Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-144-2011.pdf
PDF · 93.59 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/144/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou, v právnej veci žalobcu: T. D. C., narodený XX.X.XXXX, bytom C., Č. C. Č.. XXX, M. O., Slovenská republika, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, Kutlíkova č. 17, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.9.2011 sa žalobca zastúpený svojím právnym zástupcom domáhal proti žalovanej, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR zaplatenia sumy 400 000 € ako náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v trestnej veci poškodeného T. D. D. proti obvinenému C. D. a spol., sp. zn. 5T 18/02, vydal Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 28.2.2008, odsudzujúci rozsudok. Tento rozsudok potvrdil Najvyšší súd SR svojim uznesením zo dňa 17.9.2009, sp. zn. 5To 11/2008, ktorý zamietol odvolanie jednak obžalovaných C. D., I. T., O. O., B. T., W. N., M. Y. a taktiež aj krajského prokurátora. Z odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku vo veci obvineného C. D. a spol., sp. zn. 5T 18/02 vyplýva, že T. D. D. v dôsledku konania obžalovaných C. D. a spol. utrpel zranenia, v dôsledku ktorých dňa 6.7.2001 po 6:00 hod. na chodbe Obvodného oddelenia PZ v Revúcej zomrel. Smrť T. D. D. bola spôsobená v dôsledku konania C. D. a I. T., ktorí boli uznaní vinnými zo spáchania zločinu mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania, v dôsledku konania O. O., ktorý bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a v dôsledku konania W. N.T., C. A. S. M. Y., ktorí boli uznaní vinnými zo spáchania trestného činu mučenia a iného neľudského a krutého zaobchádzania, ako aj konania B. T., ktorý v bol uznaný vinným zo zločinu mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania. Odsúdení C. D., I. T., O. O., B. T., W. N., C. A. S. M. Y., spáchali uvedené trestné činy v súvislosti s výkonom právomoci orgánu verejnej moci ako príslušníci Policajného zboru, Obvodného oddelenia Policajného zboru v Revúcej, resp. v Jelšave.
2. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu nasledovné listinné dôkazy: Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T 18/02, Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5To 11/2008.
3. Ministerstvo spravodlivosti SR žiadalo žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedlo, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo pred 1.7.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z. z., teda na právne posúdenie predmetného návrhu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb. (§ 27 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z. z.). Vo veci požadovanej náhrady škody a
nemajetkovej ujmy podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb., ktorá žalobcovi mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom príslušníkov policajného zboru, Obvodného oddelenia Policajného zboru v Revúcej, resp. Jelšave, nie je daná pasívna legitimácia SR, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko Policajný zbor SR patrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra (v otázke pasívnej legitimácie poukázalo na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 84/2008). Súčasne Ministerstvo spravodlivosti s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. vznieslo námietku premlčania práva žalobcu, domáhať sa voči žalovanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa citovaného zákona. Uviedlo, že ustálená súdna prax uznáva, že pri nesprávnom úradnom postupe nie je potrebné čakať na meritórne ukončenie konania, ale je potrebné nároky z neho vyplývajúce si uplatniť v deň nasledujúci po dni, kedy k nesprávnemu úradnému postupu došlo. Tým dňom začína aj plynutie zákonnej premlčacej lehoty. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca namieta nesprávny úradný postup polície dňa 5.7.2001. Žalobca si uplatnil náhradu škody a nemajetkovej ujmy na Ministerstve spravodlivosti dňa 19.3.2010, pričom žalobu doručil Okresnému súdu dňa 16.9.2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
