Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/128/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Denisa Hiščáková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. H., T.. XX.XX.XXXX Z. C. H., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti matky F. H., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Č.. XX a otca J. H.Z., T.. XX.XX.XXXX, H. D. T. U., K.. G. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Michaelou Mihalcovou, advokátkou, Fatranská 2/E, Košice, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Návrh otca z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom zo dňa 1.5.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.5.2015 domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7P/74/2012 zo dňa 6.6.2012 v časti o určení vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým deťom tak, že súd zníži vyživovaciu povinnosť otca na maloletú J. z 200 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a na maloletého C. zo 100 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili jeho príjmové pomery. Je živnostník a jeho ročný príjem za rok 2014 podstatne klesol, po odrátaní výdavkov predstavuje sumu 4.140 eur. Na preukázanie svojich tvrdení k návrhu priložil kópiu daňového priznania za rok 2014, potvrdenie o jeho podaní a rekapituláciu peňažného denníka. Na vysvetlenie výdavkov žiadal vypočuť svoju účtovníčku. 3. Podaním doručeným súdu dňa 16.6.2015 otec v konaní požiadal o vydanie predbežného opatrenia o znížení výživného v súlade s návrhom vo veci samej, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetný návrh otca súd uznesením zo dňa 16.7.2015 zamietol.

4. Na zastupovanie maloletých detí v konaní im súd ustanovil kolízneho (procesného) opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie účastníckym výsluchom otca a matky maloletých detí, svedeckou výpoveďou účtovníčky otca, zistením stanoviska poverenej pracovníčky kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 7P/74/2012 a 11P/17/2014, oboznámením listinných dôkazov - správy z prešetrenia pomerov v domácnosti matky a maloletých detí, daňového priznania otca za rok 2014 a 2015, peňažného denníka otca za rok 2015, pokladničnej knihy otca za obdobie od januára 2015 do 30.9.2015, bankovej knihy otca za obdobie od 1.1.2015 do 31.7.2015 a listinných dôkazov týkajúcich sa niektorých výdavkov otca, uhrádzania výživného a dlhu na výživnom otcom, príjmu matky, jej ďalšej

vyživovacej povinnosti, príjmu priateľa matky a výdavkov matky na maloleté deti, domácnosť a jej osobu, na základe čoho zistil tento stav veci:

6. Otec vo svojej výpovedi zotrval na podanom návrhu a uviedol, že jeho príjem mu nedovoľuje platiť výživné v určenej sume. Poukázal na svoje daňové priznanie a žiadal aby mu súd podľa neho určil výživné. K svojim osobným pomerom uviedol, že býva v domácnosti rodičov v ich dome, priateľku nemá a nemá ani inú vyživovaciu povinnosť. Je zdravý. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, vlastní automobil značky Opel Astra, rok výroby 2010. Ohľadne svojej práce a príjmov vypovedal, že je živnostník, pracuje ako zvárač, prácu si hľadá na internete. Od februára 2015 nepracuje, živia ho rodičia (výpoveď zo dňa 1.10.2015). Vo svojej ďalšej výpovedi dňa 22.10.2015 uviedol, že u neho došlo k zmene, pracuje ako živnostník pre spoločnosť CZ Mont, pričom zmluvu so spoločnosťou má od mája 2015. Pracuje v Poľsku denne 9,5 hodín asi 20 dní v mesiaci. Ubytovanie v Poľsku má zabezpečené, stravu si hradí sám a dáva si to do odvodov. Po odrátaní stravy mu v čistom ostáva príjem 834 eur mesačne. Z toho hradí výživné v sume 300 eur a rodičom na bývanie 150 eur, ošatenie a hygienu. Ostane mu 234 eur.

