Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/213/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovaným: 1. U. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. cesta XXX/XC, F., zastúpený advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, 2. O. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. cesta XXX/XC, F., za účasti - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42362962, zastúpené advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 7.667,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a zástupcu žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. decembra 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

III. Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov p r i z n á v a nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobný návrh žalobcu, ktorým uplatnil proti žalovaným nárok na zaplatenie 7.667,64 eur s príslušenstvom. Žalobcovi uložil nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných - Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov, zaplatiť náhradu trov konania vo výške 1.430,48 eur, advokátovi JUDr. Bohdanovi Jakubisovi, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému ďalej uložil zaplatiť žalovanej v 1. rade náhradu trov konania vo výške 491,46 eur, advokátovi JUDr. Patrikovi Podhorskému, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení konštatoval svoje skutkové závery, v zmysle ktorých zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 17.04.2007 č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi, pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovaným v 1. a 2. rade spotrebný bezúčelový úver vo výške 200.000 Sk, ktorý sa žalovaní zaviazali zaplatiť v splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci po 2.924 Sk. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.05.2007 a konečná splatnosť 20.03.2017, pri premenlivej úrokovej sadzbe, 11,75% ročne v deň uzatvorenia zmluvy, poplatku 60 Sk mesačne za splátku úveru. Pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s., listom zo dňa 19.06.2009, vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie omeškanej splátky k 31.05.2009 vo výške 340,03 eur. Žiadal ho uhradiť splátku najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Pôvodný veriteľ listami z 20.05.2013, ktoré zaslal obom žalovaným, oznámil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.05.2013

z dôvodu porušenia zmluvy v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) VOP a vyzval žalovaných na úhradu dlhu vo výške 8.915,34 eur, najneskôr do 10 dní. Žalovaní oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru prevzali 28.05.2013. Zmluvou zo dňa 27.06.2013, č. 0655/2013/CE Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupca, postúpil svoje špecifikované pohľadávky, uvedené v prílohe k zmluve o postúpení, postupníkovi EOS KSI Slovensko, t. j. žalobcovi. Žalobcovi bola postúpená pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovaným vo výške 9.075,49 eur, istina po splatnosti 7.341,19 eur, úroky celkom 1.722,29 eur, dátum poslednej úhrady 13.02.2013, počet dní omeškania 1.193. Pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, listami z 09.07.2013 oznámil žalovaným 1/, 2/, že svoju pohľadávku voči nim zo zmluvy o úvere zo dňa 17.04.2007 postúpil na žalobcu zmluvou zo dňa 27.06.2013 s tým, že uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia oznámenia plniť výlučne postupníkovi. Listami z 19.07.2013 zástupca žalobcu (postupníka) zaslal žalovaným oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru k 19.07.2013 z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver splátkami riadne a včas. Žalovaných vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 9.263,05 eur, najneskôr do 03.08.2013.

3. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení sa okresný súd primárne zaoberal tým, či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie tohto nároku v súdnom konaní, teda či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Vo všeobecnosti na postúpenie pohľadávky treba aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92 ods. 8 v Zákone o bankách, v znení platnom do 31.12.2012 v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo-právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi pred postúpením pohľadávky inému subjektu. Žalobca v konaní nepreukázala, že žalovaným banka skutočne doručila písomnú výzvu a napriek doručeniu tejto výzvy boli žalovaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Uvedené ustanovenie Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. V zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. I z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 8) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pristúpením k argumentácii, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Z listinných dôkazov vyplýva, že pred postúpením uvedenej pohľadávky zmluvou z 27.6.2013 došlo zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru v liste z 20.5.2013. Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila súdu, že výzva na zaplatenie bola zaslaná žalovaným v 1/ a 2/ rade ešte v máji 2009, z doložených listín vyplýva, že to bolo v liste z 19.6.2009. Predmetom konania sú v zmysle návrhu splátky úveru splatné za obdobie od 20.9.2010 do 20.3.2017 v počte 79 a celkovej výške 7 667,74 , z čoho sa dá potom vyvodiť, že pred postúpením pohľadávky žalobcovi, pôvodný veriteľ, a to Slovenská sporiteľňa, a.s. nesplnila svoju povinnosť v

