Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/85/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti o mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov J. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom Ž. X, U., zastúpená advokátskou kanceláriou Niku & partners s.r.o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava a W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, X., zastúpený advokátkou JUDr. Helenou Dobosovou, Ružová dolina 10, Bratislava takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletého U. L., nar. XX.X.XXXX do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že prvých osem týždňov po právoplatnosti rozsudku bude starostlivosť prebiehať nasledovne: 1. týždeň po právoplatnosti rozsudku bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletého Samuela od pondelka do piatku do 16.00 hod. Otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od piatku od 16.00 hod do pondelka nasledujúceho týždňa do 8.00 hod. 2. týždeň po právoplatnosti rozsudku bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od pondelka od 8.00 hod do stredy do 16.00 hod. Otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od stredy od 16.00 hod do štvrtku do 8.00 hod. Matka bude zabezpečovať starostlivosť od štvrtku od 8.00 hod do pondelka nasledujúceho týždňa do 8.00 hod.

2

27P/85/2015

3. týždeň po právoplatnosti rozsudku bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od pondelka od 8.00 hod do piatku do 16.00 hod. Otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od piatku od 16.00 hod do pondelka nasledujúceho týždňa do 8.00 hod. 4. týždeň po právoplatnosti rozsudku bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od pondelka od 8.00 hod do stredy do 16.00 hod. Otec bude zabezpečovať starostlivosť od stredy od 16.00 hod do štvrtku do 8.00 hod. Matka bude zabezpečovať starostlivosť od štvrtku od 8.00 hod do pondelka nasledujúce týždňa do 8.00 hod. 5. týždeň po právoplatnosti rozsudku matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od pondelka od 8.00 hod do štvrtku do 16.00 hod. Otec bude zabezpečovať starostlivosť od štvrtka od 16.00 od do nedele do 18.00 hod. 6. týždeň po právoplatnosti rozsudku bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od nedele od 18.00hod do stredy do 16.00 hod. Otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od stredy od 16.00 hod do štvrtku do 8.00 hod. Matka bude zabezpečovať starostlivosť od štvrtku od 8.00 hod do pondelka nasledujúceho týždňa do 8.00 hod. 7. týždeň po právoplatnosti rozsudku bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od pondelka od 8.00 hod do štvrtka do 16.00 hod. Otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od štvrtka od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod.

8. týždeň po právoplatnosti rozsudku bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od nedele od 18.00 hod do stredy do 16.00 hod. Otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od stredy od 16.00 hod do štvrtku do 8.00 hod. Matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. od štvrtku od 16.00 hod do pondelka nasledujúceho týždňa do 8.00 hod. Miestom odovzdania a preberania dieťaťa bude miesto bydliska matky, ak bude dieťa v čase zmeny starostlivosti v predškolskom alebo školskom zariadení bude miestom odovzdávania toto zariadenie. Po uplynutí osem týždňov po právoplatnosti rozsudku bude maloletý U. v starostlivosti matky každý párny týždeň v kalendárnom roku a v starostlivosti otca každý nepárny týždeň v roku s výnimkou prázdnin.

3

27P/85/2015

Odovzdávanie a preberanie dieťaťa bude prebiehať vždy v nedeľu o 18.00 hod v mieste bydliska rodiča, ktorému končí doba osobnej starostlivosti. V období letných prázdnin bude prebiehať striedavá starostlivosť nasledovne: Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť od 1.7. od 9.00 hod do 15.7. do 19.00 hod a od 1.8. od 9.00 hod do 15.8. do 19.00 hod. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť od 15.7. od 19.00 hod do 1.8. do 9.00 hod a od 15.8. od 19.00 hod do 31.8. do 19.00 hod. V období veľkonočných prázdnin bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletého U. v každom párnom roku od Veľkého piatku od 9.00 hod do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. Otec bude zabezpečovať starostlivosť v každom nepárnom roku od Veľkého piatku od 9.00 hod do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. V období jarných prázdnin bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého U. v každom nepárnom roku v čase od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod do posledného dňa prázdnin do nedele do 18.00 hod. Otec bude zabezpečovať starostlivosť v každom párnom roku od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod do nedele posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. V období vianočných prázdnin bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletého v každom párnom roku od 24.12. od 9.00 hod do 27.12. do 18.00 hod. Otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého v každom nepárnom roku od 24.12. od 9.00 hod do 27.12. do 18.00 hod. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého U. v každom nepárnom roku od 27.12. od 18.00 hod do 5.1. ďalšieho kalendárneho roka do 19.00 hod. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého U. v každom párnom roku od 27.12. od 18.00 hod do 5.1. ďalšieho kalendárneho roka do 19.00 hod. Miestom odovzdania a preberania dieťaťa bude miesto bydliska matky, ak bude dieťa v čase zmeny starostlivosti v predškolskom alebo školskom zariadení bude miestom odovzdávania toto zariadenie. Obaja rodičia budú maloletého U. L., nar. XX.X.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný platiť výživné na maloletého U. sumou 200,- Euro mesačne počnúc dňom 2.12.2014 vždy k 20. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 2.12.2014 do 31.8.2016 vo výške 1 000,- Euro je otec povinný zaplatiť do 30 dní po právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

