Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_14C-102-2014.pdf
PDF · 104.46 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/102/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Secapital S.á.r.L. so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, IČ: oddiel B, vložka: 108305, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému: S. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H., o zaplatenie XXX,XX € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 203,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 203,88 € od 30.5.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky dojednané medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným vo Všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 15.6.2007, uvedené v bode 12.2 v znení: "Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30- ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.", v bode 12.3 v znení: " V prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti okrem Zmluvnej pokuty i Sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na výzvu Spoločnosti.", sú ako neprijateľné, n e p l a t n é.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 68,58 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.2.2013právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 241,88 € spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 241,88 € od 30.5.2010 do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 15.6.2007 zmluvu o pôžičke č. 7028243, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.467,44 €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 36 mesačnými splátkami po 40,76 € mesačne. Žalovaný titulom pôžičky uhradil sumu 1.263,56 €. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 18.5.2010 ho vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz, pričom žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky, podmienkami k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, predžalobnou upomienkou, kópiou doručenky,
zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, prehľadom splátok a úhrad, všeobecnými obchodnými podmienkami, uznesením č.k. 10Ro/106/2013-40 zo dňa 24.9.2013, špecifikáciou uplatnenej pohľadávky a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 17.3.2013, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. 7028243 zo dňa 15.6.2007, ktorá je predmetom tohto konania. Tunajší súd uznesením č.k. 10Ro/106/2013-40 zo dňa 24.9.2013 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila spoločnosť Secapital, S.á.r.L..
4. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 995,82 € (30.000,- Sk). V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 40,76 € (1.228,- Sk) s dobou splácania 36 mesiacov. Ako vyplynulo z podania žalobcu zo dňa 18.5.2010, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného tohto vyzval na úhradu dlžnej sumy 256,88 € do 3 dní od doručenia upomienky. Predmetnú upomienku žalovaný neprevzal a zásielka bola právnemu predchodcovi žalobcu vrátená. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný titulom poskytnutej pôžičky žalobcovi do 13.12.2011 celkove uhradil sumu 1.263,5624 €
5. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám v priebehu konania napriek výzve súdu nevyjadril.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.
Podľa článku 12. VOP „POPLATKY, POKUTY, SANKČNÉ ÚROKY“, bodu 12.2 Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.
Podľa článku 12. VOP „POPLATKY, POKUTY, SANKČNÉ ÚROKY“, bodu 12.3 V prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.
Podľa bodu 13.2 VOP, klient ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 13.1 vyššie. Podľa bodu 13.1 VOP, zmluva sa skončí úplným splnením všetkých pohľadávok a záväzkov klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 7. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej pôžičky, sankčnej pokuty, pokuty za omeškanie, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvy dojednané pre prípad porušenia zmluvy.
8. Žalobca ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o pôžičke a teda súd sa musel zaoberať otázkou, či táto spotrebiteľská zmluva (podľa obsahu) bola uzavretá v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
9. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol dňa 15.6.2007 záväzkový vzťah titulom uzavretej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 995,82 €. Tieto finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 40,76 € s dobou splácania 36 mesiacov, celkove vo výške 1.467,44 €. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad a tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval mal súd preukázané, že žalovaný titulom poskytnutého úveru uhradil celkove sumu 1.263,56 €. Žalobca vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 241,88 € (a to titulom dlžnej sumy pôžičky 203,88 € a titulom pokuty za omeškanie, pokuty sankcie 38,- €).
10. Pokiaľ ide o otázku zániku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, súd vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu adresoval žalovanému listinu označenú ako predžalobná upomienka zo dňa 18.5.2010, v ktorej žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok vo výške 256,88 € jednorázovo do troch dní od doručenia upomienky. Z predloženej doručenky listiny mal súd preukázané, že táto žalovanému doručená nebola, pretože listinu neprevzal. V danej súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je výpoveď spôsobom zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na neurčitú dobu, predmetom ktorej je nepretržitá alebo opakovaná činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Nakoľko v danom prípade uzavretá zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 15.6.2007 je zmluvou časove obmedzenou, teda uzavretou na dobu určitú (36 mesiacov), nemohol právny predchodca žalobcu túto uzavretú zmluvu účinne vypovedať. Podanie zo dňa 18.5.2010 súd nepovažoval ani za odstúpenie od zmluvy, nakoľko možnosť odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy nevyplýva ani priamo zo zákona a tiež takýto spôsob ukončenia zmluvného vzťahu nebol jeho účastníkmi dohodnutý. Preto súd na podanie právneho predchodcu žalobcu - predžalobnú upomienku zo dňa
18.5.2010 neprihliadol a konštatuje, že zmluvný vzťah medzi jeho účastníkmi predčasne nezanikol, ale tento zanikol až uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný.
11. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 995,82 €. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný titulom úveru zo sumy 1.467,44 € zaplatil sumu 1.263,56 €. Súd preto v časti zaplatenia uplatnenej istiny vo výške 203,88 € žalobe vyhovel, keď žalovaný pohľadávku žalobcu nenamietal a v konaní tiež nepredložil žiaden dôkaz o úhrade dlžnej sumy, resp. o zániku pohľadávky iným spôsobom. Súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania počnúc odo dňa 30.5.2010 (ku ktorému dňu už žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku).
12. Súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. 12 bod 12.2, 12.3 Všeobecných obchodných podmienok zamietol. Súd v prvom rade poukazuje na to, že na platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Písomná forma však nemôže byť dodržaná odkazom zmluvy na všeobecné obchodné podmienky, takáto forma je zachovaná, ak je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu dohody a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Všeobecné obchodné podmienky môžu síce dokresliť vzťahy medzi účastníkmi, nie však zakotviť tak dôležitý inštitút, ako je zmluvná pokuta. Právny predchodca žalobcu vo všeobecných obchodných podmienkach pre porušenie platobných povinností upravil viacero inštitútov sankčnej povahy, a to zmluvnú pokutu, sankčný úrok, náklady na vymáhanie, pokutu za vypovedanie, spotrebiteľ je tak za to isté porušenie zmluvy (omeškanie so splácaním pôžičky) sankcionovaný viacnásobne, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, neprimerané zaťaženie dlžníka a na druhej strane neúmerný prospech veriteľa. Ku všetkým nárokom uplatneným podľa bodu 12. VOP (z ktorých bol uplatnený na zaplatenie len nárok v zmysle bodu 12.2, 12.3) je potrebné poznamenať, že tieto podmienky sú vyhotovené drobným a nahusteným písmom tak, že voľným okom je text takmer nečitateľný. V zmluve síce žalovaný v rámci predtlačeného textu prehlásil, že súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas, aj tento text je však písaný nahusteným, v porovnaní s ostatným textom zmluvy drobnejším písmom. Súd nemal preukázané, že tieto nároky boli so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dojednané, že boli výsledkom dohody účastníkov. Dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v článku 12., bode 12.2, 12.3 VOP súd považuje za absolútne neplatné pre absenciu písomnej formy, keď VOP nie sú žalovaným podpísané ako aj s ohľadom na skutočnosť, že túto zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011, v zmysle ktorého ,,ani zo samotného technického spojenia zmluvy a všeobecných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia so všeobecnými obchodnými podmienkami“. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, na ich základe nevzniká právo žalobcovi na zaplatenie nárokov vyplývajúcich z takýchto zmluvných podmienok. Dojednania upravené v bode 12.2., 12.3. VOP súd považoval za neprijateľné podmienky jednoznačne poškodzujúce spotrebiteľa predovšetkým preto, že tieto dojednania neboli obsiahnuté v zmluve, ale len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli (tak ako aj zmluva) formulované na vopred veriteľom vypracovanom formulári s vopred určenými podmienkami a obsahom a preto spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa názoru súdu sama tá skutočnosť, že zmluvná pokuta a sankčný úrok neboli uvedené v zmluve o pôžičke (ale boli upravené vo formulárovej podobe všeobecných obchodných podmienok), vnáša do tohto právneho vzťahu značný nepomer majúci dopad aj na vznik povinnosti zaplatiť tieto nároky, ktorých výška nebola ani vo VOP ustálená. Pritom zmluvná pokuta a sankčný úrok predstavujú viacnásobný postih žalovaného za nedodržanie rovnakej zmluvnej podmienky, a to nedodržanie splátkového kalendára. Vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi
písmenami písanej forme zapracoval také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednania účastníkov zmluvy o zmluvnej pokute a sankčnom úroku sú neprijateľné a preto podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre ich rozpor s dobrými mravmi) neplatné. Dojednanie o zmluvnej pokute súd tiež považoval za neplatné pre absenciu podpisu žalovaného na všeobecných podmienkach, keď v ich časti nie je splnená podmienka dodržania písomnej formy dojednania zmluvnej pokuty (§ 544 ods. 2 OZ), a preto je dohoda o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom (§ 40 ods. 1 OZ) a žalobcovi tak nárok na zmluvnú pokutu nevznikol. Na základe takéhoto neplatného zmluvného dojednania žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorej dôvodnosť a výšku v konaní ani nepreukázal. Z tohto dôvodu súd uplatnený nárok žalobcu v tejto časti zamietol.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslil pomer úspechu žalobcu v konaní v rozsahu 84,29 % a úspech žalovaného v rozsahu 15,71 %.
14. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.