zmysle§ 92 ods. 8 cit. zákona, a to zaslať písomnú výzvu dlžníkom, ktorí by následne nepretržite boli dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Predchádzajúcu výzvu Slovenská sporiteľňa a.s. údajne zaslala ešte v roku 2009, tá výzva sa však nemohla týkať žalovanej pohľadávky / splátky úveru splatné v období od 20.9.2010 do 20.3.2017/, ktoré sa stali splatné až v rokoch 2010 až 2013. Slovenská sporiteľňa, a.s. splnila túto povinnosť čiastočne, a to zaslaním oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 20.5.2013, doručené odporcom v 1,2 rade 28.5.2013, od ktorej doby však neuplynulo 90 kalendárnych dní, kedy by boli žalovaní v 1/ a 2/ rade, teda dlžníci, so zaplatením v omeškaní, a keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela zmluvu o postúpení vymáhanej pohľadávky na navrhovateľa už zmluvou z 27.6.2013, v časti žalovanej istiny s prísl. nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa t.j. Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu, a to v zmysle § 39 Obč. zákonníka, preto súd návrh pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi, t.j. žalovanému v 1/ rade i vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných priznal náhradu trov konania účelných na uplatňovanie alebo bránenie práva v tomto konaní. Zástupca vedľ. účastníka si vyčíslil trovy konania v podaní z 7.12.2015 v celkovej výške 1921,94 eur, a to za 6 úkonov právnej pomoci á 237,34 eur (prevzatie veci, vyjadrenie z 17.2.2015, vyjadrenie k odvolaniu z 16.7.2015, vyjadrenie z 5.10.2015, 2x účasť na pojednávaní 8.10.2015 a 7.12.2015), plus 6 x režijný paušál á 8,39 eur + 2 x náhradu za stratu času za účasť na pojednávaniach dňa 8.10.20145 a 7.12.2015 po 139,80 eur + 2x cestovné za účasť na uvedených pojednávaniach po 27,68 eur + 2x náhradu za používanie motorového vozidla za účasť na pojednávaniach po 56,30 eur, čo predstavuje spolu 1921,94 eur. Zástupca žalovaného v 1/ rade JUDr. Patrik Podhorský uplatnil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci á 237,34 eur (prevzatie veci, vyjadrenie vo veci, účasť na pojednávaní 7.12.2015) + 3x režijný paušál á 8,39 eur, t.j. spolu 737,19 eur. Súd priznal zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Bohdanovi Jakubisovi trovy právneho zastúpenia vo vyššie uvedenom uplatňovanom rozsahu s výnimkou odmeny za dva úkony právnej pomoci á 237,34 eur, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa z 16.7.2015 z dôvodu, že sa jedná o písomné vyjadrenie, ktoré paušálne svojím obsahom je totožné s mnohopočetnými vyjadreniami k odvolaniam žalobcu v iných konaniach a ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu, na základe čoho súd uvedené vyjadrenie považoval za neúčelne vykonaný právny úkon a taktiež za doplňujúce vyjadrenie z 5.10.2015, ktoré vyjadrenie vzhľadom na pôvodne podané vyjadrenie v podaní z 17.2.2015 považoval za neúčelné, a to i s prihliadnutím k tomu, že sa následne zástupca vedľ. účastníka zúčastňoval pojednávaní, na ktorých mal možnosť doplniť svoje písomné vyjadrenie a zároveň z uvedených úkonov právnej služby súd nepriznal 2x režijný paušál á 8,39 eur, pričom zvyšnú časť uplatnených trov konania v rozsahu ako bolo uvedené vyššie spolu vo výške 1.430,48 eur z titulu trov právneho zastúpenia zástupcovi vedľ. účastníka ako opodstatnené priznal. Čo sa týka uplatnených trov zo strany zástupcu žalovaného v 1/ rade, súd mu priznal ako účelne vynaložené trovy z titulu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 237,34 eur (prevzatie veci, písomné vyjadrenie vo veci) + 2x režijný paušál á 8,39 eur, čo predstavuje spolu 491,46 eur, ktoré mu je povinný nahradiť žalobca, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný. Za neúčelne a neopodstatnene uplatnené trovy súd považoval trovy z titulu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní 7.12.2015, a to z dôvodu, že menovaný advokát JUDr. Podhorský sa pojednávania nezúčastnil, ako substitučne splnomocnený ho zastupoval zástupca vedľ. účastníka JUDr. Bohdan Jakubis, ktorý prezentoval vyjadrenie v mene vedľ. účastníka i zástupcu žalovaného v 1. rade, ktoré sú v podstate totožné, a preto z hľadiska účelnosti súd tieto trovy konania zástupcovi žalovaného v 1/ rade nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu a jeho žalobnému návrhu vyhovieť, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnom skutkovom a nesprávnom právnom posúdení veci okresným súdom. Zástupca Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľa napadol odvolaním výrok o náhrade trov.

