Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-27-2016.pdf
PDF · 106.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/27/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa S. R., Q.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: D. H., Q.. X.XX.XXXX, U. X., F. X a otec: Z. R., Q.. XX.X.XXXX, U. U. Č.. XX, W. Č. Q. O. XXXX/X, R. X, Č. N., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. S. R., Q.. XX.X.XXXX z výšky 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu na sumu 100 Eur mesačne od 1.3.2016 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
D l ž n é v ý ž i v n é vo výške 432 Eur za obdobie od 1.3.2016 do 31.8.2016 povoľuje otcovi zaplatiť v dvoch mesačných splátkach po 216 Eur, pričom prvú splátku je povinný zaplatiť do 31.10.2016 a druhú splátku do 30.11.2016.
Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/50/2008 zo dňa 8.6.2016.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 29.2.2016 žiadala, aby zvýšil výživné zo sumy minimálneho výživného na 100 Eur mesačne od 1.3.2016 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa. 2. Otec sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
3. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/50/2008 zo dňa 8.6.2010, ktorým zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 500 Sk mesačne na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima. Súčasne bolo otcovi povolené splácať dlžné výživné.
4. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2010.
5. Matka v čase poslednej úpravy žila u rodičov. V domácnosti prispievala sumou 60 Eur, bola zamestnaná s mesačným príjmom 420 Eur mesačne, poberala prídavky na deti vo výške 21 Eur mesačne. Iný príjem nemala, žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok nevlastnila.
6. Mal. S. v čase poslednej úpravy chodila do 3. ročníka základnej školy. Stravovala sa v škole, chodila do družiny za čo platila 30 Eur mesačne. Okrem školských pomôcok, ktoré uhrádzala priebežne sa maloletá zúčastňovala škôl v prírode poplatok 140 Eur, letný tábor 130 Eur, mimoškolskú činnosť nevykonávala, bola zdravá. Otec si vyživovaciu povinnosť plnil nepravidelne. O maloletú nejavil záujem.
7. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane maloletej.
8. Matka si zobrala úver na kúpu bytu, ktorý spláca vo výške 160 Eur mesačne, nájom 163 Eur mesačne, internet 17,92 Eur mesačne, poistenie 34,27 Eur mesačne a výdavky na domácnosť, drogériu a iné potreby.
9. Mal. S. má 15 rokov, v septembri 2016 nastúpila do gymnázia Š. I. T. X.. V tejto súvislosti sa jej zvýšili výdavky na zabezpečenie školských potrieb a pomôcok pre dcéru. Zaplatila knihy anglického jazyka 28 Eur, hygienické potreby 7,50 Eur, knihy anglického jazyka 28 Eur, hygienické potreby 7,50 Eur, knihy ruského jazyka 15 Eur, triedny fond 15 Eur. Ďalšie výdavky v súvislosti so školou ako rodičovský príspevok, triedny fond, stužková slávnosť. Vzhľadom k veku dcéry je potrebné zabezpečiť pravidelné hygienické potreby, oblečenie, obuv, čo v priemere predstavuje 50 - 60 Eur mesačne. V ďalšom má výdavky matka MHD pre dcéru 10 Eur, telefón 10 - 12 Eur. Maloletá navštevuje tanečné štúdium výdavky ročne 180 Eur. Matka má výdavky aj v súvislosti so zdravotným stavom maloletej.
10. Matka je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom 530 Eur.
11. Otec sa s maloletou nestretáva od jedného roku jej života. Výživné platí vo výške 28 Eur mesačne. Iným spôsobom na výživu a výchovu maloletej neprispieva.
12. Otec bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu dňa 28.6.2016 v Českej republike Obvodný súd pre Prahu 4.
13. Otec uviedol, že má vyživovaciu povinnosť k dcére P. R., Q.. XX.X.XXXX, ktorú mal s bývalou priateľkou a to vo výške 2.000 Kč mesačne a musí doplatiť dlh na výživnom vo výške 21.000 Kč. Mesačne platí 2.000 Kč a k tomu 2.000 Kč mesačne na viac, aby splatil dlh na výživnom. Bývalá priateľka sa vydala, v súčasnej dobe sa koná o zrušení výživného. Otec by aj naďalej chcel platiť výživné uložené súdom vo výške 20 Eur mesačne. Navrhuje, aby súd rozhodol tak, ako bolo doposiaľ. Pokiaľ by bolo zrušené výživné, ktoré platí bývalej priateľke, nemohol by mesačne platiť výživné v požadovanej výške 100 Eur mesačne. Uviedol, že je v ťažkej finančnej situácii. Býva sám, byt obýva s ďalším človekom s ďalšou osobou. Ide o byt 1 + 1 podnájom, za ktorý mesačne platí 7.200 Kč. V súčasnej dobe je nezamestnaný, predtým bol zamestnaný do roku 2015 u spoločnosti R. O. Y..N..K... V súčasnosti pracuje brigádnicky u známeho. Jeho mesačný príjem z brigády činí 15.000 Kč, niekedy viac. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľnosť vyššej hodnoty. Má dlh u komerčnej banky vo výške 300.000 Kč, dlh za mestskú hromadnú dopravu, dlh u VZP 4.000 - 6.000 Eur, nakoľko bývalý zamestnávateľ zaňho neplatil zdravotné sociálne poistenie, dlh na záchranke a lekárske ošetrenie, pričom výšku uviesť nevie. Dlh za zmenku vo výške 185.000 Kč. Výdaje otca sa týkajú bývania 7.200 Kč, stravovanie má zadarmo, cigarety a cesty do práce 5.000 - 6.000 Kč. Otec cestuje autobusom, kupuje si lístky pokiaľ má finančné prostriedky. V júli 2015 bol prepustený od spoločnosti R. O.. Dôvodom bola skutočnosť, že zamestnávateľ ho nahradil dvoma osobami z úradu práce, za ktorých dostane odmenu od úradu práce. V súčasnej dobe má brigádu u známeho. Adresu však neuviedol. Vypomáha mu brat. Od roku 2011 pracoval na R. ulici v butiku Chopard, Dior, Cartier a Hemés. Tiež pracoval v hoteli H. Q. T. Q.. Na R. ulici mal zhruba príjem 22.000 - 25.000 Kč mesačne, v hoteli Jalta zhruba 8.000 Kč mesačne. Od roku 2013 pracoval pre spoločnosť R. CZ s.r.o. asi osem rokov s príjmom vo výške 25.000
