Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-217-2015.pdf
PDF · 82.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/217/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v exekučnej veci oprávneného TC CONTACT, spol. s r.o., IČO: 31 409 997, so sídlom v Novom Meste nad Váhom, M.R. Štefánika 29 proti povinnému 1/ BRIO, a.s., so sídlom Lubina 916 12, U Valenčíkov 729, IČO: 34 136 941, povinnému 2/ J.. E. V., bytom M. D., J. XXX/X o vymoženie 839,81 € s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06. februára 2015, č.k. 5Er/17/2008 - 25, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie návrhy povinného 2/ na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie zamietol. Dôvodil, že exekučným titulom v danej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10Rob/1234/1997 zo dňa 14. novembra 1997 právoplatný a vykonateľný dňa 12.05.1998, ktorým bola povinným 1/ a 2/ (ako odporcom 1/ a 2/) uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému (ako navrhovateľovi) 27.300,--Sk s príslušenstvom, trovy konania vo výške 1.092,--Sk a trovy právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 1.300,--Sk. Opodstatnenosť návrhu na odklad exekúcie povinný 2/ videl v tom, že jeho finančná situácia neumožňuje splácanie prebiehajúcich exekúcií, ktorých vedenie bude znamenať pre povinného finančnú tieseň v takom rozsahu, že nebude schopný uhrádzať bežné výdavky. Ako dôvod na zastavenie exekúcie uviedol premlčanie práva priznaného v exekučnom titule a navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. písm. b) a f) Exekučného poriadku. Okresný súd aplikujúc ust. § 100 ods. 1, § 110 ods. 1 a § 112 Občianskeho zákonníka upravujúci 10 - ročnú premlčaciu dobu uviedol, že právo oprávneného nie je premlčané, pretože podaním návrhu na vykonanie exekúcie plynutie premlčacej doby od tohto momentu spočíva (lehota neplynie), preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. S poukazom na uvedené, keďže 10 - ročná premlčacia lehota na premlčanie práva vymáhať pohľadávku oprávneného doposiaľ neuplynula, vznesenie námietky premlčania a s tým spojený návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Ďalej uviedol, že nemajetnosť povinného v prejednávanej veci nie je dôvodom odkladu exekúcie, nakoľko povinný je v produktívnom veku, preto je predpoklad, že časom bude schopný vymáhanú sumu zaplatiť.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Namietol nesprávne právne posúdenie veci, keď súd nezastavil exekúciu, dôvodiac, že právo oprávneného nie je premlčané. Uviedol, že pohľadávka oprávneného pochádza z obchodného styku, nie z občiansko - právneho vzťahu, preto sa má inštitút premlčania spravovať podľa ust. § 408 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje absolútnu premlčaciu dobu a vylučuje aplikáciu § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na priebeh desaťročnej premlčacej doby nemá vplyv ani jej spočívanie. Všetky predĺženia, ktoré Obchodný zákonník umožňuje, sú limitované maximálnou 10 - ročnou premlčacou dobou. Ďalej nesúhlasil s názorom súdu, že dôvodom odkladu exekúcie nie je (ne) produktívny vek povinného a perspektíva „časom vymáhanú sumu zaplatiť“, ale skutočnosť, že „neodkladná exekúcia by mohla mať pre povinného a príslušníkov
jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený“ (§ 45). Nakoľko v napadnutom prípade nešlo o konanie súdu bez návrhu, ale o návrh povinného, bolo potrebné skúmať majetkové pomery povinného, ak súdu nepostačovalo vyhlásenie formou podaného návrhu. S poukazom na uvedené preto dôvody na odklad exekúcie trvajú.
3. K odvolaniu povinného sa písomne vyjadril oprávnený. Uviedol, že svoju pohľadávku si uplatnil v riadnej premlčacej lehote. Poukázal na ust. § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého konanie o výkon rozhodnutia sa musí začať pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty. Ďalší návrh povinného na odklad exekúcie, ktorý povinný dôvodil tým, že že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky uviedol, že doba od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a začatia exekučného konania v roku 2008 doteraz, nie je prechodnou dobou v zmysle ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku.
4. Súdny exekútor sa k odvolaniu povinného písomne nevyjadril.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov:
6. V preskúmavanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.05.1998, domáhal vykonania exekúcie proti povinným 1/ a 2/ pre vymoženie sumy 839,81 € (27.300,--Sk) s prísl., a to na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10 Rob/1243/1997 zo dňa 14. novembra 1997, právoplatný a vykonateľný dňa 12.05.1998, ktorým bola povinným 1/ a 2/ (ako odporcom 1/ a 2/) uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému (ako navrhovateľovi) 27.300,--Sk (839,81 €) s 18 % - nými úrokmi od 03.03.1995 do zaplatenia, trovy konania vo výške 1.092,--Sk a trovy právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 1.300,--Sk. Poverením pod č. 5304 000695 zo dňa 07.07.1998 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Evu Šteinerovú, so sídlom Exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom. Povinný vo svojich podaniach žiadal zastaviť exekúciu a ako dôvod zastavenia exekúcie uviedol premlčanie práva priznaného v exekučnom titulu. Ďalej povinný 2/ žiadal o odklad exekúcie z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie. Okresný súd napadnutým uznesením návrhy povinného na zastavenie a odklad exekúcie zamietol s odôvodnením, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 112 Občianskeho zákonníka plynutie premlčacej doby spočíva. K návrhu povinného 2/ na odklad exekúcie pre nepriaznivú finančnú situácie zamietol s odôvodnením, že povinný 2/ je v produktívnom veku a je predpoklad, že časom bude schopný vymáhanú sumu zaplatiť.
