Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-586-2015.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/586/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou, v právnej veci žalobcu: RM Trading Partners, s. r. o., Priemyselná 5/C, 917 01 Trnava, IČO: 36 257 524, právne zastúpený: Advokátska kancelária Michal Polák - advocati s. r. o., Panenská 24, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Mlyna - catering, s. r. o., Hlavná 2, 917 01 Trnava, IČO: 36 263 729, právne zastúpený: Mgr. Viera Laczová, Dolné bašty 2, 917 01 Trnava, o zaplatenie 4 200 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4 200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne od 01. 10. 2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 27.11.2015, doručeným súdu dňa 01.12.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 200 eur s príslušenstvom titulom neuhradeného odstupného v zmysle zmluvy o dodávkach kávy zo dňa 20.04.2012.
2. Platobným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 23Cb/586/2015-19 zo dňa 08.12.2015 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Predmetný platobný rozkaz bol podaním odporu žalovaným dňa 22.12.2015 zrušený, a to v súlade s ustanovením §-u 174 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku.
3. V odpore žalovaný uviedol, že je pravdou, že žalovaný zaslal dňa 30.09.2013 odstúpenie od zmluvy, avšak po dohode obidvoch zmluvných strán a následne 01.10.2013 došlo k odovzdaniu a prevzatiu prístrojov na kávu bez výhrad a bez úhrady odstupného a to na základe ústnej dohody, že si nebude spoločnosť nárokovať na odstupné, nakoľko vznikli komplikácie pri realizácii zmluvy o dodávke kávy a teda došlo k súhlasnému ukončeniu zmluvy. Dôkazom súhlasného prejavu vôle oboch strán je aj následná úhrada dvoch faktúr po termíne 01.10.2015 a to 06.11.2013 v sume 369,94 eur a 313,68 eur na pokladničný blok, čím boli podľa vyjadrenia žalobcu vyrovnané všetky záväzky.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to najmä Zmluvou o dodávke kávy zo dňa 20.04.2012, Zmluvou o uložení veci zo dňa 20.04.2012, odstúpením od zmluvy zo dňa 30.09.2013, výpisom z Obchodného registra žalobcu a žalovaného, výziev na zaplatenie odstupného ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom zmluvy o dodávkach kávy zo dňa 20.04.2012, keď zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13.09.2016 uviedol, že žalovaný nárok predstavuje nárok žalobcu na zaplatenie odstupného, ktorý vznikol v zmysle čl. 9.4 zmluvy o dodávkach
kávy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným a podľa ktorého v prípade, ak dôjde k ukončeniu zmluvy pred dátumom stanoveným v zmluve, vznikne žalobcovi nárok na zaplatenie odstupného voči žalovanému. Faktúry, ktoré zaplatil žalovaný v novembri 2013 a na ktoré poukazoval vo svojom odpore, podľa jeho názoru nemali vplyv na existenciu - neexistenciu nároku na odstupné. Ide o faktúry na dodanie tovaru. Nie je pravdou, že by sa žalobca a žalovaný dohodli, že všetky nároky vyplývajúce zo zmluvy o dodávkach kávy, by mali byť vysporiadané uhradením faktúr a odovzdaním kávovaru, tak ako tvrdí žalovaný, tieto skutočnosti nemajú vplyv na nárok, tento nárok trvá.
6. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že predložili doklad o úhrade dvoch faktúr práve z toho dôvodu, že chce preukázať, že žalovaný nemal v úmysle vyhnúť sa plateniu, avšak pravdou je, že prišlo k ústnej dohode, tak ako uvádza v podanom odpore, že vzhľadom na to, že dochádzalo k porúcham na kávovare, žalovaný vypovedal predčasne zmluvu aj s prihliadnutím práve na úhradu odstupného, aby vyvolal jednanie, ku ktorému aj došlo hneď nasledujúci deň 01. 10. 2013, kde sa spísal odovzdávací protokol a bol vyzvaný k úhradám v sume 296,94 eur a 313,68 eur, ktoré následne aj vykonal a tým považoval celú záležitosť za vybavenú. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že žalobca nepožadoval sumu 3500 eur s DPH viac ako 2 roky a jediným jeho zdôvodnením, prečo tak neurobil je skutočnosť, ktorú uvádza vo svojom vyjadrení z 13.05.2016, že to bolo proste z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, pritom vykonaním úhrad 06.11.2013 ho opätovne žalovaný upozornil týmito platbami, že plní ústnu dohodu a sú presvedčení, že ak by malo prísť k úhrade 3500 eur s DPH, tak by si ju určite v tom čase žalobca uplatnil. Na základe uvedených skutočností sú presvedčení, že pri ústnom jednaní 01.10.2013 došlo k dohode, kedy sa žalobca vzdal svojho nároku na odstupné v prípade, že budú uhradené predmetné dve faktúry a sú presvedčení, že v prípade, že by trval na úhrade odstupného, tak by tak žalovaný vykonal, tak ako to vykonal v prípade týchto dvoch faktúr. Na základe uvedených skutočností, sú presvedčení, že žaloba je nedôvodná, v rozpore s dobrými mravmi a preto žiada tento návrh v celom rozsahu zamietnuť.
7. Konateľ žalovaného uviedol na pojednávaní, že keby fungovalo všetko, ako sa pri spolupráci strany dohodli, boli by naďalej ich odberatelia. Vady kávovaru si uplatnili viackrát. Dohodli sa, že ako sa pokazí kávovar, hneď v ten deň bude vymenený za ten istý. Oni však nedvíhali ani telefóny. Kávovary boli vymenené asi trikrát a niekoľko krát bol vymenený za taký istý výkonný, aký mali predtým. Má o tom len svedectvo čašníkov. 10 rokov prevádzkuje reštauráciu a žiadnemu dodávateľovi kávy bezdôvodne nedal výpoveď, bol oslovený p. Y. a povedal, že všetko bude fungovať na 100 %, no nebolo to tak. Keby vedel, že sa tu takto stretnú, nehľadal by poctivo všetky časti, ako aj inventár príslušný ku strojom, aby to všetko vrátil.
8. Právny zástupca žalobcu na záver uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že existovala nejaká ústna dohoda, na základe ktorej by malo dôjsť k ukončeniu zmluvy o dodávkach kávy bez nároku na zaplatenie odstupného. Túto skutočnosť nepreukazujú ani tvrdenia o zaplatení faktúr, ktoré predložili, pretože predmetom zaplatenia faktúr nebolo zaplatenie odstupného, ale ceny za užívaný tovar.
9. Právna zástupkyňa žalovaného na záver uviedla, že sú naďalej presvedčení, že aj ústna dohoda je dohoda, ktorá by sa mala plniť a práve dnešným dňom predložené faktúry zo strany žalobcu, ktoré žalovaný uhradil následne po ukončení tohto vzťahu, sú dôkazom toho, že žalovaný, ak by mal plniť, tak by určite plnil.
10. Dňa 20.04.2012 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať žalovanému tovar a záväzok žalovaného tovar riadne prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu uvedenú na faktúre v určenom čase. V článku IX. bod 9.4 zmluvy sa strany dohodli, že v prípade, že kupujúci odstúpi od zmluvy skôr ako 20.05.2015, je povinný zaplatiť predávajúcemu odstupné vo výške 2 500,- eur bez DPH.
11. Dňa 30.09.2013 doručil žalovaný žalobcovi odstúpenie od Zmluvy o dodávkach kávy, kde uviedol, že „odstupuje od Zmluvy o dodávkach kávy zo dňa 20.04.2012 aj s prihliadnutím na čl. IX bod 9.4.“
12. Dňa 22.10.2015 zaslal žalobca žalovanému výzvu na zaplatenie odstupného vo výške 3 500,- eur bez DPH do 7 dní od doručenia tejto výzvy. 03.11.2015 zaslal žalobca žalovanému predžalobnú upomienku.
13. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
14. Podľa § 365 ods. 1,2 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
15. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
16. Podľa § 1 ods. 1,2 Nariadenia vlády SR č. 21./2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
17. Právna úprava obchodných záväzkových vzťahov poskytuje ich účastníkom širokú zmluvnú voľnosť. Zákon v rámci uplatnenia princípu bezformálnosti zmlúv umožňuje uzavierať aj zmluvy nepomenované, t.j. zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým typom zmlúv upravených zákonom, tzv. inominátne zmluvy, podmienkou je, aby obsah zmlúv bol dostatočne jasne určený. Z vyjadrení právnych zástupcov žalobcu a žalovaného a z priložených zmlúv vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené dve zmluvy a to Zmluva o dodávkach kávy zo dňa 20.04.2012 a Zmluva o uložení veci zo dňa 20.04.2012. Žalobca poskytol žalovanému prístroje na prípravu kávy, za účelom použitia kávy, ktorú žalovaný od žalobcu odoberal na základe Zmluvy o dodávkach kávy. Predmetom zmluvy o dodávke kávy bol záväzok žalobcu dodať žalovanému tovar a záväzok žalovaného tovar riadne prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu uvedenú na faktúre v určenom čase. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Predmetom zmluvy o uložení veci bola dočasná bezodplatná opatera uložiteľovej veci (žalobcu) - pákového kávovaru, mlynca na kávu a nerezového odklepávacieho dvojšuflíka na kávu, opatrovateľom (žalovaným), pričom opatrovateľ má túto vec u seba v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom. Opatrovateľ sa zaviazal používať uložené veci výlučne na prípravu kávy V., prípadne nápojov výslovne schválených písomnou formou uložiteľom.
18. Medzi Zmluvou o dodávkach kávy zo dňa 20.04.2012 a Zmluvou o uložení veci zo dňa 20.04.2012 je zjavný súvis, ale nie je možné z nich vyvodiť záver, že odovzdaním prístrojov žalobcovi po ukončení obchodného vzťahu na základe uvedených zmlúv, zároveň zanikol nárok žalobcu na zaplatenie odstupného, nakoľko na zaplatení odstupného sa strany platne dohodli pri uzatváraní zmluvy o dodávkach kávy.
19. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že došlo že pri ústnom jednaní 01.10.2013 k dohode o neuplatnení si odstupného zo strany žalobcu. Žalovaný nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie týchto tvrdení. Uhradenie dvoch faktúr následne po ukončení predmetného zmluvného vzťahu a po odovzdávacom protokole nie sú dôkazom toho, že prišlo k ústnej dohode, podľa ktorej žalobca stráca nárok na odstupné. Ide o splnenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu, zrejme po lehote splatnosti. Taktiež nepreukázal tvrdenia, že dochádzalo k porúcham na kávovare a žalovaný z tohto dôvodu vypovedal predčasne zmluvu. Tiež nie je dôkazom takejto dohody skutočnosť, že žalobca nepožadoval sumu 3500 eur s DPH viac ako 2 roky. Žalobca si uplatnil pohľadávku v rámci jej premlčacej lehoty a jej uplatnenie po dvoch rokoch od jej splatnosti nie je v rozpore s dobrými mravmi.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi odstupné vo výške 4 200,- eur (3 500,- s DPH) v zmysle Zmluvy o dodávkach kávy a túto povinnosť mal splniť po doručení odstúpenia od Zmluvy o dodávkach kávy žalobcovi dňa 30.9.2013. Svoju povinnosť si nesplnil, so splnením povinnosti sa dostal do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré si uplatnil v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §-u 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, v zmysle ustanovenia §-u 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca mal vo veci plný úspech.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).