- 27.000 Kč mesačne. Otec uviedol, že nevykonával podnikateľskú činnosť. Od 1.1.2014 v evidencii úradu práce nebol. Očakáva, že mu bude priznaný invalidný dôchodok, nakoľko má zdeformovanú ľavú ruku a je náročné si hľadať prácu. Hľadanie práce je sťažené aj tým, že nemá zbrojný preukaz, ktorý predtým vlastnil. Aktívne si hľadá zamestnanie. Naposledy keď bol zamestnaný na Slovensku, jeho príjem predstavoval 8.000 - 9.000 Sk. Otec má vyštudované E. W. G. s maturitou.
14. Otec predložil dohodu o vykonaní práce, ktorú má uzavretú so spoločnosťou R. O., Y..N..K.. Y. Y.D. R. XX, Č. N. s miestom výkonu práce R. v období od 8.4.2013 do 31.12.2013. Za vykonanú prácu mu patrila odmena vo výške 70 Kč.
15. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za rok 2015 bol vo výške 626 Eur netto, za rok 2016 vo výške 560 Eur netto.
16. Podľa ust. § 26 CMP, navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Ak je splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 spojené s nepomernými ťažkosťami, postačí, ak účastník označí v návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
17. Podľa ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
23. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
24. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
25. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
26. Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
27. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná sume je mesačne potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelanie dieťaťa, rozvoja a jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
28. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
29. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa. K zmene pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa tým, že v súčasnosti študuje na gymnáziu, pričom vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená
v roku 2010. Otcovi v roku 2007 pribudla vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu P. R., pričom si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 2.000 Kč mesačne a spláca dlh na výživnom v celkovej výške 21.000 Kč. Vo vzťahu k mal. S. R. súd uvádza, že vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená pred šiestimi rokmi, t.j. v čase keď maloletá navštevovala základnú školu. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na mal. Lauru vzhľadom na jej vek, vzrástli náklady na jej výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. V ďalšom súd uvádza, že otec s maloletým dieťaťom nie je v kontakte od jedného roku jej života. Okrem výživného, ktoré platil v minimálnej výške, t.j. 28 Eur mesačne, na jej výchove a výžive sa nijakým spôsobom nepodieľal, s maloletou sa nestretáva. Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne matka zo svojich finančných prostriedkov a za pomoci svojich rodičov. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 Eur mesačne pre mal. S. vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý uviedol, že si brigádnicky privyrába, avšak adresu zamestnávateľa neuviedol. Okrem iného súd zobral do úvahy aj to, že otec má inú vyživovaciu povinnosť. Uvedené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletej ale vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jej odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu minimálne v takom rozsahu v akom je zaviazaný otec. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičom k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživné dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, takisto odôvodnené potreby dieťaťa, je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Ide o jeho zákonný nárok. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môže sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
30. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pri určení výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad, dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 Eur mesačne je primerané, berúc do úvahy, že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a citované zákonné ustanovenia preto súd zvýšil výživné zo strany otca na maloleté dieťa na sumu 100 Eur mesačne od 1.3.2016 do budúcna.
32. Podľa ust. § 232 ods. 3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
33. Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu za obdobie od 1.3.2016 do 31.8.2016 došlo na jeho strane k vzniku dlžného výživného v celkovej výške 432 Eur, pričom dlžné výživné súd povolil otcovi zaplatiť v dvoch splátkach po 213,39 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: Rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 100 Eur - 27,13 Eur = 72,87 x 6 mesiacov 437,22 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal sumu 5,22 Eur a to z dôvodu, že otec platil výživné vo výške 28 Eur mesačne (0,87 Eur x 6 mesiacov = 5,22 Eur). Dlžné výživné takto predstavuje 432 Eur.
34. Otcovi bola uložená povinnosť zaplatiť dlžné výživné v dvoch splátkach a to vzhľadom k predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté dieťa a nebolo by spravodlivé priznať dlhšiu lehotu splatnosti a to aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Zvýšenie vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom, odkladaním času svojho príjmu. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné v danom prípade bolo zaplatené v dvoch splátkach, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa.
35. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.