7. Vo výpovedi dňa 12.9.2016 otec uviedol, že od posledného pojednávania naďalej pracoval pre spoločnosť CZ Mont, zmluvu mal na dobu určitú. V mesiacoch január až apríl 2016 pre nich nepracoval, avšak od mája 2016 má opäť s nimi zmluvu, ktorú má toho času predĺženú do konca novembra 2016. Má dohodnutú hodinovú sadzbu 9,50 eur ako zvárač, ale prvý mesiac vykonával zámočnícke práce, kde je hodinová sadzba 8,50 eur za hodinu. Mesačne odpracuje 20 dní, chodí na 10- dňové turnusy. Denne odpracuje 9,5 hodín, posledný deň turnusu iba 5,5 hodín. Miesto výkonu práce má v elektrárňach Chváletice v Českej republike. Ubytovanie mu zabezpečuje zamestnávateľ. Stravuje sa sám a to tak, že obed má vo forme denného menu za 100 Kč a ostatnú stravu v priebehu dňa má suchú, to čo si nakúpi. Na otázku súdu v akej výške má diéty, uviedol že nevie, no tieto sú jeho daňovým výdavkom. Ďalším jeho výdavkom sú náklady na benzín a diaľničnú známku. Do práce cestuje vlastným motorovým vozidlom, jednosmerná cesta ho z titulu pohonných hmôt stojí 60 eur (mesačne pri dvoch turnusoch 4 x 60 eur) a mesačná diaľničná známka stojí 440 Kč. Z ubytovne do miesta pracoviska a späť, čo predstavuje spolu 40 km dochádza tiež vlastným autom, avšak uviedol, že niekedy idú autom dvaja aj traja, pričom od každého vtedy berie po jednom eure. Za práce fakturuje spoločnosti CZ Mont mesačne, kde v mesiacoch máj až august roku 2016 fakturoval sumy 1.400 eur, 1.600 eur, 1.800 eur a 2.400 eur. V septembri 2016 má doposiaľ odrobených iba 110 hodín. Iný príjem nemá. Na otázku súdu, či počas mesiacov január až apríl 2016, kedy nemal s uvedenou spoločnosťou zmluvu, si hľadal nejakú prácu, uviedol, že volal do jednej firmy, kde mu ponúkli zváračskú prácu s miestom výkonu v Čechách, avšak za hodinovú sadzbu iba 7 eur, kde on takúto prácu neberie. Na ďalšiu otázku, čo robí počas desiatich dní mimo turnusov, uviedol, že nič, že oddychuje. Ohľadne svojich ďalších výdavkov uviedol, že rodičom spláca mesačne po 100 eur, ide o jeho dlh voči ním vo výške 4.000 eur, ktorú sumu si od nich požičal pre exmanželku na výživné. Iné dlhy nemá. Na bývanie prispieva rodičom sumou 150 eur mesačne keď nerobí, ale keď robí a doma je menej, tak im prispieva menej, nejakých 50 eur. Platí si odvody do sociálnej poisťovne s pripoistením pre nezamestnanosť vo výške 150 eur a na zdravotné poistenie v sume 60 eur. Ostatné výdavky má bežné na hygienu a ošatenie. V čistom mu ostáva príjem vo výške 340 eur. Na otázku súdu koľko si mesačne vyberá na osobnú spotrebu uviedol, že spolu do 400 eur. Z tejto sumy je 150 eur na ošatenie a zvyšok na bývanie, hygienu a výdavky na kultúru, kde však bol naposledy minulého roku s expriateľkou. Výživné na deti v stanovej výške platí, avšak niekedy ho uhradí v dvoch častiach. Dlh na výživnom toho času nemá. Nad rámec výživného neprispieva a s deťmi sa nestretáva z dôvodu, že mu ich matka v styku bráni. Styku v zmysle jeho úpravy súdom sa nedožadoval. Potvrdil, že na deti má telefonické aj mailové kontakty, no nevyužíva ich. Deti mal u seba naposledy v decembri 2007.

8. Matka detí s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Ohľadne svojich pomerov uviedla, že spolu s deťmi, svojim druhom a ich spoločným synom maloletým Timotejom, nar. 30.12.2012 býva v rodinnom dome, ktorý jej v jej osobnom vlastníctve. Pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku na živnosť s čistým mesačným príjmom 700 eur. Opatrovateľský kurz si urobila v roku 2014, kde uhradila 215 eur poplatok. Do zahraničia odišla pracovať v čase keď najmladší syn mal dva roky z dôvodu riešenia finančnej situácie. Spočiatku pracovala cez agentúru, kde platila ročný poplatok 300 eur a jednorazový poplatok za sprostredkovanie klienta tiež v sume 300 eur. Ročný poplatok za prechodný pobyt je 87 eur. Na odvody platí mesačne sumu 156 eur a cesta ju mesačne vyjde na 110 eur. Pracuje na 14 - dňové turnusy. Tiež bola dva mesiace doma keď jej zomrela klientka, odvody si však hradila. Aktuálne je dva mesiace doma bez príjmu, pretože jej zomrel pacient. Zmluvu s agentúru toho času nemá, pacienta si hľadá sama. O prácu sa však nebojí, avšak teraz vycestovať nemôže, pretože jej partner je v nemocnici a

