Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/108/2015

Uznesenie

Okresný súd Prešov, v právnej veci navrhovateľa: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Hlavná 35/268 082 16 Záhradné, proti : A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, proti ktorej žaloba na povolenie obnovy konania smeruje, pr. zast. JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, v konaní o žalobe na obnovu konania, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu na obnovu konania odmieta.

II. A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, proti ktorej žaloba na povolenie obnovy konania smeruje priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Dňa 04.08.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba navrhovateľa na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/117/2011. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 15C/117/2011-43 zo dňa 16.02.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3CoP/44/2012-87, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P/143/2006-36 zo dňa 25.05.2005 bol navrhovateľ okrem iného povinný platiť výživné na dcéru A. P., nar. XX.XX.XXXX vo výške 70 Eur mesačne počnúc dňom 27.05.2011 do budúcna. Navrhovateľ je názoru, že uvedeným rozsudkom bol porušený zákon a v konaní a rozhodovaní nebral do úvahy navrhnuté dôkazy. Od roku 2006 bol navrhovateľ nezamestnaný, poberateľ dávok v hmotnej núdzi, ktorých výška je nižšia ako určené výživné. Okrem toho bol zaviazaný platiť výživné aj na druhú dcéru Adrianu vo výške 80 Eur. Z dôvodu dlhodobých zdravotných problémov si vlastným úsilím nie je schopný zabezpečiť prácu. Súd predložené dôkazy neakceptoval. Je zrejmé, že určené výživné na obe dcéry vo výške 150 Eur nie je schopný zo svojho príjmu 62,50 Eur hradiť. Aj napriek tomu uhrádzal minimálne výživné v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a to vo výške 30 % životného minima. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd vychádzal z toho, že v čase rozhodovania bol spoluvlastníkom polovice rodinného domu v obci Záhradné. Nebral do úvahy ani po predložení dôkazov, že reálnym vlastníkom celého domu je matka, ktorá je dôchodkyňa a na jeho výstavbu jej peňažný ústav nedal z dôvodu veku úver, a tak na liste vlastníctva boli vedení navrhovateľ v jednej polovici a brat navrhovateľa s manželkou tiež v jednej polovici. Poskytnutý úver však splácala matka navrhovateľa ako neoficiálna vlastníčka. V súčasnosti je stav faktický totožný so stavom právnym a majiteľkou domu v celosti je jeho matka. Súd nebral do úvahy skutočnosť, že dcéra navrhovateľa predala v roku 2010 byt v hodnote približne 70.000 Eur a taktiež získala finančné prostriedky zo životnej poistky, ktorú jej navrhovateľ platil od narodenia. Zvýšenie výživného súd odôvodnil aj tým, že v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade v Prešove, súdny exekútor JUDr. Radovan Ferenc pod číslom Ex 95/08 mu bola ako oprávnenému vyplatená časť istiny s príslušenstvom vo výške 3.884,16 Eur. Aj keď v súdnom konaní uviedol, že v tomto prípade bol prostredníkom medzi pánom D. ako veriteľom a pani W. ako dlžníčkou a po obdŕžaní uvedenej sumy túto v celosti odovzdal pánovi Leškovi, o čom má aj potvrdenie, súd tento dôkaz nepripustil, rovnako ani ich výsluch.

