Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-183-2015.pdf
PDF · 131.5 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SK-8C/183/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v spore žalobkyne: V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, L., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia 2.413,26 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 910,85 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 8400847 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tou spojenou, je neprijateľná.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 65,83%, o ktorých výške bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.07.2015 podala žalobkyňa na Okresnom súde Svidník žalobu, ktorou žiadala, aby súd určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8400847, uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach - bod 13) v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná a taktiež uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 2.413,26 Eur.
2. Žalobu odôvodnila tým, že ide o nárok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. 8400847, ktorú uzatvorila so žalovaným a na základe, ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 14.000,- Sk (464,71,- Eur) za poplatok 13.360,- Sk s tým, že zaplatí celkovú sumu 27.360,- Sk, pričom trvanie zmluvy je 12 mesiacov. Poplatok vo výške 13.360,- Sk je z 2/3 tvorený nákladmi za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Predmet tohto administratívneho poplatku považuje žalobkyňa za neurčitý, pretože zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná, čo má dopad na jeho platnosť s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-143/13 zo dňa 26.02.2015. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú zákazníkom vopred známe a je neprijateľné, aby poplatok za niečo ako technickú podporu (ktorý je vyšší ako úrok) závisel od výšky poskytnutého úveru. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 13.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/219/2013 zo dňa 21.08.2014, ktorým bola zmluvná podmienka v úverovej
zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa taktiež poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/321/2012 zo dňa 10.09.2013 ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-240/98. Naliehavý právny záujem na takomto určení žalobkyňa odôvodnila poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že úver je bezúročný a bez poplatku a to z dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
- ročnú percentuálnu mieru nákladov. Preto žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 2.413,26 Eur ako rozdielu medzi sumou 2.877,97 Eur, ktorú zaplatila a výškou úveru 464,71 Eur. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe konštatoval, že predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy (27.03.2006) spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a navyše zákon o spotrebiteľských úveroch sa vzťahoval na zmluvy o úvere až na základe novelizácie účinnej od 01.01.2008 (§ 2 písm. a/). Zmluva bola uzavretá v čase, keď podľa Obchodného zákonníka sa zmluva o úvere považuje za absolútny obchod a navyše v zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Pokiaľ ide o povinnosť uvádzať RPMN, tak je notorietou, že do 31.12.2007 zákon o spotrebiteľských úveroch obsahoval chybný vzorec pre výpočet RPMN a okrem toho do RPMN sa nezahŕňali zmluvné sankcie a z poplatkov prichádzal do úvahy len poplatok platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru. Poplatok dojednaný v zmluve takú povahu nemá, a tak nárok na jeho zaplatenie je prípadným neuvedením RPMN nedotknutý. Taktiež uviedol, že žalobca pri podpise zmluvy prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy a všeobecnými podmienkami a teda aj s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne v prípade omeškania, ktorý NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1Obdo/34/2004 nepovažoval za nárok v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Vo vzťahu k úroku z omeškania žalovaný taktiež uviedol, že žalobca sa nemôže odvolávať na dobré mravy, keď ich ako prvý sám porušil. Obchodný zákonník pri zmluve o úvere okrem platenia úrokov umožňuje dojednať aj odplatu za dojednanie záväzku, ktorý v tomto prípade predstavuje poplatok, ktorý v 2/3 predstavuje náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Žalovaný taktiež poukázal na prekážku res iudicata, pretože vo veci bolo rozhodnuté dňa 15.11.2006 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 2361/06. K návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný konštatoval, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu nedošlo a zároveň vzniesol námietku premlčania (k čiastočnému premlčaniu vo výške 960,53 Eur podľa názoru žalovaného došlo v objektívnej 4 ročnej premlčacej lehote dňa 22.07.2011). Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, pričom súhlasil, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Preto súd prejednal a rozhodol spor na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na nariadenom pojednávaní uviedla, že k uzavretiu zmluvy došlo tak, že ona oslovila spoločnosť Pohotovosť, pretože si potrebovala požičať peniaze na byt - vyplatiť nájomné. Kontaktovala p. H., ktorý úraduje oproti bytu, kde ona bývala, lebo počula, že on zastupuje Pohotovosť. Povedala mu, že potrebuje peniaze a koľko a on pripravil zmluvu a povedal jej, že potrebuje občiansky preukaz a potvrdenie od zamestnávateľa. To si dala u zamestnávateľa potvrdiť. Sumu a údaje vpisoval do zmluvy p. H., ona zmluvu podpísala. Nepamätá si, či do zmluvy zasahovala, bolo to už dávno. Úvery nemohla splácať, pretože síce bola zamestnaná, ale jej manžel mal problémy s hazardom a aj on vzal úvery. Ona mala iné úvery, napr. v Providente, a preto úvery nemohla splácať. Nevie o tom, či mala vedomosť o rozhodcovskom konaní, je možné, že si všetky zásielky nepreberala, pretože v tom čase ešte mala adresu u bývalej svokry a zásielky boli doručované len obyčajnou zásielkou poštou. Okrem samotnej zmluvy nepodpisovala nič iné. Zmluvu si prečítala len zbežne nie podrobne, potrebovala peniaze. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nevie, čo je to rozhodcovské konanie, rozhodcovský súd, rozhodcovský rozsudok. Nepamätá si, či si prečítala aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ale aj keby ich čítala, nevie, či by im rozumela. Od p. T. bola oboznámená len o tom koľko si požičiava a koľko
zaplatí, podrobnosti jej neuvádzal. O rozhodcovskej doložke oboznámená nebola, to by si pamätala. Peňažné prostriedky, ktoré v tomto konaní žiada, boli vymožené cestou exekúcie.
6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi - oboznámením spisu, pričom v súlade s § 204 CSP súd oboznámil obsah alebo prečítal len tie listiny, ktoré neboli stranám doručené, alebo ktoré spochybňujú a teda prečítal: oznámenie o zostatku pohľadávky súdnej exekútorky na č.l. 69, doručenku zásielky na č.l. 52, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu na č.l. 53-54, doručenku na čl. 55, výzvu na žalobnú odpoveď na čl. 56, Prehľad práv, povinností, záväzkov na č.l. 57-58, výzvu na úhradu na č.l. 59, pokus o zmier na č.l.60, splátkový kalendár na č.l. 61, zmluvu o úvere na č.l. 62, návrh na začatie rozhodcovského konania na č.l.63, výzvu súdnej exekútorky na č.l. 70 na oznámenie čísla účtu, ospravedlnenie žalovaného z pojednávaniania. Taktiež súd oboznámil na pojednávaní predložené oznámenie spoločnosti Falck Záchranná a.s. zo dňa 28.6.2016 a výpis zo zrážok zo mzdy a zistil tento skutkový stav:
7. Dňa 27.03.2006 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzavretá zmluva o úvere č. 8400847. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni úver v celkovej výške 14.000,- Sk s tým, že žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 13.360,- Sk, t.j. celkovo sumu 27.360,- Sk a to v 12 mesačných splátkach po 2.280,- Sk počnúc dňom 20.04.2006. Išlo o zmluvu formulárovú - vyhotovenú vo forme pretlače. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len "VPPÚ"), tvoriacich súčasť zmluvy o úvere, bolo stanovené, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
8. Podľa bodu 17 VPPÚ všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. ..., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu ... b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ akákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
9. Z oznámenia spoločnosti Falck Záchranná a.s. zo dňa 28.6.2016 súd zistil, že podľa vyjadrenia tejto spoločnosti (zamestnávateľa žalobkyne) bola na základe exekučného príkazu EX 129/2007 zrazená žalobkyni k 30.06.2015 suma 3.095,20 Eur.
