Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/24/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletého M. zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov IX., zast. JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou, Paulínska 15/A, Trnava, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

1. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 14.4.2004 č.k. 11C/96/03-30 v časti výživného tak, že vyživovacia povinnosť otca na maloletého M. sa z v y š u j e zo sumy 66,38 eur mesačne na sumu 110,00 eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2016.

2. Zameškané výživné za obdobie od 01.04.2016 do 13.09.2016 vo výške 218,10 eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v splátkach po 20,00 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Matka maloletého sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v súlade s ust. § 180 s použitím § 2 ods. 2 rozhodol v neprítomnosti matky a zistil nasledovný skutkový stav:

3.Matka v konaní uviedla, že žiada, aby súd zvýšil výživné na mal. M. zo sumy 66,38 eur na 150 eur od podania návrhu na tom základe, že od poslednej úpravy výživného vzrástli potreby maloletého, ktorý od 1.9.2016 nastúpil na SŠ, výživné nebolo upravované po dobu 12 rokov. Maloletý má bežné náklady, ale zvýšené náklady na oblečenie obuv, vzhľadom na jeho rast. Potrebuje internet, telefón. Cestovné do školy platí 30 eur mesačne, keďže v BD. je škola iba do 4 ročníka /v čase podania návrhu maloletý navštevoval ZŠ/. Nevenuje sa aktívnym mimoškolským aktivitám a nemá zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom. Nad rámce bežného výživného väčšími sumami otec na maloletého neprispieva, telefon, ktorý udával, mu kúpil asi pred 3 rokmi. Matka pracuje na polovičný úväzok s prísľubom plného úväzku, ktorý sa jej zatiaľ nepodarilo nájsť u iného zamestnávateľa. Je pravdou, že s otcom maloletého mali spoločné pôžičky, tieto ona nemôže splácať vzhľadom na jej príjem príjem. Byt, v ktorom býva otec, mali spoločný a tento iba rozdelili na polovicu, teda otec ju nevyplatil. Od posledného rozhodnutia jej pribudla vyživovacia povinnosť na mal. Kristiána. Na tohto nepoberá výživné, lebo otec je Talian. Nemá na neho ani kontakt a bolo by to zdĺhavé. Nie je uvedený ani v rodnom liste, ktorý predložila k nahliadnutiu. S deťmi žije sama, má zapožičaný dom, kde platí iba energie, dala si žiadosť o byt. Dosahuje príjem 210 eur mesačne. Vyživovacia povinnosť otca voči Borisovi zrejme netrvá vzhľadom na jeho vek.

4.Otec s návrhom nesúhlasil. Výživné bol ochotný platiť sumou 100 eur mesačne. Za matku spláca mesačne asi 970 eur mesačne titulom pôžičiek, ktoré si zobrala počas manželstva a časť pôžičiek bolo aj po rozvode, na základe toho, že sa preukázala, že je vlastník polovice bytu. Pôžičky platí preto, že by prišli o byt, v ktorom býva s rodičmi, matka maloletého tam nikdy nebývala. Bola iba spoluvlastníkom. Na je byt zriadené exekučné právo a nemali by kde s rodičmi býva. Má mesačný príjem je 1.150 eur, má naďalej vyživovaciu povinnosť voči V. v sume 200 eur mesačne. S maloletým M. sa pravidelne stretáva. Nad rámec bežného výživného platí telefón, internet, oblečenie. Nevie uviesť mesačnú sumu, ale dal mu 200 eur na telefón, 100 eur na bundu, od podania návrhu okrem bežného výživného na neho neprispel. Exekúcie z pôžičiek, ktoré spláca, sú vedené aj voči matke maloletého, ale táto poberá minimálnu, teda ju ani exekútori od nej nemôžu vymáhať, a preto ich od nej doteraz nevymáhal ani on. Nie je predpoklad, že by peniaze od nej vymohol. Byt, v ktorom s rodičmi býva, patril pôvodne rodičom, títo ho darovali jemu a matke maloletého, keď chceli stavať dom - k tomu však nedošlo. Otec poberá dôchodok 346 eur mesačne, matka 370 eur mesačne. Pôžičku, ktorú spláca, si zobrala matka vo výške 1.250.000 Sk, on sám pôžičku nečerpal. Na syna Borisa naďalej platí výživné, nakoľko tento si robí doktorantské štúdium.

