Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/44/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloleté deti L. A., nar. XX.XX.XXXX a Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov - matky A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. č. XXX, A., právne zastúpenej JUDr. Štefanom Buchom, advokátom, so sídlom G. M. R. Z. X, J. a otca M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. M.. XXX, A., právne zastúpeného Mgr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou, so sídlom V. V. č. XX, J., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15P/54/2015-182 zo dňa 12. mája 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/316/2012-39 zo dňa 04.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.10.2012. Uvedeným rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí vo výške 100,- eur na každé dieťa. Súd vychádzal zo skutočností, že maloletá L. navštevovala 4. ročník základnej školy a maloletý Z. 2. ročník základnej školy. Matka pracovala pre spoločnosť Trenkwalder, a. s., pričom jej čistý priemerný mesačný príjem bol cca 450,- eur. Otec bol v pracovnom pomere v spoločnosti Kia Motors Slovakia, s. r. o., kde mal čistý priemerný mesačný príjem cca 660,- eur. V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať určitú zmenu v odôvodnených nárokoch maloletých detí v súvislosti s celkovým telesným rastom, či už ide o základné nároky ako je oblečenie, obutie, stravovanie, takže v tejto súvislosti má matka nepochybne zvýšené výdavky. V čase rozhodovania súdu je maloletá L.iačkou 7. ročníka základnej školy a maloletý Z. je žiakom 5. ročníka základnej školy, kde sú bežné výdavky na ZRPŠ, stravu, školské pomôcky a pod., ktorých výška je súdu všeobecne známa. Maloletá L. tiež chodí na Hip - Hop do centra voľného času a na angličtinu do jazykovej školy. Maloletý Z. hráva futbal. Matka je zamestnaná v spoločnosti MOBIS Slovakia s. r. o., jej čistá mzda za obdobie 01/2014 - 12/2014 bola v priemere v sume 797,- eur mesačne, za obdobie 01/2015 - 09/2015 v priemere v sume 581,- eur a za obdobie 10/2015 - 04/2016 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 841,- eur. Otec je naďalej zamestnaný v spoločnosti Kia Motors Slovakia s. r. o., kde za obdobie 03/2014 - 12/2014 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 904,- eur a za obdobie 01/2015 - 09/2015 mal priemerný mesačný čistý príjem 950,- eur.

Podľa výplatných pások mal otec za obdobie 11/2015 - 03/2016 priemerný čistý mesačný príjem 1.217,- eur. Otec teda v súčasnosti dosahuje vyššiu mzdu ako v čase uzatvorenia rodičovskej dohody, preto podľa názoru súdu zmena pomerov na strane otca, spočívajúca v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k manželke a dvom maloletým deťom, nezakladá dôvod na zníženie výživného k maloletej L. a maloletému Z.. Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu posledného súdneho rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti. V súčasnosti určené výživné zatiaľ zodpovedá tak odôvodneným nárokom maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Odvolanie odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p. Dôvodnosť zníženia vyživovacej povinnosti otec maloletých detí oprel o skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov, pribudli mu vyživovacie povinnosti k ďalším dvom maloletým deťom, pričom k nárastu jeho príjmových pomerov tomu v adekvátnej miere nedošlo. Zároveň na strane matky došlo k nárastu príjmu. Poukazuje na ust. § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine. Poukazuje na pomery, aké tu boli v čase predchádzajúcej úpravy výživného a aké sú v čase vynesenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Maloletá L. navštevuje 7. ročník a maloletý Z. 5. ročník základnej školy. Na strane otca pribudli vyživovacie povinnosti k jeho súčasnej manželke, ktorá je toho času na materskej dovolenke a k dvom maloletým deťom. V rámci zisťovania výšky priemerného mesačného príjmu otca rozhodného pre určenie vyživovacej povinnosti súd neprihliadol na skutočnosť, že v období 03 - 12/2014 došlo k nárastu výšky príjmu otca maloletých z dôvodu poskytnutia plnenia zo sociálneho fondu zamestnávateľa v mesiacoch apríl a november 2014, pričom sa jednalo o jednorazové príspevky pri narodení dieťaťa, tiež na skutočnosť, že v období 11/2015 - 03/2016 došlo k nárastu jeho príjmu v dôsledku poskytnutia bonusov určených zamestnávateľom pre prípad, ak v rozhodnom období nevzniknú na strane zamestnanca prekážky v práci, vrátane pracovnej neschopnosti zamestnanca, nejedná sa pritom o obvyklý príjem. Čistý priemerný mesačný príjem matky rozhodný pre určenie vyživovacej povinnosti bol v období 01/2014 - 12/2014 o 347,- eur vyšší oproti stavu pri poslednom určení vyživovacej povinnosti, v období 01/2015 - 09/2015 o 131,- eur vyšší oproti stavu pri poslednom určení vyživovacej povinnosti a v období 10/2015 - 04/2016 o 391,- eur vyšší oproti stavu pri poslednom určení vyživovacej povinnosti. Jedným zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe vo veciach výživného je to, že u výživou povinného rodiča s príjmom zo zamestnania alebo s príjmami takýto príjem nahradzujúcimi možno na plnenie vyživovacích povinností počítať s percentuálnym výsekom v rozsahu 20 - 25 % z čistého príjmu rodiča, ktorá sa následne pomerne rozdelí podľa počtu vyživovacích povinností. Po zohľadnení a odpočítaní vyššie uvedených nie obvyklých príspevkov a bonusov poskytnutých otcovi zo strany jeho zamestnávateľa:

