Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. S., K.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - Q. B., K.. XX.XX.XXXX, O. P. W., K.. W. XXX/XX a otec - B. S., K.. XX.XX.XXXX, O. P. W., K.Q.. V. XXXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária SOPKO, s. r. o., Trnava, Paulínska 7523/24, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd maloletého S. S., K.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný platiť na výživu mal. S. sumu 100 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 17.05.2016.

III. Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 17.05.2016 do 12.09.2016 v sume 388,39 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 17.05.2016 sa matka maloletého domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu tak, aby súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného sumou 100 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2015, maloletý žije s ňou. Otec maloletého súhlasí s takýmto návrhom. (2) K návrhu sa vyjadril otec maloletého cestou advokáta tým, že súhlasí, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti matke, s návrhom výšky výživného tiež súhlasil, avšak navrhol, aby dieťa zastupovali a spravovali jeho majetok obaja rodičia spoločne aj v bežných veciach.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(4) Matka vypovedala, že má príjem zo zamestnania, pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú, vo výške 450 eur mesačne. S dieťaťom býva u svojej matky, na bývanie vrátane stravy prispieva sumou 200 eur mesačne. Je nemajetná. K zvýšeným výdavkom na dieťa uviedla, že dieťa navštevuje 4. triedu ZŠ, do školského klubu detí zaplatila poplatok 18 eur na mesiac (v minulom školskom roku bol poplatok určený na 12 eur mesačne), na pracovné zošity zaplatila už v minulom školskom roku 20 až 30 eur. Maloletý je zdravý, v tomto smere výdavky naňho nemá, trpí len bežnými detskými ochoreniami. Uviedla, že spláca pôžičku za otca dieťaťa. Maloletý od septembra 2015 do mája 2016 podľa dohody matky s otcom býval cez týždeň u otca, počas víkendov býval s matkou, ale od podania návrhu je dieťa výlučne

v jej starostlivosti. Podľa predloženého potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby mala matka za prvých 5 mesiacov roka 2016 príjem v priemere 397,04 eur za mesiac.

(5) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že býva sám v podnájme, ostal bývať v (trojizbovom) byte, v ktorom bývala rodina spoločne, za 215 eur mesačne, vrátane služieb spojených s bývaním. Od mája 2016 pracuje, s príjmom 550 eur mesačne, predtým bol nezamestnaný, ale nebol evidovaný na úrade práce, príjem si zabezpečoval z príležitostných prác, čo bolo okolo 500 euro mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Od podania návrhu na výživu dieťaťa matke neprispel žiadnou sumou. Cestou advokáta poukázal na to, že v čase spolužitia rodičov sa v širokom rozsahu o výživu dieťaťa starali predovšetkým starí rodičia maloletého zo strany otca, pričom mu dlhý čas aj platili anglickú jazykovú školu. Odkedy prevzala matka dieťa do svojej výlučnej starostlivosti, prestalo dieťa do jazykovej školy chodiť. Za uplynulý rok 2015 otec vykázal príjem za mesiace júl až september spolu vo výške 175 eur netto. Za mesiac júl 2016 predložil výplatný lístok, podľa ktorého jeho mesačná mzda predstavuje 555,66 eur netto.

(6) Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do starostlivosti matke, výživné otcovi upraviť podľa možností rodičov a odôvodnených potrieb dieťaťa, styk otca s dieťaťom navrhol neupraviť. V správe zo šetrenia výchovného prostredia zo dňa 11.08.2016 uviedol, že podľa ich zistení maloletý má so svojím otcom vytvorený veľmi dobrý vzťah a na styku otca s dieťaťom sa rodičia dokážu dohodnúť. Matka má vytvorené dobré podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletého dieťaťa.

(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

(10) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

(11) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(12) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(13) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(14) Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. (§ 35 zák. o rodine)

(15) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, nakoľko sa na nej rodičia sami v plnom rozsahu nedohodli. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na súčasné zárobkové pomery otca a je schopný zo svojho príjmu takto určené výživné platiť, pričom navrhovaná výška, s ktorou otec súhlasil je aj v záujme dieťaťa a dokáže pokryť odôvodnené potreby dieťaťa. Pri určení výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 25%, najviac 30% z jeho príjmu. Určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa a na pokrytie výdavkov potrebných a účelných v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.

(17) K otázke zastupovania a spravovania majetku dieťaťa súd dodáva, že v bežných veciach zastupuje dieťa rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, v otázkach o podstatných veciach sa majú rodičia dohodnúť. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu a rozhodne, že jednému z rodičov zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a tento rodič bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, pôjde len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rodičia, aj keď spolu nežijú, mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd.

(18) Podľa § 232 ods. 4 ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(19) Výživné otcovi súd určil spätne - od podania návrhu. Otcovi do dňa rozhodnutia súdu tak na výživnom vznikol otcovi dlh v sume - 15 dní za máj (100 eur/31 dní x 15), mesiace jún až august po 100 eur a 12 dní za september (100 eur/30 dní x 12), ktorý dlh je povinný otec splácať v lehote splatnosti bežného výživného. Pokiaľ sa mešká s platbou čo len jednej splátky, stane sa dlh na výživnom splatným v celosti.

(20) Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)