Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_10C-47-2022.pdf
PDF · 117.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/47/2022
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobkyne: A. L., E.. X.X.XXXX, I. Š. D. XX, XXX XX D. D., právne zastúpenej: G. &. Z., S..X..F.., U.: XX XXX XXX, W. D. S. S. G. XXXX/XX, XXX XX B. S., proti žalovanému: Z. T. S., S..X..F.., U.: XX XXX XXX, S. S. Z. XX, XXX XX I., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v tomto znení:
„Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne jej zamestnávateľom, realizovanom na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou Z. T. S., S..X..F.., S. S. S. S. Z. XX, XXX XX I., U.: XX XXX XXX, S. Y. K. F. X. K. F. S. I. U., F.: S., K. Č.: XXXXX/B a dlžníkom: A. L., E.. X.X.XXXX, I. Š. D. XX, XXX XX D. D..“
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať na príslušnom súde ako žalobca proti žalobkyni ako žalovanej žalobu o zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd aj bez návrhu uznesenie o tomto neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým bolo takejto žalobe vo veci samej vyhovené.
III. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.7.2022 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne jej zamestnávateľom, realizovanom na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi žalovaným a žalobkyňou ako dlžníkom. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy so žalovaným nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa v právnom postavení dlžníka uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalovaný je právnická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a poskytla žalobkyni peňažné prostriedky v rámci svojho podnikania. Právny vzťah medzi stranami sporu bol založený Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v celkovej výške 1.320,00 €, s ročnou úrokovou sadzbou 76,20 %, za účelom nákupu elektroniky. Žalobkyňa má za to, že z obsahu a formy Zmluvy o úvere je zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorá je vopred pripravená veriteľom pre vopred neurčený okruh klientov resp. spotrebiteľov, ktorí jej obsah zásadným spôsobom meniť nemôžu. Žalobkyňa v zmluvnom vzťahu založenom Zmluvou o úvere vystupuje ako spotrebiteľ,
keďže úver jej bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu I. U., Oddiel: S., Vložka číslo: XXXXX/B, vyplýva, že žalovaný poskytuje úvery v rámci svojho podnikania, t. j. z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom, teda finančné prostriedky poskytnuté na základe Zmluvy o úvere, majú s poukazom na ustanovenie § 2 d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) charakter spotrebiteľského úveru a Zmluva o úvere charakter spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa riadi príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, pričom vo vzťahu k účinnosti citovaného predpisu platí aplikabilita ustanovenia § 25i Zákona o spotrebiteľských úveroch. Dňa 1.6.2022 žalovaný prostredníctvom splnomocnenej spoločnosti W. S..X..F.. oznámil zamestnávateľovi žalobkyne, že na základe Zmluvy o úvere je veriteľom žalobkyne a zároveň zamestnávateľa žalobkyne s poukazom na ustanovenie § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) vyzval na vykonávanie zrážok zo mzdy alebo z iného príjmu žalobkyne v rozsahu neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 4.558,68 €. Žalovaný tvrdí, že právny titul na realizáciu zrážok predstavuje Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy“). Žalobkyňa uviedla, že s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia ako aj na celkový skutkový stav, dospela k záveru, že žalovaný zneužíva inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru žalobkyne, v danom prípade je bez akýchkoľvek pochýb osvedčené, že Zmluva o úvere je svojim charakterom zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom už samotné podmienky poskytnutia úveru uvedené v bode 6. Zmluvy o úvere vyvolávajú viaceré pochybnosti o primeranosti poskytnutej čiastky a jej odplaty. Žalobkyňa je zároveň presvedčená aj o tom, že žalovaný zahájením procesu vykonania zrážok zo mzdy žalobkyne vedome koná v rozpore s ustanovením § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pretože žalovaný dobre vie, že jeho právo zo Zmluvy o úvere je už dávno premlčané a napriek tomu ho prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy naďalej neobmedzene vymáha, v dôsledku čoho žalobkyňa stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom a teda neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom trvalej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy premlčanej pohľadávky. Výkon zrážok zo mzdy je súkromný proces, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a žalobkyňa môže byť vystavená neprimeranému konaniu zo strany žalovaného. Žalobkyňa zastáva názor, že podmienka založená Dohodou o zrážkach zo mzdy je neprijateľná z dôvodu, že je v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa v dôsledku čoho spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná (§ 53 ods. 1 a 5 Občiansky zákonník). Žalobkyňa žalovaným požadované zrážky nemôže voči svojmu zamestnávateľovi žiadnym spôsobom korigovať ani zastaviť a je tak vystavená jedine konaniu a rozhodovaniu žalovaného. Potreba neodkladnej úpravy pomerov strán je osvedčená tým, že žalovaný už požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom žalobkyňa výkon týchto zrážok nemôže ovplyvniť. Zákonná koncepcia je rovnaká aj vo vzťahu k platiteľovi mzdy, pretože ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka, platiteľovi úplne jasne ukladá povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy svojho zamestnanca a poukazovať ich veriteľovi po tom, čo mu bola dohoda predložená, bez toho, že by bolo treba tento záväzok veriteľa a dlžníka akoukoľvek formou akceptovať a bez toho, že by prípadný nesúhlas platiteľa mzdy s dohodou resp. právnou povinnosťou stanovenou zákonom, vyvolal akékoľvek účinky či zmenu v rozsahu alebo obsahu zákonných práv a povinností. Úkony žalovaného adresované zamestnávateľovi žalobkyne, ktorými svojvoľne určil výšku zabezpečenej pohľadávky a zároveň jednostranne diktuje výšku dlhu, sledujú postihnutie majetku žalobkyne bez akejkoľvek kontroly. Žalovanému je totiž dobre známe, že sa domáha premlčaných nárokov, avšak táto skutočnosť povinnosti platiteľa mzdy neobmedzuje. Žalovaný teda vymáha čiastky, ktorých oprávnenosť nebola riadne preukázaná, pričom nie je možné vylúčiť, že uplatňované sú aj neoprávnené sumy. Žalobkyňa je s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu presvedčená o tom, že v danej veci je osvedčený tak skutkový, ako i právny dôvod neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., ktorým je vzhľadom na povahu právneho vzťahu strán sporu možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, a preto navrhuje, aby súd vydal ňou navrhované neodkladné opatrenie. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť spoločnosti W. S..X..F.. o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného ako veriteľa zo dňa XX.X.XXXX, oznámenie o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej ako „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
5. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
10. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
11. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
12. Podľa § 337 ods. 2 C.s.p., súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 337 ods. 3 C.s.p., súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
14. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
20. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
21. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
23. Podľa § 551 ods. 2 OZ, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
24. Podľa § 551 ods. 3 OZ, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
25. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
27. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
28. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu 21.08.2012), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
30. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu 28.05.2013), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
31. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 01.05.2014), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
32. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.
33. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, ako náhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným (neodkladným) opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či neobsahujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
34. Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
35. Z priloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi revolvingový úver vo výške 1.320,00 € pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,00 % a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,20 %. Dlžník sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 70,72 € splatných 20. dňa v mesiaci, pri počte splátok 42. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že spoločnosť žalovaného bude mať voči žalobkyni ako dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť žalovaného poskytne žalobkyni ako dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1320,00 €, pričom uvedená pohľadávka bude zabezpečená uvedenou dohodou o zrážkach zo mzdy. V dohode je ďalej uvedené, že na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich vo výške 70,72 € mesačne na bankový účet žalovaného. Z výzvy žalovaného zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že táto bola doručená spoločnosti T. O., W..S.. pričom žalovaný ňou požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, pričom dlh žalobkyne voči žalovanému mal k uvedenému dňu predstavovať sumu 4.558,68 €.
36. Medzi stranami vznikol uzavretím zmlúv o revolvingovom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 OZ,
zákon č. 129/2010 Z. z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň žalovaný pri uzatváraní zmlúv o revolvingovom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a navrhovateľ vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Keďže zmluvy uzavreté medzi stranami majú charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, musia obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pri predbežnom preskúmaní predložených zmlúv však súd zistil, že tieto neobsahujú v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ ročnú percentuálnu mieru nákladov úveru (keď táto je v časti 5. uvedená iba ako predpokladaná, v časti 6. je uvedená odlišná výška, a preto nedošlo k dojednaniu o RPMN). Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver by sa mal považovať v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) resp. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv) za bezúročný a bez poplatkov. Súd naviac dodáva, že úroková sadzba dosahujúca takmer 80 % (76,20 %) ročne je tiež minimálne v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť v zmysle § 39 OZ. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný by nemal mať nárok na zaplatenie úroku z úveru a žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutých úverov po odrátaní plnenia zo strany žalobkyne.
