Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6C-182-2013.pdf
PDF · 100.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/182/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., U. XX, zastúpený Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Nitra, Petzwalova 12, IČO: 42 20 57 35, proti žalovanému: C. life životná poisťovňa, a.s., V., J. 2, K.: XXXXXXXX, zastúpená MST PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Laurinská 3, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.07.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice č. 3C/2629/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 211,23 eur a trovy rozhodcovského konania v sume 276,- eur, pričom právomoc bola založená v rozhodcovskej doložke uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok žalovaného pričom táto doložka určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. V žalobe žalobca uviedol, že rozhodcovský súd v odôvodnení uvedeného rozhodcovského rozsudku konštatoval, že z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalobcov a teda neboli povinní v rámci poistnej zmluvy ako celku túto podpísať, pričom žalobcovia mali možnosť uvedenú zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu a mali teda faktickú možnosť úpravy v časti XV. Všeobecných poistných podmienok úplne vylúčiť. Uviedol, že žalobu podal v lehote 30 dní od dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, keďže uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 02.07.2013. Zároveň namietal, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda neplatná, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv žalobcov ako spotrebiteľov. Uviedol, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a preto právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Žalobca poukázal na to, že podľa judikatúry súdov SR rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi a uviedol, že žalovaný sa používania rozhodcovskej doložky nezdržal podľa § 53 a) ods. 4 Občianskeho zákonníka pričom porušil svoju zákonnú povinnosť. Zároveň žalobca žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku na čas rozhodnutia vo veci samej. K žalobe žalobca pripojil uvedený rozhodcovský rozsudok, poistnú zmluvu uzavretú so žalovaným, návrh na začatie rozhodcovského konania na rozhodcovskom súde, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 07.10.2009, všeobecné poistné podmienky žalovaného a tiež rozsudky najvyššieho súdu SR č. 6Cdo/1/2012 a 6Cdo/3/2013 a tiež nález Ústavného súdu SR II.US-499/2012-47.
2. Vo veci sa vyjadril právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 10.02.2014, v ktorom uviedol, že predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku a teda nejde o konanie v ktorom by bol žalobca ako spotrebiteľ oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky. Zároveň uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú dovolené zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú individuálne dojednané. Poukázal na to, že žalobca prečítal a podpísal všeobecné poistné podmienky poistných zmlúv ako i osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. A v danom prípade žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy dal žalobcovi na výber, či osobitné zmluvné dojednania príjme, alebo nie. Uviedol tiež, že zákonná úprava rozhodcovského konania podľa § 14 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. sa použije len vtedy, ak nie je špeciálna úprava postupu konania pred stálym rozhodcovským súdom obsiahnutá v rokovacom poriadku stáleho rozhodcovského súdu, pričom rokovací poriadok Arbitrážneho súdu v Košiciach upravuje postup konania pred rozhodcovským súdom v § 29a a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, kde je upravené skrátené konanie a teda postupom rozhodcovského súdu nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Uviedol tiež, že žalobcovia neuvádzajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by odôvodňovali porušovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Preto z uvedených dôvodov žiadal, aby konajúci súd žalobu žalobcov zamietol.
3. Konajúci súd uznesením číslo 6C/182/2013-116 zo dňa 26.05.2014 odložil vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2016.
4. Na pojednávaní dňa 25.11.2014 žalobca uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu žaloby a uviedol, že uzavretie poistnej zmluvy mu doporučil kamarát Dávid S.. Žalobca tiež uviedol, že spolu s rozhodcovským rozsudkom dňa 02.07.2013 mu bolo doručenie oznámenie o zániku poistenia zo dňa 07.10.2009. Uviedol že mu nebolo oznámené, že proti nemu je vedené konanie na rozhodcovskom súde, nedostal ani upovedomenie o začatí rozhodcovského konania. Uviedol, že spolu s rozhodcovský rozsudkom mu bolo doručené aj upovedomenie o začatí rozhodcovského konania a tiež návrh na začatie rozhodcovského konania a nevedel uviesť, z čoho pozostáva suma 211,23 eur uvedená v rozhodcovskom rozsudku. Vtedajšia právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že spotrebiteľská zmluva, t.j. poistná zmluva obsahuje v článku 15 neprijateľnú zmluvnú podmienku - doložku o rozhodcovskom konaní a v danom prípade ide o typovú formulárovú zmluvu. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa právneho zástupcu žalovaného uviedla, že žaloba je neúplná, neurčitá a mala za to, že spor nie je spotrebiteľským sporom. Uviedla, že žalovaný vykonal všetko pre to aby so žalobcom individuálne dojednal rozhodcovskú doložku a poukázala na to, že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná ak bolo jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa možnosti podať žalobu alebo iný opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku.
