Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-1-2016.pdf
PDF · 97.12 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa S. Z., bytom Q. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 21.marca 2016 č. XXX XXX XXXX 0.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.03.2016 č. XXX XXX XXXX 0 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
2. Výrok tohto rozhodnutia odôvodnila tým, že poukázala na ustanovenie § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Odporkyňa konštatovala, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom zdravotný stav navrhovateľa a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa, ktorého výsledok je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 02.02.2016.
3. Odporkyňa poukázala na to, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Navrhovateľ pred vznikom invalidity, teda pred 15.12.2015 získal 40 dní obdobia dôchodkového poistenia s tým, že presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané a podľa § 60 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Odporkyňa konštatovala, že navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity získal menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok s tým, že obdobie dôchodkového poistenia je uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj
odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa, ktorý tvorí časť lekárskej správy z 02.02.2016.
4. Rozhodnutie odporkyne napadol opravným prostriedkom navrhovateľ, ktorý uviedol, že bol uznaný invalidným pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50%, trpí duševnou chorobou, mentálnou retardáciou a za opatrovníčku mu bola ustanovená matka pani T. Z.. Namietal, že posledné dva roky nemohol vykonávať žiadnu pracovnú činnosť, pretože je mentálne retardovaný, nemôže konať samostatne, musí byť neustále pod dozorom a vedením matky.
5. Odporkyňa sa písomne k veci nevyjadrila. Zástupca odporkyne na pojednávaní dňa 13.09.2016 navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
6. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul zástupcu odporkyne, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu.
7. Vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa v návrhu na preskúmanie, že matka mu bola ustanovená ako opatrovníčka, súd prípisom zo dňa 07.07.2016 vyzval T. Z., aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy súdu zaslala rozhodnutie o jej ustanovení za opatrovníčku navrhovateľovi. Predmetný prípis bol doručený dňa 13.07.2016 a dôkaz o uvedenom tvrdení súdu doručený nebol.
8. Z rozhodnutia odporkyne a predloženého administratívneho spisu vyplýva, že pokladom pre vydanie rozhodnutia je posudok Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa, zo dňa 02.02.2016, kde v lekárskom vyšetrení sa konštatuje, že navrhovateľ bol vyšetrený posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Tento uviedol, že u navrhovateľa orientácia sa nedá posúdiť, pretože nekomunikoval, výzvam nevyhovel, nespolupracoval, celý čas trhal papier, ktorý žul a prehĺtal, pri výraznej tenzii, nepokoji - poklepkávanie nohou, neúčelné pohyby, kývanie celým telom, kľudové eupnoe, bez cyanózy a ikteru, habitus normostenický, výživa primeraná, poloha aktívna, hlava normocefalická, na poklop nebolestivá, orientačne neurologicky bez patologického nález, na krku štítna žľaza a lymfatické uzliny nezväčšené, pulzácie karotíd hmatné, hrudník klenutý bez deformít, dýchanie čisté, vezikulárne, bez vedľajších dychových fenoménov, akcia srdca pravidelná, ozvy bez šelestov, na dolných končatinách nález bez edémov a varixov.
9. Ďalej boli posúdené odborné nálezy a to Pedagogicko-psychologickej poradne Stará Ľubovňa zo dňa 10.04.2000, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ v tom čase spolupracoval, pri výslovnosti čistej, vyjadrovacie schopnosti boli veľmi chudobné, reč agramatická, koncentrácia pozornosti znížená, pamäťový výkon subnormný, verbálny intelektový výkon retardovaný v každej oblasti, najviac zaostávala schopnosť abstraktného myslenia. Navrhovateľ bol schopný sčítať za pomoci prstov do 10, nepoznal všetky písmená, nebol schopný napísať slovo mama, logické myslenie, ako aj percenpčná analýza i syntéza sú retardované, grafický prejav retardovaný, so záverom intelekt t.č. retardovaný - stredná debilita, výrazná výchovná zanedbanosť, so záverom, že žiak nie je vzdelávateľný v nešpecializovanom zariadení, je odporúčané preradenie do osobitnej školy.
10. Bol posúdený nález Psychiatrickej ambulancie MUDr. S. zo dňa 21.09.2015, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ navštevoval Osobitnú školu v Lomničke, vychodil 5 tried, učil sa slabo, chodil iba na dve hodiny, stále prepadol, nevedel ani svoje meno napísať. Podľa objektívneho nálezu bol pri vedomí, verbálny kontakt sťažený, v popredí klinického obrazu nivelizácia intelektu aj osobnosti, eretická forma, poruchy správania vyplývajúce zo základného ochorenia, orientovaný iba osobou, časovo nepresne, iritabilita, počas vyšetrenia zjedol papier, potom sedel kľudne, so záverom mentálna retardácia eretická forma.
