Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-161-2015.pdf
PDF · 93.14 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/161/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: 4 line security s. r. o., IČO: 36 859 591, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: Ružinovský športový klub, IČO: 36 066 257, Mierová 21, 827 50 Bratislava, zast. Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., IČO: 36 860 891, Miletičova 1, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 5.584,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 5.584,80 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom štatutárneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca ako vykonávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 01.07.2010 zmluvu č. 002/2/2010 o poskytovaní strážnej služby v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2010 a dodatku č. 2 zo dňa 19.11.2010. V zmysle dodatku č. 2 zmluvy sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, t. j. na päť rokov od podpísania tohto dodatku (teda do 19.11.2015). Od novembra 2010 žalovaný prestal uhrádzať žalobcovi faktúry za poskytovanie strážnej služby, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 24.10.2011 od zmluvy odstúpil. Žalobca odvodzuje nárok na náhradu škody/ušlý zisk z porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi za poskytovanie strážnej služby odplatu riadne a včas (články I a IV zmluvy v znení dodatkov). V súvislosti s uzatvorením zmluvy žalobca očakával, že dôjde k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, nakoľko sám si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne plnil (až do októbra 2011). Žalobca v žalobe uviedol, že protiprávnym konaním žalovaného stratil očakávaný prínos výnosu, ktorý si preto uplatňuje v tomto konaní ako náhradu škody/ušlý zisk. V prípade, že by žalovaný pravidelne uhrádzal žalobcovi odmenu za poskytnuté služby, nespôsobil by tým žalobcovi škodu/ušlý zisk, nakoľko by zmluva zostala v platnosti až do 19.11.2015. Žalobca pri výpočte výšky náhrady škody/ušlého zisku vychádzal z pravdepodobnej výšky výnosov, ktoré by mu vznikli a nákladov, ktoré by musel vynaložiť, pričom v tomto konaní si uplatnil nárok na náhradu škody/ušlého zisku za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012, a to v celkovej sume 5.584,80 eur. Výpočet ušlého zisku predstavuje násobok počtu dní (hodín), počas ktorých by žalobca poskytoval strážnu službu žalovanému a sumy, ktorú by žalobca za bežných okolností získal zo svojej činnosti s odpočtom nákladov, ktoré na dosiahnutie týchto výnosov vynaložil.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uplatnený nárok žalobcu poprel z dôvodu chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Dôsledkom omeškania žalovaného s platením dohodnutej odplaty nie je vznik škody/ušlého zisku na strane žalobcu, keďže eventuálna škoda/ušlý zisk žalobcu nevznikol ako nevyhnutný následok porušenia povinnosti žalovaným. Žalovaný na základe platobného rozkazu vydaného tunajším súdom dňa 23.02.2012 uhradil žalobcovi aj zmluvnú pokutu za omeškanie s plnením platobnej povinnosti, čím bola podľa jeho názoru naplnená funkcia zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody a v plnom rozsahu skonzumovala nárok na náhradu škody. Žalovaný taktiež namietol výšku uplatnenej náhrady škody.
4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 01.02.2016 uviedol, že dlhodobým neplnením zmluvných povinností žalovaným sa žalobca dostal do druhotnej platobnej neschopnosti svojich záväzkov voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, ako aj voči svojim dodávateľom. Žalobca z dôvodu uzatvorenia zmluvy so žalovaným, ktorá bola uzavretá na dobu určitú do 19.11.2015 a z dôvodu zabezpečenia riadneho a včasného poskytovania služby v zmysle zmluvy bol nútený odmietnuť záujemcov o poskytovanie strážnej služby, a to spoločnosť ARM, a.s., ktorá prejavila záujem o rozšírenie poskytovania strážnej služby, ktorá bola tejto spoločnosti poskytovaná na základe zmluvy o poskytovaní strážnej služby č. 001/2/2008 zo dňa 01.08.2008, ako aj G. V., ktorý taktiež prejavil záujem o poskytovanie strážnej služby žalobcom. K vyjadreniu pripojil aj čestné vyhlásenie N.. O., predsedu predstavenstva ARM, a.s., v ktorom tento potvrdil, že rokoval so žalobcom o možnosti rozšírenia poskytovania strážnej služby žalobcom, avšak žalobca rozšírenie poskytovania služby odmietol s odôvodnením plnenia svojich záväzkov na základe uzatvorených zmlúv o poskytovaní strážnej služby so žalovaným.
5. Na pojednávaní dňa 24.02.2016 žalobca navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré by preukázalo príčinnú súvislosť medzi správaním sa žalovaného a ekonomickým úpadkom žalobcu. Žalovaný uviedol, že zmluva neobsahuje dohodu zmluvných strán o tom, že žalobca má nárok na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu. Zároveň namietal spôsob vyčíslenia ušlého zisku, dátum uplatnenia úrokov z omeškania a poukázal na list zo dňa 04.10.2011, ktorým žalovaný v súlade s článkom III odsek 3 zmluvy zmenil časový rozpis stráženia objektu na jednu hodinu denne. Žalobca až po doručení tohto listu odstúpil od zmluvy, pričom vo svojom vyúčtovaní ušlého zisku neprihliada na skutočnosť, že došlo k podstatnému obmedzeniu potreby jeho služieb.
