Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-100-2016.pdf
PDF · 98.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12C/100/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v právnej veci navrhovateľky F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom H. L. č. XXXX, H. U. L., okres Čadca, právne zast. Mgr. Michal Mozolík, advokát, Palárikova 1449, 022 01 ČADCA, proti matke G. C., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom H. L. č. XXXX, okres Čadca, právne zast. JUDr. Stanislav Záhumenský, advokát, Fraňa Kráľa 1561, 022 01 ČADCA, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Matka G. C., nar. XX.X.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľke F. C., nar. XX.X.XXXX mesačne sumu 80,- Eur počnúc od 22.1.2016.
II. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
III. Splatné výživné za obdobie od 22.1.2016 do 13.9.2016 v sume 238,39 Eur súd p o v o ľ u j e matke splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pričom nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti sa stane splatný dlh v celosti.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 22.1.2016, navrhovateľka požiadala súd o uloženie povinnosti pôvodne obom svojim rodičom v rade l) G. C. a v rade 2) B. C., ako odporcom, prispievať na jej výživu sumou každý po 150,- eur s účinnosťou odo dňa podania návrhu t.j. od 22.1.2016 (konanie vedené pôvodne pod sp. zn. 12C/13/2016). Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa nedostavila G. C. a jej právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a žiadali súd o odročenie pojednávania z dôvodov na strane právneho zástupcu. Pred. začatím pojednávania mal súd preukázané, že otec s návrhom navrhovateľky súhlasil v celom rozsahu (vo veci bol schválený medzi dcérou ako navrhovateľkou a otcom ako odporcom súdny zmier) a preto súd vylúčil časť konania o návrhu navrhovateľky proti odporkyni G. C.Í., jej matke, na samostatné konanie za podmienok podľa ust. § 112 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“).
2. Po vylúčení návrhu navrhovateľky voči matke bol spis evidovaný pod sp. zn. 12C/100/2016. V podanom návrhu navrhovateľka uviedla, že je študentkou 4. ročníka na E. O. Š.L. O. K. E. v Č. (trieda 4.A), odbor: T. K.. Ide o 5-ročný študijný odbor. Rodičia podali návrh na rozvod, konanie už prebehlo, ale rozsudok im ešte nebol doručený, t.j. nie je právoplatný. Má aj 16-ročného brata B. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je taktiež synom oboch rodičov a býva u matky na adrese H. L. č. XXXX, H. U. L.. Do cca 5.januára 2016 s bratom a matkou žila v spoločnej domácnosti avšak bola nútená odísť z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich hádok a konfliktov s matkou a jej partnerom, ktorý ju neustále „hucká“ proti nej a nabádal
ju, aby ju vyhodila, že je už dospelá a má sa o seba starať sama. Konaním dosiahli, že matka ju vyhodila z domu ona sa presťahovala ku starej mame F. L.. Býva v tom istom rodinnom dome avšak je to oddelené; ona býva na prízemí spolu so starým otcom a prastarou mamou. Nemajú však dostatočný priestor, či súkromie, nie sú tam ani vhodné podmienky na prípravu do školy. Zvažuje s priateľom presťahovanie sa do nájomného bytu, čo by bolo najlepšie riešenie, avšak vtom prípade bude musieť uhrádzať polovicu nákladov spojených s bývaním, nakoľko priateľ by to sám finančne nezvládal. Z uvedeného vyplýva, že určené výživné by použila na úhradu základných životných potrieb.