ona sa musí starať o deti. Pôvodne pracoval jej partner ako vodič kamiónu, avšak od mája 2014 bol práceneschopný pre problémy so srdcom, dávali mu strojček. Po roku práceneschopnosti bol uznaný za invalidného, ukončil prácu, bol mu priznaný invalidný dôchodok, ktorý poberá v sume 320 eur. V súvislosti so zdravotným stavom priateľa majú výdavky na lieky mesačne v sume 50 eur. V súvislosti s bývaním preukázala mesačné výdavky v sume 103 eur a splátku hypotéky 156 eur. Ročná poistenie domu je 60 eur. Na drevo a uhlie sú výdavky spolu v sume 1.200 eur. Matka si platí životnú poistku v sume 35 eur mesačne. Značné poplatky má aj na telefón a internet z dôvodu, aby bola s deťmi v kontakte, niekedy až 120 eur mesačne. Pestujú zemiaky, chovajú sliepky a prasatá, takže mäso nekupujú, ale nakupujú zrno. Zemiaky na štyri roky stoja 339,50 eura. V priebehu konania si matka vybavila prídavky na deti v Rakúsku, ktoré toho času na všetky tri deti poberá v sume 540 eur. Ak matka niečo ušetrí, snaží sa to investovať do úpravy domu.

9. Ohľadne výdavkov na maloleté deti matka uviedla, že deti teraz nastúpili do 4. a 7. ročníka základnej školy v Spišskom Hrušove. Do školy denne dochádzajú autobusom, cestovné na každé z detí je asi 10 eur mesačne. V súvislosti s novým školským rokom mala matka zvýšené výdavky asi v sume 150 eur, pričom to nie je konečná suma. Po 20 eur dala deťom na zošity na jazyky. Deti sa stravujú doma. Každý deň po škole majú varenú stravu, robí im desiaty. Ako rodina minú na stravu mesačne asi 400 eur. Počas prázdnin boli deti v tábore, za ktorý matky uhradila 394 eur plus vreckové. Mesačne deťom dobíja kredit každému vo výške 8 eur. Tiež im vždy kúpi niečo na oblečenie, pričom dcéra už má rovnakú postavu ako matka. Obe deti majú naďalej zdravotné problémy. Maloletý C. navštevuje neurologickú ambulanciu v Poprade, pričom ošetrený bol aj v deň pojednávania, je objednaný na EEG do Popradu, užíva lieky. Maloletá J. je sledovaná na nefrologickej ambulancii v Spišskej Novej Vsi, aktuálne stav zlepšený, lieky toho času neberie. Najvyššie výdavky matka udáva v súvislosti so školu, kde vždy treba niečo kupovať. Obe deti chcú teraz nastúpiť na floorbal, s čím budú ďalšie výdaje na nákup výstroje a oblečenia.

10. Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne navrhol návrh otca zamietnuť. Poukázal na to, že matka si vzala hypotéku a kúpila starší rodinný dom, pravidelne investuje do jeho opráv, čím zveľaďuje bývanie detí. Dochádza za prácou do zahraničia, pracuje ťažko. Potreby detí považuje za primerané ich veku, pričom tieto sa úmerne veku každoročne zvyšujú. Poukázal na zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom C. a na primerané záľuby detí. 11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/74/2012 súd zistil, že rozsudkom č. k. 7P/74/2012-33 zo dňa 6.6.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP/195/2013-79 zo dňa 30.10.2013 bolo zvýšené výživné zo strany otca na mal. J. zo sumy 1.700 Sk na sumu 200 Eur a na mal. C. zo sumy 1.300 Sk na sumu 100 Eur mesačne počnúc od 1.6.2012. V tom čase boli rodičia detí živnostníci. Matka predávala v novinovom stánku, jej príjem podľa daňového priznania bol 14.256,05 euro, výdaje 14137,09 euro. Vo výpovedi uviedla mesačný príjem 200 eur. S deťmi žila v podnájme v dvojizbovom byte, finančne jej vypomáhali rodičia. Príjem otca podľa daňového priznania bol 21018,21 euro, výdaje 17693,88 euro. Vo výpovedi uviedol príjem v sume 400 eur mesačne v čistom, pracoval ako zámočník v cudzine, býval u rodičov. Maloletý C. navštevoval materskú školu, mal. J. 2. ročník základnej školy. Obe deti mali zdravotné problémy. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. 12. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/17/2014 vyplynulo, že otec sa krátko po zvýšení výživného domáhal jeho zníženia, návrhom z januára 2014. Tento jeho návrh bol rozhodnutím súdu v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu zamietnutý, právoplatne dňom 13.2.2015. 13. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z prešetrenia pomerov u maloletých, deti, tieto sú zverené do starostlivosti matky, ktorá im zabezpečuje všetky potreby. V domácnosti býva aj priateľ matky Z. C. a ich spoločný syn mal. U., narodený XX.XX.XXXX. Rodina obýva rodinný dom vo vlastníctve matky, ktorý je vykurovaný tuhým palivom. Kultúra bývania a hygiena domácnosti sú na požadovanej úrovni. Obe deti navštevujú základnú školu, do školy dochádzajú autobusom. Poplatky spojené so školu uhrádza matka sama. Otec sa s deťmi nestretáva, nekontaktuje ich, nad rámec výživného neprispieva. Matka pracuje ako opatrovateľka v zahraničí, na turnusy.