4. Ministerstvo vnútra SR vo vzťahu k žalobe a k podanému žalobnému návrhu namietalo nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra SR konať v mene štátu a premlčanie návrhu žalobcom a námietku nemožnosti priznať nemajetkovú ujmu titulom zákona č. 58/69 Zb. Vo vzťahu k nedostatku aktívnej legitimácie, resp. námietku nedostatku aktívnej legitimácie odôvodnilo Ministerstvo vnútra SR nasledovne: V odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T/18/02 z 28.2.2008 sa na str. 16 uvádza: Podobne do príchodu polície popisoval udalosti aj obžalovaný T. D. C.. Keď videl prichádzať policajtov, utiekol. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca nebol v predmetný deň zaistený, resp. zadržaný políciou, v daný deň nebol voči nemu vykonaný žiaden úradný postup zo strany polície, preto má Ministerstvo vnútra SR za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie žalobného návrhu, či už podľa zák. č. 58/69 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z. z.. Aktívna legitimácia žalobcu by podľa názoru Ministerstva vnútra SR prichádzala do úvahy len v zmysle Občianskeho zákonníka, nie však podľa zák. č. 58/69 Zb.. Z uvedených dôvodov zastáva Ministerstvo vnútra SR názor, že žalobca v tejto veci nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Námietku nedostatku procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra SR konať v mene štátu odôvodnilo zák. č. 58/69 Zb., v zmysle ktorého za orgány činné v trestnom konaní koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti. Nedostatok pasívnej legitimácie odporcu odôvodnilo Ministerstvo vnútra nasledovne: Podľa názoru Ministerstva vnútra SR by v prípade žalobcu prichádzala do úvahy náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 15 Obč. zák., tzv. postmortálna ochrana osobnosti. Jedná sa o originálne právo osôb uvedených v ust. § 15 Obč. zák., ktorým patrí právo uplatňovať právo na ochranu osobnosti zomretej fyzickej osoby. V takom prípade však nie je pasívne legitimovaným subjektom štát. Tak isto malo Ministerstvo vnútra SR za to, že ním nebolo ani samotné Ministerstvo vnútra SR ako zamestnávateľ, lebo zasahujúci policajti sa podľa názoru Ministerstva vnútra SR dopustili excesu a v takýchto prípadoch je zodpovedný ten subjekt, ktorý sa excesu dopustil. Na margo legitimácie excesu poznamenalo, že podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 5T/18/2002 zo dňa 28.2.2008 sa na str. 45 uvádza: Krajský súd pritom zásah policajtov v obci Magnezitovce a použitie donucovacích prostriedkov pokladal za zodpovedajúci zákonu o policajnom zbore... Z uvedeného malo Ministerstvo vnútra SR za to, že samotný zásah - ‚ policajtov ako aj použitie donucovacích prostriedkov nebol trestným súdom vyhodnotený ako nezákonný. Až následne konanie policajtov bolo podľa názoru Ministerstva vnútra SR excesné a za takéto konanie nenesie zodpovednosť zamestnávateľ podľa Ministerstva vnútra SR. Premlčanie, resp. námietku premlčania odôvodnilo Ministerstvo vnútra SR nasledovne: K udalosti došlo 5.7.2001, pričom T. D. D. zomrel dňa 6.7.2001. S poukazom na všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu upravenú zák. 58/69 Zb. má Ministerstvo vnútra SR za to, že dňom 7.7.2004 uplynula premlčacia lehota na náhradu škody. Premlčacia lehota uplynula rovnako aj v prípade, že by bol žalobný návrh posudzovaný podľa Občianskeho zákonníka ako zásah do osobnostných práv, konkrétne do súkromia žalobcu. Ďalej namietalo, že samotný zákon č. 58/69 Zb. neumožňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, rovnako namietalo uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy a jej výšku, ktorú považovalo za nepreukázanú. Taktiež podľa Ministerstva vnútra SR absentuje príčinná súvislosť medzi uplatnenou nemajetkovou ujmou a údajným nesprávnym úradným postupom titulom zák. č. 58/69 Zb. Ministerstvo vnútra SR malo za to, že v prípade žalobcu by prichádzalo do úvahy uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nie titulom nesprávneho úradného postupu ale titulom ochrany osobnosti. Z vyššie uvedených dôvodov žiadalo súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
5. Súd prvej inštancie sa zaoberal vznesenou námietkou nedostatku pasívnej legitimácie na strane Ministerstva spravodlivosti SR a na stane Ministerstva vnútra SR a dospel k záveru, že v prejednávanej veci je orgánom konajúcim v mene štátu Ministerstvo vnútra SR podľa § 4 ods. 1 písm. b/ Zák. č. 514/2003 Z. z.. Súd sa riadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v uznesení č. 6 Cdo 149/2011 zo dňa 26.9.2012 a vo veci konal s Ministerstvom vnútra SR ako orgánom, ktorý koná v mene štátu ("Označenie správneho štátneho (ústredného) orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti, nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s pasívnou legitimáciu štátu nesúvisí. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Existencia či neexistencia pasívnej legitimácie štátu ako hmotnoprávneho stavu nemá nijakú spojitosť so správnym procesným označením štátu ako účastníka konania na žalovanej strane. Riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať (§ 79 ods. 1 O. s. p.). Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 43 O. s. p. V prípade, že žalujúca strana síce štátny orgán, ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu návrhu ani o nedostatok podmienky konania. Z ustanovenia § 21 ods. 4 veta prvá O. s. p. vyplýva, že súd je povinný - bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu
- zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom.").