6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.05.2016 predložil listiny za účelom preukázania ekonomického dopadu konania žalovaného na činnosť žalobcu, a to zoznam exekúcii a záväzkov žalobcu za obdobie rokov 2011 - 2013 a upovedomenia o začatí exekúcií spolu s exekučnými príkazmi voči žalobcovi.
7. V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 2 k zmluve o poskytovaní strážnej služby uzatvoreného dňa 19.11.2010, článok V bod 4 zmluvy v novom znení ustanovuje, že vykonávateľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku, ak objednávateľ nezaplatí dohodnutú odplatu viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace. Tým nie je dotknuté právo vykonávateľa na náhradu škody a zmluvnú pokutu.
V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 2 k zmluve o poskytovaní strážnej služby uzatvoreného dňa 19.11.2010, článok V bod 5 zmluvy v novom znení ustanovuje, že objednávateľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku, ak vykonávateľ porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a objednávateľ vykonávateľa na porušenie povinnosti písomne upozornil a vykonávateľ napriek upozorneniu nevykonal bez zbytočného odkladu nápravu, je objednávateľ oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť.
V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 2 k zmluve o poskytovaní strážnej služby uzatvoreného dňa 19.11.2010, článok V bod 6 zmluvy v novom znení ustanovuje, že odstúpenie od zmluvy dohodnuté v bode 4 a 5 tohto článku je dohodnuté z dôvodu ochrany a prípadných škôd, ktoré by mohli vzniknúť okamžitým skončením zmluvy a nezabezpečením stráženia objektu, ako aj na druhej strane vykonávateľovi by mohla vzniknúť škoda. Zmluvné strany sa dohodli na úprave okamžitého skončenia a to tak, že zmluva skončí do 1 mesiaca odo dňa doručenia okamžitého skončenia zmluvy z dôvodov
porušovania zmluvných záväzkov oboch zmluvných strán pred dohodnutým termínom v bode 1 tohto článku.
V zmysle článku III bod 2 druhá veta uvedeného dodatku túto zmluvu je možné meniť, dopĺňať a rušiť len formou písomného dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami.
8. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
9. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.
10. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba nemá oporu v zákone. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.07.2010 zmluvu č. 002/2/2010 o poskytovaní strážnej služby v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2010 a dodatku č. 2 zo dňa 19.11.2010, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému strážnu službu za odplatu. V zmysle dodatku č. 2 bola zmluva uzatvorená na dobu určitú päť rokov (uplynúť mala dňa 19.11.2015). Nakoľko žalovaný neuhrádzal faktúry za poskytovanie strážnej služby riadne a včas, žalobca listom zo dňa 24.10.2011 od zmluvy odstúpil. Ako tvrdí v žalobe, v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného uhrádzať faktúry riadne a včas, žalobcovi v období roka 2012 vznikla škoda/ušlý zisk, ktorý vyčíslil v sume 5.584,80 eur.
11. V prvom rade súd považuje žalovaný nárok za nedôvodný v celom rozsahu predovšetkým z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že vynaložil všetko potrebné úsilie na to, aby mu škoda/ušlý zisk nevznikla, t. j.
že dodržal zásadu všeobecnej prevenčnej povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol v žalobe, že žalovaný od novembra 2010 prestal riadne a včas uhrádzať žalobcovi faktúry za poskytovanie strážnej služby, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 24.10.2011 od zmluvy odstúpil. Z tohto skutkového stavu vyplýva, žalobca už skoro rok pred odstúpením od zmluvy vedel, že žalovaný nie je schopný riadne a včas uhrádzať vystavované faktúry za poskytnuté služby, napriek tomu však aj naďalej vykonával pre žalovaného strážnu službu až do konca októbra 2011. Žalobca do spisu nezaložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že v tomto čase vyvíjal aktivitu, ktorá by smerovala k získavaniu nových klientov, či už formou inzercie v masmédiách alebo inou formou za účelom uzavretia nových zmlúv s osobami, pre ktoré by žalobca mohol vykonávať strážnu službu. Od novembra 2011 žalobca už neposkytoval žalovanému žiadne služby, teda mal k dispozícii personálny potenciál na poskytovanie obdobnej služby ako poskytoval žalovanému aj voči iným subjektom, ak by v tomto smere vynaložil potrebné úsilie. Žalobca do spisu založil čestné vyhlásenie N.. K. O., predsedu predstavenstva ARM, a.s. o tom, že táto spoločnosť viedla obchodné rokovania so žalobcom za účelom rozšírenia poskytovania strážnej služby podľa zmluvy o poskytovaní strážnej služby č. 001/2/2008 a že žalobca rozšírenie zmluvy odmietol v dôsledku svojich záväzkov voči žalovanému. Súd však toto vyhlásenie považuje za irelevantné, nakoľko nie je datované a nie je z neho zrejmé, kedy došlo k uvedeným rokovaniam medzi ARM, a.s. a žalobcom a kedy žalobca rozšírenie zmluvy s touto spoločnosťou odmietol. Zároveň tieto tvrdenia žalobcu, že musel odmietnuť poskytovanie ďalších služieb spoločnosti ARM, a.s., ako aj G. V. ako záujemcovi o poskytovanie strážnej služby žalobcom, samé osebe nepreukazujú, že žalobca sa snažil predísť vzniku škody/ušlého zisku, t.j. že vyvíjal aktivitu v súlade so zásadou spomenutej všeobecnej prevenčnej povinnosti. Preto súd nepovažoval za potrebné predvolať a vypočuť ako svedkov konateľa ARM, a.s., či G. V., nakoľko by dokazovanie v tomto smere bolo nadbytočné.