3. Právny zástupca navrhovateľky v podaní doručenom súdu dňa 27.5.2016 doplnil návrh navrhovateľky o špecifikáciu jej príjmov a výdavkov, kde uviedol, že aktuálny príjem navrhovateľky tvorí suma 173,52 € z titulu prídavkov a sumy 150,- € od otca za výživné. Jej výdavky pozostávajú z nákladov na stravu 100,- €, drogériu 20,- €, ošatenie, obuv 20,- €, telefón 12,- €, náklady na bývanie 90,- €, školské potreby a materiály 10,- €. Celkové výdavky predstavujú sumu 252,- € mesačne. Okrem týchto výdavkov má nepravidelné výdavky na ošetrenie u stomatológa v sume 30,- € za polrok, v poslednom ročníku budú predpokladané náklady na stužkovú a poplatky v sume 100,- až 150,- €. Na preukázanie tvrdení predložila doklady a to rodný list, potvrdenie o návšteve školy, doklad o nákupe oblečenia zo dňa 16.1.2016 na sumu 9,95 €, doklad o poberaní prídavkov na dieťa za rok 2016, rozhodnutie o pridelení právneho zástupcu Centrom právnej pomoci kancelária v Žiline, doklad o hradení stomatológa v sume 17,66 € zo dňa 11.5.2016, zo dňa 1.12.2015 v sume 15,49 €, zo dňa 5.11.2016 v sume 20,- €, zo dňa 24.6.2016 v sume 15,49 €, zo dňa 16.8.2015 v sume 37,47 € zo dňa 31.3.2015 v sume 16,40 € doklad o hradení kreditu zo dňa 19.5.2016 na sumu 12,- €, zo dňa 20.1.2016 v sume 10,- €
4. Matka k podanému návrhu vyjadrenie nedoručila.
5. Súd vykonal pojednávanie dňa 13.9.2016 v neprítomnosti matky, ktorá bola zastúpená právnym zástupcom a ktorá sa pojednávania nezúčastnila z dôvodu práceneschopnosti, avšak súhlasila s rozhodnutím v jej neprítomnosti. Súd teda prejednal vec v jej neprítomnosti a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisového materiálu k veci sa viažúcemu ako i na základe výpovedí navrhovateľky a matky na pojednávaní zo dňa 23.8.2016 a mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
6. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že rodičia sa rozviedli v roku 2015, mama si nasťahovala do domu v auguste 2015 priateľa s ktorým sa navrhovateľka nezniesla, priateľ začal navádzať jej matku, aby ju vyhodila, čo sa i stalo. Dovtedy mali s mamou harmonický bezproblémový vzťah. Následne navrhovateľka bývala u starej matky, potom sa však odsťahovala do domu rodičov priateľa, tam však tiež nemohla zostať, pretože matka priateľa nesúhlasila s ich vzťahom a uviedla, že navrhovateľka nie je pre jej syna dosť dobrá, teda neboli tam vytvorené podmienky, aby tam mohla zostať bývať. Pokiaľ bývala v dome u matky, resp. starej matky, kupovala si veci iba minimálne, iba to, čo potrebovala, nakoľko potraviny zakupovala babka, všetky výdavky si však musí hradiť sama. V priebehu konania uviedla, že býva u otcovej priateľky v jednoizbovom byte spoločne aj so synom otcovej priateľky. Výdavky špecifikovala ako v písomnom návrhu v stým, že na bývanie míňa okolo 90,- € nehradí však náklady na bývanie, ale zakupuje drogériu a veci do domu, pretože otcova priateľka peniaze od nej nežiadala. Môže však ísť niekedy aj o sumu 20,- € mesačne. Keď odišla z domu matky, jej známky sa zlepšili aj o dva stupne, o mame vie, že má pôžičky a dostáva aj daňový bonus a vie o tom, že mama mala peniaze na stavebnom sporení, ktoré vybrala. Vo výpovedi 23.8.2016 uviedla, že hradí náklady na byt v sume 100,- €, býva v byte sama , jej priateľ je zamestnaný v ČR ako robotník s týmto sa stretáva iba cez víkendy. Chcela si nájsť brigádu, avšak sa jej to nepodarilo, u matky brigádovať v práci nechcela, nakoľko to čo by zarobila by previedla na doprave. Otec jej hradí výživné v sume 150,- € a keď k nej príde urobí jej nákup potravín a tiež aj jej priateľ urobí niekedy nákup potravín. Matka jej na výživnom uhradila celkom 380,- €.
