.01.2012 na sumu 3 000 eur, ktorý bol dňa 15.08.2013 navýšený o sumu 1150 eur. V dohode sa uvádzajú zostávajúce splátky úveru 96, aktuálny zostatok úveru 3 532,59 eur, dátum poslednej splátky 27.09.2021. Zároveň sa zaviazal žalovaný podľa obsahu tejto dohody splatiť bezúčelový spotrebný úver zo dňa 23.02.2012, suma 1000 eur, zostávajúce splátky úveru 51, aktuálny zostatok úveru 806,05 eur, dátum poslednej splátky 27.01.2018. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 6RO/640/2014 súd zistil, že dňa 10.09.2014 bol vydaný platobný rozkaz č.k. 6RO/640/2014 - 33 ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 054,30 eur. Uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 21.10.2014. Z obsahu uvedeného spisu ako aj vyjadrenia strán vyplýva, že skutkovým podkladom bola vyššie opísaná dohoda o splatení spotrebiteľských úverov, pričom v uvedenom konaní sa žalobkyňa domáhala zaplatenia zostatkovej sumy, resp. istiny spotrebných úverov, ktoré jej boli poskytnuté Tatra bankou a, s. ako sú špecifikované vyššie.

Zo splátkového kalendára uzavretého medzi Flaga s.r.o. a Dominátor s.r.o. - B. K. (žalobkyňa) zo dňa 17.03.2013 (č.l. 66) vyplýva, že medzi uvedenými spoločnosťami bol dojednaný splátkový kalendár na zaplatenie nedoplatku vyúčtovania vo výške 1 522,55 eur.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Topoľčany zo dňa 16.06.2016 (č.l. 77) súd zistil, že žalovaný je registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne pobočka Topoľčany ako SZČO od 01.07.2010 a za rok 2012 má splnenú odvodovú povinnosť. Podľa predloženého prehľadu za rok 2012 sociálna poisťovňa eviduje od žalovaného úhrady v celkovej výške 1351,92 eur. Z uvedeného dokladu však nevyplýva, kto konkrétne a z akých zdrojov tieto platby zaplatil.

Z oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne pobočka Topoľčany súd zistil, že u žalovaného neevidujú k uvedenému dňu nedoplatok za rok 2012. Z pripojeného prehľadu odvodov - úhrad za rok 2012 vyplýva, že žalovaný má evidované uhradení platby v celkovej poistného. Obdobne ani z tohto dokladu nevyplýva, kto konkrétne a z akých zdrojov zaplatil.

Žalobkyňa uviedla, že v čase, keď podpisovala dve vyššie špecifikované úverové zmluvy, žila so žalovaným v spoločnej domácnosti. Žalovaný mal dlhy na zdravotnom a sociálnom poistení, ktoré nemal z čoho zaplatiť, preto sa dohodli, že ona si zoberie úvery na zaplatenie týchto jeho podlžností. Všetky peniaze, ktoré získala z týchto úverov použila na splatenie dlhu odporcu v zdravotnej poisťovni a sociálnej poisťovni, kde ich v r. 2012 zaplatila v hotovosti na pobočkách v Topoľčanoch. Doklad ktorý o tom mala, však odovzdala žalovanému, keďže jej hovoril, že to potrebuje k daňovému priznaniu. Keď sa následne vzťahy medzi nimi naštrbili, spísali dohodu o splatení spotrebiteľských úverov z 02.10.2013 (č.l. 25). Keďže žalovaný jej na základe platobného rozkazu, ktorý bol vydaný tunajším súdom v konaní 6Ro/640/2014, tam uvedenú sumu v lehote 15 dní nezaplatil, tak ani ona nemôže banke tieto peniaze predčasne vrátiť. Žalovaný jej sumu z uvedeného platobného rozkazu spláca formou exekúcie, aj to jej splátky nechodia pravidelne každý mesiac, pričom ona banke musí platiť pravidelne každý mesiac a to aj vrátane úrokov. Na oba tieto úvery mesačne platí spolu 96, eur aj nejaké centy.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, že by sa všetky peniaze z týchto úverov vrátane navýšenia na základe dodatku k úverovej zmluve, použili na vyplatenie jeho podlžností v sociálnej a zdravotnej poisťovni. Je pravda, že určitá suma na to bola použitá, jej konkrétnu sumu však nevedel uviesť. Dohodu o splatení (č.l. 25) so žalobkyňou podpísal, nakoľko nepredpokladal, že sa to bude takto ťahať. Peniaze z týchto úverov boli brané aj na spoločnú domácnosť. Z navýšenia úveru napríklad žalobkyňa splatila aj podlžnosť za plyn a to dva krát 1 x 507,52 eur a 1x 507,51 eur o čom žalovaný predložil

splátkový kalendár od spoločnosti FLAGA s.r.o. (č.l. 66). Žalovaný potvrdil, že proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 6RO/640/2014odpor nepodal, zanedbal to, avšak nesúhlasí, aby bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni ešte ďalšiu sumu.

4. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov, iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.), povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu, porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka a podobne . Protiprávnosť úkonu podľa § 420 Občianskeho zákonníka teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch upravená jednotne.

Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a z jeho protiprávnosti. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ide o ujmu na majetku, peniazmi oceniteľných majetkových právach alebo ujmu na zdraví poškodeného ako dôsledok protiprávneho konania inej osoby (škodcu). Škoda ako majetková ujma, ktorú je možné vyjadriť v peňažnom ekvivalente, môže mať podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a predstavuje v zásade väčšinu vyčísliteľných majetkových ujm a upína sa v prevažnej miere na veci, pohľadávky a rozličné majetkové práva - najčastejšie pohľadávky zo záväzkových právnych vzťahov.

5. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Žalobu žalobkyne súd právne posúdil ako nárok na náhradu škody. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala naplnenie vyššie špecifikovaných zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu t.j. protiprávny úkon žalovaného, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Z predložených dokladov zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že za rok 2012 žalovaný zaplatil odvody v celkovej výške 1 351,92 eur a v zdravotnej poisťovni 820,24 eur, t. j. spolu suma 2 172,16 eur. Žalobkyni však boli na základe vyššie špecifikovaných dvoch úverových zmlúv poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej sume 5 150 eur. Aj z tohto hľadiska teda žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia, že všetky peniaze z týchto úverov boli poskytnuté na vyplatenie dlhov žalovaného. Na základe toho potom nie je preukázaná ani dôvodnosť žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha od žalovaného zaplatenia úrokov, ktoré z týchto úverov musí žalobkyňa platiť veriteľovi t.j. Tatrabanke, a.s., a tieto skutočnosti (povinnosť žalovaného platiť úroky) nevyplývajú ani z predloženej dohody o splatení dlhu podpísanej stranami dňa 02.10.2013 (č.l. 25). Z tejto dohody je totiž zrejmá len suma istiny úverov, ktoré poskytla žalobkyni Tatrabanka, a.s. ktorá spolu predstavuje sumu 5 150 eur. V tejto súvislosti však súd poukazuje aj na právoplatne skončené konanie tunajšieho súdu 6Ro/640/2014, v ktorom sa žalobkyňa domáhala od žalovaného istiny iba vo výške 4 054,30 eur, pričom na zaplatenie tejto sumy

už bol žalovaný zaviazaný právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom č.k. 6Ro/640/2014-33 zo dňa 10.09.2014. Žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz z ktorého by bolo preukázané, kedy a akú konkrétnu sumu poskytla žalovanému, vrátane dôvodnosti oprávnenia domáhať sa od žalovaného zaplatenia úrokov, ktoré musí ona ako dlžník splácať veriteľovi t.j. Tatrabanke a.s. Uvedenú dohodu sporových strán zo dňa 02.10.2013 o splatení úverov nemožno považovať ani za prevzatie dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka, nakoľko na platnosť takejto dohody sa vyžaduje súhlas veriteľa - v tomto prípade Tatrabanky, a.s. Z písomnej dohody strán zo dňa 02.10.2013 (č.l. 25) nemožno vyvodiť povinnosť žalovaného na zaplatenie úrokov, ktoré Tatrabanka, a.s. účtuje žalobkyni, keďže tieto v dohode strán nie sú špecifikované ani sadzbou, ani istinou ani obdobím). Z vykonaného dokazovania je nesporné, že ako dlžník v prípade oboch úverových zmlúv uzavretých s Tatrabankou a.s. ako veriteľom vystupuje výlučne žalobkyňa, ktorá je povinná ich veriteľovi, vrátane úrokov, splácať. V konaní tak nebol preukázaný protiprávny úkon žalovaného, ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pričom všetky tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ako sú uvedené v § 420 Občianskeho zákonníka musia byť splnené kumulatívne.

Dôkazným bremenom v civilnom sporovom konaní sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú sporovú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaná tvrdila, že všetky peniaze z úverov poskytla na zaplatenie dlhov žalovaného a že medzi nimi bola dohoda o tom, že žalovaný je povinný platiť aj úroky z týchto úverov, ktoré sú žalovanej účtované veriteľom t.j. Tatrabankou, a.s., bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností, čo sa však v konaní nestalo, preto súd podanú žalobu zamietol. Dôkazná povinnosť sporových strán označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesných stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Nakoľko žalobkyňa, vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesla, súd podanú žalobu zamietol.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.