2. Dňa 05.02.2016 v znení č. l. 26 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie A. P., nar. XX.XX.XXXX, proti ktorej žaloba na obnovu konania smeruje, prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom uviedla, že návrh navrhovateľa je procesne neprípustný. Podľa prvej vety § 78 ods. 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Uviedla, že podľa ustanovenia § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozsudky o výchove a výžive mal. detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Zo žaloby je zrejmé, že sa domáha povolenia obnovy konania vo veci zvýšenia výživného, to znamená v konaní, v ktorom bolo vydané súdne rozhodnutie, ktorého zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak. Občianske súdne konanie vo veci zmeny výživného je konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a rozhodnutie, ktoré bolo v takomto súdnom konaní vydané, možno zmeniť vždy podľa § 163 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zmene pomerov v rozsahu predpokladanom zákonom. Poukázala na právne závery vyslovené v rámci právnej teórie a praxe, v zmysle ktorých obnova konania nie prípustná proti rozsudkom, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak, ak ide o prípady, keď súd z vlastnej iniciatívy bez dodržania akejkoľvek lehoty môže zrušiť alebo zmeniť vlastné rozhodnutie (napr. podľa § 190, v zmysle ktorého súd rozsudok vydaný v konaní a spôsobilosť na právne úkony zruší, ak sa neskôr ukáže, že na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky, ďalej podľa § 199 a § 163 ods. 2) Mazák, J. a kolektív Základy občianskeho procesného práva, štvrté vydanie, Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o. 2009, strana 480- 481. Zároveň uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod č. k. 15C/117/2011 bola navrhovateľkou a žiadala zvýšenie výživného pre ňu ako oprávnenú osobu, teda navrhovateľ, ktorý bol v tomto konaní odporcom, by povolením obnovy konania ani nemohol dosiahnuť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej, keďže on nepodal návrh na zníženie výživného.

3. Navrhovateľ vo svojom podaní doručenom súdu pod názvom Stanovisko k vyjadreniu právneho zástupcu k návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré bolo súdu doručené 23.03.2016 v znení č. l. 32-33 uvádza, že v tomto konkrétnom prípade nejde o zmenu pôvodného rozhodnutia z dôvodu zmeny pomerov, ale z dôvodu, že pôvodné rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom. Súd má prihliadať nielen na potreby oprávneného, ale aj na možnosti povinného. Pokiaľ ide o návrh na zníženie výživného, túto možnosť využil, nakoľko sa mu a jeho družke narodil syn Oliver, teda pribudla mu vyživovacia povinnosť. Svoju vyživovaciu povinnosť plnil a v súčasnosti si plní v rámci svojich možností, celý svoj príjem poukazuje na výživné pre obe dcéry. Uznáva, že výživné, ktoré je schopný uhrádzať, je nižšie ako určené súdom a aj ako sú potreby povinných, ale na to je v právnom poriadku inštitút náhradného výživného.

4. Súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovenia § 180 v neprítomnosti riadne a včas predvolanej A. P., nar. XX.XX.XXXX, proti ktorej žaloba na obnovu konania smeruje, nakoľko jej právny zástupca ospravedlnil jej neúčasť na pojednávaní a zároveň vyjadril súhlas s tým, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných strán, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

6. Na nariadenom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na všetkých svojich písomných ako aj ústnych podaniach a vyjadreniach vo veci. Pokiaľ ide o dôvody návrhu na obnovu konania, zastával názor, že v pôvodnom konaní bol porušený zákon a súd nebral do úvahy navrhnuté dôkazy, pričom je zrejmé, že vykonaním navrhnutých dôkazov a ich zohľadnením pri rozhodovaní ako aj dodržaním príslušných ustanovení Zákona o rodine by dosiahol priaznivejší konečný výsledok v pôvodnom konaní. Súd pri rozhodovaní nebral do úvahy skutočnosť, že v čase vydania pôvodného rozhodnutia mal aj súdom určenú vyživovaciu povinnosť k druhej dcére Adriane a nebral do úvahy, že navrhovateľ má určité záujmy a potreby. Tento rozsudok považuje za nesprávny, nespravodlivý a v končenom dôsledku za nevykonateľný, preto voči nemu podal odvolanie, ktorému Krajský súd v Prešove nevyhovel. Bolo mu zvýšené výživné aj na dcéru Adrianu, teda na obe dcéry by mal platiť spolu 130 Eur, avšak jeho príjem je len polovičný. Za účelom zvrátenia vlastne nerealizovateľného rozhodnutia využil riadny opravný prostriedok daný mu zákonom, bol neúspešný, a preto sa domáha jeho zrušenia mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je obnova konania. Má za to, že čo sa týka mimoriadneho dovolania, jeho podanie nezávisí na vôli účastníka konania.

7. V tomto konkrétnom prípade nejde o zmenu pôvodného rozhodnutia z dôvodu zmeny pomerov, ale z dôvodu, že pôvodné rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom, keďže súd mal prihliadať nie len na potreby oprávneného, ale aj na možnosti povinného a je prakticky nerealizovateľné. Návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému Oliverovi.