5. Kolízny opatrovník vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, doporučil návrhu vyhovieť a výživné zvýšiť primerane možnostiam a schopnostiam a tiet veku a potrebám maloletého.

6. Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

7.Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

10.V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.4.2004 11C/96/03-30, keď výška výživného bola určená sumou 2000 Sk /66?38 eur/ mesačne.. Matka mala príjem rodičovský príspevok . Otec mal predpokladaný príjem 520 eur mesačne, mal vyživovaciu povinnosť voči V. vo výške 1100 Sk mesačne. 11.V súčasnej dobe matka má príjem 210 eur mesačne, býva sama s deťmi.. Otec má príjem podľa jeho vyjadrenia 1.150 eur /podľa daňového priznania za r. 2015 má základ dane 1554,03 eur/, býva s rodičmi, ktorí poberajú dôchodok spolu vo výške 826 eur spolu. Naďalej platí výživné na plnoletého syna V. 12.Matke od poslednej úpravy výživného pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. M., na ktorého nepoberá výživné, otcovstvo k maloletému nebolo určené. Táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu otca a je na matke, aby si tieto okolnosti vysporiadala tak, aby výživa maloletého nebola ohrozená. Na strane otca nie je možné prihliadať na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nakoľko jeho syn V. je vo veku 27 rokov, podľa vyjadrenia otca ukončil VŠ a pokračuje len v dopĺňaní vzdelania /kde by mal poberať mzdu/, teda vyživovacia povinnosť pravdepodobne netrvá a je na ťarchu otca, aby si tieto záležitosti usporiadal.

13.Maloletý v súčasnosti navštevuje 1. ročník strednej školy /matka o tom doklad nepredložila, ale otec túto skutočnosť nenamietal a nespochybnil/., s čím sú nepochybne zvýšené náklady. Na strane maloletého oproti poslednému rozhodnutiu došlo k podstatnej zmene pomerov z hľadiska zvýšených nákladov v súvislosti s nástupom do školy už skôr, čím sa zvýšili náklady na cestovanie, školské pomôcky a obvyklé náklady s tým spojené, medzičasom však výživné zvyšované nebolo.

14.K poslednej úprave pomerov došlo v r. 2004, teda uplynula doba 12 rokov, Za toto obdobie sa nepochybne zvýšili objektívne náklady maloletého prinajmenšom zmenou stupňa školského vzdelania pri nástupe na 1. ani na 2. stupeň ZŠ k zvýšeniu výživného nedošlo/, vekom, rastom, nákupom školských potrieb, výletov a podobne, ktoré náklady nemožno pravidelne vyčísliť, ale sú obvyklé a súdu známe v rámci rozhodovacej činnosti. Otec nad rámec bežného výživného od podania návrhu na výživu maloletého neprispel.

15.V danom prípade je nesporné, že od poslednej úpravy výživného objektívne došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého, ktorého objektívne vzrástli potreby, zvýšil sa i príjem otca /ktorého vyživovacia povinnosť na V. nebola zrušená, ale zrejme zanikla a otec v tomto smere nepodnikol žiadne kroky/. Otec nezdieľa domácnosť a s tým spojené náklady sám, býva s rodičmi.