10. Zo správy súdnej exekútorky JUDr. Eriky F., exekútorský úrad Košice, zo dňa 20.04.2016 súd zistil, že v exekučnej veci proti povinnej (v tomto konaní v pozícii žalobkyne) vedenej pod sp. zn. EX 129/2007 o zaplatenie 26.600,- Sk s príslušenstvom bola vymožená suma 2.812,15 Eur, z toho oprávnenému 1.375,56 Eur a na trovy exekúcie 388,82 Eur, pričom zostatok bude poukázaný na účet povinnej. Súdna exekútorka výzvou zo dňa 20.04.2016 vyzvala žalobkyňu na oznámenie čísla účtu, na ktorý má vrátiť preplatok.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 27.03.2006 (ďalej len „ZoSÚ“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 27.03.2006 (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 4 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 3 ods. 3. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
11. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom ani z obsahu zmluvy nevyplýva, že by úver mal byť poskytovaný na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 2 ZoSÚ ako aj § 52 a nasl. OZ zmluvou spotrebiteľskou.
12. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou žalovaného spočívajúcou v deklarovanej prekážke veci rozhodnutej (res iudicata), s poukazom na to, že o nároku z predmetnej zmluvy rozhodol rozhodcovský súd.
13. Žalovaný síce vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetná zmluva nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy a teda nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd k tomu poznamenáva, že žalobkyňa (ako dlžník) bola v predmetnej zmluve označená svojim menom, priezviskom, adresou bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Z obsahu zmluvy nie je zrejmé, že by jej bol úver poskytovaný na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Aj keď zmluva je výslovne označená ako „zmluva o úvere uzavretá doleuvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka..." takáto formulácia sama o sebe nie je spôsobilá vyňať predmetnú zmluvu z režimu spotrebiteľských zmlúv. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/89/2011-139 zo dňa 08.02.2012, podľa ktorého cit.: „zákon č. 258/2001 Z.z. bol účinný od 01.01.2001 do 31.12.2007 a v ust. § 2 písm. a) obsahoval len príkladný, teda neuzavretý výpočet foriem spotrebiteľských úverov. Za spotrebiteľský úver sa tak mohla považovať teda akákoľvek forma spotrebiteľského úveru v tomto ustanovení osobitne nevymenovaná. Naviac samotný zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007 vo svojom názve obsahoval termín úver, a preto by bolo nelogické len v dôsledku neuvedenia tohto pojmu v ust. § 2 písm. a) neaplikovať na právne vzťahy vzniknuté medzi účastníkmi uzatvorením zmlúv o úvere tento špeciálny právny predpis. “Rovnaký záver prijal aj Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 7Co/84/2011.
14. Nedôvodná je taktiež námietka žalovaného, že predmetná zmluva sa má riadiť Obchodným zákonníkom, pretože zmluvné strany sa mali vo VPPÚ dohodnúť, že ich zmluvné vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovanému by mala byť známa skutočnosť, že zmluvná podmienka žalovaného obsiahnutá vo VPPÚ, ktorej predmetom bola voľba Obchodného zákonníka, bola opakovane súdmi vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku a že ako taká je neplatná (viď. napr. rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/119/2014 <http:// merit.slv.cz/5C/119/2014>-81 zo dňa 01. 12. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/219/2015 zo dňa 12.07.2016).
15. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú musel súd vyriešiť, je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.
16. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že prejednaniu veci bráni prekážka veci rozhodnutej (res iudicata) s poukazom na to, že legitímnosťou všetkých zmluvných podmienok, resp. zmluvy o úvere ako celku, sa už zaoberal rozhodcovský súd, k tomu súd poznamenáva, že je síce pravdou, že vec bola predmetom konania pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., ktorý vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. SR 5295/06 zo dňa 09.11.2006, z obsahu rozhodcovského rozsudku súd zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola daná dohodou uvedenou v bode 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Nároky priznané uvedeným rozhodcovským rozsudkom boli vymáhané v exekučnom konaní Okresného súdu Svidník vedenom pod sp. zn. 6Er/125/2007, pričom uznesením č.k. 6Er/125/2007-18 zo dňa 09.07.2012 Okresný súd Svidník vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 6CoE/268/2012-36 zo dňa 28.12.2012. Podľa názoru súdu vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nemal rozhodcovský súd právomoc vo veci konať a rozhodnúť rozhodcovským rozsudkom. Takýto rozhodcovský rozsudok súd považuje za nulitný, t.j. akoby nebol vôbec vydaný, a teda nebol spôsobilý založiť prekážku res iudicata (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 1CoE/308/2011-39 zo dňa 31.05.2012, rozsudok Okresného súdu v Prešove sp. zn. 21Co/25/2012 zo dňa 18.06.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/219/2013 a iné).