4

27P/85/2015

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Otec dieťaťa sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 02.12.2014 domáhal úpravy práv a povinností k mal. U. L., ktorý sa narodil dňa XX.XX.XXXX z jeho vzťahu s J. Z.. Rodičia dieťaťa manželstvo neuzavreli. V návrhu otec uviedol, že s matkou nevedú spoločnú domácnosť, zatiaľ však žijú pod jednou strechou. Vzťahy medzi nimi sú však narušené a partnerské nezhody riešia aj pred maloletým synom. Matka rozhoduje, kam a kedy môže otec s dieťaťom ísť, pričom sama matka dieťa vezme, otcovi nepovie kam ide ani kedy príde. Na jeho sms správy nereaguje. Matka je presvedčená, že ona je jediným rodičom, ktorý má právo určovať všetko, čo týka dieťaťa. Otec sa cíti byť vo svojich právach značne dotknutý.

2/ Na návrh otca, súd uznesením zo dňa 09.12.2014, č.k. XXP/X/XXXX-XX nariadil predbežné opatrenie, ktorým predbežne upravil styk otca s dieťaťom na každý párny víkend v sobotu od 09.00 hod do 19.00 hodiny. 3/ Podaním doručeným súdu dňa 01.07.2016 navrhoval otec nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd upravil jeho styk so synom počas letných prázdnin. Uznesením zo dňa 02.07.2015, č.k. XXP/XX/ XXXX-XX súd nariadil predbežné opatrenie, ktorý upravil styk otca s mal. Samuelom počas letných prázdnin od 01.08.2015 od 09.00 hod do 15.08.2015 do 19.00 hod nepretržite a mimo prázdnin každý párny víkend od piatku od 16.30 hod do nedele do 19.00 hod tak, že dieťa vyzdvihne aj odovzdá v mieste bydliska matky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2015, č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XX. Tým došlo zmene skôr nariadeného predbežného opatrenia zo dňa 09.12.2014. 4/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, ich právnych zástupcov, výsluchom mal. U., oboznámil sa s obsahom rodného listu mal. U., potvrdeniami o príjmoch jeho rodičov, listami vlastníctva, šetrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vykonaným v rodine rodičov mal. U. ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: 5/ Maloletý U. L. sa narodil dňa XX.XX.XXXX zo vzťahu W. L., nar. XX.XX.XXXX a J. Z., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia dieťaťa manželstvo neuzavreli. Okrem maloletého U. iné vyživovacie povinnosti nemajú. V spoločnej domácnosti žili až do decembra 2014, kedy sa následne matka aj s dieťaťom odsťahovali do Senca. Otec dieťaťa býva v Bratislave na W. D., kde má plne zariadený 3-izbový byt. U. má u otca zariadenú svoju vlastnú detskú izbu. V byte býva otec sám. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, referát Bratislava II vykonal dňa 21.10.2015 šetrenie v domácnosti otca a konštatoval, že byt je na veľmi dobrej sociálno-hygienickej úrovni, priestranný a svetlý, kompletne zariadený. V byte je kompletne zariadená aj detská izba s hračkami. 6/ Matka býva od decembra 2014 aj s maloletým v Senci na D.. Ž. X. Byt je v jej výlučnom vlastníctve. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a 5 27P/85/2015 rodiny, pracovisko Senec vykonal dňa 30.11.2015 šetrenie v domácnosti matky a zistil, že matka so synom obýva 2-izbový byt, ktorý je kompletne a účelne zariadený. Maloletý spáva v spálni so svojou matkou na 2-lôžkovej posteli. V obývacej izbe má zariadený detský kútik so stolíkom, stoličkou, poličkovou skrinkou s hračkami a knižkami. Domácnosť je prispôsobená potrebám dieťaťa. Maloletý navštevuje materskú školu v Senci pri Slnečných jazerách, navštevuje anglický jazyk, výtvarný, tanečný, plavecký krúžok a futbal. Jeho chorobnosť je vyššia, má metabolickú poruchu. S pohovoru s dieťaťom bolo zistené, že dieťa je naviazané na matku, má k nej vytvorené silné citové puto. Matka pri pohovore uviedla, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou pre nízky vek dieťaťa. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o dieťa. 7/ Kolízny opatrovník vykonal dňa 25.02.2016 pohovor s mal. U. a zistil, že dieťa má rovnako rád oboch rodičov, nepreferuje ani jedného z nich. Uviedol, že býva s mamou a chce aj naďalej u nej bývať ale u otca chce prespávať a tráviť s ním čas. Pohovor so U. vykonal dňa 15.06.2016 aj súd. Dieťa bolo negatívne naladené, na väčšinu otázok odpovedal negatívne. Uviedol, že je rád aj s otcom aj s mamou. Na otázku, či chce viac času tráviť s otcom alebo s mamou odpovedal, že s otcom. Vzápätí však otca negoval. 8/ Matka nesúhlasila so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, navrhovala aby bol syn zverený jej do osobnej starostlivosti a styk otca s dieťaťom navrhovala upraviť na každý párny týždeň od pondelka od 15.30 hod do utorka do 08.00 hod a od piatku od 16.00 hod do pondelka do 08.00 hod, každý nepárny týždeň od stredy od 16.00 hod do štvrtka do 08.00 hod. Uviedla, že dieťa nie je nastavené zotrvať bez matky celý týždeň. Potvrdila, že cez leto bol v zmysle predbežného opatrenia s otcom dlhší čas avšak išlo o inú situáciu, keď sa o dieťa staralo viacej ľudí, U. tam mal kamarátov. Doposiaľ U. nebol u otca tak, že by výlučne otec zabezpečoval starostlivosť o syna. Matka navrhovala nariadiť znalecké dokazovanie na posúdenie, či otcom navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinnosti budú v záujme dieťaťa zabezpečené všetky jeho potreby. 9/ V priebehu konania sa zdalo, že situácia medzi rodičmi sa urovná. Vo februári 2016 si otec dieťaťa začal k matke dieťaťa opätovne hľadať cestu. Otec jej prejavoval svoju lásku, vyhlasoval, že ju ľúbi a že si uvedomil svoje chyby. Matka dieťaťa mu uverila, obnovili aj intímny život, začali opätovne fungovať ako partneri. Na pojednávaní dňa 14.06.2016 otec dieťaťa uviedol, že partnerské spolužitie s matkou dieťaťa neobnovil, všetko robil len kvôli U. aby mal viacej priestoru ako s ním tráviť čas, z čoho bola matka dieťa prekvapená a sklamaná. Matka vytýkala vo svojom podaní zo dňa 21.06.2016, že keď sa otec dozvedel, že súd hodlá U. vypočuť, prišiel na súd aj on, nosil ho na rukách, dal mu na hranie

svoj mobil. Všetko to podľa matky robil zámerne počítajúc s tým, že U. zopakuje otcom naučenú frázu, že týždeň chce byť u otca a týždeň u matky. Matka tiež vyjadrila obavu, že pre otca bude problém v prípade striedavej starostlivosti voziť dieťa každý deň z/do Senca do škôlky. Poukázala, na to, že otec síce môže pracovať z domu avšak vtedy dá U. k dispozícii tablet a on sa na ňom potom hodiny hrá, čo matka nepovažuje sa správnu výchovu. Často chodí so synom k sestre alebo k svojej mame, aby mal zabezpečený servis okolo dieťaťa. Od nariadenia v poradí druhého predbežného opatrenia je U. na tento režim nastavený, je spokojný a kľudný, preto matka navrhovala tento stav v záujme dieťaťa ponechať. Matka navrhovala nariadiť mediáciu, pretože je toho názoru, že otec dieťaťa k nej ešte niečo cíti, mediáciou by sa mohlo dospieť k sanácii rodiny a tiež navrhovala nariadiť znalecké dokazovania na ustálenie, či je v záujme dieťaťa nariadiť striedavú osobnú starostlivosť rodičov. 6 27P/85/2015 10/ Kolízny opatrovník uviedol, že znalecké dokazovanie považuje za nadbytočné, striedavú starostlivosť navrhoval upraviť postupne, aby si dieťa plynule zvyklo na nový režim. 11/ Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, 7 27P/85/2015 ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 12/ Pri rozhodovaní súdu o výkone rodičovských práv a povinnosti musí súd rešpektovať zásadu vyjadrenú v čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, podľa ktorej majú rodičia spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. V opačnom prípade by došlo k porušeniu práva druhého