14. Z dokladov predložených matkou mal súd preukázané, že táto v septembri 2014 absolvovala školenie práce opatrovateľky v Rakúsku a má rakúske živnostenské oprávnenie na túto činnosť. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 matka deklarovala základ dane po znížení o nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 3.166, 37 eura.

15. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/17/2014 mal súd preukázanú ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky k maloletému U. C., T.. XX.XX.XXXX.

16. Podľa rozhodnutia Ústredia Sociálnej poisťovne, otcovi maloletého U., súčasnému partnerovi matky Z. C., vznikol dňom 22.5.2015 nárok na invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný v sume 318,60 eura.

17. Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 súd zistil, že tento deklaroval príjmy vo výške 19.453,51 eura, výdavky vo výške 15.362,77 eura, základ dane 4.090 eur a daň 54,60 eura. Podľa daňového priznania za rok 2014 mal otec základ dane 4.140,25 eur a daň 64,01 eura.

18. Z predloženého peňažného denníka otca za rok 2015 súd zistil, že jeho príjmy a výdavky ovplyvňujúce daňový základ sú totožné s tými, ktoré sú uvedené v daňovom priznaní. Výdavky neovplyvňujúce daňový základ za rok 2015 mal otec vo výške 14.194,79 eura, čo v prepočte na kalendárny mesiac predstavuje sumu 1.182,90 eura. Ide o výdavky označené v peňažnom denníku ako „osobná spotreba“. K uvedeným výdavkom otec na pojednávaní uviedol, že tieto výdavky spočívajú aj v úhrade dlžného výživného 5.462,88 eura.

19. Zo svedeckej výpovede Ľ. H., ktorá vykonáva účtovníctva otca zo dňa 22.10.2015 bolo zistené, že tento za posledné obdobie predložil dve zmluvy, jednu za obdobie 10/2014 až 02/2015 a druhú za obdobie 05/2015, pričom vykonával prácu v Žiline, teraz je v Poľsku. Uviedla spôsob výpočtu čistého príjmu otca ako živnostníka a za jeho výdavky, ktoré sa odpočítavajú z príjmu označila poistné, cestovné a pohonné hmoty. Uviedla, že otcom v tom čase uvádzaný čistý mesačný príjem 834 eur je určený predbežným výpočtom.

20. Z lekárskych správ predložených matkou mal súd preukázané, že u oboch detí pretrvávajú zdravotné problémy tak, ako to matka uviedla vo svojej výpovedi. Aktuálne sú zdravotné problémy u mal. C. kde má matka zvýšené výdavky v súvislosti s dochádzaním na vyšetrenia do Popradu, ako aj s liečbou. U mal. J. je toho času stav stabilizovaný, bez nutnosti liečby.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

27. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

30. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

31. Podľa § 231 Civilného sporového poriadku, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

32. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť, nakoľko od posledného rozhodovania vo veci nedošlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých súd vychádzal pri svojom pôvodnom rozhodnutí v konaní sp. zn. 7P/74/2012.

33. Zákonným predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, pričom musí ísť o výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Zároveň je potrebné, aby táto zmena bola trvalá, nielen prechodná. Zmena sa pritom môže týkať tak okolností na strane oprávneného, ako aj okolností na strane povinného. Za účelom zistenia, či k takej zmene došlo, je potrebné porovnať pomery na strane oprávneného a povinného v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom s pomermi, ktoré u nich existujú v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Výživné je pritom možné zmeniť od doby kedy nastala zmena pomerov.

34. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že ani na strane maloletých detí, ale ani na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom.

35. Predovšetkým pomery na strane detí sa nezmenili v smere odôvodňujúcom zníženie výživného. Naopak oproti poslednej úprave u nich došlo k zmene v súvislosti so školskou dochádzkou. Obe deti navštevujú základnú školu, C. prvý stupeň, J. druhý stupeň, pričom všetky výdavky vzniknuté v súvislosti s plnením školskej dochádzky uhrádza matka. Obe deti navštevujú školu mimo miesta ich bydliska, s čím sú spojené výdavky na cestovné. Deti neustále rastú s čím súvisí potreba prispôsobovania oblečenia a obuvi ich veku. U oboch detí dlhodobo pretrvávajú zdravotné problémy, pričom sa u nich striedajú obdobia zhoršeného zdravotného stavu (aktuálne u C.) s obdobiami kedy je zdravotný stav stabilizovaný (toho času u J.). Uvedené sa následne prejavuje vo zvýšených výdavkoch matky na liečbu a tiež cestovné v súvislosti s dochádzaním na vyšetrenia. Mesačne matka deťom kupuje kredit na telefón každému v sume 8 eur.

36. Pomery na strane matky sa zmenili. Pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. U., ktorú plní spoločne so svojim súčasným partnerom, ktorý je jeho otcom. Matka zabezpečila sebe i deťom nové bývanie, keď odišli z podnájmu a presťahovali sa do domu, ktorý matka kúpila na úver, ktorý spláca mesačne v sume 156 eur. Pretože ide o starší dom, matka ho postupne zveľaďuje. Matkin druh prišiel pre zdravotné problémy o možnosť pracovať, poberá invalidný dôchodok, čo sa negatívne prejavilo na financiách rodiny. Matka si preto otvorila živnosť v Rakúsku, kde pracuje na turnusy ako ošetrovateľka s čistým mesačným príjmom 700 eur.

37. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, ani tu nenastala zmena odôvodňujúca zníženie výživného. Majetkové pomery otca sú oproti poslednej úprave výživného nezmenené. Rovnako sú nezmenené osobné pomery otca, ktorý naďalej býva u rodičov, priateľu nemá, ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V pracovnej sfére je naďalej živnostníkom. Podľa daňového priznania v čase poslednej úpravy výživného mal otec čistý mesačný príjem v sume 277 eur a podľa posledného daňového priznania ho má vo výške 336 eur, čo samo o sebe v podstate poukazuje na zvýšenie príjmu otca. Otec od mája do decembra roku

2015 a následne od mája roku 2016 doposiaľ vykonáva prácu na živnosť pre spoločnosť CZ Mont. V roku 2015 pracoval v Poľsku a v roku 2016 vykonáva práce v Českej republike. Uvedenej spoločnosti otec za práce mesačne fakturuje v závislosti od množstva práce. Pri odpracovaných 20 dňoch v mesiaci podľa počtu hodím uvádzaných otcom v jeho výpovedi a za odmenu ním uvádzanú, je cena jeho prác 1.729 eur mesačne. Ubytovanie, energie a náradie má otec zabezpečené uvedenou spoločnosťou. Jeho výdavky spočívajú v odvodoch spolu v sume okolo 210 eur mesačne, v cestovnom a stravnom, pričom všetky tieto výdavky sú daňovými výdavkami otca. Ďalšie výdavky otca, ktoré nesúvisia s jeho podnikaním sú výdavok na bývanie rodičom vo výške 50 eur v mesiaci keď pracuje v zahraničí (150 eur keď je doma) a ďalšie výdavky na ošatenie vo výške 150 eur mesačne, hygienu a kultúru, ako aj splácanie pôžičky rodičom na vyrovnanie dlhu na výživnom mesačne po 100 eur. Tiež platí výživné v stanovenej sume. Iné dlhy ani pôžičky otec nemá.

38. Súd mal v konaní preukázané, že otec nevyužíva všetky reálne možnosti na zabezpečenie resp. zvýšenie svojho príjmu, keď sám vo svojej výpovedi uviedol, že v období mesiacov 01/2016 až 04/2016, keď nemal zmluvu so spoločnosťou CZ Mont, mal možnosť vykonávať zváračské práce v Českej republike pre inú spoločnosť, ktorú však nevyužil s odôvodnením, že práce za hodinovú sadzbu vo výške 7 eur neberie.

