Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6CoP-19-2016.pdf
PDF · 88.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/19/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľky N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/ X, G., zast. JUDr. Zuzanou Katkovčinovou, advokátkou, Štefánikova 17, Humenné proti odporcovi N. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/X, G., zast. JUDr. Evou Kákošovu, advokátkou, Partizánska 1057, Snina za účasti maloletého I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10P/341/2015-85 zo dňa 26.04.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o výživnom.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
„Súd manželstvo navrhovateľky N. U. a odporcu N. U. uzavreté dňa 3.8.1996 v O., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v O. vo zväzku 8, ročník 1996, na strane 10, pod poradovým číslom 7 r o z v á dz a.
Na čas po rozvode maloletého I. U., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. U. sumou 300 eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na určenie výživného z a m i e t a.
Styk odporcu s maloletým I. súd n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že na základe výsluchu účastníkov konania je toho názoru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Podľa názoru súdu sú dôvodom rozvodu manželstva konflikty medzi manželmi spôsobené najmä neprítomnosťou odporcu v každodennom živote rodiny z dôvodu jeho práce v zahraničí. Ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, preto súd ich manželstvo rozviedol.
3. Na základe dohody rodičov súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka požadovala určiť výživné vo výške 600 eur mesačne a odporca navrhol sumu 200 eur mesačne, maximálne sumu 300 eur mesačne, v prípade, ak po rozvode manželstva nebude platiť manželské výživné. Matka maloletého je nezamestnaná, nemá žiadny príjem a na základe predbežného opatrenia súdu jej bolo určené manželské výživné vo výške 200 eur mesačne zo strany odporcu. Rozhodnutie ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nebolo právoplatné. Na základe predbežného opatrenia platí otec maloletého výživné pre maloletého vo výške 200 eur mesačne, rozhodnutie taktiež nie je právoplatné. Náklady na bývanie matky predstavujú sumu 117,42 eur. Náklady na maloletého matka vyčíslila na 100 eur mesačne za lieky, 22 eur mesačne za obedy, potraviny pre oboch 250 eur mesačne - pre jedného 125 eur mesačne, hygiena 30 eur mesačne, oblečenie 80 eur mesačne, školské potreby 20 eur mesačne. Na odporúčanie lekára pravidelne navštevuje soľnú jaskyňu, kde mesačná permanentka stojí 39,80 eur. Nosí ortopedické vložky, kde náklady predstavujú sumu 15 eur ročne - 1,25 mesačne. Chodí na floorball, kde sa platí 14 eur ročne - 1,16 mesačne, chodí do fitness, kde sú náklady 35 eur mesačne za permanentku. Maloletý sa venuje rybárčeniu, kde náklady na celoročný rybársky lístok predstavujú sumu 90 eur + náklady na krmivo a rybárske potreby 40 eur ročne t.j.130 eur ročne - 10,83 eur mesačne. Za doučovanie z matematiky platí matka 28 eur mesačne. Poplatky za mobil sú vo výške 85 eur mesačne. Na kozmetické prípravky, kvôli problematickej pleti má maloletý výdavky vo výške 13 eur mesačne. Celkové náklady na maloletého teda predstavujú podľa vyjadrenia matky sumu 626,04 eur. Súd považuje za neprimerane vysoké náklady na mobil vo výške 85 eur mesačne a taktiež je toho názoru, že matka už neplatí za doučovanie, pretože monitor deviatakov už prebehol. Sumu 46,99 eur mesačne má maloletý na mimoškolské aktivity a okolo 150 eur mesačne sú náklady na lekársku starostlivosť. Matka maloletého nepracuje kvôli zdravotným problémom.
4. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti B. - H., s.r.o. C. a pracuje prevažne v zahraničí. Za rok 2015 bol jeho čistý mesačný príjem vo výške 639,68 eur a boli mu vyplatené diéty vo výške 1 239,76 eur mesačne, za rok 2016 za mesiace január a február bol jeho čistý mesačný príjem vo výške 527 eur a boli mu vyplatené diéty vo výške 1 073,78 eur mesačne. Celkový príjem v roku 2015 bol vo výške 1879,44 eur a v roku 2016 vo výške 1 600,78 eur. Svoje mesačné náklady vyčíslil otec maloletého na sumu 49,62 eur mesačne za elektrinu, plyn, internet v byte kde býva navrhovateľka a maloletý, náklady na telefón na Slovensku vo výške 50 eur mesačne, náklady na stravu v práci 600-620 eur mesačne, náklady na trajekt vo výške 40 eur mesačne, náklady na pranie 20 eur mesačne, na pracovný odev 120 eur ročne - 10 eur mesačne, náklady na obuv 100 eur ročne - 8,33 eur mesačne, internet v zahraničí 30 eur mesačne, hygienické potreby 20 eur mesačne, náklad na bývanie u rodičov 70 eur mesačne. Maloletému platí poistné vo výške 17,30 eur. Celkové mesačné výdavky otca predstavujú sumu 935,25 eur. Po odpočítaní týchto nákladov ostáva odporcovi na uspokojenie ostatných jeho potrieb suma v roku 2016 vo výške 600 eur mesačne. Súd berie do úvahy skutočnosť, že diéty sú prvotne určené na stravu odporcu a sám tieto náklady vyčíslil na sumu 600 eur mesačne, pričom vyplácané diéty sú vyššie. Na základe príjmom a výdavkov otca súd určil výživné pre maloletého vo výške 300 eur mesačne. Prihliadol pritom aj na skutočnosť, že po rozvode manželstva zanikne povinnosť otca platiť manželské výživné pre navrhovateľku. Matka požadovala sumu 600 eur mesačne. Súd výživné vo výške 300 eur mesačne považuje za primerané odôvodneným potrebám maloletého. Aj matka má vyživovaciu povinnosť voči maloletému, kde je zohľadnená aj osobná starostlivosť o maloletého. Suma 300 eur mesačne zohľadňuje aj mimoškolské aktivity maloletého, aj jeho zdravotné problémy. Preto súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.
5. Styk otca s maloletým účastníci konania nežiadali upraviť, preto súd styk odporcu s maloletým neupravoval.
6. V zmysle § 144 O.s.p. súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože nezistil žiadne okolnosti ani pomery účastníka, ktoré by priznanie týchto trov odôvodňovali.
7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o výživnom podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav takým spôsobom, aby bol zohľadnený skutočný príjem odporcu. Túto skutočnosť súdu preukázala predloženými výpismi z osobného účtu odporcu a taktiež úradným prekladom daňového výmeru za zbytok roka 2014 a časť roka 2015, kedy odporca pracoval v Nórsku. Daňový výmer zjavne nekorešponduje so sumou mzdy deklarovanou zamestnávateľom. Súd neprihliadol, že otec maloletého dlhodobo pracuje v zahraničí, kde sú príjmy niekoľkonásobne vyššie ako v Slovenskej republike. Je zrejmé, že mesačné náklady
odporcu nie sú v takej výške ani na stravu, nakoľko výbery a platby kartou v zahraničí sú vo výške cca 230 Eur mesačne, nie 600 Eur. Mzda, ktorú odporca dostáva je podstatne vyššia ako uvádza, pretože ju dostáva vo viacerých častiach, a to z podnikateľského účtu spoločnosti B. H., s.r.o. a následne je ďalšia časť poukazovaná z osobného účtu p. Q., majiteľa spoločnosti. Mesačné náklady spojené s kompletnou starostlivosťou o maloletého predstavujú sumu približne 626,04 eur, a to s prihliadnutím aj na fakt, že maloletý má 15 rokov, je vo veku, kedy sa zaujíma o rôzne športové aktivity ale aj IT technológie, s čím sú spojené nie malé jednorazové výdavky. Zvýšené náklady sú aj na stravu maloletého, nakoľko je v dospievajúcom veku, pravidelne športuje, čo si vyžaduje rozmanitú a výživnú stravu. Navrhovateľka má dlhodobé zdravotné problémy, trpí diagnózou poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou, je pacientkou neurologickej ambulancie, následkom čoho má problém zamestnať sa v mieste jej bydliska, pretože ponuka práce je obmedzená, ponuky práce však navrhovateľka aktívne vyhľadáva, o maloletého sa vzorne stará. Nie je pravdou, že odporca si zabezpečuje a kupuje pracovné odevy, oblečenie a obuv, nakoľko všetky tieto veci mu zadovažuje zamestnávateľ spolu s ubytovaním a nákladmi na dopravu do miesta výkonu práce. Finančná situácia a životná úroveň odporcu je nadštandardná a nikdy neuviedol, že by plnením vyživovacej povinnosti boli nejako ohrozené jeho iné nevyhnutné výdavky. Navrhovateľka poukázala na ust. § 62 ods. 4 a 5 zákona o rodine. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Miera týchto potrieb závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Stanovené výživné navrhovateľka nepovažuje v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, veku a potrebám maloletého. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o výživnom zmenil tak, že odporca je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 600 Eur mesačne.
8. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.
9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vzhľadom na preukázaný príjem otca a reálne potreby a výdaje maloletého považuje určenú výšku výživného za primeranú.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a §§ 380, 381 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 2 ods. 1 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
11. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Pri určovaní výšky výživného je súd v zmysle § 75 ZoR povinný prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, hygienické potreby ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa.
13. Súd prvej inštancie náležite vyhodnotil majetkové pomery oboch rodičov a zohľadnil výdavky spojené s odôvodnenými potrebami maloletého. Odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k príjmu, ktorý odporca dosahuje (cca 1600 Eur mesačne), rozsah výživného stanoveného súdom prvej inštancie zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a zároveň odôvodneným potrebám maloletého. Súd prvej inštancie pri zisťovaní zárobkových pomerov odporcu vychádzal z potvrdení vystavených jeho zamestnávateľom
- spoločnosťou B. H., s.r.o. C. a odvolací súd nevidí dôvod spochybňovať hodnovernosť týchto údajov. Pokiaľ ide o preklad daňového výmeru odporcu predložený navrhovateľkou (č.l.76 a nasl.), tento je označený ako daňový výmer 2014, zatiaľ čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného
vychádzal z príjmu odporcu za rok 2015 a 2016 (ide teda o iné časové obdobie), navyše, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v daňovom výmere sú uvedené len číselné údaje o príjme a zrážkach. Ak by aj bolo možné konštatovať, že odporca dosahuje vyšší príjem, nemení to nič na skutočnosti, že suma výživného určená súdom prvej inštancie postačuje na úhradu výdavkov spojených so zabezpečovaním odôvodnených potrieb maloletého.
14. Vo vzťahu k výške nákladov spojených s odôvodnenými potrebami maloletého špecifikovaných navrhovateľkou odvolací súd uvádza, že suma 30 eur mesačne na hygienické potreby, 80 eur mesačne na oblečenie a 85 eur mesačne za mobil sa odvolaciemu súdu javí ako neprimerane vysoká. Suma 300 eur mesačne nepochybne pokrýva odôvodnené výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti s uspokojovaním potrieb maloletého s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav (zdravotná starostlivosť, strava, ošatenie, hygiena, koníčky, školské pomôcky).
15. Nemožno poprieť, že finančná situácia odporcu je výrazne lepšia ako finančná situácia navrhovateľky. Je zrejmé, že navrhovateľka je obetavou matkou a záleží jej na zabezpečení všetkého potrebného pre zdravie, fyzický, psychický vývin maloletého, jeho výchovu a vzdelanie. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovaciu povinnosť voči maloletému majú obaja rodičia a nie je možné s poukazom na priaznivejšiu finančnú situáciu jedného z rodičov zaťažiť aj tou vyživovacou povinnosťou, ktorá pripadá na druhého z rodičov. V zmysle zákona o rodine sa každý rodič bez ohľadu na skutočnosť, či má nejaký príjem, musí na výžive svojho dieťaťa podieľať aspoň v minimálnom rozsahu (30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona - § 62 ods. 3 ZoR).
16. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o výživnom postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).