8. Podľa § 78 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

10. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa § 399 CSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

12. Podľa § 403 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

13. Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

14. Podľa § 413 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.

Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

15. Je potrebné uviesť, že žalobu na obnovu konania je potrebné podať v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť podľa ustanovenia § 403 ods. 1 (subjektívna lehota). Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v súlade s ustanovením § 403 ods. 2 O.s.p. (objektívna lehota). V prejednávanej veci je žalobou na povolenie obnovy konania napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 15C/117/2011-43 zo dňa 16.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2012. Navrhovateľ podal žalobu na obnovu konania na súde dňa 04.08.2015, teda v objektívnej trojročnej lehote na jej podanie. Vzhľadom na uvedené súd považuje podmienku dodržania objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania za splnenú.

16. Súd konštatuje, že plynutie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania sa nevzťahuje na faktické oboznámenie sa s dôvodmi obnovy, ale na okamih, odkedy mal podávajúci žaloby na obnovu konania možnosť dozvedieť sa o dôvode obnovy alebo na deň, keď ho mohol uplatniť.

17. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha obnovy konania vo veci zvýšenia výživného. Súdne konanie vo veci zmeny výživného je konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a rozhodnutie, ktoré bolo v takomto súdnom konaní vydané, možno meniť, ak sa zmenia pomery podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine s poukazom na ustanovenie § 231 a § 121 CMP, keďže ide o rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky, možno na základe

žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Podľa § 121 rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní a obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. V uvedených sporoch teda možno nielen zmeniť, ale aj zrušiť rozsudky, respektíve súdne rozhodnutia. Súd konštatuje, že z vlastnej iniciatívy bez dodržania akejkoľvek lehoty môže zrušiť alebo zmeniť vlastné rozhodnutie a dosiahnuť tak zmenu úpravy vzťahov účastníkov bez toho, že by museli byť splnené podmienky obnovy konania.

18. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie. Obnova konania je prípustná len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Je to mimoriadny opravnú prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý žalobu na obnovu konania podáva, priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktoré napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, napr. preto, že o nich nevedel. 19. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000). 20. Zákon stanovuje na podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie žaloby je 3-mesačná; jej začiatok plynie od okamihu, odkedy mal podávajúci žaloby na obnovu konania možnosť dozvedieť sa o dôvode obnovy, alebo na deň, keď ho mol uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. 21. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd buď odmietne, povolí ju alebo zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a/ , a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b/ . V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. 22. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b/ , ide vtedy, keď strana v pôvodnom konaní síce označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ňou navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu (viď R 19/1975). Ustanovenie § 397 písm. b/ sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom (ktorý vykonáva dokazovanie) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka. 23. V zmysle vyššie uvedeného je z pohľadu súdu plne opodstatnená argumentácia, že navrhovateľ už v pôvodnom konaní mal vedomosť o ním uvádzaných dôkazoch. 24. Subjektívny, ničím nepodložený predpoklad navrhovateľa o tom, ako a s akými výsledkami by asi prebiehalo dokazovanie súdom, nie je z uvedeného hľadiska právne významný vychádzajúc z obsahu podaní navrhovateľa a s prihliadnutím na navrhovateľom zvolené formulácie .

25. Súd uvádza, že vo fáze občianskeho súdneho konania označenej ako iudicium rescindens sa môžu (a aj v danej veci sa mali) riešiť iba právne otázky týkajúce sa prípustnosti návrhu na obnovu konania. 26. Súd má za to, že neboli splnené predpoklady na obnovu konania. Ide o procesnú neprípustnosť žaloby na obnovu konania proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak, viď ustanovenie § 399 CSP. Po preskúmaní žaloby na obnovu konania bolo zistené, že tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná. Súd preto žalobu na obnovu konania odmietol podľa ustanovenia § 413 v spojení s ustanovením § 399 CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F.Í. XXX, proti ktorej žaloba na povolenie obnovy konania smeruje priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Odvolanie proti uzneseniu možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 . Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.