39. Výdavky otca súd nepovažuje za nevyhnutné v ním uvádzaných sumách, či už v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri výdavkoch neovplyvňujúcich základ dane, alebo v zmysle ustanovenie § 63 ods. 2 Zákona o rodine pri výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane. Napríklad otcom udávaný výdavok vo výške 150 eur mesačne na ošatenie je pri jeho oficiálne deklarovanom príjme jednoznačne neprimeraný. V peňažnom denníku uvádzané cestovné náhrady, ktorých spôsob výpočtu vyplýva z príslušných právnych predpisov (cestovné náhrady pri použití vlastného motorového vozidla, základné sadzby stravného pri zahraničnej služobnej ceste), sú v uvádzaných sumách daňovým výdavkom. Pre účely určenia výživného však predstavujú neprimeraný výdavok otca, ktorý reálne v takých sumách nie je potrebné vynakladať, a to aj s prihliadnutím na výpoveď otca. Napríklad základná suma stravného pri práci v Česku 600 CZK, čo predstavuje 22 Eur denne (v Poľsku je to suma 37 Eur denne). Sám otec vo výpovedi uviedol, že obed ho denne stojí 100 CZK, čo predstavuje 3,70 Eur a ostatná jeho strava je suchá a zabezpečuje si ju zakúpením v obchode.

40. V súlade so zásadami uplatňovanými pri určení výživného, súd prihliadal aj na osobnú starostlivosť rodičov o maloleté deti. Túto deťom zabezpečuje výlučne matka. Z výpovedí oboch rodičov vyplynulo, že otec sa s deťmi nestretáva, neberie si ich k sebe, netrávi s nimi voľný čas a to ani v čase prázdnin. Deti boli u otca naposledy v roku 2007. S deťmi nie je ani v inom ako osobnom kontakte. Na ich výživu nad rámec výživného neprispieva, deťom nekupuje žiadne dary, ani pri príležitosti sviatkov. Platenie výživného tak ostáva jedinou a výlučnou formou participácie otca na starostlivosti o maloleté deti.

41. Na základe uvedeného hodnotenia vykonaných dôkazov dospel súd k jednoznačnému záveru o neodôvodnenosti návrhu otca. Je naďalej v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať výživné v súdom určenej výške 200 eur a 100 eur, čo v prepočte na deň predstavuje sumu 10 eur na obe deti. Zachovanie tejto výšky výživného je zároveň odôvodnené aj potrebami maloletých detí, zohľadňujúc pomery na strane ich matky a jej výlučnú osobnú starostlivosť o ne. Návrh otca preto súd zamietol.

42. V závere pojednávania právny zástupca otca navrhol odročenie pojednávania za účelom doplnenia dokazovania predložením účtovných dokumentov otca preukazujúcich jeho výdavky. Súd rozhodol, že navrhnutý dôkaz nevykoná, a to z dôvodu, že ho nepovažoval za potrebný pre rozhodnutie vo veci samej. Súd má za to, že vykonané dokazovanie je dostatočné a ďalšie doplnenie dokazovania by bolo v rozpore zo zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na opakované podávanie návrhov otca na zníženie výživného, s odstupom len niekoľkých mesiacov po právoplatnom skončení predchádzajúcich konaní. Otec je počas celého konania právne zastúpený. Všetky doterajšie pojednávania vo veci boli odročené z dôvodu doplnenia dokazovania otcom (výsluch účtovníčky otca, predloženie účtovných dokumentov). Pred posledným pojednávaním súd vyzval právneho zástupcu otca na predloženie aktuálnych dokladov o príjme otca za obdobie od septembra 2015 doposiaľ. Na uvedenú výzvu však bolo súde predložené iba daňové priznanie otca za rok 2015 a peňažný denník otca za rok 2015, a to napriek tomu, že otec v úvode pojednávania potvrdil, že peňažný denník vedie aj naďalej. Príjmy a výdavky otca za obdobie od januára 2016 ku dňu rozhodovania súdu boli napriek tomu

dostatočne zistené z výpovede otca na pojednávaní dňa 12.9.2016. Z uvedených dôvodov, poukazujúc aj na bod 38. odôvodnenia rozsudku (potencionalita príjmov) súd rozhodol, že navrhnutý dôkaz nevykoná.

43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.