11. Z psychologického vyšetrenia zo dňa 24.11.2015 vyplýva, že k nadviazaniu kontaktu nedošlo, pretože bol odmietavý, negativistický, prejavy impulzivity a emočnej instrability, správanie ťažko usmerniteľné, nerešpektoval požiadavky, na ďalšie vyšetrenia sa nedostavil a na základe anamnestických údajov získaných od rodičov je osobnosť menovaného simplexná, so známkami mentálneho zaostávania, orientačne situovaného do pásma ľahkej duševnej zaostalosti, emotivita je elementárna, pudová, vyššie city nerozvinuté, afektivita labilná, sklony k explozivite a agresii, pri zníženej autoregulácii, nesamostatnosť, potreba vedenia a usmerňovania.
12. Na základe uvedených nálezov ako choroba je uvedená ľahká duševná zaostalosť, ktorá je aj rozhodujúcim zdravotným postihnutím so zaradením do kapitoly V., položka 6a/ ľahká mentálna retardácia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% a to od 15.12.2015 podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
13. Posudková lekárka uvedený výrok na základe nálezov odôvodnila tým, že navrhovateľ dovŕšil 27 rokov, u ktorého podľa údajov otca došlo v roku 2013 k zhoršeniu psychického stavu s poruchou správania v zmysle agresivity a nepokoja. Aktuálne psychiatrické aj psychologické vyšetrenie popisujú prítomnosť sťaženého kontaktu so zle usmerniteľným správaním a príznakmi nivelizácie intelektu aj osobnosti, s poklesom intelektu do pásma ľahkej duševnej zaostalosti, bez jednoznačne stanovenej hodnoty IQ. Pri vyšetrení odborným lekárom a taktiež pri posudzovaní zdravotného stavu bol prítomný negativistický postoj s eretickými prejavmi v správaní, bez možnosti nadviazania kontaktu a po zhodnotení stavu a odborných vyšetrení bol stav posúdený podľa kapitoly V., položka 6, písm. a/ ako ľahká duševná zaostalosť a vzhľadom k tomu, že bola stanovená hodnota IQ, ale sú prítomné eretické prejavy v správaní pri zníženej autoregulácii so sklonom k agresivite a explozivite sa preto posudkový lekár stotožnil s mierou poklesu 50% a dátum vzniku invalidity bol stanovený od 15.12.2015, t.j. od dátumu podania žiadosti.
14. Podľa pracovnej rekomandácie navrhovateľ môže vykonávať práce len v prostredí bez samostatného rozhodovania a môže vykonávať pomocné práce pod dohľadom.
15. Následne po podaní návrhu na preskúmanie bol posudok vypracovaný posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Prešove, a to dňa 28.06.2016, kedy k zmene posudku nedošlo. Aj táto posudková lekárka v odbornom posudku uviedla vlastné vyšetrenie s tým, že dostavil v sprievode matky, musel byť usmerňovaný, pretože mal neadekvátne správanie, ktoré posudková lekárka posúdila ako výraznú agraváciu psychického ochorenia. Upozornila na nutnosť realizácie hospitalizácie, ktorú doporučila psychiatrička MUDr.S. dňa 15.12.2015, keďže psychiatrický nález nie je dostatočný, došlo k výraznej zmene v správaní navrhovateľa a následne tento na otázky odpovedal jednoslovne. S hospitalizáciou nesúhlasil navrhovateľ, ani prítomná matka a po internej stránke bol navrhovateľ kompletne v norme, je schopný pohybovať sa bez opory, orientovanosť sa nedá v podmienkach úradu overiť.
16. Okrem nálezov, ktoré už boli posúdené a sú zopakované aj v tomto posudku, bol posúdený aj záznam z preventívnej prehliadky u obvodného lekára zo dňa 14.08.2014, kde sa konštatuje, že bol pri vedomí, orientovaný, nález na dolných končatinách bol v norme, štítna žľaza a lymfatické uzliny nehmatné, akcia srdca pravidelná, ozvy ohraničené, dýchanie čisté, bez vedľajších dychových fenoménov, na dolných končatinách bol nález v norme, chrbtica v norme, laboratórne výsledky boli v norme.