17. Aj keď citované rozhodnutie sa týka prieskumu platnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom, súd nevidí dôvod na neprihliadanie na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy aj v tomto konaní. Absolútne neplatná rozhodcovská zmluva má za následok to, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe, nemôže zakladať prekážku veci rozhodnutej. Na túto neplatnosť musí súd prihliadať v akomkoľvek konaní.
18. Aj žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že nebola oboznámená o rozhodcovskej doložke a že ak by to tak bolo, pamätala by si to.
19. Súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010 ani právneho názoru, ktorý by mal byť žalovanému známy z uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 73/2012, 6CoE 74/2012, 6CoE 95/2012, 6CoE 16/2012, 6CoE 12/2011, 6CoE 173/2011, 6CoE 1/2012 20CoE 40/2012, 20CoE 70/2012, 20CoE 73/2012, 20CoE 132/2012, 20CoE 200/2012, 20CoE 210/2012 (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 610/2012). Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej doložke. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).
20. Žalovaným vznesená námietka prekážky res iudicata je preto nedôvodná. Rovnako je nedôvodná aj námietka, podľa ktorej malo ísť o zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože spĺňa definíciu podľa § 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
21. Za tohto stavu zákon vyžadoval, aby predmetná úverová zmluva obsahovala základné náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ZoSÚ.
22. Z obsahu zmluvy o úvere č. 8400847 zo dňa 27.03.2006 je evidentné, že táto formulárová zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom ide o povinný (zákonom vyžadovaný) údaj, absenciu ktorého priamo zákon (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. V dôsledku toho, že zmluva je považovaná za bezúročnú a bez poplatku, žalovaný nemá právny nárok na žiaden úrok a ani poplatky plynúce z tejto úverovej zmluvy, a tak plnenie nad rámec istiny je majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu - bezdôvodným obohatením. Na tom nič nemení ani tvrdenie žalovaného, že zákon o spotrebiteľských úveroch v tom čase obsahoval chybný vzorec pre výpočet RPMN. Ani to totiž neospravedlňuje žalovaného pri porušení povinnosti zákonom stanovený údaj v zmluve uvádzať.
23. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadať v zmysle citovaného § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Vo vzťahu k subjektívnej lehote tak nie je možné ustáliť deň, kedy sa žalobkyňa skutočne dozvedela o bezdôvodnom obohatení žalovaného. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že exekučné zrážky zo mzdy žalovanej boli vykonávané (a žalobkyňa ich tak trpela) aj po zastavení exekúcie. Z výpisov zrážok zo mzdy predložených spoločnosťou Falck Záchranná, a.s. (zamestnávateľa žalobkyne) je zrejmé, že zrážka zo mzdy (platba označená ako 0001292007, čo korešponduje so sp. zn. EX129/2007) bola naposledy vykonaná dňa 06.07.2015, t.j. cca
rok pred podaním žaloby. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu tak súd má za to, že žalovaný ako nebankový subjekt dlhodobo poskytujúci úvery (vrátane úverov spotrebiteľských) vo veľkom rozsahu má povinnosť poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzatváraných žalovaným (vrátane predmetnej zmluvy o úvere) sú formulované žalovaným ako dodávateľom, a preto žalovaný zodpovedá za ich obsah a za to, aby boli v súlade s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov. Povinnosť uvádzať v zmluvách o spotrebiteľských úveroch údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov bola zavedená zákonom č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 2 písm. g/) účinným od 01.10.2001 a teda ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (27.03.2006) existovala takmer 4 a pol roka. Za tohto stavu súd hodnotí neuvádzanie tohto povinného údaju zo strany žalovaného ako konanie úmyselné. Taktiež aj bezdôvodné obohatenie získané takýmto postupom hodnotí súd ako bezdôvodné obohatenie úmyselné, na ktoré sa vzťahuje v zmysle § 107 ods. 2 OZ 10 ročná premlčacia lehota, ktorá