7. Právny zástupca navrhovateľky zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu, poukázal na príjem matky, na poberanie daňového bonusu matky, na to, že táto žije v spoločnej domácnosti s priateľom majú dve motorové vozidlá, ktoré si zakúpili na , pričom jedno je luxusné zn. AUDI A8, ktoré užívajú spoločne aj keď nie je na nich evidované a preto aj keď bola navrhovaná dohoda niekde v strede požadovanej sumy žiadal o priznanie plnej sumy 150,- € počnúc od podania návrhu.
8. Právny zástupca matky uviedol, že návrh nie je dôvodný v sume požadovanej navrhovateľkou, matka môže hradiť na dcéru maximálne 50,- € mesačne s tým, že pokiaľ by boli zvýšené výdavky, tieto budú
navrhovateľke uhradené. Poukázal na rozdielnosť príjmov matky a otca, pričom od matky pri jej príjme nie je možné požadovať výživné v rovnakej sume ako od otca, ktorý má príjem 1700,- €. V závere uviedol, že výživné na navrhovateľku sa javí ako primerané s prihliadnutím k príjmu matky v sume 60,- € mesačne a počnúc právoplatnosťou rozsudku.
9. Matka navrhovateľky vo výpovedi poprela, že by dcéru vyhodila z domu, nesúhlasila však s tým, aby bývala dcéra v dome s priateľom, ktorý tam denno-denne spával a chcela, aby sa stretávali cez víkendy. Zároveň uviedla, že dcéra si mohla nájsť aj brigádu, čo však neurobila. Poukázala na to, že pokiaľ jej brigádu našla, odpracovala len deväť dní potom už nechcela pracovať a ju iba zahambila. Jej príjem je v sume asi 650,- € mesačne, okrem toho poberá výživné na syna v sume 150,- € mesačne a prídavky na syna. Dcére hradila i rôzne kurzy ako barmanský, kávový, mohla ísť aj do zahraničia na stáž, čo odmietla pre priateľa Tieto náklady mohli byť aj 300,- €. Vzťah s dcérou sa zhoršil po tom, čo vyhodila ako matka jej priateľa z domu. Potom sa k nej opäť aj s priateľom dcéra vrátila s tým, aby ich prichýlila na dva mesiace, že si nájde byt, neskôr z toho boli štyri mesiace a k nájdeniu bytu nikdy nedošlo a preto sa v podstate o všetko stará dcéra, nakoľko jej priateľ pokiaľ býval u matky v domácnosti nehradil vôbec nič. Čo sa týka sporenia toto vybrala pred viac ako 1,5 rokom a peniaze použila na rekonštrukciu kúpeľne. V spoločnej domácnosti žije s priateľom a rodičmi. Je podielovou spoluvlastníčkou domu v ktorom býva. Podieľa sa preto pomerne aj na nákladoch. Uviedla, že jej priateľ je tréner v Českej republike, jej príjem však uviesť nevedela (nechcela), priateľ hradí niektoré nákupy, synovi fitko, teda prispieva na stravu. Ona hradí náklady na inkaso 50,- €, 2,60 € za televíziu a sumou 10,- € sa na týchto nákladoch podieľa jej mama. Výdavky matka dokladovala platbami v prospech Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s. v sume 123,86 Eur, v prospech Allianz 59,60 Eur, doklad z COOP Jednoty o zaplatení kreditu 12; Eur, cestovné lístky, doklad o zaplatení autoškoly synovi Ivanovi Jašíkovi v cene 450,- Eur zo dňa 10.8.2016, doklad o platení elektriny 69,- Eur, satelitu 2,60 Eur, rozhodnutie z Obce H. U. L. o hradení poplatkov za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 v sume 91,50 Eur, doklad zo Slovak Telekomu vystavený pre G. C.Š. o hradení sumy 44,44 Eur, poštový poukaz na hradenie poistenia v prospech AXA, životná poisťovňa, a. s. odporkyňou G. C., doklad z Poštovej banky zo dňa 17.8.2015 ohradení mesačnej splátky 158,- Eur z titulu zmluvy o úvere, doklad z Poštovej banky zo dňa 30.6.2015 preukazujúci sumu úveru 2.500,-- Eur a mesačná úhrada z titulu tohto úveru v sume 104,- Eur, doklad - dodací list vystavený v prospech F.Q. L. od D. K., H. U. L. na sumu 310,- Eur za palivo, drevené brikety v 10 kg baleniach, doklad taktiež vystavený zo dňa 29.2.2016 na sumu 175,- Eur vystavený F. L. od D. K. za palivo.