17. Na základe uvedených nálezov posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Prešove zdravotný stav zhodnotila tak, že navrhovateľ bol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa ako invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, lebo z predložených odborných vyšetrení psychologicko-psychiatrických napriek odmietnutiu hospitalizácie vyplývalo, že navrhovateľ je ľahko mentálne retardovaný, pričom diagnostický záver nebol podopretý číselnými údajmi nameraných hodnôt výsledkov testov. Posudkový lekár sa priklonil k strednej hodnote predpísaného rozpätia z dôvodu eretických prejavov správania a pohotovosti k agresivite. Keďže navrhovateľ nebol nikdy pozorovaný mimo domova, je otázne, či eretické prejavy nie sú úmyselne produkované s cieľom získania požadovanej dávky tak, ako to bolo interpretované aj pri vyšetrení posudzovaného u posudkovej lekárky sociálneho poistenia ústredia. Vzhľadom na uvedené opakovane vyzvala matku aj navrhovateľa na súhlas k hospitalizácii a to diagnostickej, ktorú obaja odmietli, a preto považovala posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa za správny.
18. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podmienky nároku na invalidný dôchodok v § 70 ods. 1 upravuje tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
19. Podľa § 70 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení - fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku... .
20. Podľa § 72 ods. 1 písm. c/ - počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky a podľa ods. 2 tohto ustanovenia - počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
21. Navrhovateľ v návrhu na preskúmanie namieta, že nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia je spôsobené jeho zdravotným stavom a to mentálnou retardáciou. Z evidenčného materiálu sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľ podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, teda 2 roky nesplnil, pretože je preukázaná doba poistenia iba 40 dní.
22. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzhľadom na nedostatočnú dokumentáciu zdravotného stavu navrhovateľa sa snažil o zistenie skutočného stavu veci s doporučením diagnostickej hospitalizácie, ktorá bola odmietnutá.
23. Ustanovenie § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení upravuje, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
24. Ak teda navrhovateľ odmietol diagnostickú hospitalizáciu, odporkyňa vo veci za podklad rozhodnutia vzala tie lekárske nálezy, ktoré boli predložené.
25. Posudkoví lekári zhodne rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradili podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení do kapitoly V., ktorá upravuje duševné choroby a poruchy správania. V tejto kapitole je súčasne uvedené všeobecné posudkové hľadisko tak, že pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosť pracovného a sociálneho zaradenia. Pod položkou 6 je uvedená mentálna retardácia, pod písm. a/ ľahká mentálna retardácia (horné, stredne a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť), miera poklesu schopnosti 40
- 60%.
26. Vzhľadom na nezistený inteligenčný kvocient navrhovateľa podľa názoru súdu toto zaradenie je adekvátne predloženým nálezom.
27. Zo zisteného skutkového stavu je teda zrejmé, že navrhovateľ bol síce uznaný za invalidného, avšak nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia pri jeho veku 2 roky, pričom obe podmienky musia byť splnené súčasne.
28. Otázka, či u navrhovateľa je možné aplikovať ustanovenie § 70 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ktoré súd cituje vyššie, je možné až po diagnostickej hospitalizácii navrhovateľa na psychiatrickom oddelení v nemocnici.
29. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z., pretože kritéria pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú upravené v ustanovení § 71 ods. 1 až 10 tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
30. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
31. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
32. Podľa ods. 4 - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
33. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
34. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
35. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
36. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 5 až 8 Zákona o sociálnom poistení).
37. Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia - ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
38. Podľa ods. 10 tohto ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
39. Aj z tohto citovaných ustanovení je zrejmé, že posudkový lekár musí mať k dispozícii dostatok odborných medicínskych nálezov na stanovenie zdravotného stavu posudzovaného na účely invalidity.
40. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil. Pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 07.09.2016 a súhlasil s tým, aby súd vo veci konal v jeho neprítomnosti.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní úspech nemal a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
42. Vo veci aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, pretože návrh na preskúmanie rozhodnutia bol Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave doručený dňa 29.04.2016. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 01.júla 2016 v odseku 1 upravuje, že konanie o opravnom prostriedku začaté pre 01.júlom 2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30.júna 2016. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - opravný prostriedok proti
rozhodnutiu vydaného pred 01.júlom 2016, ktorý bol podaný v súlade s predpismi účinnými v čase vydania rozhodnutia a bol doručený súdu alebo ústrediu po 30.júni 2016, sa považuje za odvolanie podľa zákona účinného od 01.júla 2016 podané včas a riadne.
43. Pretože opravný prostriedok bol odporkyni podaný dňa 23.04.2016, súd v konaní aplikoval aj ustanovenie § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z.z.), podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Citované ustanovenie súd aplikoval v spojení s ustanovením § 293dp ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.