37. Naviac, pokiaľ ide o dohody o poskytnutí služby (článok 8. zmlúv), súd mal pochybnosti, či tieto boli platne uzavreté. Z článku 8 zmlúv súd zistil, je tu obsiahnutý záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru a splátok revolvingu. Splatnosť odplaty za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru bola v článku 8.4 dojednaná na deň uzavretia dohody o poskytnutí služby a pri revolvingu na deň poskytnutia revolvingu, so započítaním vzájomných nárokov veriteľa a dlžníka. Do obsahu dohody, ktorá je tiež predtlačeným formulárom, sa len dopisovala výška poplatku pri úvere a pri revolvingu. Žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah dohôd, pričom ustanovenia článkov 8.1 a 8.4 je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľné zmluvné podmienky, pretože vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Zmluvné dojednanie je totiž formulované tak, že spotrebiteľ, hoci službu ešte nepotrebuje, zaplatí už vopred poplatok vo výške 189,88 €, ktorá je neprimeraná výške troch splátok, ktorých by sa mal odklad týkať, a preto je tu hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach. Platbou týchto poplatkov splatných s čerpaním úverov sa vzdala žalobkyňa finančných prostriedkov v prospech veriteľa bez toho, aby dostala vzájomné protiplnenie, keď už pri uzatvorení týchto dohôd zaplatila odplatu netušiac, či vôbec v budúcnosti bude žiadať o odklad nejakej splátky. Vzhľadom na uvedené by mali byť všetky plnenia žalobkyne na tieto dohody započítané na plnenie na zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
38. Súd tiež poukazuje na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, pričom výšku dlhu si veriteľ určuje sám, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t. j. neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Žalobkyňa spochybnila výšku jej dlhu voči žalovanému, pričom má tiež za to, že dlh, ktorého uspokojenia sa žalovaný domáha realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy je v celom rozsahu premlčaný. Súd mal za to, že pochybnosti žalobkyne o výške dlhu, ktorý má byť uspokojený vykonávaním zrážok z jej mzdy, sa javia ako opodstatnené. Zo žiadostí o vykonávanie zrážok zo mzdy predovšetkým nie je zrejmý spôsob vyčíslenia pohľadávky, t. j. nárokov, z ktorých pohľadávka pozostáva. Žalovaný v žiadosti o vykonávanie zrážok uvádza celkovú sumu na dozrážanie vo výške 4.558,68, avšak v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere istina spolu s celkovými nákladmi, ktorú mala žalobkyňa v zmysle zmluvy zaplatiť, predstavuje spolu 2.970,24 €. Je preto otázne, z čoho pozostáva suma, ktorá má byť uspokojená vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne. Vzhľadom na uvedené existujú pochybnosti o dôvodnosti nároku, ktorého uspokojenia sa protistrana domáha prostredníctvom realizácie zrážok zo mzdy žalobkyne.
39. Žalobkyňa nepredložila doklady o doterajších úhradách na základe úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným. Z predložených listinných dôkazov je však známe, že žalovaný požaduje zrážky vo výške 4.558,68 €, čiže vo výške takmer 3,5 násobku poskytnutej istiny. Navyše od 1.5.2014 je v zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy. V zmysle § 29a tohto zákona upravujúceho prechodné ustanovenia k 1.5.2014, ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014. Aj keď teda dohoda o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá pred 1.5.2014, v prípade zistenia skutočností ako je tomu v tomto prípade, kedy sa dôvodne javí, že žalovaný požaduje zrážky zo mzdy nad rámec jeho nároku, má súd právo neodkladným opatrením zamedziť takéto zrážky zo mzdy do času, kedy o nárokoch medzi stranami bude rozhodnuté príslušným orgánom a bude určené, či a ktorá strana má zo zmluvného vzťahu nejaké nároky. Aj keby teda bola dohoda o zrážkach zo mzdy dohodnutá v súlade s právnymi predpismi v čase uzavretia zmluvy, nie je možné ju použiť v prípade, ak už dlh zanikol, prípadne ak by sa na jej základe vymáhali nároky, na ktoré veriteľ nemá právo. Uvedené platí o to viac v spotrebiteľských vzťahov, v ktorých je charakteristické slabšie postavenie spotrebiteľa.
40. Po preskúmaní návrhu žalobkyne súd dospel k záveru, že žalobkyňa ako spotrebiteľ pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán konania navrhovaným neodkladným opatrením, osvedčila ohrozenie svojho práva. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobkyňa realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. Neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy avšak v prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobkyne.
41. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX nie je žiadnym spôsobom ohrozené, pričom žalovaný má k dispozícii viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok. Žalovaný je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Je tiež potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobkyne.
42. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, a ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne. V zmysle uvedených skutočností súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu a neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobkyne ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym sporom medzi stranami. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam tunajší súd rozhodol tak, ako je to uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia.
43. Žalobkyni súd neuložil povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej, pretože týmto neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalovaný, ktorý má záujem na realizácii a použití dohody o zrážkach zo mzdy však má možnosť uplatniť si samostatnou žalobou vo veci samej nárok na úhradu dlhu a v prípade úspechu bude mať možnosť realizovať výkon rozhodnutia aj prípadnými zrážkami zo mzdy, kedy by súd z úradnej povinnosti musel zrušiť nariadené neodkladné opatrenie. Súd vzhľadom k uvedenému v II. výrokovej časti tohto uznesenia poučil žalovaného v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. o možnosti podať na príslušnom súde ako žalobca proti žalobkyni ako žalovanému žalobu o zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
44. Keďže išlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., keď žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% tak, ako je to uvedené v III. výrokovej časti tohto uznesenia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde.
Odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.