16.Príjem matky sa v zásade nezmenil. zvýšil. Na strane matky je potrebné zohľadniť osobnú starostlivosť o maloletého, i keď už nie do takej miery ako v čase posledného rozhodovania. Matka s dvoma deťmi žije sama. Na strane matky je potrebné zohľadniť skutočnosť, že nepracuje na plný úväzok, táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu otca ani maloletého, keď matka má takisto vyživovaciu povinnosť voči maloletému a je povinná počínať si tak, aby bola schopná si ju plniť. Mal. M.n, voči ktorému má takisto vyživovaciu povinnosť, je vo veku takmer 7 rokov /ktoré dovŕši 26. 11. 2016/, a teda nevyžaduje celodennú starostlivosť. Matka má teda možnosť riadne sa zamestnať. Neboli zistené také okolnosti, ktoré by jej v tom bránili /jej nemožnosť pracovať, zdravotný stav dieťaťa, resp. iné objektívne okolnosti/. Matka býva s deťmi tak, že podľa jej vyjadrenia uhrádza výlučne energie, a teda nemá ani obvyklé náklady na bývanie. Naviac je na ťarchu matky, keď nie je určené otcovstvo voči mal. Kristiánovi a nepoberá na neho ani minimálne výživné - v tomto smere obrana matky, že by to bolo zdĺhavé vzhľadom na skutočnosť, že otec je Talian, neobstojí, pretože je na úkor maloletého.

17.Pokiaľ sú voči otcovi vedené exekučné konania, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že otec plní za matku, ktorá toto nepopiera. Výživné má zásadnú prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami a záväzkami, súd však obranu otca v tomto smere nepovažoval iba za účelovú, keď exekúciou nemôže byť postihovaný minimálny príjem matky a na druhej strane v dôsledku nesplácania záväzkov by bol otec pripravený o bývanie. Sama matka nepoprela existenciu týchto záväzkov a ich splácanie otcom, pričom ona sama neprejavuje o ich výšku a splátky záujem. Teda v záujme zistenia skutočného stavu veci je potrebné zohľadniť i túto skutočnosť. Prípadné majetkové vyrovnanie rodičov je za daného stavu s prihliadnutím na vymožiteľnosť pohľadávky od matky zo strany otca zrejme obtiažne a potom sa i postup matky môže javiť ako účelový pri hľadaní zamestnania tak, aby dosahovala príjem nielen na plnenie vyživovacích povinností, ale aj na splácanie záväzkov, ktoré znáša za ňu výlučne otec. Pokiaľ teda výživné má zásadnú prednosť, z hľadiska vykonateľnosti a spravodlivosti rozhodnutia je na tieto okolnosti potrebné prihliadať.

18.Ako už bolo uvedené, rodičia sú povinní počínať si tak, aby maloleté dieťa dosahovalo rovnakú životnú úroveň ako samotní rodičia. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého, ktorého objektívne potreby po dobu 12 rokov nepochybne vekom, vzrastom/ vzrástli. S poukazom na uvedené však nebolo možné vyhovieť návrhu v celom rozsahu, keď doposiaľ určené výživné nie je v takej minimálnej výške, aby nepokrývalo aspoň časť nákladov maloletého, otec sa s maloletým stretáva, nad rámec bežného výživného sa podieľal na jeho výžive /

nie však od podania návrhu/. Na strane matky je potrebné zohľadniť prevažnú osobnú starostlivosť o maloletého, matka má však voči maloletému takisto vyživovaciu povinnosť.

19.Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je potrebné predovšetkým prihliadať na použitie valorizačnej klauzuly a zmenu na strane oprávnenej osoby - maloletého viac ako u povinných osôb.

20.Výška obvyklého výživného vo veku maloletého má predstavovať 20-25% príjmu povinnej osoby. Súd v tomto rozpätí určil výživné s prihliadnutím na možnosti otca po zohľadnení jeho exekúcií /avšak len do tej miery, aby rozhodnutie bolo vykonateľné.

21.Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zvýšenie výživného súdu určil v súlade s návrhom, teda od podania návrhu /do prvého dňa nasledujúceho mesiaca, keď výživné je splatné 15-tym dňom, návrh bol podaný 21. 3. 2016/, ktorým sa výživné zvyšuje, kedy nepochybne sú dané dôvody na jeho čiastočné zvýšenie, keď určené výživné považoval za primerané potrebám maloletého a možnostiam otca.

22.Zameškané výživné od podania návrhu do rozhodnutia vo veci povolil súd otcovi splácať.

23.O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.