7. Podľa § 56 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh, alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 387 ods. 1 Obch. zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
12. Podľa § 388 ods. 1 Obch. zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
13. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
14. Podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.
15. Okresný súd použijúc ust. § 100 ods. 1, § 110 ods. 1 a § 112 Občianskeho zákonníka vyvodil, že dôvod, pre ktorý povinný 2/ navrhoval zastavenie exekúcie, uvedený v ust. § 57 ods. 1 písm. b), f) Exekučného poriadku (t.j. že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané), nie je daný.
16. V prípade vymáhanej pohľadávky oprávneného nie je z vyjadrenia povinného 2/ a oprávneného sporným, že ide o pohľadávku z obchodných záväzkových vzťahov (obchodov), na ktorých sa účastníci zúčastnili ako podnikatelia.
17. Ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka, ktoré platí v obchodných záväzkových vzťahoch, vylučuje uplatnenie (aplikáciu) § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
18. V záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka upravuje všeobecné obmedzenie premlčacej doby zakotvením tzv. absolútnej premlčacej doby, ktorá časovo limituje, dokedy najneskôr sa právo plynúce z obchodného záväzkového vzťahu premlčí. Ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka určuje maximálnu dĺžku premlčacej doby na desať rokov, pričom začiatok tejto doby sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Na priebeh ( plynutie ) tejto premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie a túto dobu nemôžu účastníci obchodného vzťahu meniť ani ju vylúčiť, predĺžiť ju nemôžu ani iné ustanovenia tohto zákona. Ustanovenie § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje premlčanie vo vzťahu k výkonu rozhodnutia (v zmysle § 233 Exekučného poriadku k exekúcii) a to tak, že ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie vykonať, ak sa konanie o jeho výkone (v zmysle § 233 Exekučného poriadku k exekúcii) začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Z tohto ustanovenia výkladom a contrario treba vyvodiť, že ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní skôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, rozhodnutie možno súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone (v zmysle § 233 Exekučného poriadku k exekúcii) začalo pred skončením (uplynutím) premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka (viď. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2MCdo 11/2010).
19. Ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka ráta teda s dvomi možnosťami. Podľa prvej (ak bolo právo právoplatne priznané v priebehu desaťročnej premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka a zároveň skôr než v posledných troch mesiacoch pred uplynutím tejto doby) výkon rozhodnutia (exekučné konanie) musí byť začaté do uplynutia desaťročnej doby počítanej odo dňa, keď začala táto doba plynúť po prvý raz, inak nastane premlčanie rozhodnutím priznaného práva. Podľa druhej možnosti (ak právo bolo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo po jej uplynutí), vtedy musí oprávnený podať návrh na exekúciu najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa mohla exekúcia začať, čomu treba rozumieť tak, že najneskôr do troch mesiacov od vykonateľnosti vydaného exekučného titulu, inak sa jeho právo priznané rozhodnutím premlčí.
20. Pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania povinným 2/ je rozhodujúce, kedy nastala splatnosť pohľadávky, právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu č.k. 10 Rob/1243/97 tvoriaci exekučný titul, čas začatia exekučného konania. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že povinný 2/ sa dostal do omeškania s platením od 03.03.1995. S poukazom na ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka tak začala 10 ročná premlčacia doba plynúť 03.03.1995. V rámci tejto premlčacej doby bolo právo oprávneného priznané platobným rozkazom č.k. 10Rob/1243/97, právoplatným a vykonateľným dňa 12.05.1998 s tým, že návrh na výkon exekúcie bol podaný dňa 27.05.1998, keďže v obmedzujúcej 10 - ročnej premlčacej dobe musí byť začaté konanie o výkone rozhodnutia.
21. Z uvedeného dôvodu námietku povinného 2/ spočívajúcu v tom, že právo oprávneného zaniklo uplynutým 10 - ročnej premlčacej lehoty s poukazom na ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú a uznesenie okresného súdu v časti, vo výroku, ktorým zamietol návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ust. § 57 ods. 1 písm. b), f) Exekučného poriadku ako vecne správne za použitia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. Rovnako, pokiaľ ide o návrh povinného na odklad exekúcie s poukazom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, posúdil odvolací súd ako nedôvodný. Ako správne uviedol okresný súd, právnym dôvodom návrhu na povolenie odkladu je také nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny (§ 115, § 116 OZ) obzvlášť nepriaznivé následky. Súčasne však oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie vážne poškodený. Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať.
23. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v časti, vo výroku, ktorým zamietol návrh povinného 2/ na odklad exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. Odvolací súd na záver uvádza, že nakoľko povinný 1/ zanikol ku dňu 21.02.2013 ex offo výmazom z Obchodného registra, je potrebné, aby okresný súd rozhodol o ďalšom vedení konania s týmto účastníkom.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).