od uzavretia predmetnej zmluvy (od kedy najskôr mohlo dôjsť k plneniam žalobkyne a tým vznikaniu bezdôvodného obohatenia žalovaného) dňa 27.03.2006 do podania žaloby na súd dňa 22.07.2015 neuplynula. Súd tak námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú. Na podporu tohto záveru súd poukazuje napr. na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C/167/2010-112 zo dňa 05.04.2011 týkajúceho sa obdobnej formulárovej zmluvy toho istého žalovaného, v ktorom okresný súd okrem iného konštatoval, že: „Podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba je v danom prípade 10-ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje za úmyselné. Ak žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku a neumožnil prostredníctvom RPMN porovnať žalobcovi výhodnosť úveru na trhu oproti iným produktom, ak žalovaný použil neprijateľné podmienky, o ktorých Európska komisia tvrdí, žeby sotva uverila, keby ich niekto bol schopný považovať za platné a ak neodporujú zákonu, tak musia byť neprijateľné. Ak žalovaný použil nekalú praktiku a neobhájiteľne skryl neprimerane vysokú až úžernú cenu úveru do poplatku, ak žalovaný poskytol úver za 72,9 % protiplnenie a z kauzálneho hľadiska je jedno, či ide o úroky alebo poplatky za úver, ak žalovaný poskytol tak drahé až úžerné úvery žalobcovi opakovane, súd považuje tvrdenie žalovaného, že sa nedopustil úmyselného konania za nepresvedčivé. Opísané praktiky a konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi si ťažko možno predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keď by súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobcom, v snahe získať prospech z opísaných okolností, ťažko možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Najmenej nepriamy úmysel získať majetkový prospech opísanými praktikami je na strane žalovaného zrejmý. Súd neuznal obranu žalovaného, že nárok je premlčaný, keďže objektívna 10-ročná lehota od poskytnutia úveru neuplynula. Vzhľadom na uvedené sa vzniknuté bezdôvodné obohatenie žalovaného považovalo za úmyselné, pri ktorom platila 10-ročná objektívna premlčacia doba.“ Uvedený rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Prešove rozsudkom č.k. 3Co/89/2011-139 zo dňa 08.02.2012, pričom krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa s doplnením, že „takéto dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti žalovaného uvádzať RPMN v zmluvách o úvere sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu“. Rovnaký záver o úmyselnom bezdôvodnom obohatení prijal Krajský súd v Prešove napr. aj v rozhodnutí sp. zn. 7Co/84/2011 a iné.
24. Žalobkyňa tak ako dlžník mala zaplatiť žalovanému ako veriteľovi len istinu úveru, t.j. 464,71 Eur (14.000,- Sk), a preto rozdiel medzi istinou s reálne vymoženou sumou v prospech žalovaného (oprávneného) 1.375,56 Eur, t.j. 910,85 Eur tvorí bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalovanej. Tu je potrebné uviesť, že ani samotná žalobkyňa neuviedla, že by plnila v prospech žalovaného aj inak ako cestou exekúcie (v žalobe žiadala vydanie bezdôvodného obohatenia ako rozdielu medzi vymoženou sumou a istinou úveru a potvrdila to aj vo svojej výpovedi). Za bezdôvodné obohatenie žalovaného je možné považovať plnenie, ktoré žalovaný (ako oprávnený v exekúcii) prijal nad rámec istiny úveru (na vrátenie ktorej mal nárok). Bezdôvodným obohatením žalovaného nie sú trovy exekúcie a ani suma, ktorá tvorí preplatok vymožený súdnou exekútorkou, ktorý má byť podľa vyjadrenia exekútorky vrátený žalobkyni, pretože to nie je majetkový prospech samotného žalovaného. Žalovaný preto nie je pasívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu prevyšujúcom rozdiel medzi sumou vymoženou v prospech neho a sumou, na ktorej zaplatenie mal nárok.
25. Z uvedených dôvodov súd návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel len v rozsahu 910,85 Eur (rozdielu medzi celkovým plnením prijatým žalovaným 1.375,56 Eur a sumou, na ktorú žalovaný mal nárok 464,71 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
26. Žalobkyňa taktiež žiadala určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v bode 13 VOP.