5. Podľa názoru žalobcu, ustanovenie § 98 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky, uvedené v predmetnom ustanovení, podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Na podporu tohto svojho názoru citoval z rozhodnutí tunajšieho krajského súdu sp.

zn. 19Co/34/2012, Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/540/2015.

6. Odvolateľ zastáva názor, že oznámenie postupcu žalovanému postúpenie pohľadávky spolu s podacím hárkom, preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

7. Podľa jeho názoru, z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. Podľa dôvodovej správy k ust. § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) ZoB v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Je zrejmé, že pod slovným spojením „nesplácaný dlh“ je treba rozumieť dlh dlžníka v podobe vrátenia celého poskytnutého úveru veriteľovi, nakoľko tento dlh vzniká už poskytnutím úveru dlžníkovi, ktorý ho má len možnosť vrátiť v splátkach postupným splácaním za zmluvne dohodnutých podmienok. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva.

8. Namietal ďalej priznaný nárok na náhradu trov konania žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi. Podľa jeho názoru, vyjadrenie či už písomné alebo ústne podávané v mene žalovaných alebo vedľajšieho účastníka, sú obsahovo podobné, nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti a teda nespĺňajú požiadavku účelnosti. Rovnako pokiaľ ide o úkon právnej služby- prevzatie a príprava zastúpenia - žalobca nesúhlasí s priznaním trov právneho zastúpenia za predmetný úkon, nakoľko právny zástupca odporcu v 1. rade je oboznámený s danými prípadmi z iných konaní. Nevidí účelnosť v podobných, v podstate opakujúcich sa úkonoch, ktoré boli vykonané právnym zástupcom vedľajšieho účastníka a zároveň právnym zástupcom žalovaného, ktorý v početných obdobných prípadoch vystupuje ako právny zástupca žalovaného. Žalobca ich považuje za účelové, avšak neúčelné navyšovanie trov konania, ktoré absolútne popierajú zásadu hospodárnosti konania. Dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania a v danom prípade je na mieste aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Krajské súdy sa už vo viacerých rozhodnutiach zaoberali účelnosťou trov vedľajšieho účastníka. Tento sa však rôznymi argumentmi snaží presvedčiť súdy o účelnosti vyložených trov právneho zastúpenia. Najvyšší súd SR sa s týmito dôvodmi nestotožnil a mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR zamietol. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6MCdo 5/2013 vyslovil právny názor, v zmysle ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v SR nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhradu trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia ,avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania totiž závisí od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

9. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť vo veci samej ako aj vo výroku o náhrade trov konania žalovaného v 1. rade. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,92 eur.

10. Uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

11. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou, poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je platné a účinné. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. V tomto prípade sa však právny predchodca a žalobca musia pri postúpení pohľadávky riadiť okrem všeobecných ustanovení aj ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku a j inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. Podľa § 92 ods. 8. zák. č. 483/2001 Z. o bankách „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta“. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby písomná výzva banky a aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomuto bráni ust. § 524 a nasl. a § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom je postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Predmet sporu určený žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah k žalovanému a jeho vystupovanie v tomto konaní je v rozpore so základnými zásadami občianskeho súdneho procesu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená, nakoľko do vydania uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, nepredložil žiadny dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 Zákona o bankách, t. j. nedodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej klientovi, že je v omeškaní a následne dodržanie 90dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe. Túto povinnosť nemožno nahradiť ani vyhlásením postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca tak nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou.