- v období 03/2014 - 12/2014 pri príjme otca zaokrúhlene 685,- eur je rozpätie 20 - 25 % ohraničené sumami 137,- eur - 171,25 eur na celkom štyri vyživovacie povinnosti otca,

- v období 01/2015 - 09/2015 pri príjme otca zaokrúhlene 950,- eur je rozpätie 20 - 25 % ohraničené sumami 190,- eur - 237,50 eur na celkom štyri vyživovacie povinnosti otca,

- v období 11/2015 - 04/2016 pri príjme otca zaokrúhlene 910,- eur je rozpätie 20 - 25 % ohraničené sumami 182,- eur - 227,50 eur na celkom štyri vyživovacie povinnosti otca. Suma 200,- eur na celkom štyri vyživovacie povinnosti otca predstavuje 21 - 29 % príjmu otca počas vyššie uvedených časových období, vzhľadom k čomu navrhované zníženie vyživovacej povinnosti považuje za primerané. Súd v rámci svojho rozhodovania neprihliadol ani na skutočnosť, že na strane matky maloletých detí došlo k zvýšeniu čistého príjmu oproti poslednému určeniu vyživovacej povinnosti, a to v priemere o 290,- eur za jednotlivé súdom špecifikované obdobia, pričom za posledné rozhodné obdobie došlo k jeho navýšeniu o cca 390,- eur. Poukazuje na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Príjem matky sa zvýšil porovnateľne s nárastom príjmu otca, avšak na jej strane výrazné zmeny vo výdavkovej oblasti nenastali. Navrhuje, aby súd druhej inštancie napadnutý rozsudok zmenil tak, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletej L. sumou 50,- eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou 50,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2015, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že ho považuje za nedôvodné, zavádzajúce a klamlivé. Pokiaľ otec tvrdí, že u matky došlo k nárastu príjmu zo 450,- eur na 840,- eur, je to iba polopravda, pretože

jej základný plat ostal nezmenený. Rozdiel je v tom, že ak chce zabezpečiť základné životné potreby detí tak, aby sa im spolužiaci nesmiali, musí v sobotu odpracovať nadčasy a pracovať mnohokrát aj vtedy, keď je chorá, nesmie byť na OČR, a to preto, aby dostala bonus za dochádzku, letný a zimný bonus a odmeny. Aj otec môže robiť tiež nadčasy, aby finančne mohol lepšie zabezpečiť maloleté deti, ale nerobí, radšej požiada o zníženie výživného a peniaze dá na právničku. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že u maloletých detí došlo k zvýšeniu nákladov na ich živobytie, pretože v čase uzavretia rodičovskej dohody maloletá L. navštevovala 4. ročník a maloletý Z. 2. ročník, L. ide do 8. ročníka základnej školy a Z. do 6. ročníka základnej školy. Náklady na druhom stupni sú oveľa vyššie ako náklady na prvom stupni. L. absolvovala lyžiarsky výcvik. Iba lyžiarska výstroj stála matku 300,- eur, otec jej na ňu nijako neprispel. L. a Z. navštevujú krúžky. L.tuduje nemecký a španielsky jazyk na Jazykovej škole v Žiline. Školné ju stojí 2 x 85,- eur, spolu 170,- eur. Z. navštevuje futbalový krúžok, ktorý taktiež stojí značné finančné prostriedky. Poukazuje na to, že k príjmu otca je potrebné pripočítať aj jeho zrážky na exekúcie. K príjmu otca treba pripočítať aj náhradu mzdy, ktorú dostal od Mariána Husárika. Pokiaľ otec poukazuje na závery ustálenej rozhodovacej praxe, je ju potrebné špecifikovať a uviesť, kde je zverejnená. Pokiaľ ide o deti otca z druhého manželstva, V. a A. sú malí a na živobytie nepotrebujú toľko ako ich deti, L. a Z.. V tejto súvislosti poukazuje na stanovisko Krajského súdu v Žiline v rozsudku z 18.07.2008, sp. zn. 9CoP/36/2008. Poukazuje na to, že otec prispieva na výživu detí po 100,- eur mesačne, čo nepovažuje za dostatočné zabezpečenie ich základných životných potrieb. Preto musí robiť v sobotu nadčasy, hoci jej zdravotný stav signalizuje, že ich dlhodobo nevydrží robiť. Pokiaľ by súd výživné znížil, bolo by to na úkor blaha dieťaťa a nebol by zabezpečený zdravý vývoj detí. Žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania.

6. Otec sa k vyjadreniu matky nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu danom ust. § 66 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. potvrdil podľa § 387 ods.1 C. s. p..

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Súd druhej inštancie sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje.

9. Odvolanie otca súd druhej inštancie nepovažuje za dôvodné.

10. Základnou hmotnoprávnou podmienkou pre rozhodnutie o zmene výživného je zmena pomerov na strane účastníkov konania, a to zmena podstatného charakteru. Zmena pomerov musí byť vyhodnotená na strane všetkých účastníkov konania, ako osôb výživou povinných, t. j. matky a otca, tak aj osôb výživou oprávnených - maloletých detí. Zmena pomerov na strane všetkých účastníkov konania musí byť vyhodnotená komplexne, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo v konaní najavo tak, aby zmenené výživné bolo spôsobilé zabezpečiť oprávnené potreby maloletých detí a zároveň zodpovedalo možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.

11. V konaní je nesporné, že otcovi pribudli vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom a k manželke, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke. Zároveň je nesporné, že došlo k nárastu príjmu na strane otca, ako aj na strane matky maloletých detí. Takáto situácia by mohla zakladať nárok otca na zníženie výživného, nebyť iných okolností, ktoré takýto postup vylučujú.

12. Od poslednej úpravy výživného uplynul dlhší čas (cca 4 roky), pričom došlo k nárastu životných nákladov maloletých detí, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Obidve deti navštevujú druhý stupeň základnej školy, keď možno konštatovať nárast nákladov na školské potreby, stravu, oblečenie, obuv. Obidve deti sa venujú záujmovej činnosti, ktorá je spôsobilá privodiť rozvoj ich osobnosti, či už ide o výučbu jazykov u maloletej L. alebo návštevu futbalového krúžku u maloletého Z.. Ide o aktivity, s ktorými sú spojené zvýšené výdavky.

13. Výživné musí byť určené tak, aby bolo do budúcnosti spôsobilé zabezpečiť všetky pravidelne opakujúce sa výdavky detí ako sú náklady na stravu, obliekanie, obuv, hygienické potreby, školské potreby, zdravotnú starostlivosť a pod., ale aj výdavky nepredvídané a neočakávané. Výška výživného je determinovaná možnosťami a schopnosťami povinného rodiča. Pokiaľ to možnosti povinného rodiča

dovoľujú, môžu byť výživným pokryté aj nadštandardné, luxusné výdavky dieťaťa. Naopak, v prípade nižších príjmových pomerov povinného rodiča výživné pokrýva iba nevyhnutné a základné výdavky.

14. Výživné určené otcovi vo výške po 100,- eur mesačne je spôsobilé pokryť iba základné a nevyhnutné výdavky maloletých detí, keď vzhľadom na vek detí a ich záujmovú činnosť by bolo odôvodnené určenie vyššieho výživného. To však neumožňuje výška príjmu otca a počet vyživovacích povinností, ktoré otec má. Na druhej strane nemožno prehliadnuť skutočnosť, že matka vynakladá zvýšené úsilie aj vo forme práce nadčas, aby zabezpečila deťom potreby, na ktorých by sa mal podieľať aj otec.

15. Hoci otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ide o deti vekovo mladšie ako L. a Z., o ktoré sa osobne stará ich matka v domácom prostredí, a preto výška ich oprávnených výdavkov je nižšia, ako je to v prípade L. a Z. z dôvodu ich veku a školskej dochádzky. Otcovi sa v podobe jeho zvýšeného príjmu vytvoril dostatočný priestor na zabezpečenie vyživovacích povinností voči maloletým deťom, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, aj voči svojej manželke. Pokiaľ otec argumentuje nesprávnym započítaním do jeho príjmu aj bonusov za dochádzku a príspevkov pri narodení detí, odvolací súd sa s týmto argumentom nestotožňuje, práve príspevok vyplatený otcovi pri narodení dieťaťa je spôsobilý slúžiť na výživu, teda zabezpečenie potrieb tohto maloletého dieťaťa, pričom súdy oboch inštancií vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu otcovi zohľadňujú. Rovnako je to v prípade bonusu za dochádzku, ktorý je rovnako zohľadňovaný u obidvoch rodičov. Otec argumentáciou so zohľadnením týchto príjmov len v určitom pomere zrejme má na mysli cestovné a stravné náhrady, ktoré sú vyplácané zamestnancom, ide však o inú kategóriu príjmov, ktoré sú určené na úhradu skutočných výdavkov, preto analógia tu neprichádza do úvahy.

16. Súd prvej inštancie správne zohľadnil všetky skutočnosti na strane maloletých detí, otca, ako aj matky a došiel k vecne správnemu záveru, že návrh na zníženie výživného zo strany otca je nedôvodný.

17. Z uvedených dôvodov súd druhej inštancie rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

18. Výrok o nároku na náhradu trov konania sa opiera o ust. § 52 C. m. p., pričom odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by boli dôvodom priznania nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 55 C. m. p.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)