10. Z rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9P/31/2015 - 52 zo dňa 29.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoP/31/2016 zo dňa 31.5.2016 mal súd preukázané, že manželstvom rodičov navrhovateľky bolo právoplatne rozvedené, brat navrhovateľky bol zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný hradiť výživné v sume 150,- € mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že príjem matky bol preukázaný v sume cca 17662,75 € mesačne, príjem otca bol v sume cca 1700,- € mesačne (základná mzda + diéty). Matka navrhovateľky zároveň uviedla, že výdavky na deti do školy má v sume mesačne 160,- €, navrhovateľka od 15.8.2015 s ňou nežila v spoločnej domácnosti.
11. Súd v konaní o návrhu navrhovateľky o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči plnoletému dieťaťu aplikoval ustanovenia Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 62 ods.1 v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasledujúcimi Zákona o rodine.
12. Podľa ust. § 62 ods.1 až 5 Zákon o rodine: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa spoločného ust. § 75 ods.1, ods.2 Zákona o rodine: 1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Uplatnený nárok z právneho vzťahu z titulu zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu podľa cit. ust. §§ 62 a nasl. Zákona o rodine, ako návrh na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu o výživnom, za podmienok spoločných cit. ustanovení §§ 75 a nasl. Zákona o rodine, keďže zákonná vyživovacia povinnosť odporkyne voči navrhovateľke napriek jej plnoletosti naďalej trvá, berúc na jednej strane do úvahy opodstatnenosť výdavkov oprávnenej navrhovateľky ako študentky denného stredoškolského štúdia, naďalej odkázanej so svojou výživou na rodičov, na strane druhej objektívne schopnosti a možnosti oboch rodičov ako povinných, súd posúdil ako dôvodný v jeho právnom základe a len čiastočne čo do navrhnutej výšky. I keď navrhovateľkou navrhnuté výživné (ktoré v prípade plnoletého dieťaťa možno v zmysle cit. ust. § 77 ods.1 veta druhá Zákona o rodine priznať len na návrh
- tzn. najskôr odo dňa podania návrhu na súd) nepochybne zodpovedá jej odôvodneným potrebám ako oprávnenej, nezohľadňuje však dostatočne schopnosti a možnosti matky ako povinnej, v zmysle objektívnych zistení súdu, ktorá je zamestnaná, jej príjem je 650,- € mesačne, avšak z tohto príjmu hradí dve pôžičky, hradí náklady na bývanie, má v priamej starostlivosti brata navrhovateľky na ktorého poberá od otca sumu 150,- € mesačne. Súd pri určovaní výživného na navrhovateľku vychádzal z deklarovaných nákladov navrhovateľky v sume cca 250,- €, ktoré potrebuje nevyhnutne na zabezpečenie vlastnej výživy, na príjem matky v sume 650,- €. Súd je povinný prihliadať v záujme určenia rozsahu jej zákonnej vyživovacej povinnosti voči deťom, ktoré nie sú dosiaľ schopné sa samostatne živiť, zohľadňujúc pritom i ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporkyne matky na maloletého brata navrhovateľky, ktorú si musí plniť taktiež. Navrhovateľka býva podľa vyjadrení sama v byte otcovej priateľky, kam sa presťahovala po opakovaných zmenách bydliska v dôsledku konfliktného správania sa účastníkov vo vzťahu k priateľovi matky, ako i rodine priateľa navrhovateľky. Tu je na mieste uviesť, že zrejme bude chybou na strane