12. Nebolo preukázané, že právny predchodca (banka) zaslal žalovanému výzvu pred postúpením pohľadávky. Je potrebné poukázať na to, že ak by žalobca doložil výzvu zo systému, musí preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému. Existuje dôvodná obava, že právny predchodca žalobcu vygeneroval zo systému výzvu, ktorú doložil v konaní. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa aj tým, kedy bola výzva žalovanému doručená, a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90 dňovej lehoty po splatnosti záväzkov žalovaného, ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Povinnosť preukázať zaslanie výzvy bankou podľa § 92ods. 8 zákona o bankách, vyvodili viaceré okresné súdy.

13. Hlavným účelom § 92 ZoB tak podľa dôvodovej správy bolo nielen prelomenie bankového tajomstva, ale aj úprava možnosti použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Na tomto mieste však zákon navyše stanovil podmienky, za akých je možné postúpiť bankovú pohľadávku, a jednou z tých je zaslanie písomnej výzvy klientovi. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je svojou povahou jednostranný adresovaný právny úkon, s ktorým sú spojené určité právne následky predvídané v § 92 ZoB. Ak teda zákon vyžaduje urobenie určitého úkonu v písomnej forme, a táto forma dodržaná nebola, možno dôjsť len k jednému záveru, a to neplatnosti takéhoto úkonu. Akákoľvek interpretácia

by bola popieraním základných princípov, na ktorých je súkromné právo vybudované, resp. snahou o tendenčné vykladanie ustanovení právnych predpisov. Rovnaký právny názor v oblasti podmienok platnosti postúpenia zastáva aj JUDr. Andrea Tomlainová, PhD., Aktívna vecná legitimácia postupníka BSA - Bulletin Slovenskej advokácie, rok 2007, číslo 10. O absolútne neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky môže ísť v takomto prípade pre rozpor s kogentným § 525 4 alebo s ustanoveniami iných osobitných predpisov. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. V týchto prípadoch nie je možné hovoriť o platnej cesii vôbec, „cedent“ zostáva naďalej veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na „cesionára“ pre neplatnosť zmluvy neprechádza a dlžník má povinnosť plniť tomu, kto zostáva jeho veriteľom. Ak dlžník plní „cesionárovi“, potom jeho dlh nezaniká, pretože „cesionárovi“ plnil bez právneho dôvodu (§ 451).

14. Citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky),a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 ZoB je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky.

15. Z prvej vety ust. 92 ods. 8 ZoB však jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Banka však môže postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku (spolu s príslušenstvom) a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení (o. i. za predpokladu dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 . Záver o tom, že žalobca môže postúpiť iba splatnú časť pohľadávky vyvodil aj Krajský súd Prešov v uznesení zo dňa 29.05.2014, sp. zn. 6Co/119/2013.

16. Právny zástupca Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, ktorý vystupoval v konaní ako vedľajší účastník, vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a „vo výroku o náhrade trov konania zmeniť v zmysle jeho odvolania“. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 745,58 eur.

17. Naďalej trval na názore o absencii aktívnej legitimácie žalobcu. Ak žalobca doloží v konaní samotnú výzvu, je súčasne s ňou povinný doložiť aj doklad, preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania predmetnej skutočnosti. rovnako je tak potrebné, aby právny predchodca, ak chce postúpiť úver na tretiu osobu, zosplatnil tento úver pred postúpením, pričom je povinný dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojich argumentov citoval z viacerých rozhodnutí vyšších súdov (Krajský súd v Trenčíne 5Co/400/2015, Krajský súd v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013, 4Co/145/2014, 19Co/177/2014, Krajský súd v Bratislave sp. zn. 6Co/203/2015).

18. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým bol s účinnosťou od 1. júla 2016 rekodifikovaný doterajší súdny procesný poriadok - Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Okamžitá aplikácia rekodifikovaného predpisu vyplýva z ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Krajský súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (§ 385 a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Skutkové a právne závery okresného súdu v prejednávanom spore sú správne, dostatočne a presvedčivo odôvodnené, preto v zmysle § 387 ods. 2 sa krajský súd s dôvodmi negatívneho rozhodnutia okresného súdu o uplatnenom nároku žalobcu stotožnil. Súčasne na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu považuje za potrebné k tvrdeniam žalobcu v odvolaní uviesť nasledovné:

20. (identicky aj predošlý občiansky súdny poriadok - O.s.p.) je založené na princípe neúplnej apelácie, čo znamená, že odvolateľ môže meniť rozsah svojho odvolania len po dobu trvania odvolacej lehoty, rovnako aj odvolacie dôvody (§ 379, § 380 ods. 1 .

21. Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. upravoval taxatívne dôvody, ktorými mohol odvolateľ odôvodniť svoje odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, ako súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol vo veci samej. Identická právna úprava je v zásade aj v ustanovení § 365 ods. 1 CSP.

22. V prejednávanej veci žalobca uplatnil vo svojom odvolaní, ktoré podal ešte za účinnosti O.s.p., odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. - nesprávny skutkový a nesprávny právny záver okresného súdu v prejednávanej veci.

23. Nesprávny skutkový záver - § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - teraz § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p., v dôsledku čoho je jeho skutkový záver chybný. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, ktorým hodnotí voľnou úvahou, na základe princípov logického myslenia, jednotlivé dôkazné prostriedky a všetky v ich vzájomnej súvislosti z aspektu ich pravdivosti a významu pre prejednávaný právny vzťah.

24. V prejednávanej veci žalobca namietal skutkový záver okresného súdu, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, pred postúpením pohľadávky proti žalovaným, nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, t. j. zaslať písomnú výzvu dlžníkom, ktorí by následne boli dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Okresný súd výzvu sporiteľne z 19.06.2009, ktorú žalobca predložil, vyhodnotil ako výzvu, ktorá sa nemohla týkať žalovanej pohľadávky (splátky úveru splatné v období od 20.09.2010 do 20.03.2017), ktoré sa stali splatné až v rokoch 2010 až 2013. Žalobca nepreukázal, že žalovaným bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy, boli žalovaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Odvolací súd sa stotožnil s uvedeným skutkovým záverom okresného súdu, ktorý vyplýva z výsledkov dokazovania - listinných dôkazov, ktoré produkoval žalobca. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa (§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) správne okresný súd postupoval, keď dôsledne zisťoval, či neexistujú právne významné skutočnosti, ktoré oslabujú uplatnené právo veriteľa. Správny je skutkový záver okresného súdu, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré umožňujú bankám postúpiť svoje pohľadávky zo spotrebiteľských úverov. Skutkový záver okresného súdu, že v konaní absentuje preukázanie doručenia písomnej výzvy dlžníkom pred postúpením pohľadávky inému subjektu, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, je preto správny, a preto odvolací dôvod, spočívajúci v nesprávnom skutkovom závere neuplatnil žalobca opodstatnene.

25. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď na zistený skutkový stav síce aplikuje správny predpis, ale ho nesprávne interpretuje.

26. V prejednávanej veci okresný súd aplikoval a interpretoval ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách správne, keď po zistení, že postup právneho predchodcu žalobcu pred postúpením pohľadávky nebol správny (nebolo preukázané, že sporiteľňa písomne vyzvala a výzvu doručila žalovaným a umožnila im 90dňovú lehotu na splnenie dlhu a až následne svoju pohľadávku proti ním postúpila). Za týchto okolností právny predchodca žalobcu nepostúpil svoju pohľadávku proti žalovaným na žalobcu v súlade so zákonom, čoho právnym následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

27. Za situácie, že žalobcovi bola postúpená pohľadávka sporiteľne neplatne, v skutočnosti nevstúpil do práv pôvodného veriteľa - banky, nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať v súdnom konaní svoje právo na plnenie zo záväzkovoprávneho vzťahu, založeného zmluvou o úvere zo dňa 17.04.2007, ktorú uzavreli žalovaní so Slovenskou sporiteľňou, a.s.