5. Konajúci súd vo veci rozhodol rozsudkom č. 6C/182/2013-185 zo dňa12.01.2015, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č. 3C/2629/2012 zo dňa 19.01.2012. Uvedený rozsudok odvolaním napadol žalovaný a odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. 7CO/296/2015-227 zo dňa 28.04.2016 zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného rozsudku odvolací súd uviedol, že podľa jeho právneho názoru je nesprávny názor súdu 1. stupňa, že rozhodcovská doložka vykazuje známky platnosti, keďže žalobca ju mohol do 30 dní odmietnuť. Zároveň uviedol, že je potrebné ustáliť či neboli porušené právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
6. Konajúci súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 13.09.2016, na ktorom sa nezúčastnil žalobca ani jeho zástupca, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané podľa § 11 ods. 3 CSP. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu žalovaného, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil mailovým podaním zo dňa 12.09.2016 pričom uviedol, že súhlasí s tým aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti zástupcov účastníkov.
7. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody , z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 odsek 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených.
Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 17a Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, a porušenie ustanovení tohto zákona, od ktorých je možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa prihliada len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote; ak lehota nie je takto určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.
Podľa § 18 odsek 4 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak konanie neprebieha pred stálym rozhodcovským súdom a rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.
Podľa § 20 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nie je nariadené ústne pojednávanie, môže svoje práva uplatniť do skončenia písomného konania. Vzájomná žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania.
Podľa § 26 odsek 1, 2 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania, okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy tak, aby bola zabezpečená rovnosť účastníkov konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak. Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s rozhodcovským súdom pri riešení sporu. Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci rozhodcovského konania nemohli včas a správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne.
Podľa § 40 odsek 1, 2, 3, 4 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že: 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú
dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa bodu 1 písmeno b). Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa § 41 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 243d odsek 1, Exekučného poriadku (účinného od 1.1.2015) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia , vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred prvým januárom 2015 možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote , nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo na najmä o určení, či tu právo je alebo, nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
8. Súd po oboznámení sa so žalobou žalobcov, predloženými dôkazmi a s prihliadnutím na ustanovenie § 243d odsek 1, Exekučného poriadku zistil, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Z dokladov predložených v spise je zrejmé, že Arbitrážny súd Košice vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť v žalobe uvedenú sumu 211,23 eur trovy rozhodcovského konania v sume 276,- eur, pričom tento rozsudok bol žalobcovi doručený spolu s návrhom na začatie rozhodcovského konania, upovedomením o začatí rozhodcovského konania pričom žaloba bola podaná žalobcom v zákonnej lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 243d odsek 1 Exekučného poriadku vyplýva, že osobitným predpisom, na ktorý toto ustanovenie odkazuje je zákon o rozhodcovskom konaní číslo 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov v ktorom sa v § 2 odsek 1 veta prvá uvádza, že spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu je zrejmé, že predmetom sporu je preskúmavanie rozhodcovského rozsudku , ktorý má svoj základ , spotrebiteľskej zmluve, t.j , poistnej zmluve uzavretej medzi navrhovateľkou ako poistníkom a odporcom ako poisťovateľom. Z novely exekučného poriadku Zákona číslo 335/2014 Z.z. t.j. z ustanovenia § 243d odsek 1, Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2015 je zrejmé, že v danom prípade rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov zaväzovať, keďže odporca ani pred 1.1.2015 ani v období pred 01.01.2015 ani do 01.04.2015 nepodal návrh na vykonanie exekúcie. Túto skutočnosť nespochybnila žiadna zo strán a teda je zrejmé, že na strane žalobcu odpadol naliehavý právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku hoci pôvodne naliehavý právny záujem na strane žalobcu bol, avšak v priebehu konania vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie účinné od 01.01.2015 odpadol. Je teda zrejmé, že nastala právna skutočnosť, ktorá spôsobila, že rozhodnutie súdu vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku by sa javilo ako nadbytočné, keďže rozhodcovský rozsudok žiadnu zo strán nezaväzuje a teda naliehavý právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku na strane žalobcu neexistuje. Za uvedeného stavu sa súd preto nezaoberal hmotnoprávnym posúdením žaloby na základe dôvodov uvádzaných žalobcom. Preto súd z uvedených dôvodov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu podľa § 137 písm. c/ C.s.p. zamietol.
9. Čo sa týka trov konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p., podľa ktorého ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania. Preto súd nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania keďže za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že žaloba žalobcu bola zamietnutá z
dôvodu zmeny právnej úpravy, teda bez zavinenia žalobcu a nebolo by teda spravodlivé ak by súd úspešnému žalovanému priznal za takýchto okolností náhradu trov konania nakoľko priznanie trov konania úspešnému žalovanému by odporovalo dobrým mravom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.