27. V zmysle zmluvy je odplata úveru tvorená "príslušným poplatkom" vo výške 13.360,- Sk, ktorého podľa bodu 13 VPPÚ (alebo aj „VOP“) tretina predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Pokiaľ ide o časť poplatku, ktorá má pripadať na náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, tak v prípade žalobcu Administratívny poplatok predstavuje 62,67% z úveru (odplata 13.160,- Sk pri úvere 14.000,- Sk na 12 mesiacov predstavuje 94% ročne, z čoho 2/3 sú 62,67%). Tento poplatok, ako to vyplýva z VOP, je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Aj keď súd v tejto veci neprihliada na uvedené rozhodnutie ako na precedens záväzný v tejto veci, stotožňuje sa s touto argumentačnou líniou a s uvedenými dôvodmi. Tak vnútroštátne súdy Nemeckej spolkovej republiky ako aj Slovenskej republiky sú povinné (ako súdy členských štátov EÚ) aplikovať právo EÚ vrátane práva na ochranu spotrebiteľa.
28. Z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, do ktorej sú pri jej uzatváraní dopisované údaje vrátane údaju o „príslušnom poplatku“. Výška „príslušného poplatku“, ktorý je podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru tvorený z 1/3 úrokmi a z 2/3 nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy sa tak evidentne líši v jednotlivých prípadoch a súdu je známe z jeho činnosti, že sa mení v závislosti od výšky istiny úveru. Súdu sa javí nanajvýš za nepravdepodobné, aby mal žalovaný ako dodávateľ výdavky v súvislosti s vypracovaním a uzavretím zmluvy závislé od výšky úveru (tzn. že by mal vyššie výdavky na administratívu pri úveroch poskytovaných vo vyššej sume). Súd tento poplatok považuje za kvantifikované navyšovanie istiny úveru, teda de facto opätovne určený úrok z úveru, čím dochádza o obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby bola úroková sadzba uvedená v úverovej zmluve. Úroková sadzba je jedným zo základných kritérií, na ktoré prihliada spotrebiteľ pri posudzovaní výhodnosti úveru, a preto je uvedeným postupom žalovaného (navyšovaním odplaty za poskytnutie úveru vo forme poplatku za údajnú administratívu, ktorá tvorí 2- násobok úroku) priemerný spotrebiteľ vystavovaný tomu, že nedokáže jednoducho posúdiť výhodnosť úveru. Preto súd vo výroku č. II tohto rozsudku určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8400847 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach - bod 13 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Na tomto určení má spotrebiteľ (žalobkyňa) naliehavý právny záujem plynúci priamo z § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom v zmysle § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
29. Pre úplnosť súd poznamenáva, že už aj rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 11C/42/2012-46 zo dňa 13.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/219/2013-91 zo dňa 21.08.2014 bolo určené, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve s obdobným znením, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ako taká je absolútne neplatná. Z vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe (v ktorej žalobkyňa poukázala aj na tento rozsudok) je ale zrejmé, že žalovaný tento záver neakceptuje a namieta ho. Aj preto bolo potrebné, aby bola uvedená zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú vo výroku tohto rozsudku.
30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán konania. Pri určovaní pomeru úspechu v konaní súd vychádzal z toho, že žalobkyňa si uplatnila 2 samostatne žalovateľné nároky a to nárok na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tejto časti bol jej úspech 100%) a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (v tejto časti bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 910,85 Eur z 2.413,26 Eur a teda jej úspech v tejto časti je 37,74 % a úspech žalovaného v tejto časti je 62,26%). Celkový úspech žalovaného je vzhľadom na to, že išlo o 2 samostatne žalovateľné nároky 31,13% (1/2 z 62,26%, pretože vo vzťahu k druhému nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovaný nebol úspešný žiadnom rozsahu). Celkový úspech žalobkyne je tak 68,87% (100% mínus 31,13% úspech žalovaného), a preto súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 68,87%.
31. O výške trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.