28. Vzhľadom na uvedené, žalobca neuplatnil ani nesprávne právne posúdenie veci, ako spôsobilý odvolací dôvod v prejednávanej veci.

29. V prejednávanej veci podal odvolanie aj zástupca žalovaného v 1. rade. Jeho odvolanie smeruje proti výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania.

30. Vo svojom odvolaní namietal, že okresný súd mu nepriznal náhradu trov konania v celom uplatnenom rozsahu, a to za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní 07.12.2015. Žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu a priznať mu náhradu trov konania vo výške 737,19 eur.

31. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v jeho výroku o náhrade trov konania a konštatuje, že okresný súd rozhodol vo veci správne, keď uplatnenú náhradu trov konania žalovaného v 1. rade posudzoval podľa zákonných kritérií, teda aj z hľadiska ich účelnosti (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi okresného súdu (§ 387 ods. 2 , pre ktoré žalovanému v 1. rade nepriznal nárok na odmenu za právnu službu advokáta - úkon zo dňa 07.12.2015 (účasť na pojednávaní). Je evidentné, že zástupca žalovaného sa na uvedenom pojednávaní nezúčastnil. Substitučnú plnú moc udelil advokátovi, ktorý zastupoval VŠEOBECNÚ OCHRANU PRÁV SPOTREBITEĽOV. Zo zápisnice o pojednávaní je evidentné, že zástupca v tom čase vedľajšieho účastníka (§ 92 ods. O.s.p.) prezentoval zhodnú obranu v mene žalovaného v 1. rade, ako aj v mene vedľajšieho účastníka. Písomné vyjadrenie vo veci, ktoré podal žalovaný v 1. rade (jeho zástupca), korešpondujú s vyjadrením vedľajšieho účastníka, tak z hľadiska skutkového, ako aj právneho, na predmetnom pojednávaní nebol v mene žalovaného v 1. rade prezentovaný žiadny iný názor, preto okresný súd správne uzavrel, že za týchto okolností by priznanie náhrady za úkon právnej služby advokátovi žalovaného v 1. rade (účasť na pojednávaní 07.12.2015), nezodpovedala kritériu účelnosti a nebolo by to ani spravodlivé.

32. Námietka žalobcu v odvolaní, že žalovanému v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi nepatrí žiadna náhrada trov konania a žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu a trovy žalovaným nepriznať, neobstojí.

33. Odvolací súd už v množstve svojich predchádzajúcich rozhodnutí uviedol, z akých dôvodov bol opodstatnený vstup vedľajšieho účastníka do konania ako aj jeho nárok na náhradu trov konania, ktoré je potrebné posudzovať podľa všeobecných kritérií pre priznanie nároku na náhradu trov konania v sporovom konaní (§ 142 O.s.p.).

34. V prejednávanej veci nebol zistený žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania inak, než rozhodol okresný súd, pretože jeho rozhodnutie o náhrade trov konania rešpektuje zásadu úspechu a účelnosti nákladov na bránenie práva žalovaných a zastúpenie advokátom je procesným právom účastníka konania (§ 25 O.s.p.), ale aj vedľajšieho účastníka, ktorý má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník (teraz strana sporu).

35. Z uvedených dôvodov je rozsudok okresného súdu v celom rozsahu správny, a preto ho odvolací súd potvrdil.

36. V odvolacom konaní mali úspech žalovaní, preto podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 im bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorého výške rozhodne okresný súd (§ 262 ods. 2 . To platí aj o náhrade trov konania VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽA, ktorého procesné úkony v odvolacom konaní a s tým súvisiace náklady boli účinné v čase predchádzajúceho procesného predpisu (O.s.p.).

Tento rozsudok prijal Krajský súd v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .