Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28C-220-2015.pdf
PDF · 86.24 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/220/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu: ARCHEUS reality center, s.r.o., IČO: 36 514 021, so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 12, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 3, IČO: 36 868 434 proti žalovaným: X/ Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., L. XX a 2/ Z.. A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom S., L. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Miľkom, so sídlom v Trebišove, Agátová 23, v konaní o zaplatenie 1.900 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a ,
žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 7.11.2014 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť 1.900 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania a k náhrade trov konania. Žalobu oprel o skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva, na základe ktorej vznikol nárok žalobcovi na províziu, čo mu ale žalovaní nezaplatili.
2. Súd vo veci vydal dňa 14.4.2015 platobný rozkaz, voči ktorému podali žalovaní odpor. V ňom poukázali na to, že so žalobou nesúhlasia, a že nárok žalobcu je neodôvodnený.
3. Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca so žalovanými uzavrel dňa 10.4.2014 zmluvu o sprostredkovaní v zmysle Obchodného zákonníka. Predmetom sprostredkovania mala byť kúpna zmluva na nehnuteľnosť žalovaných. K žalobe predložil samotnú zmluvu o sprostredkovaní, záznam o ohliadke, listy vlastníctva, ako aj samotnú komunikáciu medzi stranami pred podaním žaloby.
5. Žalovaní v 1. a v 2. rade vo svojich výpovediach potvrdili, že sa ako manželia rozhodli predať byt a oslovili viaceré realitky. Kontaktoval ich maklér z ARCHEUSU, že má záujemcov. Predtým, ako na nich čakali, prišiel maklér so zmluvou o sprostredkovaní. Obaja žalovaní zhodne potvrdili, že takúto zmluvu nikdy nechceli podpísať a pýtali sa, k čomu ich to zaväzuje. Maklér ich uistil, že je to len formálny doklad, aby vykázal činnosť. Boli tam základné údaje o byte, suma, za ktorú sa má byt predať. O žiadnych zvláštnych povinnostiach ich neinformoval a ani o tom, že by tam mali byť nejaké sankcie. Žalovaní zhodne tvrdili, že nechceli nikdy takúto zmluvu podpísať a podpísali ju len na naliehanie makléra. Keď prišli záujemcovia o byt, prebehlo to rýchlo, potom ich už maklér z realitky ARCHEUS nekontaktoval. Žalovaní uviedli, že museli ísť s cenou nehnuteľnosti nižšie a začali byt ponúkať aj mimo realitku. Asi po
dvoch mesiacoch ich opätovne nakontaktovali záujemcovia a na ohliadke zistili, že sú to záujemcovia, ktorí boli prví z realitkou ARCHEUS, pretože išli s cenou dole. Žalovaná v 2. rade uviedla, že by nepovedala, že ich maklér donútil podpísať tú zmluvu o sprostredkovaní, len ich presvedčil o tom, že ich zmluva k ničomu nezaväzuje, že potrebuje len vykázať činnosť, že tam bol. Potvrdila, že kontaktovala okrem ARCHEUSU aj iné realitné kancelárie a nechala tam kontaktné údaje na nich, ako aj údaje o byte.
6. Žalovaný v 2. rade doplnil, že keď začali byt ponúkať samy na internete, objavilo sa veľa individuálnych záujemcov. Mená sa im už zlievali a nepamätali si. Pri podpise sprostredkovateľskej zmluvy sa s maklérom rozprávali o cene bytu a nie o provízii. Určite nepristupovali k zmluve ako k takej, že by to mala byť nejaká exkluzívna zmluva. Pri ohliadke sa podpisujú všelijaké papiere, tak podpísal aj to. Dokonca potvrdil to, že maklér vedel o tom, že byt majú aj v iných realitných kanceláriách.
7. Svedok U. O. vo veci vypovedal, že našiel na internete, že sa predáva byt na M. V. za 62.900 Eur. Uviedol, že s realitnou kanceláriou ARCHEUS mal ústnu dohodu, že v prípade ak pôjde cez nich, tak mu preplatia znalecký posudok. Takže následne kontaktoval slečnu E., že majú záujem o tento byt. Potom bola ohliadka tejto nehnuteľnosti, avšak s realitkou nemal nič konkrétne podpísané. Za byt bola pýtaná veľká suma, preto povedali, že záujem nemajú. Asi po dvoch mesiacoch sám na bazoš.sk našiel, že sa tento byt predáva za 55.900 Eur, čo bola pre nich už prijateľná suma. Bol tam kontakt priamo na pána L.. Keďže to bola pre nich prijateľná cena, išli na ďalšiu ohliadku a rozhodli sa so snúbenicou, že byt kúpia. Predtým sa ich pýtal, či majú nejakú exkluzívnu zmluvu s realitkou a povedali mu, že nie, preto všetko realizovali na vlastné náklady. Dňa 18.6. urobili rezervačnú zmluvu, pri podpise dali 2.000 Eur a potom si vybavovali úver. K samotnému podpisu došlo 2.7.2014. Svedok ešte doplnil, že maklér z realitky ARCHEUS vedel, že tá suma pre nich je veľká, a keď sa tá zmluva znížila, tak ten byt našiel náhodou na bazoš.sk a nekontaktoval ho ani ARCHEUS ani žiadna iná realitka, že suma je znížená.
8. Z predloženej zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že záujemcovia sú žalovaní, sprostredkovateľ žalobca. Predmetom zmluvy je uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom sprostredkovania je byt na M. X.
9. Podľa bodu 2.1. predmetnej zmluvy, pri splnení podmienok sprostredkovateľskej zmluvy je provízia sprostredkovateľa 1.900 Eur.
10. Podľa čl. 4.3.1. zmluvy, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu v prípade, ak zaobstaral pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu.
11. Podľa čl. 4.3.3. zmluvy, vzniku nároku sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že až po skončení platnosti tejto sprostredkovateľskej zmluvy bude uzavretá sprostredkovávaná zmluva s osobou, ktorú vyhľadal sprostredkovateľ na základe tejto zmluvy.
12. Podľa čl. 4.4.1. zmluvy, táto sprostredkovateľská zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú počnúc dňom podpisu záujemcom a sprostredkovateľom. Zmluva je splnená dosiahnutím jej účelu. Ktorýkoľvek z účastníkov ju môže vypovedať bez udania dôvodu. Výpoveď musí mať písomnú formu. Výpovedná lehota je 30 dní a ráta sa odo dňa doručenia výpovedí druhej zmluvnej strane.
13. Žalovaní sa vo svojich písomných podaniach odvolávali na to, že nárok žalobcu nemá oporu v právnej úprave. Žalobca odôvodňuje tento nárok ustanoveniami Obchodného zákonníka, avšak poukazuje na to, že táto zmluva sa musí spravovať zásadami spotrebiteľského práva a citované články nie sú v prospech spotrebiteľa s tým, že tieto podmienky nie sú prijateľnou zmluvou podmienkou a musia sa spravovať platným Občianskym zákonníkom a spotrebiteľským právom. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky bola zvýraznená tým, že záväzok zákazu prevodu je formulovaný ako časovo neobmedzený a poukazovali už aj na platnú judikatúru slovenských súdov ohľadne provízie pri predaji bytu. Poukazovali na to, že zmluvu o predaji bytu uzavreli žalovaní až po zrušení sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú potvrdil sám žalobca, kedy uviedol, že nemôže sprostredkovať predaj bytu za dohodnutú cenu v sprostredkovateľskej zmluve. Je preukázané, že žalovaní predali byt za oveľa nižšiu cenu, ako bola dohodnutá v sprostredkovateľskej zmluve. Žalobca ani nepreukázal, že počas trvania účinnosti sprostredkovateľskej zmluvy prejavila nejaká osoba záujem o kúpu predmetného bytu, takže žalobca si sám nesplnil základnú podmienku zo sprostredkovateľskej zmluvy a to pripraviť predaj bytu za kúpnu cenu dohodnutú v sprostredkovateľskej zmluve. Provízia sprostredkovateľa musí byť zaslúžená, čo v tomto prípade nie je.
14. Na č.l. 9 predložil žalobca výzvu na zaplatenie sumy 1.900 Eur od svojho právneho zástupcu žalovaným dňa 27.8.2014, kde sa uvádza, že: „ následne v mesiaci máj 2014 ste môjmu klientovi (žalobcovi) telefonicky oznámili, že žiadate zrušenie zmluvy, nakoľko predmetné nehnuteľnosti máte záujem odpredávať bez súčinnosti môjho klienta. Aj keď písomne ste nikdy neodstúpili od zmluvy, môj klient ako korektná realitná kancelária akceptoval vaše odstúpenie od zmluvy formou vášho telefonického oznámenia.“
15. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujem sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
16. Podľa § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
17. Podľa § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
18. Podľa § 650 Obchodného zákonníka, zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.
19. Podľa § 651 Obchodného zákonníka, vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že až po zániku zmluvy o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva podľa § 644, prípadne splnená zmluva (§ 646), na ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť.
20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Nebolo medzi stranami sporu sporné, že medzi nimi došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy. Aj keď každá zo strán uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy vnímala iným spôsobom. Podstatné pre rozhodnutie súdu však bolo, že táto zmluva o sprostredkovaní bola ukončená v máji 2014, kedy telefonicky žalovaní odstúpili od tejto sprostredkovateľskej zmluvy a žalobca aj podľa vlastného tvrdenia toto akceptoval. Žalobca namietal, že bola napokon uzavretá zmluva medzi žalovanými a pánom O., ktorého sprostredkoval samotný žalobca.
23. Tieto okolnosti však neboli preukázané. Práve naopak z výpovedí žalovaných ako aj z výpovedí samotného svedka O. vyplýva, že pán O. nemal uzavretú zmluvu s ARCHEUSOM a realitná kancelária ARCHEUS ho následne nekontaktovala na uzavretie alebo na ponuku bytu žalovaných, ktorí znížili cenu svojej nehnuteľnosti avšak v čase, kedy už zmluva o sprostredkovaní medzi stranami nebola v platnosti. Nie je zrejmé, na základe čoho žalobca túto vec žaloval poukazujúc na to, že zmluva o sprostredkovaní už nebola platná, k predaju bytu nedošlo za cenu, ktorá je uvedená v zmluve o sprostredkovaní, ale za výrazne nižšiu cenu. Žalobca svoj nárok opieral o skutočnosť, že pána O., ktorý vypovedal ako svedok, sprostredkoval práve on. Avšak toto nebolo preukázané. Je pravdou, že pán O. bol so svojou snúbenicou v byte na základe kontaktu cez realitku ARCHEUS, avšak ARCHEUS sám nevyhľadal pána O., ale naopak, pán O. vyhľadal si sám túto nehnuteľnosť podľa svojej svedeckej výpovede a kontaktoval realitku ARCHEUS, ktorá mu ponúkla, že v prípade, ak bude realizovať kúpu cez ich realitnú kanceláriu, tak mu preplatia náklady spojené so znaleckým posudkom a katastrom nehnuteľnosti. Je teda otázne, či už pri tomto prvom kontakte by sa dalo povedať, že realitka vyhľadala záujemcu o predaj tohto bytu. Ak by tak aj bolo treba uviesť, že následne pán O. po uplynutí viac ako dvoch mesiacov
v čase, keď sprostredkovateľská zmluva už bola medzi stranami sporu zrušená, čo potvrdili a bolo nepochybné z obidvoch strán sporu, až následne pán O. sám, vlastnou iniciatívou, bez kontaktu a výzvy realitnej kancelárie si na bazoš.sk našiel ponúkaný byt žalovaných opätovne za oveľa nižšiu cenu a následne ich sám kontaktoval a všetky náklady spojené s predajom tohto bytu hradil sám. Súd sa teda nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že má nárok na províziu v zmysle Obchodného zákonníka a citovaných zákonných ustanovení, keďže záujemcu k zrealizovanému predaju sám nevyhľadal a predaj bol realizovaný za výrazne odlišnú cenu, ako bolo uvedené v pôvodnej spotrebiteľskej zmluve.
24. Ďalej súd chce poukázať na tú skutočnosť, že samotná zmluva o sprostredkovaní uzavretá podľa Obchodného zákonníka je zmluvou, ktorú súd musí posudzovať v zmysle spotrebiteľského práva. Jedná sa o typizovanú zmluvu a žalovaní v nej vystupujú v pozícii spotrebiteľa. Citované články tejto zmluvy však nie sú v súlade so spotrebiteľským štandardom, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu medzi realitnou kanceláriou a jej klientom a to najmä citovaných článkov 4.3.3. a 4.4.1..
25. V súhrne týchto skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, žalovaným, ktorí mali plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.