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav: Krajský súd v Banskej Bystrici vyniesol dňa 28.2.2008 pod č. k. 5T 18/02, odsudzujúci rozsudok. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 17.9.2009, sp. zn. 5To 11/2008, zamietol odvolanie obžalovaných C. D., I. T., O. O., B. T., W. N., M. Y. a taktiež aj krajského prokurátora. Z odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku vo veci obvineného C. D. a spol., sp. zn, 5T 18/02 vyplýva, že T. D. D.. v dôsledku konania obžalovaných C. D. a spol. utrpel zranenia, v dôsledku ktorých dňa 6.7.2001 po 6:00 hod. na chodbe Obvodného oddelenia PZ v Revúcej zomrel. Smrť T. D. D. bola spôsobená v dôsledku konania C. D. a I. T., ktorí boli uznaní vinnými zo spáchania zločinu mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania, v dôsledku konania O. O., ktorý bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a v dôsledku konania W. N.S., C. A. S. M. Y., ktorí boli uznaní vinnými zo spáchania trestného činu mučenia a iného neľudského a krutého zaobchádzania, ako aj konania B. T., ktorý v bol uznaný vinným zo zločinu mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania. Odsúdení C. D., I. T., O. O., B. T., W. N., C. A. S. M. Y., spáchali uvedené trestné činy v súvislosti s výkonom právomoci orgánu verejnej moci ako príslušníci Policajného zboru, Obvodného oddelenia Policajného zboru v Revúcej, resp. v Jelšave. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody žiadosťou o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa 5.3.2010 doručenou Ministerstvu spravodlivosti 19.3.2010. Ministerstvom spravodlivosti bolo PZ žalobcu listom z 24.3.2010 oznámené, že žiadosť nepodlieha obligatórnemu predbežnému prerokovaniu na Ministerstve spravodlivosti podľa § 9 Zákona č. 58/69 Zb., lebo nejde o náhradu škody z titulom nezákonného rozhodnutia.
7. Podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 22 Zákona č.58/1969 Zb.
(1) Právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
(2) Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(3) Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.
8. Súd sa zaoberal primárne vznesenou námietku premlčania nároku žalobcu a dospel k záveru že táto je dôvodná. Trojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zmysle § 22 ods. 1 prvá veta zák. č. 58/1969 Zb. začala žalobcovi plynúť deň nasledujúci po dni, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu príslušníkov Policajného zboru SR, teda dňa 6.7.2001 a uplynula dňom 5.7.2004. Tento nárok by bol premlčaný aj v prípade, ak by sa premlčanie tohto nároku spravovalo ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka V takom prípade by žalobca mohol právo vykonať po prvý raz dňa 6.7.2001 a tohto dňa by začala plynúť trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že za škodu podľa zák. č. 58/1969 Zb. zodpovedal štát, nevyžadoval tento zákon pre počiatok behu premlčacej doby na rozdiel od ust. § 106 ods. 1 Obč. zák. vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, resp. ktorý orgán štátu škodu spôsobil (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 16.05.2002, sp. zn. 25Cdo 1100/2000). Žalobca sa musel dozvedieť o tom, kto škodu spôsobil a o tom, že škoda vznikla v súvislosti s výkonom právomoci orgánu verejnej moci najneskôr dňa 28.2.2008, keď Krajský súd v Banskej Bystrici vyhlásil rozsudok č. k. 5T 18/02. Nemožno opomenúť, že v uvedenej trestnej veci bol žalobca sám jedným z obžalovaných a bol aj právoplatne odsúdený. V tomto prípade teda trojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku (ak by sa vychádzalo z toho, že pre počiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúca aj vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá) uplynula dňom 28.2.2011 a nárok by aj v tomto prípade bol premlčaný. Aj v prípade škody na zdraví totiž platí ust. § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., ktoré upravuje subjektívnu premlčaciu dobu na uplatnenie nároku na náhradu škody vrátane škody na zdraví. Nárok žalobcu je premlčaný práve z hľadiska uplynutia subjektívnej premlčacej doby upravenej v § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol bez toho, aby skúmal splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb.
9. O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti podľa § 255 ods. 1/ CSP. Žalovaná strana mala vo veci plný úspech, trovy konania jej nevznikli, preto súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.