navrhovateľky, resp. jej priateľa pokiaľ nemohli zostať bývať či už u matky navrhovateľky, babky navrhovateľky a ani rodičov priateľa navrhovateľky. Nie je však možné nútiť plnoleté dieťa, aby žilo v spoločnej domácnosti s rodičmi a teda pokiaľ sa „osamostatnilo“ takéto osamostatnenie má za následok i vznik nákladov. Obaja rodičia tak v konaní minimálne vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti sa prejavili ako zodpovední rodičia, každý z nich jej prispieval podľa schopností a možnosti spornou však zostala výška výživného od matky navrhovateľky, ktorá navrhovateľke nehradila výživné v sume 150,- €, ale iba v sume 40 - 50,- € mesačne. Tu je na mieste nevyhnutné uviesť, že matkin príjem pri zohľadnení oprávnených výdavkov dcéry jej umožňuje hradiť výživné v sume 80,- € mesačne počnúc od podania návrhu bez ohrozenia svojej či synovej výživy. Navrhovateľka výdavky opodstatnené preukázala, čo sa týka bytu výdavky nepreukázala, avšak pokiaľ býva sama má náklady na stravu, bežné výdavky do domácnosti a suma 90,- e mesačne sa javí ako sumou primeranou na náklady domácnosti. Matka má príjem zo zamestnania 650,- €, v spoločnej domácnosti žije s priateľom, ktorého príjem taktiež nepreukázala a ktorý sa podieľa s ňou na nákladoch „len na stravu“. Táto osoba sa zaiste podieľa na nákladoch domácnosti. Teda ani navrhovateľka a ani matka čiastočne neuniesli dôkazné bremeno každá z dôvodov vyššie uvedených. Naviac na nákladoch na bývanie matky sa podieľajú aj rodičia matky, ktorý obývajú prízemie rodinného domu, teda aj pri jej výdavkoch na „úvery“ je reálne, aby hradila na výživnom sumu priznanú týmto rozsudkom v prospech dcéry do doby, pokiaľ sa nebude schopná sama živiť,
pričom výživné je zodpovedajúce zisteným pomerom a všetkým posudzovaným hľadiskám v zmysle cit. právnej úpravy, na ktorého plnenie s účinnosťou odo dňa podania návrhu na súd matku zaviazal a vo zvyšku návrh navrhovateľky ako nedôvodný (najmä nezodpovedajúci schopnostiam a možnostiam odporkyne tak, ako boli súdom zistené a posudzované v tomto konaní) zamietol.
14. Vyčíslená suma zameškaného splatného výživného z titulu určenia jeho rozsahu týmto rozhodnutím za obdobie od začatia súdneho konania 22.1.2016 do 13.9.2016 t.j. do vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci, predstavuje celkom sumu 238,39 eur (výživné za mesiace február až august 2016 a pomerná časť výživného za mesiac 01/2016 po odpočítaní uhradených platieb od matky na výživné 430,- € /380 + 50/). Takto vzniknutý a vyčíslený nedoplatok výživného súd matke ako povinnej osobe povolil splácať v splátkach po 20,- eur mesačne, za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku, vrátane stanovenia straty výhody splátok v prípade omeškania odporkyne so zaplatením čo i len jednej splátky, kedy sa stane splatným celý nedoplatok resp. jeho v tom čase nesplatená časť.
15. Súd poukazuje na cit. ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, umožňujúce v spojení s ust. § 163 ods.1 OSP na návrh podaný niektorým z účastníkov ďalšiu zmenu i tohto rozhodnutia o výživnom matky na plnoleté dieťa v prípade budúcej zmeny pomerov na strane niektorého z účastníkov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 51 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).
Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.