12. Žalobca do spisu založil aj viaceré listinné dôkazy na preukázanie ekonomického dopadu konania žalovaného na činnosť žalobcu, a to zoznam exekúcii a záväzkov žalobcu za obdobie rokov 2011
- 2013 a upovedomenia o začatí exekúcií spolu s exekučnými príkazmi voči žalobcovi. Ani tieto listinné dôkazy však nepreukazujú, že žalobca vykonával činnosť, ktorá by smerovala k predchádzaniu vzniku škody/ušlého zisku na strane žalobcu, sú len dôkazom toho, že žalobca mal niekoľko splatných finančných záväzkov voči tretím osobám. Tieto listiny tiež nijak nepreukazujú, že platobnú neschopnosť žalobcu svojím konaním spôsobil žalovaný. V tejto súvislosti podľa názoru súdu nemá opodstatnenie ani znalecké dokazovanie, ktoré žalobca navrhol za účelom preukázania príčinnej súvislosti medzi správaním sa žalovaného a ekonomickým úpadkom žalobcu, nakoľko príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a ekonomickým úpadkom žalobcu (resp. vznikom škody na strane žalobcu), je oprávnený posúdiť výlučne súd a nie znalec, keďže ide o jeden zo základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, náhradu ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje na základe podanej žaloby.
13. V druhom rade súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného - neplatením odplaty za poskytnuté služby riadne a včas počas rokov 2010 - 2011 a vznikom škody/ušlého zisku na strane žalobcu v období celého roka 2012, čo je základným zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu uplatnenú žalobcom v tomto konaní. Žalobca vznik škody/ušlého zisku na jeho strane odôvodnil tým, že ak by žalovaný pravidelne uhrádzal žalobcovi odmenu za poskytnuté služby, k vzniku škody/ušlého zisku by na strane žalobcu v roku 2012 nedošlo, nakoľko by zmluva zostala v platnosti až do 19.11.2015. Súd dospel k záveru, že kauzálny nexus v predmetnom prípade nie je daný, a to z dôvodu, že keby aj žalovaný za poskytnuté služby žalobcovi riadne a včas platil, nie je isté, že predmetná zmluva by zostala v platnosti až do 19.11.2015 tak, ako to tvrdí žalobca vzhľadom k tomu, že od zmluvy mohli obidve strany odstúpiť pred dojednaným časom za splnenia podmienok uvedených v zmluve (článok V bod 4 a 5 zmluvy v znení dodatku č. 2), rovnako ako mohlo dôjsť aj k okamžitému skončeniu zmluvy do jedného mesiaca odo dňa doručenia okamžitého skončenia zmluvy z dôvodov porušovania zmluvných záväzkov oboch zmluvných strán (článok V bod 6 druhá veta zmluvy v znení dodatku č. 2). V zmysle uvedenej skutočnosti a reálneho správania sa žalovaného bolo preto nanajvýš nezvyčajné, ak sa žalobca domnieval, že zmluva zostane v platnosti až do 19.11.2015, a preto nevyvíjal žiadnu činnosť v snahe predchádzať vzniku škody/ušlého zisku aktívnym vyhľadávaním nových klientov, ktorým by mohol poskytovať strážnu službu. Toto konštatovanie umocňuje aj fakt, že dňa 24.10.2011 žalobca od zmluvy odstúpil, od novembra 2011 už nevykonával pre žalovaného žiadnu činnosť, zmluva platne zanikla ešte v roku 2011, t. j. nič mu nebránilo v možnosti uzavrieť novú zmluvu s treťou osobou, a tým sa vyhnúť hospodárskemu úpadku svojej spoločnosti.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.