rodiča na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 32 odst. 4 Listiny základných práv a slobôd, i práva dieťaťa a rodiča na nadviazanie a udržiavanie vzájomného pravidelného styku podľa čl. 4 Dohovoru o styku s deťmi. pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd prihliadal na kritéria, ktoré musia byť v najlepšom záujme dieťaťa, a to citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. O citových väzbách dieťaťa možno objektívne hovoriť, ak dieťa žije s oboma rodičmi, lebo pokiaľ žije len s jedným rodičom, jeho vôľa môže byť mierne formovaná týmto rodičom. Vývinovými potrebami dieťaťa sú myslené nielen základné materiálne podmienky pre život ako napr. stravovanie, bývanie, zdravotné ošetrenie, ale i rozvoj osobnosti dieťaťa, teda schopnosti rodiča budovať v živote dieťaťa základné zásady morálky, úctu k ľuďom, empatiu, zmysel pre česť a spravodlivosť, a pod. Právo dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom musí byť zachované, inak môže dôjsť k pretrhnutiu citového puta dieťaťa k niektorému rodičovi, čo môže viesť k narušeniu základnej životnej istoty, popudzovaniu proti druhému rodičovi, poškodeniu psychického vývoja dieťaťa. Rodinné zázemie je pre všestranný rozvoj dieťaťa veľmi dôležité a dieťa, pokiaľ je to možné by nemalo pretŕhať zväzky s ďalšími dôležitými osobami a s prostredím, na ktoré si zvyklo. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dieťa do svojich 3,5 rokov žilo s oboma rodičmi v spoločnej domácnosti, teda dieťa bolo navyknuté na oboch rodičov rovnako. Aj v súčasnej dobe dieťa nemá problém zostať s otcom, matka poukazuje na to, že dieťa je spokojné zo stavom aký je momentálne, teda že dieťa zostáva s otcom každý druhý víkend, dieťa trávilo s otcom aj dva týždne počas letných prázdnin. Súd je toho názoru , a matka to v konaní ani nenamietala, že otec má schopnosti aj možnosti plnohodnotne sa o svojho syna postarať. Starostlivosť otca o dieťa však nemusí bezpodmienečne kopírovať predstavy matky, každý z rodičov môže mať iné predstavy o prežívaní voľného času, v tejto súvislosti nemožno otcovi zazlievať ak počas styku s dieťaťom navštívi s ním svoju rodinu. Pre dieťa je totiž podstatné aby udržiavalo kontakt aj so svojou širšou rodinou, či už zo strany matky alebo otca. Otec dieťa má vlastný trojizbový byt, v ktorom žije sám, manželstvo neuzavrel, iné vyživovacie povinnosti okrem mal. U. nemá, má stabilný príjem, okrem toho má možnosť vykonávať zamestnanie z domáceho prostredia. Matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou aj z dôvodu, že otec bude zaťažený tým, že dieťa bude voziť každý deň do/zo škôlky , keď dieťa navštevuje škôlku v Senci a otec má bydlisko v Bratislave. Otec súhlasil s tým, že dieťa bude voziť do Senca, s touto okolnosťou bol uzrozumený. Súd zároveň upozorňuje otca, že by nebolo pre dieťa vhodné, aby v posledný ročník predškolskej prípravy navštevoval dve rozdielne predškolské zariadenia (v Senci a v Bratislave). 13/ Právna zástupkyňa matky namietala, že striedavá starostlivosť nie je vhodná pretože rodičia spolu nevedia komunikovať. Je pravdou, že v prípade striedavej osobnej 8 27P/85/2015 starostlivosti rodičia musia spolu komunikovať a to nie len pri odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho zdravotnom stave, školských a mimoškolských aktivitách, i aktívnom prežívaní voľného času. Situácia, že rodič odovzdá dieťa druhému rodičovi bez toho, aby ho informoval o všetkých vyššie uvedených skutočnostiach je neprípustná. Pri striedavej osobnej starostlivosti sú rodičia nútení o to viac vzájomne kooperovať a komunikovať, pretože pri jej nefungovaní je stále reálna možnosť, že dieťa môže byť následne zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Predpokladmi riadneho fungovania striedavej osobnej starostlivosti o dieťa je predovšetkým vzájomná tolerancia rodičov, spoločná vôľa i schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať. Je mylný názor právnej zástupkyne matky, že by chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi mala byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, tak ako to vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky. Chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi naopak nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti, pretože by to znamenalo porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa v zmysle čl. 32 odst. 4 Listiny základných práv a slobôd a tiež porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. Nie je možné vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí spolu dobre nekomunikujú, bude striedavá osobná starostlivosť o dieťa podnetom a motiváciou, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá osobná starostlivosť o dieťa núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil, inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zverení dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča. Akokoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto

nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže o neho súd oprieť svoje rozhodnutie 14/ Právna zástupkyňa matky žiadala nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie, či striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov bude v záujme dieťaťa. Na pojednávaní konanom dňa 13.09.2016 navrhla aj právna zástupkyňa otca, aby súd v prípade, ak vykonaným dokazovaním nemá jednoznačne preukázané, že striedavá starostlivosť bude v záujme maloletého, nariadil znalecké dokazovanie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že znalci nie sú oprávnení posudzovať právne otázky, teda ani otázku, či má byť uvedený rovnocenný kontakt dieťaťa s obomi realizovaný prostredníctvom právneho inštitútu styku rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti (§ 25 Zákona o rodine) alebo prostredníctvom inštitútu striedavej starostlivosti. Znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy a nie je možné priorizovať ho. Matkou v konaní nebolo namietané, že by otec z hľadiska osobnosti, povahových vlastností, či iných psychických atribútov nebol schopný zabezpečovať starostlivosť o dieťa, rovnako matka netvrdila, že by dieťa otca odmietalo, malo problémy tráviť s otcom čas, eventuálne, že by bolo traumatizované, preto súd nepovažoval v prejedávanej veci za potrebné a hospodárne nariadiť znalecké dokazovanie. Odmietanie striedavej starostlivosti matkou nebolo založené na žiadnych objektívnych dôvodoch. Matka počas konania poukazovala len na to, že cestovanie do Senca bude pre otca zaťažujúce, že otec doposiaľ sám starostlivosť o Samuela nezabezpečoval, pretože mu vždy pomáhala matka alebo sestra. Spochybnila, že bude v záujme maloletého dieťaťa takýto model starostlivosti rodičov. Súd poukazuje na to, že otec počas celého konania deklaroval vôľu prispôsobiť sa všetkému, sám inicioval toto konanie, bol pripravený cestovať so synom do Senca do škôlky, na pojednávaní súdu 9 27P/85/2015 prehlásil, že nebude dieťa prihlasovať do škôlky v Bratislave, otec má vyhovujúce materiálne a osobnostné predpoklady na výchovu svojho syna, preto súd dospel k záveru, že je v záujme dieťaťa aby bolo vychovávané oboma rodičmi, aby si udržiaval pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny styk s oboma rodičmi, ktorí obaja majú na jeho výchovu vhodné predpoklady. Súd pritom nariadil striedavú osobnú starostlivosť postupne, tak by si U. zvykol na nový režim a aby sa následne stretnutia predlžovali až sa dosiahne definitívny model striedavej starostlivosti. 15/ Aj napriek tomu, že dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd zaviazal otca na platby titulom výživného vo výške 200 euro počnúc dňom podania návrhu z dôvodu, že príjem, majetkové pomery a možnosti otca a matky sú v nepomere, keď otcov príjem je podstatne vyšší ako príjem matky. Pri určení výživného súd prihliadol na vek, potreby a záujmy maloletého. Tak ako zo zhodnej výpovede účastníkov vyplynulo, otec od decembra 2014 platil výživné na syna vo výške 150 euro mesačne. Rozdiel medzi výživným, ktoré otec platil a súdom určeným je 50 euro. Od podania návrhu do 30.08.2016, t.j. za 20 mesiacov vzniklo otcovi zročné výživné za vo výške 1000 euro (20 mesiacov x 50 €), ktoré mu súd uložil zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 16/ Otec dieťaťa je zamestnaný v obchodnej spoločnosti AT &T Global network Services Slovakia s.r.o., jeho čistý mesačný príjem predstavuje v priemere 2 200 €. Je vlastníkom trojizbového bytu v Bratislave, je slobodný, iné vyživovacie povinnosti okrem U. nemá. 17/ Matka dieťaťa je zamestnaná v obchodnej spoločnosti Slovak Parcel Service s.r.o., jej priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje 940 euro. Je výlučnou vlastníčkou dvojizbového bytu v Senci, je slobodná, iné vyživovacie povinnosti okrem U. nemá. 18/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 10 27P/85/2015 c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 .